S blížiacim sa koncom roka sa v mnohých firmách opakuje rovnaký scenár: snaha o nulové zostatky na kontách dovoleniek. Tento tlak často vyvoláva u zamestnancov aj zamestnávateľov množstvo otázok. Mnohí zamestnanci žijú v omyle, že o termíne dovolenky rozhodujú výhradne oni. Podľa § 111 Zákonníka práce však čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ.
V zmysle ust. § 111 ods. 1 Zákonníka práce čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek určeného s predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov tak, aby si zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať spravidla vcelku a do konca kalendárneho roka. Zamestnávateľ musí prihliadať na úlohy firmy, ale aj na oprávnené záujmy zamestnanca (napr. prázdninové obdobie detí, plánovaná zahraničná cesta za rodinou a pod.).
V zmysle ust. § 111 ods. 5 Zákonníka práce čerpanie dovolenky je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi aspoň 14 dní vopred. V zmysle ust. § 250b ods. 4 Zákonníka práce čerpanie dovolenky je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi najmenej sedem dní vopred, a ak ide o nevyčerpanú dovolenku podľa § 113 ods. 2, najmenej dva dni vopred. Toto obdobie môže byť výnimočne skrátené so súhlasom zamestnanca.
Ideálny stav je vyčerpať si celú dovolenku v roku, v ktorom na ňu vznikol nárok. Realita je však často iná. Čo sa stane, ak vám k 31. decembru zostane nevyčerpaná dovolenka?
Prenesenie dovolenky do ďalšieho roka
Ak si zamestnanec nemohol vyčerpať dovolenku v aktuálnom roku (napr. pre pracovnú vyťaženosť alebo PN), nevyčerpaná časť sa automaticky prenáša do nasledujúceho kalendárneho roka. V zmysle ust. § 113 ods. 2 Zákonníka práce ak si zamestnanec nemôže vyčerpať dovolenku v kalendárnom roku preto, že zamestnávateľ neurčí jej čerpanie, alebo pre prekážky v práci na strane zamestnanca, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi dovolenku tak, aby sa skončila najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho roka.
To znamená, že nevyčerpanú dovolenku z predchádzajúceho roka si zamestnanec môže preniesť do nasledujúceho roka. Ďalšie prenášanie do ďalších rokov však už možné nie je.
Príklad: Dovolenku z roku 2024 musíte vyčerpať najneskôr do 31. 12. 2025.
Termíny na čerpanie starej dovolenky
Pravidlá pre čerpanie dovolenky prenesenej z predchádzajúceho roka sa v jednotlivých obdobiach nového roka líšia:
Obdobie od 1. januára do 30. júna
V prvej polovici nového kalendárneho roka je stanovenie termínu čerpania starej dovolenky v réžii vášho zamestnávateľa. Podľa zákona by vám ho mal oznámiť do 30. júna nasledujúceho roka. Starú dovolenku za predchádzajúci rok vám musí poskytnúť tak, aby ste si ju minuli najneskôr do 31. decembra tohto roka. Aj pri určovaní termínu čerpania prenesenej minuloročnej dovolenky platia pre zamestnávateľa obmedzenia, ako sú prerokovanie doby dovolenky podľa plánu, prihliadanie na oprávnené záujmy zamestnanca a oznámenie začiatku a konca dovolenky aspoň 14 dní vopred (možno skrátiť len s vaším súhlasom).
Obdobie od 1. júla
Pokiaľ vám zamestnávateľ ani do 30. júna neurčí termín, v ktorom si máte vyčerpať dovolenku z predchádzajúceho roka, môžete si tento termín stanoviť sami. Získavate tým výhodu, pretože za bežných okolností má ohľadom doby dovolenky posledné slovo vždy zamestnávateľ. Od 1. júla si môžete určiť čerpanie dovolenky.
Príklad: Vzor oznámenia o termíne čerpania starej dovolenky zamestnávateľovi:
„Oznámenie o termíne čerpania dovolenky za minulý kalendárny rok
Vzhľadom na to, že som si nevyčerpal celú dovolenku za kalendárny rok 2024 a termín jej vyčerpania mi nebol z Vašej strany určený ani do 30. 6. 2025, oznamujem Vám, že ju budem čerpať v termíne od 20. 8. 2025 do 28. 8. 2025.
V Bratislave, dňa 2. 7. 2025 Ján Novák“
Písomnosť obsahujúcu vami určené obdobie čerpania starej dovolenky môžete zamestnávateľovi doručiť buď na pracovisku alebo poštou ako doporučenú zásielku. Pokiaľ si zvolíte osobné odovzdanie oznámenia, nechajte si jeho doručenie potvrdiť vlastnoručným podpisom osoby oprávnenej konať za zamestnávateľa.
Preplatenie dovolenky: Kedy je možné a kedy nie?
Častou otázkou je: „Môžem si nechať zostatok dovolenky preplatiť k výplate, aby som mal vyššiu mzdu?“ Odpoveď je v drvivej väčšine prípadov NIE. Zákonník práce uprednostňuje reálny oddych zamestnanca pred finančnou kompenzáciou.
Dovolenka nad rámec 4 týždňov
V zmysle ust. § 116 ods. 2 Zákonníka práce za časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Preplatiť teda možno len časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky (§ 103 ods. 1). Toto pravidlo platí, ak si zamestnanec nemohol vyčerpať dovolenku ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka.
Príklad: Za rok 2024 vám vznikol nárok na 25 dní dovolenky. V roku 2024 ste si stihli vyčerpať len 10 dní, 15 dní sa teda prenáša do roku 2025. V roku 2025 si stihnete zo starej dovolenky vyčerpať len 8 dní. Dohromady si teda do konca roka 2025 vyčerpáte zo starej dovolenky len 18 dní; 2 dni dovolenky vám teda prepadnú a zamestnávateľ vám preplatí 5 nevyčerpaných dní minuloročnej dovolenky (15 dní prenesených - 8 dní vyčerpaných = 7 dní zostatok. Z týchto 7 dní sa 4 týždne (20 dní) považujú za základnú výmeru, ktorú nie je možné preplatiť, ak nekončí PP. Zostáva 5 dní, ktoré presahujú 4 týždne, tie sa preplácajú).
Preplatenie dovolenky pri skončení pracovného pomeru
Pri skončení pracovného pomeru má zamestnanec nárok na náhradu mzdy za celý zostatok nevyčerpanej dovolenky, na ktorú mu vznikol nárok, a to bez obmedzenia jej rozsahu. Zamestnávateľ je povinný preplatiť celý zostatok nevyčerpanej dovolenky, ktorý si zamestnanec nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru.
Príklad: Zamestnanec má nárok na dovolenku na rok 2021 v rozsahu 25 dní. Ku dňu skončenia pracovného pomeru, t. j. k 31.12.2022 bolo zistené, že z minuloročnej dovolenky (z roku 2021) si vyčerpal dovolenku v rozsahu 18 dní (zostalo mu teda 7 nevyčerpaných dní, ktoré si preniesol do roku 2022) a dovolenku z roku 2022 si nečerpal vôbec. Pri skončení pracovného pomeru mu zamestnávateľ preplatí 7 dní z roku 2021 a 20 dní z roku 2022, teda spolu 27 dní.
Kedy vám musí zamestnávateľ nevyčerpanú dovolenku preplatiť?
Ak si chcete navýšiť príjmy tým, že si zostávajúcu dovolenku z predchádzajúceho roka nevyberiete ani do konca nasledujúceho roka a radšej požiadate o jej preplatenie, nemusí to byť najlepšia stratégia. Nevyčerpanie starej dovolenky vám zamestnávateľ musí finančne kompenzovať len za nasledujúcich podmienok:
- Ak nestihnete dovolenku z predchádzajúceho roka vyčerpať ani do konca nasledujúceho roka, nepatrí vám za zostávajúcu časť starej dovolenky náhrada mzdy v celej nevyčerpanej výmere, ale len za časť, ktorá presahuje 4 týždne základnej výmery dovolenky.
- Za nevyčerpané 4 týždne základnej výmery dovolenky môžete žiadať o preplatenie náhrady mzdy len vtedy, ak vám nemohla byť poskytnutá z dôvodu skončenia vášho pracovného pomeru.
Pokiaľ si teda nestihnete do konca nasledujúceho roka vybrať dovolenku z predchádzajúceho roka aspoň tak, aby sa vyčerpala v celom základnom rozsahu 4 týždňov, zbytočne vám prepadne.
Kedy sa dovolenka kráti?
Zákonník práce (§ 109) presne definuje situácie, kedy dochádza k takzvanému kráteniu dovolenky. Toto je najtvrdší nástroj v rukách zamestnávateľa. Ak zamestnanec bez ospravedlnenia neprišiel do práce (tzv. neospravedlnená absencia), môže mu zamestnávateľ krátiť dovolenku. Za každú neospravedlnene zameškanú zmenu (pracovný deň) môže zamestnávateľ krátiť dovolenku o 1 až 2 dni.
Druhým prípadom je situácia, keď zamestnanec nemohol pracovať z dôvodu prekážok v práci, ktoré sa nepovažujú za výkon práce. Ak zamestnanec splnil podmienku 60 odpracovaných dní v kalendárnom roku, zamestnávateľ môže krátiť dovolenku za prvých 100 zameškaných pracovných dní, a to o 1/12 a za každých ďalších 21 zameškaných pracovných dní rovnako o 1/12, ak v danom roku nepracoval napríklad z dôvodu PN, čerpania rodičovskej dovolenky alebo výkonu verejnej funkcie.
Dôležitý rozdiel: Kým pri bežnej PN alebo rodičovskej dovolenke sa nárok kráti, materská dovolenka sa pre účely dovolenky posudzuje ako výkon práce.
Výnimky a špeciálne prípady
Dodatková dovolenka: Má na ňu nárok zamestnanec, ktorý pracuje celý kalendárny rok pod zemou pri ťažbe nerastov alebo pri razení tunelov, štôlní, a zamestnanec, ktorý vykonáva zvlášť ťažké alebo zdraviu škodlivé práce. Za nevyčerpanú dodatkovú dovolenku nie je možné poskytnúť náhradu mzdy, táto dovolenka sa musí vyčerpať.
Materská a rodičovská dovolenka: Zamestnanec, ktorý nemôže vyčerpať dovolenku kvôli PN, materskej alebo rodičovskej dovolenke, si dovolenku vyčerpá až po ukončení prekážok v práci z jeho strany. Zamestnávateľ ho k čerpaniu dovolenky počas spomínaných dní nemôže nútiť.
Zrušenie pracovného miesta: V prípade, že zamestnancovi bolo počas čerpania rodičovskej dovolenky zrušené pracovné miesto, zamestnávateľ je povinný po skončení dovolenky zabezpečiť mu inú vhodnú prácu zodpovedajúcu jeho kvalifikácii, prípadne mu poskytnúť odstupné.
Zamestnávatelia musia preplatiť nevyčerpanú dovolenku
Plánovanie je lepšie ako stres na konci roka
Zákonník práce v otázkach dovolenky jasne preferuje oddych pred hromadením dní či ich preplácaním. Pre zamestnávateľov aj zamestnancov platí jednoduché pravidlo: kľúčom je komunikácia a priebežné plánovanie. Vyhnete sa tak nepríjemným situáciám, kedy dovolenka prepadne, alebo sa bude musieť krátiť z dôvodu dlhodobej neprítomnosti.