Kedy sa pomyselná hrozba, že „Na mňa raz zavolajú sociálku!“, môže stať skutočnosťou a ako s ňou pracovať? Mnohí rodičia sa obávajú, kedy môže štát zasiahnuť do ich rodinného života. Je u nás možné odobrať rodičom dieťa, keď napríklad anonym nahlási podozrenie na týranie?
Na Slovensku sociálka právomoc zobrať dieťa rodičom nemá. To môže urobiť výlučne súd. Sociálka však súdu pripravuje podklady, hodnotí život rodiny a spôsob starostlivosti o deti. Ak niekto nahlási týranie, musí konať. Musí rýchlo nakontaktovať lekárku, školu, škôlku, musí dieťa vidieť a primerane od jeho veku s ním o situácii hovoriť.
Systém sociálnoprávnej ochrany detí na Slovensku
Juvenilná justícia na Slovensku neexistuje, existuje však systém, ktorý má garantovať, že tam, kde práva svojich detí nedokážu či nechcú zabezpečiť rodičia, pomôže štát prostredníctvom pracovníkov oddelení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny.
Títo pracovníci sedia pri rozvodoch, pri úprave práv a povinností k deťom či výživného. Sú to tí, ktorým nahlasujú podozrenie na týranie. Ten systém a ľudia v ňom by mali chrániť deti. Mali by byť ich ústami tam, kde sa samé vyjadriť nemôžu, napríklad na súdoch.
Základná právna úprava týkajúca sa oprávnení osôb konajúcich vo veciach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately sa nachádza v zákone č. 305/2005 Z. z. Definíciu prirodzeného rodinného prostredia nájdeme v ustanovenia § 4 ods. 2 zákona: Prirodzené rodinné prostredie na účely tohto zákona je domáce prostredie dieťaťa, rodiny alebo plnoletej fyzickej osoby.
Oprávnenia a povinnosti sociálnych pracovníkov
Podľa ustanovenia § 93b ods. 1 písm. b) je pracovník oprávnený osobne preverovať starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin dieťaťa alebo osobne zisťovať dôvody nevhodného správania sa detí v prostredí podľa § 4 ods. 1 písm. a), b) a d) najmä návštevou dieťaťa a rozhovorom s dieťaťom, s rodičom dieťaťa, s inou osobou, ktorá sa osobne stará o dieťa, alebo s fyzickou osobou, ktorá má s dieťaťom blízky vzťah.
Zákon v ustanovení § 93e upravuje povinnosti rodičov detí a iných osôb, ktoré sa o dieťa starajú. Medzi tieto povinnosti patrí aj umožniť pracovníkovi orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately výkon jeho oprávnení a poskytnúť mu potrebné informácie. Medzi základné oprávnenie pracovníkov patrí aj vstup do obydlia. Na každý vstup do Vášho obydlia však potrebujú pracovníci súhlas osoby, ktorá obýva túto nehnuteľnosť a stará sa o dieťa.
Ak by ste takémuto pracovníkovi odmietli vstup do obydlia a tým by ste znemožnili výkon jeho oprávnení, podľa ustanovenia § 93b ods. 2 v spojení s ustanovením § 93f a 93g môže pracovníkovi súd povoliť vstup do Vášho obydlia za účelom preverenia stavu dieťaťa. Súčinnosť a asistenciu pracovníkovi v takomto prípade poskytuje príslušník Policajného zboru SR.
Pred každým vykonaním svojho oprávnenia podľa ustanovení § 93b ods. 1 písm. a) až c) sa musí pracovník preukázať písomným poverením orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Pracovník má právo žiadať od Vás osobnú spoluprácu, ak je to pre výkon jeho oprávnení potrebné. Vy ste povinný takúto spoluprácu pracovníkovi poskytnúť. Každé jeho konanie však musí byť vykonané v nevyhnutnej miere na dosiahnutie účelu.
Rovnako je pracovník podľa ustanovenia § 93b ods. 1 písm. h) oprávnený vyhotoviť, a to aj bez súhlasu prítomnej fyzickej osoby, zvukový záznam na účely preukázania priebehu vykonávania opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. O vyhotovovaní obrazového záznamu, obrazovo-zvukového záznamu a zvukového záznamu pri výkone oprávnenia podľa § 93b ods. 1 písm. a) až c) v prostredí podľa § 4 ods. 1 písm. a) a b) musíte byť vopred písomne pred samotným výkonom jeho oprávnenia informovaný. Bez predchádzajúceho upozornenia môže vyhotoviť takéto záznamy iba v prípade, ak zistí okolnosti nasvedčujúce tomu, že dieťa je vystavené ohrozeniu života, zdravia alebo neľudskému alebo zlému zaobchádzaniu. Z vykonania oprávnenia podľa ustanovenia § 93b ods. 1 písm. a) až d) je pracovník povinný vyhotoviť písomný záznam. Tento záznam je súčasťou spisu, ktorý je uvedený na orgáne soc.
Zákon neupravuje povinnosť pracovníkov vopred ohlasovať dátum a čas vykonania ich oprávnení v zmysle tohto zákona. Pre splnenie účelu výkonu ich oprávnení je však z ich pohľadu vhodné, aby rodičovi alebo inej osobe, ktorá sa o dieťa stará, oznámili dátum a čas kontroly. Mohlo by sa stať, že sa dostavia na adresu bydliska maloletého a dotyčné osoby tam nebudú.
Pohovor s dieťaťom môže prebehnúť aj osamote alebo v prítomnosti blízkej osoby, záleží na posúdení pracovníka vzhľadom na vek a rozumovú vyspelosť dieťaťa.
Kedy sociálka vstupuje do života rodiny?
Príčiny upriamenej pozornosti sociálnej kurately na rodinu môžu byť nasledovné:
- Rozvodové konanie: Ak sú v manželstve maloleté deti, automaticky do života rodiny vstúpi niekto, kto má za úlohu chrániť ich záujmy, pretože v tom momente sú v rozpore so záujmami rodičov. Zo súdu dostanete papier, že vášmu dieťaťu je pridelený takzvaný kolízny opatrovník - je ním celý úrad, nie jeden pracovník. Na začiatku procesu vám príde vopred oznámenie o pripravovanej návšteve sociálnym pracovníkom. Ten by mal skúmať prostredie, v ktorom dieťa žije a základné plnenie potrieb rodiča.
- Podozrenie na zneužívanie či týranie dieťaťa: Ak niekto nahlási podozrenie, že svoje dieťa zanedbávate alebo týrate, sociálna kuratela nie je povinná vopred oznámiť svoj zvýšený záujem o vašu rodinu. Žiadosť o prešetrenie pomerov môže podať ktokoľvek z rodiny, susedstva či školy, ak spozorujú znaky zanedbávania dieťaťa či výraznú negatívnu zmenu v jeho správaní. Ak sa ich podozrenie potvrdí a sociálni pracovníci zistia zneužívanie alebo týranie dieťaťa v domácnosti, súd môže nariadiť výchovné opatrenia a po ich nedodržiavaní požiadať i o jeho odobratie. Zameriava sa na čistotu, hygienu, starostlivosť, stravu a rolu jednotlivých obyvateľov domácnosti. Z dôvodu podozrenia na zneužívanie maloletých, rozhovor s dieťaťom prebieha individuálne osamote a otázky majú odlišný charakter.
- Iné problémy s dieťaťom: Inokedy môže vzniknúť podozrenie či dokonca nastane istota, že vaše dieťa niečo vyviedlo (záškoláctvo, krádeže, drogy). V každom z týchto prípadov sa začne nejaké súdne konanie a dieťa opäť dostáva kolízneho opatrovníka.
- Pomoc slobodným matkám alebo členom rodiny, kde sa jeden nachádza vo výkone trestu odňatia slobody: Sociálni pracovníci môžu navštíviť rodiny aj v prípade, že u nich absentuje jeden člen, a to živiteľ alebo druhý biologický rodič. Ich úlohou je monitorovanie a prípadná pomoc v životne neľahkej situácii. U slobodných matiek preveruje dostatočnú finančnú stabilitu, emocionálne zázemie dieťaťa a jeho bezpečnosť. V rodinách, kde chýba živiteľ kvôli nástupu na výkon trestu, skúmajú najmä zmeny, ktoré nastali a snažia sa sprostredkovať vhodnú pomoc.
Ak poberáte prídavky na dieťa, sociálni pracovníci môžu navštíviť vašu domácnosť v podstate kedykoľvek. Prirodzene by na to mal existovať pádny dôvod. Metóda osobnej návštevy v rodine má za úlohu prešetriť jej pomery a získať informácie o jednotlivých členoch i spoločnom fungovaní v domácom prostredí.
Súdne konanie a odobratie dieťaťa
O umiestnení dieťaťa do kolíznej starostlivosti rozhoduje súd na návrh Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR). ÚPSVaR posudzuje u „rodinách v kríze“ mieru ohrozenia, a podľa toho sa rozhodne o potrebe vyňatia dieťaťa z rodiny. Dôvody odobratia dieťaťa a jeho umiestnenie do zariadenia zdôvodňuje v návrhu na vydanie predbežného opatrenia a súdnom konaní pred súdom.
Maloleté deti sú umiestňované do detských domovov na základe rozhodnutia súdu o predbežnom opatrení, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení výchovného opatrenia.
Dĺžka pobytu dieťaťa v kolíznej starostlivosti je závislá od rozhodnutia súdu a trvá najmenej počas 3 mesiacov od jeho vykonateľnosti. Samotné odňatie dieťaťa trvá po súdom stanovenú lehotu (najdlhšie 6 mesiacov, avšak po uplynutí tejto lehoty ho môže súd znova nariadiť) a počas uvedenej lehoty súd sleduje, či uložené opatrenie splnilo svoj účel.
Predpisy síce umožňujú umiestnenie dieťaťa do ústavnej výchovy, ale len za predpokladu, že takéto umiestnenie plní konkrétny účel. To však nik nezisťuje. Keby sme totiž zistili, že účel naplnený nebol, museli by sme priznať, že zásah do osobnej slobody bol zbytočný.
Dôležitosť názoru dieťaťa a práva rodičov
Podľa Dohovoru o právach dieťaťa, dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne názor, má právo vyjadriť ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho dotýkajú. Dieťa má právo byť vypočuté a je to jedným z jeho práv. Jeho názor treba mať na zreteli pri zabezpečovaní ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
Rodičovské práva, ak neboli rodičovi odňaté súdom, sa vo vzťahu k dieťaťu nemenia a rodič po dohode so zariadením na výkon rozhodnutia súdu môže dieťa navštevovať a spolupracovať na jeho prípadnom návrate do rodinného prostredia.
Kedy sa môže dieťa vrátiť domov? Výber zariadenia a detského domova záleží na dôvodoch umiestnenia a vyňatia dieťaťa z rodiny. K výberu zariadenia sa pristupuje individuálne. Návrh podáva príslušný ÚPSVaR po určení konkrétneho zariadenia zo strany Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny v zmysle Zákona č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Postavenie Detských krízových centier upravuje zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V zmysle tohto predpisu Krízové strediská zabezpečujú:
- výkon rozhodnutí súdu podľa zákona o rodine (výchovné opatrenia, ktorými súd dočasne odníme dieťa zo starostlivosti rodičov aj proti ich vôli),
- výkon predbežných opatrení vydaných vo veci starostlivosti o deti podľa Občianskeho súdneho poriadku (dočasné zverenie dieťaťa do starostlivosti fyzickej alebo právnickej osoby),
- a na záver výkon rozhodnutí orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (tieto sú však bez odňatia dieťaťa z osobnej starostlivosti rodičov alebo osoby, ktorá sa osobne stará o dieťa).
Zlyhávajúci systém a kritika
Za všetkými týmito prípadmi je zlyhávajúci systém a dlhodobý nezáujem štátu o jeho zmysluplnú korekciu. Problém je, že neexistujú jasné pravidlá, na základe ktorých môžete kontrolovať prácu sociálnych pracovníčok, dokonca im neviete dokázať žiadne pochybenie. Úrady odmietajú vydať aj záznam o každej návšteve u vás doma, respektíve o vašej návšteve u nich. Aj keď to len málokto vie, úrad je povinný aj vás nechať nahliadnuť do spisu, aj vám na požiadanie vydať úradný záznam (papier, na ktorom bude uvedené, o čom ste sa rozprávali).
Keď objavíte akýkoľvek nezákonný či nesprávny postup, v zásade ho nemáte kde namietať. Keď sa sťažujete na nadriadenom orgáne, v skutočnosti píšete šéfovi tých, ktorým neveríte. Na raz úradne vyslovené závery sa nehľadí kriticky, ale súhlasne, takže je veľmi ťažké ich vyvrátiť. Postupy úradov sú nejasné, nejednotné, náhodné.
Sociálky nemajú vytvorené podmienky, aby mohli plniť úlohy, ktoré im ukladá zákon. Systém je slabo zaplatený a personálne slabo vybavený ľuďmi s dostatočnou odbornosťou a kvalifikáciou. Na jedného pracovníka totiž v roku 2011 pripadalo až 352 detí, o ktoré sa mal starať. Systém teda, logicky, nebol nastavený tak, aby sa dalo dôkladne zisťovať, ako sa s deťmi nakladá. Efektívne nevieme pomôcť ani deťom v kolízii práv. Takéto dieťa dokonca nedostáva ani len právne zastúpenie, všetko sa deje len formálne.
Kolízny opatrovník a právne zastupovanie
Kolízny opatrovník hrá v podstate dvojrolu - má pracovať s rodinou, dávať súdu svoje zistenia, a na druhej strane aj obhajovať dieťa. Tieto dve pozície sú predsa nezlučiteľné a ochrana dieťaťa existuje len na papieri. Ak hovoríme o deťoch, ktoré sa dostávajú do kolízie práv, sú teda stretom právnych záujmov, napríklad rodičov, logicky z toho vyplýva, že by mali mať právneho zástupcu. Navrhovalo sa preto, aby opatrovník ostal opatrovníkom celej rodiny, a dieťa by v prípade kolízie záujmov zastupoval advokát. V trestnom konaní to tak je, v občianskoprávnom konaní nie.
Isté je, že o umiestnení do resocializačného zariadenia rozhodol súd, a to na základe návrhu sociálky. Už oveľa menej zrejmé je, či to bolo potrebné, aké boli dôvody, či sa v tomto rozhodnutí odrážal zákon, podľa ktorého je ústavná výchova až posledným riešením. Súdy oficiálne rozhodujú nezávisle, ale v skutočnosti to v takýchto prípadoch neraz robí sociálka, čo z pochopiteľných dôvodov nikdy nepriznajú.
Súd, ktorý umiestni dieťa do ústavnej výchovy, musí podľa zákona sledovať, ako sa výchova vyvíja. Nie však tak, ako je to bežné na Slovensku, teda vychádzať z papierov a zo správ, ktoré sú mu predkladané. Súdu totiž nič nebráni, aby šiel priamo na miesto a osobne zisťoval, ako sa vyvíja ústavná výchova. Pravidelná kontrola dokonca zo zákona vyplýva aj prokuratúre, ktorá má robiť dozor nad dodržiavaním zákonnosti v týchto zariadeniach. V oboch prípadoch ide o inštitucionálne zábezpeky, ktoré štátu umožňujú dozerať na celý proces.
Možnosti obrany a podnety
Ak máte akékoľvek pochybnosti o korektnosti pri komunikácii s úradmi, upozornite pracovníka na to, že si celú debatu nahráte. Jediná možnosť je opakovane sa obracať na súd. Ak dáte podnet, aby začal konať z úradnej moci, ale nezačne, nemôžete sa voči tomu odvolať.
Ak máte podnet na zanedbávanie, zneužívanie či týranie maloletej osoby, obrátiť sa môžete na príslušný úrad anonymne i pod vlastným menom. K dispozícii sú:
- Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny: Ich bezplatná telefonická linka slúži na zaznamenávanie podnetov a oznamov v prípade zanedbávania starostlivosti o deti. Po zavolaní na linku 0800 191 222 nahrajte oznam v dĺžke max. 2 minúty, kde opíšete vaše podozrenie a uvediete presné údaje (meno, priezvisko a adresu) toho, kto má takúto činnosť páchať, aby bolo možné podnet prešetriť.
- Národná linka na pomoc deťom v ohrození (NICK): Bezplatná linka poskytuje deťom ohrozeným násilím krízovú intervenciu, poradenstvo a prevenciu online formou. Funguje nepretržite 24/7 a spojiť sa s odborníkmi je možné pomocou chatu na webovej stránke www.viacakonick.sk alebo v mobilnej aplikácii.
- Linka detskej istoty: Volajte na bezplatné číslo 116 111. Je anonymná, odborne garantovaná a hlavným cieľom je okamžité telefonické spojenie v krízovej či stresovej situácii.
Čo naozaj hrozí a čo nie?
Kvoli dlhom rodičov sa deti neodoberajú. Exekúcie rieši niekto iný, nie sociálka, ktorá sa zaujíma o deti. Ak má niekto exekúcie a spláca, sociálka by sa o neho nemala zaujímať. U nás to ešte stále takto nefunguje, že by sa brali deti za nejaké dlhy rodičov.
Ide o zodpovednosť štátu, lebo ten má mechanizmy na to, aby všetko fungovalo. Kým si nepriznáme pravdu, veci sa nezlepšia. Tento systém totiž vôbec nepociťuje potrebu sebareflexie ani po veľkých medializovaných prípadoch.