Nárok SZČO na PN: Všetko, čo potrebujete vedieť o nemocenských dávkach a povinnostiach

Podnikateľ síce nechodí do klasického zamestnania ako pracujúci zamestnanec, no aj jeho sa týka práceneschopnosť, pri ktorej má nárok na čerpanie nemocenských dávok. Neplatí to však za každých okolností. V tomto článku si priblížime, kedy má podnikateľ, živnostník (SZČO), nárok na PN, ako sa vypočítavajú nemocenské dávky a aké povinnosti z toho vyplývajú.

Podmienky nároku na nemocenské dávky pre SZČO

K tomu, aby mal podnikateľ nárok na PN-ku, je potrebné, aby si platil odvody do Sociálnej poisťovne, ktorá PN-ku vypláca. Nárok na nemocenskú dávku počas pracovnej neschopnosti má podnikateľ, ak spĺňa podmienku nemocenského poistenia, čiže za posledné dva roky bol minimálne 270 dní poistený.

Podmienkou pre vznik nároku na PN-ku je teda platenie odvodov a zároveň absencia dlhu voči poisťovni. To znamená, že ak má Sociálna poisťovňa vyplatiť podnikateľovi PN-ku, ten nesmie mať dlhy na sociálnom poistnom. Ak poisťovňa eviduje dlh vo výške do 5 €, vznikne nárok na PN-ku. Ak je dlh na poistnom vyšší, nárok na PN-ku nevznikne. Podnikateľ nemusí v prvom roku svojej podnikateľskej činnosti platiť odvody do Sociálnej poisťovne, prípadne ani v ďalších rokoch nemusí dosahovať hranicu príjmu, pri ktorej sa stáva povinne poisteným na základe zákona. Živnostníci, ktorým nevznikla povinnosť platiť sociálne odvody, nemajú nárok na nemocenské dávky počas dočasnej PN.

Nárok na poberanie nemocenskej dávky majú aj živnostníci, ktorí platia sociálne odvody. Výnimkou je situácia, kedy môže dostať nemocenské aj podnikateľ, hoci už nie je poistencom Sociálnej poisťovne, a to v prípade, že sa stane práceneschopný v ochrannej lehote 7 dní po zániku nemocenského poistenia. Nárok na nemocenské má aj živnostníčka, ktorej nemocenské poistenie zaniklo v období tehotenstva. Ochranná lehota je v tomto prípade 8 mesiacov po skončení nemocenského poistenia.

Kto má nárok na nemocenské dávky?

• Dobrovoľne nemocensky poistená osoba - osoby staršie ako 16 rokov, ktoré sú nezamestnané alebo sú študentmi. Poistenci si platia poistné sami, aj keď nemusia. Nárok na nemocenskú dávku im vzniká, ak za posledné dva roky pred nástupom na PN-ku boli nemocensky poistení najmenej 270 dní.
• Povinne nemocensky poistená osoba - sem patria zamestnanci a živnostníci, ktorí pravidelne platia nemocenské poistenie. Nárok na dávky im vzniká, ak boli uznaní za práceneschopných.
• Osoba v ochrannej lehote - ochranná lehota začína plynúť po skončení poistenia, trvá sedem dní. Ak bola takáto osoba poistená menej ako sedem dní, ochranná lehota trvá podľa počtu dní poistenia.

Postup pri vzniku PN pre SZČO

Keď živnostník spĺňa vyššie uvedené podmienky a ochorie, základom je návšteva lekára. O dočasnej pracovnej neschopnosti (tzv. práceneschopnosti) a dĺžke jej trvania rozhoduje všeobecný lekár, lekár so špecializáciou v odbore gynekológia a pôrodníctvo, iný lekár špecialista a lekár zdravotníckeho zariadenia, v ktorom je pacient hospitalizovaný. Za práceneschopného môže byť pacient uznaný aj spätne, najviac za tri kalendárne dni.

Od 1.1.2024 došlo k zmenám vo vystavovaní dokladu o práceneschopnosti (PN), ktoré pomôžu pacientom, zamestnávateľom i lekárom a zníži sa počet návštev ambulancií.

Elektronická PN (ePN)

PN sa od 1.1.2024 vystavuje a ukončuje vo všetkých ambulanciách a nemocniciach iba elektronicky (ePN). Pacient/zamestnanec nedoručuje zamestnávateľovi žiadne „papiere“ - komunikácia lekár, pacient, Sociálna poisťovňa, zamestnávateľ prebieha iba elektronicky. ePN vystavuje lekár, ktorý uznal pacienta za neschopného práce, a to bez ohľadu na špecializáciu - všeobecný lekár, dorastový lekár, ambulantný lekár - špecialista, nemocničný lekár - špecialista. O zdravotnej indikácii vystavenia ePN rozhoduje výhradne vyšetrujúci lekár, takže je nulová možnosť zneužitia. Žiadny lekár už nemôže pacienta poslať k inému lekárovi len z dôvodu vystavenia ePN, je povinný mu ju vystaviť sám - napr. chirurg pacienta so zlomenou nohou nemôže poslať k všeobecnému lekárovi kvôli vypísaniu ePN. Každý lekár, ktorý pacienta uznal schopným práce, môže ukončiť jeho ePN.

Ak vám lekár vystaví „péenku“ elektronicky (ePN), v Sociálnej poisťovni nemusíte podávať osobitnú žiadosť o nemocenskú dávku. Samotné vystavenie ePN lekárom je automaticky považované za žiadosť o dávku, ktorú posúdi a vybaví Sociálna poisťovňa. Po návšteve lekára tak už nemáte žiadne iné povinnosti. Pri ePN si lekár a ostatné inštitúcie všetky potrebné údaje vymenia elektronicky.

Pri vzniku prvej ePN by mal živnostník nahlásiť spôsob výplaty nemocenskej dávky. Táto dávka môže byť vyplácaná:

• na bankový účet živnostníka - prevodom, povinnosť nahlásiť číslo účtu prostredníctvom zriadeného elektronického účtu poistenca,
• na adresu trvalého pobytu - poštou.

Papierové potvrdenie o PN (ak je to potrebné)

Ak vám lekár pri vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti nevystaví „péenku“ elektronicky, vyplní tzv. Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti. Ide o 5-dielne tlačivo, z ktorého vám odovzdá:

• I. diel potvrdenia - legitimáciu dočasne práceneschopného poistenca - slúži na kontrolu dodržiavania liečebného režimu. Lekár na ňom vyznačuje dátumy kontrol. Potvrdenie so sebou noste na každú kontrolu a po ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti ho odovzdajte lekárovi.
• II. diel potvrdenia - žiadosť o nemocenské/úrazový príplatok - týmto dielom si uplatníte nárok na nemocenské. Pred jej odoslaním do Sociálnej poisťovne vyznačte, o ktorú dávku žiadate (nemocenské a/alebo úrazový príplatok). Rovnako nezabudnite vyplniť a podpísať „Vyhlásenie poistenca“ na druhej strane tlačiva.
• IIa. diel potvrdenia - žiadosť o náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti - Ak ste SZČO alebo DNPO (dobrovoľne nemocensky poistená osoba), tento diel nepotrebujete.

Dôležitá pre Sociálnu poisťovňu je druhá časť - Žiadosť o nemocenské/úrazový príplatok, ktoré odovzdáva živnostník priamo v pobočke Sociálnej poisťovne, príslušnej podľa miesta trvalého pobytu. Pred odovzdaním je potrebné vyznačiť, o ktorú dávku žiadate.

Kontrola a ukončenie PN

Pri kontrole lekár postupuje nasledovne:

• vypíše vám Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti, ak dočasná pracovná neschopnosť bude trvať aj nasledujúci kalendárny mesiac po jej vzniku. Ak tak urobí, preukaz v časti „Vyhlásenie poistenca“ podpíšte a zašlite ho pobočke Sociálnej poisťovne.
• dočasnú pracovnú neschopnosť ukončí. Ak tak urobí, odovzdajte mu I. diel potvrdenia a prevezmite si IV. diel potvrdenia - Hlásenie zamestnávateľovi a pobočke Sociálnej poisťovne o ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti. Hlásenie podpíšte a bezodkladne ho zašlite pobočke Sociálnej poisťovne, ktorá vám vypláca nemocenské.

Ak posudkový lekár rozhodne o ukončení PN, ošetrujúci lekár je povinný vytvoriť elektronický záznam o ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti. Posudkový lekár môže ukončiť PN, ak má za to, že pacient nie je skutočne práceneschopný a dlhodobo poberá dávky bez riadneho dôvodu. Od januára 2026 sa rozširujú právomoci posudkových lekárov.

Výpočet a výška nemocenských dávok

Na výpočet výšky nemocenského je vždy potrebné určiť tzv. vymeriavací základ - sumu, z ktorej sa dávka vypočíta. Vymeriavacím základom SZČO je príjem, z ktorého platila poistné do Sociálnej poisťovne.

Čerpanie PN-ky pre SZČO:

• od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % denného vymeriavacieho základu,
• od 4. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 55 % denného vymeriavacieho základu.

Základom pre výpočet PN-ky je denný vymeriavací základ, ktorý vypočítame ako podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých živnostník zaplatil poistné. Maximálny denný vymeriavací základ pre rok 2025 je stanovený vo výške 94,0274 €.

Príklad výpočtu PN-ky

Väčšina živnostníkov platí minimálne odvody. Pri minimálnych odvodoch vypočítame výšku nemocenského takto:

denný vymeriavací základ = minimálny mesačný vymeriavací základ × počet mesiacov v roku / počet dní v roku

Príklad: Adam je živnostník. Ochorie a lekár ho uzná práceneschopným na 1 týždeň. Adam platí minimálne odvody do Sociálnej poisťovne. Má nárok na nemocenskú dávku? Koľko dostane?

Odpoveď:

Predpokladajme minimálny mesačný vymeriavací základ 715 €. Potom:

715 × 12 / 365 = 23,50 €

Adamov denný vymeriavací základ je 23,50 €. Keďže je chorý týždeň, prvé 3 dni dostane 25 % denného vymeriavacieho základu a po zvyšok dní 55 % denného vymeriavacieho základu.

• 1.-3.deň = 23,50 × 0,25 × 3 = 17,63 €
• 4.-7.deň = 23,50 × 0,55 × 4 = 51,70 €

Za sedem dní trvania pracovnej neschopnosti dostane Adam nemocenské vo výške 69,33 €.

Maximálna denná výška nemocenského v roku 2026 predstavuje 55,11456500 €, čo znamená max. 1 653,50 € mesačne (pri 30 dňoch) alebo 1 708,60 € (pri 31 dňoch).

Nemocenské sa vypláca spätne za predchádzajúci mesiac, spravidla okolo 20. dňa mesiaca.

Nemocenské poistné a zdravotné odvody počas PN

Podnikatelia majú výhodu v tom, že sa pri nich nesleduje, či počas práceneschopnosti (PN) dosahujú príjem. Musia ale dodržiavať liečebný režim. Zároveň platí, že nemusia platiť odvody počas PN. Sociálna poisťovňa vypláca nemocenskú dávku počas trvania PN-ky. V tomto období živnostník nemá povinnosť hradiť sociálne ani zdravotné poistné. Problém môže nastať vtedy, keď sú práceneschopní len časť mesiaca. Ak by zaplatili odvody v plnej výške, vznikne im preplatok.

Kto je na péenke len časť mesiaca, môže si vyrátať takzvaný alikvotný vymeriavací základ. Ten sa počíta tak, že sa klasický vymeriavací základ, z ktorého bežne platí odvody, vydelí počtom dní mesiaca, v ktorom bol na PN. Výsledok treba zaokrúhliť na najbližší eurocent nadol. Túto sumu potom ešte musí podnikateľ vynásobiť počtom dní, za ktoré by mal v daný mesiac zaplatiť odvody. Z výsledku potom vypočíta podiel 33,15 percenta, čo je sadzba platby na sociálne poistenie. Výsledkom bude suma, ktorú za daný mesiac musí zaplatiť do Sociálnej poisťovne. Druhou možnosťou je požiadať o výpočet Sociálnu poisťovňu. Poisťovni by mal napísať, o čo žiada a počas akého obdobia bol na péenke. Pobočka poisťovne mu potom pošle jednoduchú informáciu o tom, koľko má za daný mesiac zaplatiť a dátum splatnosti. Živnostník môže o prepočet požiadať aj telefonicky.

Ak niekto napriek péenke zaplatí celú sumu odvodov, má dve možnosti. Akonáhle poisťovňa pri kontrole zistí tento preplatok, pošle ho do 60 dní naspäť. Živnostník môže o vrátenie aj požiadať. V takom prípade musí poisťovňa preplatok vrátiť do 30 dní. Po desiatich rokoch môže byť preplatok premlčaný.

Zdravotné odvody musí živnostník platiť v plnej výške aj počas péenky. V ich prípade sa totiž robí ročné zúčtovanie poistného. Posudzujú sa v ňom skutočné príjmy živnostníka s jeho vymeriavacím základom, z ktorého platil odvody na zdravotné poistenie. Niektorým môže poisťovňa vrátiť peniaze, ďalší môžu mať nedoplatok na zdravotnom poistení.

Trvanie PN a invalidita

Vyplácanie PN-ky zaniká ukončením dočasnej pracovnej neschopnosti lekárom. Posledným termínom na vyplácanie je uplynutie 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Z toho vyplýva, že PN-ku môže živnostník čerpať po dobu 52 týždňov. Ak nepriaznivý zdravotný stav pretrváva aj po tejto dobe, je možné požiadať o invalidný dôchodok.

Ak dočasná pracovná neschopnosť a nepriaznivý zdravotný stav trvajú dlhodobo, t. j. trvajú alebo je pravdepodobné, že budú trvať dlhšie ako jeden rok, je možné požiadať o priznanie invalidného dôchodku. Žiadosť o invalidný dôchodok sa zvyčajne podáva ku koncu 52-týždňového obdobia poberania nemocenského, pretože o invalidite hovoríme iba v prípade, ak nepriaznivý zdravotný stav trvá alebo má trvať dlhšie ako rok. Ak je však zrejmé, že zdravotný stav je zhoršený trvalo a nie je predpoklad, že by sa počas práceneschopnosti zlepšil, žiadosť o dôchodok je možné podať aj bez toho, aby bola osoba predtým PN, resp. aby bola PN celých 52 týždňov.

Aj pracujúci poberateľ invalidného dôchodku môže byť práceneschopný a poberať nemocenské, pokiaľ on alebo jeho zamestnávateľ platí odvody (poistné na nemocenské poistenie) do Sociálnej poisťovne. Práceneschopnosť by nemala byť vystavená na tú istú diagnózu, pre ktorú je osoba invalidná v tom rozsahu, v akom je pre ňu invalidná. Pokiaľ teda dôjde k prechodnému zhoršeniu ochorenia, ktoré je príčinou invalidity nad rozsah invalidity, tak osoba môže byť práceneschopná a poberať nemocenské. Rovnako môže byť práceneschopná aj pre iné ochorenia nesúvisiace s invaliditou.

Dodržiavanie liečebného režimu

Liečebný režim je životospráva osoby na podporu liečby, ktorú určuje ošetrujúci lekár. Dodržiavanie liečebného režimu napríklad znamená, že pacient užíva predpísané lieky, zachováva pokoj a oddych na lôžku, vystríha sa všetkého, čo by mohlo nepriaznivo pôsobiť na liečenie a dostaví sa v určený deň na lekársku prehliadku. Počas dočasnej pracovnej neschopnosti je nevyhnutné, aby pacient dodržiaval liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom, pretože v opačnom prípade mu môže Sociálna poisťovňa prestať vyplácať nemocenské.

Kontroly dodržiavania liečebného režimu

Dodržiavanie liečebného režimu kontroluje zamestnanec Sociálnej poisťovne. Kontrola môže byť vykonaná kedykoľvek od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, a to aj mimo pracovného času a cez víkend. Kontrolu má právo vykonávať aj zamestnávateľ. Počas trvania PN je pacient povinný zdržiavať sa na adrese uvedenej v potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti. Ošetrujúci lekár môže povoliť zmenu miesta pobytu počas PN, ak ho o to pacient požiada. Po zavedení elektronického účtu poistenca Sociálnej poisťovne si pacient môže zmeniť adresu pobytu aj neskôr počas práceneschopnosti jedným z nasledovných spôsobov: v elektronickom účte poistenca (EUP) bez návštevy pobočky alebo kontaktovaním svojej pobočky Sociálnej poisťovne.

Pokiaľ kontrolór pacienta nezastihne doma (pacient si nájde o tom oznámenie), mal by sa najneskôr do troch pracovných dní dostaviť na pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a dôvod neprítomnosti vysvetliť. Sociálna poisťovňa svojom portáli uverejnila výstrahu pred falošnými kontrolnými zamestnancami a krátke video na rozpoznanie pravého od falošného kontrolóra. Živnostník je povinný dodržiavať čas povolených vychádzok a podľa povahy ochorenia sa vyhýbať fajčeniu, alkoholickým nápojom a vyhnúť sa zdržiavaniu v pohostinských zariadeniach. Taktiež sa musí dostaviť na kontrolnú prehliadku k ošetrujúcemu lekárovi.

Ak živnostník poruší v akomkoľvek bode liečebný proces, poisťovňa mu nevyplatí nemocenské dávky a dokonca mu môže uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eur. Ak Sociálna poisťovňa nepreplatí celú výšku PN-ky, napríklad v momente, keď si ochorenie a s ním spojenú PN-ku spôsobíte sami nadmerným požívaním alkoholu a návykových látok, Sociálna poisťovňa zníži vyplácanie PN-ky na polovicu počas celej doby práceneschopnosti. Zároveň ak ste „vypísaný/á“, musíte dodržiavať liečebný režim a z domova sa vzďaľovať iba v čase predpísaných vychádzok. Ak vás pracovník poisťovne nenájde doma, stopne vám poisťovňa vyplácanie nemocenskej dávky na dobu 30 dní. Zároveň si vás predvolá na vysvetlenie príčiny, prečo ste v čase kontroly neboli doma. Ak vám predsa len poisťovňa stopne výplatu nemocenského na 30 dní, je dobré vedieť, že toto je maximálna lehota, na ktorú môžu pozastaviť vyplatenie dávky.

Vychádzky počas PN

Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže osobe na PN povoliť vychádzky. Vychádzky sa spravidla stanovujú v rozsahu štyroch hodín denne, zvyčajne od 10.00 hod. do 12.00 hod. a od 14.00 hod. do 16.00 hod. Ošetrujúci lekár môže zmeniť čas vychádzok, prípadne vychádzky zrušiť. Čas vychádzok, ako aj ich prípadnú zmenu, ošetrujúci lekár zaznamená na potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti. Zmena času vychádzok a ich zrušenie je vo výlučnej kompetencii lekára, ktorý o PN rozhodol. Môže sa preto stať, že dvaja pacienti s rovnakým ochorením majú lekárom povolený iný rozsah vychádzok.

Pacient, ktorý nemá stanovené vychádzky a je osamelý, teda nemá rodinného príslušníka, ktorého by mohol požiadať o zabezpečenie základných životných potrieb, sa môže vzdialiť z domu a nakúpiť základné potraviny alebo lieky. Odporúčame však mať pokladničný blok, ktorý môže predložiť ako doklad, ktorý ho ospravedlní v prípade vykonania kontroly, t. j. čas kontroly liečebného režimu by sa mal zhodovať s časom, ktorý je uvedený na účtenke.

tags: #kedy #ma #szco #narok #na #pn