Otázka odchodu kňazov a biskupov do dôchodku prešla v posledných rokoch významným vývojom. Kým v minulosti existovala pre starnúceho kňaza len jedna možnosť - odchod do kňazského domova -, dnes sa situácia mení a ponúkajú sa individuálnejšie riešenia.
Transformácia starostlivosti o starnúcich duchovných
Projekt Cesta 121, ktorý sa venuje pomoci starnúcim duchovným, funguje približne 15 rokov. Na jeho začiatku bolo jediným riešením pre starnúcich kňazov umiestnenie do kňazského domova. Hoci tieto domovy zabezpečovali kompletnú starostlivosť, mnohí kňazi sa cítili nešťastní. Strácali domov, sociálne väzby a pocit zmysluplnosti života.
Hlavným cieľom projektu Cesta 121 bolo umožniť kňazom slúžiť vo farnosti čo najdlhšie. Riešili sa praktické prekážky, ako napríklad zlé schodiská, a hľadali sa spôsoby, ako zabezpečiť súkromie pre starších a mladších kňazov žijúcich na jednej fare. Dnes sa už diskutuje o možnosti poskytovať starnúcim kňazom byty, čo im dáva väčšiu slobodu a dôstojnosť v starobe. Kňazský domov tak už nie je jedinou možnosťou a prístup diecéz k tejto otázke sa mení.
Individuálne prístupy k dôchodku kňazov
Odchod do dôchodku je pre kňazov veľmi individuálna záležitosť. Niektorí, prevažne spoločenské povahy, nemajú problém s presťahovaním sa do kňazského domova. Sú to „šťastné duše, ktorým je jedno, kde sú, a stále sa na svet usmievajú.“
Inou výraznou skupinou boli kňazi, ktorí prešli komunistickými kriminálmi. Títo duchovní často odmietali myšlienku dôchodku a svoju službu vnímali ako celoživotné poslanie, ktoré sa skončí až s ich smrťou. Súčasná generácia kňazov, ktorá prichádza do dôchodkového veku, už má iné predstavy. Mnohí si dokážu predstaviť, že nebudú v dôchodku plne slúžiť, ale radi príležitostne pomôžu. Preferujú pokojný život, napríklad v bežnom paneláku, kde si chodia nakupovať a ak je záujem, prídu na pomoc do služby.
Osobnosť kňaza tiež zohráva úlohu. Mystickí kňazi, ktorí ťažšie oslovujú davy, sú často výborní v spovednici. Naopak, tí, ktorí sú „one man show“, s vďakou idú, kam treba, a sú aktívni v rôznych službách.
Emeritný arcibiskup Róbert Bezák a jeho príbeh
Príbeh emeritného arcibiskupa Róberta Bezáka ilustruje komplexnosť a citlivosť otázky odchodu z úradu. Po vysvätení za trnavského arcibiskupa v júni 2009 bol po troch rokoch náhle odvolaný z funkcie. Toto odvolanie, ktoré uskutočnil pápež Benedikt, zostáva dodnes nevyjasnené a viedlo k pocitu nespravodlivosti medzi veriacimi.
Hoci arcibiskup Bezák už v minulosti vyhlásil, že „tú krivdu má za sebou, že je to už dávno,“ pretrváva v ňom nádej, že jeho prípad bude doriešený. Pápež František viackrát vyslal signály, že mu na Bezákovi záleží. Poslal mu dar - pamätnú medailu - a dokonca kondolenčný veniec a list, keď mu zomrel otec. Tieto gestá naznačujú určitý kontakt a záujem zo strany Vatikánu.
Arcibiskup Bezák predpokladá, že sa počas návštevy pápeža Františka na Slovensku stretnú a očakáva, „ako sa niektoré veci posunú alebo vyriešia, alebo čo povie.“ Zároveň zdôrazňuje, že „život sa posunul“ a návrat do Trnavy už nie je vhodný. Pre neho by bola satisfakcia, keby zaznelo, „že sa Bezákovi ublížilo.“
Téma: Návšteva pápeža Františka na Slovensku a jej význam pre miestnu Cirkev
AKÁ JE CIRKEV ZA PÁPEŽA FRANTIŠKA?
Financovanie cirkví a úloha veriacich
Diskusia o financovaní cirkví a ich postavení v spoločnosti je na Slovensku dlhodobo aktuálna. Starý zákon o financovaní, platný 70 rokov, je nahradený novým, ktorý mení pravidlá. K úplnému odlúčeniu cirkví od štátu nedochádza, no výška príspevku sa už nebude odvíjať len od počtu duchovných, ale aj od počtu veriacich. Tento nový systém má byť právne nárokovateľný a zohľadňuje rast inflácie a valorizáciu platov zamestnancov vo verejnom záujme.
Konferencia biskupov Slovenska (KBS) tento model financovania víta, pričom zdôrazňuje princípy solidarity a spravodlivosti. Zabezpečuje, že menšie cirkvi nedostanú menej prostriedkov ako doteraz, a budúce zvyšovanie sa bude rozdeľovať proporčne podľa aktuálneho počtu veriacich. Štát si zároveň ponechá právo kontrolovať hospodárenie s príspevkom.
Hoci sa KBS snaží o väčšiu nezávislosť cirkví, sociológ Miroslav Tížik zo SAV kritizuje nový princíp, pretože „posilňuje financovanie katolíckej cirkvi v neprospech iných registrovaných cirkví.“ Argumentuje, že najväčšia rímskokatolícka cirkev, ku ktorej sa prihlásilo viac ako 3,3 milióna veriacich (podľa sčítania z roku 2011), získa väčší podiel na úkor menších. Nový zákon tiež umožňuje cirkvám použiť prostriedky nielen na platy duchovných (ktoré boli často pod minimálnou mzdou), ale aj na financovanie bohoslužieb, výchovnej, sociálnej a kultúrnej činnosti.
KBS pripomína, že „nie je nezvyčajné, že štát svojím príspevkom podporuje inštitúcie, ktorých služby využíva značná časť obyvateľov,“ a prirovnáva to k podpore športových a kultúrnych aktivít.
tags: #kedychodia #biskupi #do #dochodku