Splatnosť poistného do Sociálnej poisťovne: Komplexný sprievodca pre zamestnancov, zamestnávateľov a SZČO

Sociálne poistenie na Slovensku je kľúčovou súčasťou sociálneho zabezpečenia. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o platbách sociálneho poistenia, vrátane termínov, výpočtov a zmien platných od roku 2025 a 2026. Cieľom je poskytnúť ucelený pohľad na túto oblasť pre zamestnancov, zamestnávateľov a samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO).

Základné informácie o sociálnom poistení

Sociálne poistenie na Slovensku upravuje Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Je to povinné verejnoprávne poistenie, ktoré tvorí rozsiahlu časť sociálneho zabezpečenia občanov.

Čo zahŕňa sociálne poistenie?

• Nemocenské poistenie
• Dôchodkové poistenie (starobné a invalidné poistenie)
• Poistenie v nezamestnanosti
• Garančné poistenie
• Úrazové poistenie

Kto platí poistné?

• Zamestnanec: Platí odvody z nemocenského, invalidného, starobného poistenia a poistenia v nezamestnanosti.
• Zamestnávateľ: Je povinný platiť odvody za svojich zamestnancov mesačne. Za zamestnanca túto povinnosť plní jeho zamestnávateľ (nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti).
• SZČO: Platí odvody do Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne formou preddavkov. Samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) sú povinné platiť nemocenské a dôchodkové poistenie, ak ich príjmy za predchádzajúci rok presiahnu zákonom stanovenú hranicu.

Kedy vzniká povinnosť platiť poistné?

• Pre zamestnanca a zamestnávateľa vzniká povinnosť platiť poistné vznikom právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem zo závislej činnosti, teda napríklad vznikom pracovného pomeru, dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, vznikom funkcie, z ktorej plynie právo na príjem zo závislej činnosti.
• Pre SZČO vzniká povinnosť platiť poistné od 1. júla kalendárneho roka (alebo od 1. októbra, ak bola predĺžená lehota na podanie daňového priznania), ak príjem z podnikania za predchádzajúci rok presiahol 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu. Pri vzniku sociálneho poistenia Sociálna poisťovňa oznamuje SZČO aj vymeriavací základ, výšku poistného, dátum splatnosti poistného a údaje týkajúce sa úhrady poistného. Tieto údaje je Sociálna poisťovňa povinná oznámiť SZČO v lehote 20 dní od vzniku povinného sociálneho poistenia.

Upozornenie: Od roku 2026 vznikli pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) výrazné zmeny v oblasti sociálneho poistenia. Týkajú sa nielen novej definície postavenia SZČO na účely sociálneho poistenia, ale aj skrátenia tzv. odvodových prázdnin. Samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) a dobrovoľne poistené osoby neprehliadnite dátum splatnosti poistného. Úhrada poistného v novej výške je najneskôr do 9. februára 2026. Odvody na sociálne poistenie v novej výške za mesiac január 2026 je potrebné uhradiť do 9. februára 2026.

Termíny platenia poistného a splatnosť

Splatnosť poistného je definovaná v § 143 zákona, ods. 2, podľa ktorého je poistné, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, splatné v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca.

Pre zamestnávateľa

• Poistné, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, je splatné v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca.
• Ak je výplata týchto príjmov pre jednotlivé organizačné útvary zamestnávateľa rozložená na rôzne dni, poistné je splatné v deň poslednej výplaty príjmov zúčtovaných za príslušný kalendárny mesiac.
• Ak nie je taký deň určený, poistné je splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí poistné.
• Pri nepravidelných príjmoch a príjmoch zúčtovaných po zániku právneho vzťahu je poistné splatné do 8. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol príjem zúčtovaný.
• Pri dohodách o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru s nepravidelným príjmom je poistné splatné do 8. dňa druhého kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom právny vzťah zanikol.

Dôležité upozornenie: Podľa novely zákona o sociálnom poistení sú od 1. januára 2014 povinní v Mesačnom výkaze poistného a príspevkov zamestnávatelia uvádzať aj „Deň určený na výplatu príjmov“. Ako „Deň určený na výplatu príjmov“ sa uvádza skutočný deň, bez ohľadu na sobotu alebo deň pracovného pokoja. Od roku 2018 sa za nelegálne zamestnávanie bude považovať nesplnenie prihlasovacej povinnosti až po uplynutí 7 dní od začatia výkonu činnosti zamestnanca. Lehota v zákone o sociálnom poistení je nezmenená.

Pre SZČO a dobrovoľne poistené osoby

• Poistné je splatné do 8. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí. Ak je 8. deň sobota, nedeľa alebo sviatok, termín sa posúva na nasledujúci pracovný deň.

Dňom úhrady poistného

Dňom úhrady poistného pri bezhotovostnom prevode je vždy deň, kedy je poistné poukázané na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici. Poistné sa považuje za zaplatené včas, ak pri platení bezhotovostným prevodom ako deň prevodu je uvedený posledný deň splatnosti poistného.

Spôsob platby a identifikácia

Poistné sa odvádza na bankový účet Sociálnej poisťovne. Poistné sa platí za kalendárny mesiac pozadu, a to buď bezhotovostným prevodom, poštovou poukážkou, alebo v hotovosti v Sociálnej poisťovni.

Identifikácia platby

Pri platení poistného, penále a pokút je povinnosťou odvádzateľov identifikovať platbu uvedením správneho variabilného a špecifického symbolu. Špecifický symbol označuje obdobie [v tvare MMRRRR alebo v tvare RRRRMM (napr. za marec 2026 je v tvare 032026 alebo v tvare 202603)], resp. rozhodnutie o predpísaní dlžnej sumy, ku ktorému patrí platba (špecifický symbol je uvedený vo výrokovej časti rozhodnutia o predpísaní dlžnej sumy). V prípade ak odvádzateľ poistného (SZČO a DPO) uhrádza poistné trvalým príkazom, je špecifický symbol v tvare 88.

Odklad splatnosti poistného počas krízovej situácie (COVID-19)

S cieľom zmierniť ekonomické dopady na platiteľov poistného počas krízovej situácie spôsobenej ochorením COVID-19 bola prijatá novela zákona o sociálnom poistení, ktorou sa zaviedol odklad splatnosti poistného na sociálne poistenie, vrátane povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie (ďalej spoločne ako „poistné“).

Koho sa odklad platenia poistného týka?

Odklad platenia poistného sa týka zamestnávateľa a povinne poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO), ktorým v dôsledku krízovej situácie poklesol čistý obrat alebo príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti (ďalej len „tržby“) o 40 % a viac. Zamestnávateľa sa odklad týka len tej časti poistného, ktoré má povinnosť platiť zamestnávateľ. Poistného, ktoré zamestnancovi zráža zamestnávateľ a má povinnosť ho zaňho aj odviesť, sa odklad platenia poistného netýka. Zamestnávateľ toto „zamestnanecké“ poistné odvádza v pôvodnom termíne splatnosti, čiže vo výplatnom termíne tak ako doteraz.

Na ktoré poistné sa vzťahuje odklad splatnosti?

Nová predĺžená splatnosť poistného sa vzťahuje na poistné za marec 2020. Toto poistné, ktoré by inak bolo splatné v apríli 2020, malo byť splatné do 31. júla 2020. Na základe nariadenia vlády Slovenskej republiky bola splatnosť poistného za marec 2020 posunutá na 30. jún 2021 a následne nariadením vlády SR č. 181/2021 Z. z. bola definitívne posunutá na 30. september 2021. Vláda Slovenskej republiky, na základe splnomocňujúceho ustanovenia, ustanovila nariadením aj ďalšie obdobia, za ktoré je možné odložiť si platenie poistného. V zmysle príslušných nariadení vlády SR a na základe splnenia podmienky poklesu tržieb, sa posúva splatnosť poistného aj za máj 2020 do 31. marca 2022, za jún 2020 do 30. júna 2022, za júl 2020 do 30. septembra 2022, za december 2020 do 31. decembra 2022, za január 2021 do 31. marca 2023, za február 2021 do 30. júna 2023, za marec 2021 do 30. septembra 2023, za apríl 2021 do 31. decembra 2023, máj 2021 do 31. marca 2024, za október 2021 do 30. júna 2024, za november 2021 do 30. septembra 2024, za december 2021 do 31. decembra 2024, za január 2022 do 31. marca 2025 a za február 2022 do 30. júna 2025. Ak zamestnávateľ alebo povinne poistená SZČO zaplatia toto poistné v novom termíne splatnosti včas a v správnej výške, Sociálna poisťovňa im penále nepredpíše.

Ako sa určí pokles tržieb?

Spôsob, ako sa určí pokles tržieb, ustanovila vláda SR nariadením č. 76/2020 Z. z. o spôsobe určenia poklesu čistého obratu a príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti z 9. apríla 2020 (ďalej len „nariadenie vlády SR č. 76/2020 Z. z.“). Zamestnávateľ alebo SZČO si vypočíta pokles tržieb v závislosti od toho, ktorá situácia sa na neho vzťahuje. Pokles tržieb o viac ako 40% oznámi Sociálnej poisťovni. V prípade subjektu, ktorý účtuje v sústave podvojného účtovníctva sa pod pojmom tržby rozumie suma výnosov. V prípade subjektu, ktorý neúčtuje v sústave podvojného účtovníctva (účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo vedie daňovú evidenciu, k príjmom si uplatňuje paušálne výdavky) sa pod pojmom tržby rozumie suma skutočných príjmov prijatých na účet alebo do pokladne. V zmysle nariadenia vlády SR č. 132/2020 Z. z. z 20. mája 2020, ktorým bolo novelizované nariadenie vlády SR č. 76/2020 Z. z., do tržieb, na účely odkladu platenia poistného, nevchádza príspevok na udržanie zamestnanosti vyplácaný v rámci projektu “Prvá pomoc”.

Metódy výpočtu poklesu tržieb

1. Ak činnosť vykonávali po celý predchádzajúci kalendárny rok, výška tržieb v aktuálnom mesiaci kalendárneho roka sa porovná s výškou tržieb vypočítanou ako mesačný priemer za predchádzajúci kalendárny rok (priemer = tržby za predchádzajúci kalendárny rok :12).
2. Ak nevykonávali činnosť v rovnakom mesiaci predchádzajúceho kalendárneho roka, výška tržieb za aktuálny mesiac kalendárneho roka sa porovná s výškou tržieb za február 2020.

Vplyv odkladu na nárok na dávky

V prípade, ak bude poistné riadne zaplatené do konca tretieho kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom skončila krízová situácia, nebude mať odklad splatnosti žiadny vplyv na nárok na nemocenské alebo dôchodkové dávky. V prípade, ak poistné nebude zaplatené do konca tretieho kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom skončila krízová situácia, môže to mať priamy vplyv na vznik nároku na nemocenské a dôchodkové dávky a výšku dôchodkových dávok SZČO a na vznik nároku na dôchodkové dávky a ich výšku u zamestnancov zamestnávateľov podľa § 7 ods. 2 (napr. likvidátori a správcovia konkurznej podstaty) a zamestnancov, ktorí sú štatutárnym orgánom zamestnávateľa a majú najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa alebo ktorí sú členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a majú najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa.

Zmeny v sociálnom poistení od roku 2025 a 2026

Pre zamestnancov a zamestnávateľov

Od začiatku nového roka 2026 sa ruší možnosť neplatenia sociálneho poistného pre zamestnancov a zamestnávateľov počas všetkých sociálnych situácií. Zamestnanci a zamestnávatelia budú z povinného sociálneho poistenia odvádzať poistné na základe dosiahnutých príjmov aj počas práceneschopnosti, poberania materskej dávky, či obdobia, keď čerpajú ošetrovné, ak počas týchto období dostanú odmenu od zamestnávateľa, ktorá sa považuje za vymeriavací základ na účely platenia poistného. Na samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) a dobrovoľne poistené osoby sa táto zmena nevzťahuje.

Prehľad odvodov zamestnanca v rokoch 2024 a 2025

Prehľad odvodov zamestnávateľa v rokoch 2024 a 2025

Pre SZČO

Od roku 2026 čakajú SZČO významné zmeny v sociálnom poistení - kratšie odvodové prázdniny, platenie odvodov aj v prípadoch, keď to v minulosti nebolo povinné a ďalšie. Minister financií SR Ladislav Kamenický dňa 9. 9. 2025 informoval o plánovaných zmenách v odvodoch živnostníkov od roku 2026. Tieto zmeny zahŕňajú najmä zvýšenie minimálneho vymeriavacieho základu, ktorý sa vypočítava z priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov, a zrušenie odvodových prázdnin pre SZČO, ktoré odvody do Sociálnej poisťovne z dôvodu neprekročenia hranice príjmov neplatia.

Hranica príjmu a minimálne/maximálne odvody SZČO

Pre povinne sociálne poistenú SZČO, ktorá dosiahla príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší ako 50 % všeobecného vymeriavacieho základu (pre rok 2026 je to príjem 9 144,01 a viac) platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, vzniká povinnosť platiť poistné. Takto určený vymeriavací základ sa použije od 1. júla/1. októbra (ak mala SZČO predĺženú lehotu na podanie daňového priznania) kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti bol vyšší ako 50 % všeobecného vymeriavacieho základu, do 30. júna/30. septembra nasledujúceho kalendárneho roka.

• Hranica príjmu za rok 2024 pre vznik povinnosti SZČO platiť odvody do Sociálnej poisťovne od 1.7.2025 je 8 580 €.
• Povinný odvod do Sociálnej poisťovne je vo výške 33,15 % z vymeriavacieho základu.
• Minimálny mesačný vymeriavací základ pre rok 2025: 715 €
• Maximálny mesačný vymeriavací základ pre rok 2025: 15 730 €
• Minimálna výška sociálnych odvodov v roku 2025: 237,02 €
• Maximálna výška sociálnych odvodov v roku 2025: 5 214,49 €

Porovnanie odvodov SZČO do Sociálnej poisťovne

Sumy sociálnych a zdravotných odvodov SZČO v roku 2025

Zvýšenie minimálnych odvodov pre SZČO

Minimálne odvody živnostníkov sa od januára 2025 zvýšia o 30,34 € v porovnaní s rokom 2024.

• Výška minimálnych odvodov 2025: 344,27 €
• Výška minimálnych odvodov 2024: 313,93 €

Vymeriavacie základy pre platenie poistenia od 1. januára 2026

Pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) a dobrovoľne poistené osoby (DPO) platia od 1. januára 2026 nové minimálne a maximálne vymeriavacie základy pre platenie poistného na sociálne poistenie. Poistné v novej výške za mesiac január následne po prvý raz zaplatia do 9. februára 2026. Na výpočet odvodov v roku 2026 sa bude vychádzať z priemernej mesačnej mzdy za rok 2024, ktorá je 1 524 eur. Minimálny vymeriavací základ pre rok 2026 bude 762 eur (50 % z 1 524 eur).

Oznamovacie povinnosti zamestnávateľov a SZČO

Zamestnávateľ je povinný podľa písmena j) zákona č. 580/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov plniť si oznamovacie povinnosti vyplývajúce mu z § 23 odsek 8. Od 1. januára 2026 a po 1. júli 2026 majú všetky SZČO bez oprávnenia novú povinnosť. Príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne je potrebné oznámiť skutočnosti rozhodujúce na posúdenie vzniku a zániku povinného sociálneho poistenia SZČO - a to do ôsmich dní odo dňa, v ktorom nastali (začatie/ukončenie vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti). Vyplýva to z novely zákona o sociálnom poistení účinnej od 1. januára 2026. Uvedené povinnosti je zamestnávateľ povinný plniť na tlačivách alebo inou formou, ktorých obsah a spôsob zasielania určí Sociálna poisťovňa. Tlačivo odoslané faxom alebo elektronickou poštou, ak nie je podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo urobené v súlade s dohodou, treba potvrdiť písomne najneskôr do 3 dní odo dňa jeho doručenia Sociálnej poisťovni. Informáciu odoslanú prostredníctvom krátkej textovej správy (SMS) je zamestnávateľ povinný potvrdiť na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou najneskôr do 3 dní odo dňa jej odoslania Sociálnej poisťovni.

tags: #kedy #sa #plati #socialka #za #ktorym