Na Slovensku sa v roku 2024 uskutočnia ďalšie prezidentské voľby, ktoré sú už v poradí šiestymi priamymi voľbami hlavy štátu od roku 1999. Občania Slovenskej republiky majú právo voliť prezidenta priamo, pričom táto možnosť je dostupná už 25 rokov. V minulosti sa o prezidentské kreslo uchádzalo mnoho rôznorodých kandidátov, niektorí s vážnymi politickými ambíciami, iní skôr s cieľom zviditeľniť sa.
Podmienky kandidatúry na prezidenta
O post hlavy štátu sa môže uchádzať každý bezúhonný občan Slovenskej republiky, ktorý v deň volieb dovŕšil minimálne 40 rokov a je voliteľný za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Kandidát nesmie byť vo výkone trestu odňatia slobody, nesmie byť právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, ak odsúdenie nebolo zahladené, a nesmie byť pozbavený spôsobilosti na právne úkony.
Kandidátov na prezidenta môže navrhnúť Národná rada Slovenskej republiky prostredníctvom minimálne 15 poslancov, alebo občania na základe petície s 15-tisíc podpismi. Návrhy na voľbu musia byť odovzdané predsedovi parlamentu najneskôr do 21 dní od vyhlásenia volieb. V aktuálnom volebnom období boli tieto návrhy potrebné odovzdať najneskôr do 29. januára 2024.
Prezident nesmie počas výkonu svojej funkcie vykonávať inú platenú funkciu, povolanie alebo podnikateľskú činnosť. Nesmie byť ani členom orgánu právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť. Kandidát môže byť nezávislý, ale môže ho podporovať jedna alebo viac politických strán. Každý kandidát má právo svoju kandidatúru kedykoľvek stiahnuť a môže vyzvať svojich voličov na podporu iného kandidáta, a to aj pred druhým kolom volieb, ak doň postúpil.
Proces volieb a platnosť hlasovania
Hlava štátu sa volí v priamych voľbách tajným hlasovaním na päťročné obdobie. Prvé kolo prezidentských volieb je naplánované na sobotu 23. marca 2024. Ak žiaden z kandidátov v prvom kole nezíska viac ako polovicu platných hlasov oprávnených voličov, druhé kolo volieb sa uskutoční v sobotu 6. apríla 2024. Do druhého kola postupujú dvaja kandidáti s najvyšším počtom hlasov z prvého kola. Za prezidenta je zvolený kandidát, ktorý v druhom kole získa viac hlasov.
Právo voliť prezidenta má každý občan Slovenskej republiky. Ak volič volí v mieste trvalého bydliska, stačí mu prísť do volebnej miestnosti a preukázať sa občianskym preukazom. Okrsková volebná komisia vydá voličovi hlasovací lístok a prázdnu obálku. Volič následne v miestnosti určenej na voľbu zakrúžkuje jedného kandidáta, ktorého volí, vloží hlasovací lístok do obálky, zalepí ju a vloží do volebnej urny.
Hlasovací lístok je neplatný, ak nie je upravený ustanoveným spôsobom. Ak je v obálke viacero hlasovacích lístkov, všetky sú považované za neplatné.
Kandidáti v minulosti: Od pobavenia k vážnym ambíciám
Počas prezidentských volieb sa na scéne objavilo mnoho kandidátov, ktorí sa snažili získať pozornosť verejnosti. Niektorí z nich sa zapísali do pamäti skôr svojimi netradičnými prejavmi alebo programami.
Príklady z minulých volieb:
- Radovan Znášik (2019): Napriek tomu, že získal potrebný počet podpisov, jeho kandidatúra nebola prijatá, pretože v deň prvého kola volieb nedovŕšil 40 rokov. Požadoval, aby bol termín volieb stanovený na neskorší dátum, keď už bude spĺňať vekovú podmienku.
- Ján Molnár (2019): Tento sedemdesiatročný blogger a kandidát z ľudu prišiel s radikálnym programom vrátane rozpustenia vlády a SIS. Podpisy potrebne na kandidatúru údajne získal počas dňa otvorených dverí v parlamente od poslancov, čo viedlo k podozreniu z podvodu a odmietnutiu jeho kandidatúry.
- Martin Jakubec: Spevák a "odborník na všetko" opakovane ohlásil svoju kandidatúru s ambíciou vyhrať voľby. Vo svojich videách sa prezentoval ako už zvolený prezident a ostro kritizoval súčasnú politickú situáciu.
- Helena Mezenská (2014): Ako jediná žena spomedzi 14 kandidátov v roku 2014, Mezenská zaujala svojimi netradičnými vyjadreniami o živote z vesmíru, boji láskou a naladení spoločnosti na vibrácie srdca. Hovorila o potrebe riešiť domáce problémy pred zahraničnými zásahmi a o otvorenejšom paláci plnom kvetov.
Plat prezidenta a postavenie exprezidentov
Počas výkonu funkcie poberá prezident SR plat vo výške štvornásobku mesačného platu poslanca Národnej rady SR, spolu s paušálnymi náhradami vo výške 1 327,76 eura mesačne. Celkovo tak plat prezidenta SR v súčasnosti dosahuje necelých 17-tisíc eur mesačne.
Po skončení výkonu funkcie zostáva prezidentovi doživotne titul prezidenta SR a protokolárne postavenie. Okrem toho má nárok na doživotný plat vo výške platu poslanca Národnej rady SR, ktorý predstavuje trojnásobok priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve za predchádzajúci rok. V roku 2023 bol základný plat poslanca 3 912 eur v hrubom. Bývalá hlava štátu poberá mesačný plat bez paušálnych náhrad a príplatkov. Ak exprezident nastúpi na inú funkciu ústavného činiteľa, vyplácanie doživotnej mzdy sa mu pozastaví počas výkonu tejto funkcie.
Podľa diplomatického protokolu si exprezidenti zachovávajú vysoké poradie a zastávajú piate miesto, hneď za aktuálnym prezidentom, predsedom NR SR, predsedom vlády a predsedom Ústavného súdu SR.
Rozdelené Slovensko - Medzi Ruskom a Európou | Dokument DW
Volebná kampaň sa začala dňom vyhlásenia termínu volieb (9. januára 2024) a končí sa 48 hodín pred prvým kolom volieb. Maximálna výška výdavkov na volebnú kampaň je stanovená na 500 000 eur vrátane dane z pridanej hodnoty pre obe kolá volieb.
tags: #kandidati #na #prezidenta #dochodca