Prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody alebo z výkonu väzby predstavuje pre mnohých jedincov náročnú životnú situáciu. Okrem psychickej a sociálnej adaptácie sa často stretávajú s existenčnými problémami, ako je zabezpečenie základných potrieb, hľadanie bývania a zamestnania. Štát a rôzne organizácie preto ponúkajú rôzne formy pomoci, vrátane jednorazových príspevkov, ktoré majú uľahčiť resocializáciu a návrat do bežného života. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o možnostiach jednorazovej pomoci po prepustení z väzby na Slovensku.
Resocializačný príspevok
Resocializačný príspevok je určený na uľahčenie resocializácie mladistvých a plnoletých fyzických osôb po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody alebo z výkonu väzby. Tento príspevok je určený najmä na vybavenie osobných dokladov a zabezpečenie nevyhnutných vecí osobnej potreby.
Podmienky a výška príspevku
Na resocializačný príspevok nevzniká prepustenému automaticky nárok. Pri rozhodovaní o jeho poskytnutí sa zohľadňujú uložené a ďalšie peňažné prostriedky vyplatené prepustenému. Tento príspevok môže byť poskytnutý vo vecnej, finančnej alebo kombinovanej forme.
- Výkon trestu odňatia slobody alebo výkon väzby trval viac ako 30 po sebe nasledujúcich dní.
- Občan sa uchádza o pomoc orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v mieste obvyklého pobytu pri začlenení do života do ôsmich pracovných dní odo dňa prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody alebo z výkonu väzby.
Výška resocializačného príspevku je obmedzená. Poskytuje sa najviac vo výške 40 % sumy životného minima podľa osobitného predpisu, pričom celková suma resocializačných príspevkov poskytnutých tomu istému občanovi v kalendárnom roku nesmie túto výšku presiahnuť.
Ako požiadať o sociálne zabezpečenie: Podrobný návod
Kde žiadať o príspevok
O resocializačný príspevok je potrebné žiadať na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR), oddelení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v mieste obvyklého pobytu. Je dôležité, aby ste sa o pomoc uchádzali do ôsmich pracovných dní od prepustenia.
Jednorazová dávka v hmotnej núdzi
V zmysle § 15 zákona č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi, môže obec poskytnúť jednorazovú dávku v hmotnej núdzi. O poskytnutí tejto dávky rozhoduje a poskytuje ju obec.
Podmienky a výška príspevku
Podmienky pre získanie jednorazovej dávky v hmotnej núdzi sa riadia zákonom č. 599/2003 Z.z. Je určená pre osoby, ktoré sa nachádzajú v stave hmotnej núdze, čo znamená, že ich príjem a majetok nedosahujú úroveň, ktorá by im zabezpečila základné životné potreby. Výška jednorazovej dávky sa určuje individuálne a závisí od konkrétnej situácie žiadateľa. Pri posudzovaní sa berie do úvahy najmä:
- Celková sociálna a finančná situácia žiadateľa
- Dôvod žiadosti o dávku (napr. zabezpečenie základných potrieb po prepustení z väzby)
- Možnosti žiadateľa riešiť svoju situáciu vlastnými silami
Kde žiadať o príspevok
O jednorazovú dávku v hmotnej núdzi je potrebné žiadať na obecnom úrade v mieste trvalého bydliska.
Ďalšie formy pomoci po prepustení z väzby
Okrem finančných príspevkov existujú aj ďalšie formy pomoci, ktoré môžu prepusteným osobám uľahčiť návrat do spoločnosti.
Sociálne poradenstvo
Sociálne poradenstvo je dôležitou súčasťou resocializačného procesu. Poskytuje základné informácie o možnostiach riešenia nepriaznivej sociálnej situácie, o nárokoch a konkrétnu pomoc pri riešení problémov. Sociálni pracovníci motivujú klientov k aktivite a k riešeniu situácie vlastným pričinením.
Pomoc sociálneho kurátora
Sociálny kurátor udržiava s plnoletou fyzickou osobou počas výkonu trestu odňatia slobody alebo väzby písomný a osobný kontakt. Spolupôsobí pri prevýchove odsúdeného a v závislosti od závažnosti životnej situácie a problému odsúdeného, napomáha pri riešení osobných, rodinných a sociálnych problémov. Po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody alebo z výkonu väzby pomáha sociálny kurátor odsúdenému najmä pri uľahčení návratu do rodiny, pracovnom uplatnení, hľadaní bývania a možnosti pokračovať v ďalšej príprave na povolanie. Motivuje ho k liečbe závislostí a ponúka účasť na resocializačných programoch.
Pomoc pri hľadaní zamestnania
Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny poskytujú pomoc pri hľadaní zamestnania. Prepustení môžu využiť rôzne programy a služby, ako napríklad:
- Poradenstvo pri hľadaní zamestnania
- Rekvalifikačné kurzy
- Príspevky na podporu zamestnávania
Pomoc pri hľadaní bývania
Zabezpečenie bývania je jednou z najväčších výziev pre prepustené osoby. V tejto oblasti môžu pomôcť rôzne organizácie a obce, ktoré prevádzkujú napríklad:
- Útulky
- Nocľahárne
- Zariadenia núdzového bývania
Dotácia na podporu výchovy k plneniu školských povinností
Ak má prepustená osoba dieťa, ktoré je ohrozené sociálnym vylúčením, môže požiadať o dotáciu na podporu výchovy k plneniu školských povinností. Táto dotácia je určená na nákup školských potrieb. V príslušnom rozpočtovom roku je to najviac v sume 33,20 € na dieťa.
Dôležitosť styku s rodinou a deťmi počas výkonu trestu
Vzájomná prítomnosť rodiča a dieťaťa, predovšetkým maloletého, je základom pre budovanie a udržanie zdravého a funkčného vzťahu. Pre všestranný harmonický vývin dieťaťa je tou najlepšou možnosťou vyrastať v prítomnosti oboch rodičov. Z psychologického hľadiska je výchova dieťaťa prítomnosťou rodiča považovaná za najúčinnejšiu metódu výchovy. Vzhľadom na to, že prítomnosťou rodiča pri výchove dieťaťa sa realizuje samotné rodičovské poslanie, štát má a musí tomuto poslaniu napomáhať a poskytnúť mu osobitnú právnu ochranu.
Právo na styk s rodinou počas výkonu trestu
Dôležitosť, aká je pripisovaná styku dieťaťa s rodičom, je vnímaná taktiež na medzinárodnej úrovni. Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) konštantne judikuje, že byť spolu je základným prvkom rodinného života, chráneného článkom 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP). Avšak nie každé dieťa má možnosť vyrastať v kruhu obidvoch rodičov. Život prináša rôznorodé situácie a jednou z nich je aj tá, kedy jeden z rodičov (prípadne obaja) vykonáva trest odňatia slobody. Právo na styk je implicitnou súčasťou rodinného života chráneného tak článkom 19 Ústavy SR ako aj článkom 8 EDĽP. Samotná skutočnosť, že rodič vykonáva trest odňatia slobody, ho práva na rodinný život a v ňom obsiahnuté právo na styk teda nemôže zbaviť. Avšak právo na rodinný život (ako základné ľudské právo) nemá absolútny charakter a teda je ho možné obmedziť. Vo svojej podstate každý výkon trestu odňatia slobody predstavuje zároveň aj výrazné obmedzenie práva (okrem iného) na rodinný život. Podstatnou súčasťou práva väzňa na rešpektovanie rodinného života je, že mu štát, resp. Slovenská republika zabezpečuje právo väzňov na kontakt s rodinou prostredníctvom zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ZVTOS) a vykonávacej vyhlášky č. 368/2008 Z. z. ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody (vyhláška).
Právo na návštevy blízkych osôb v ZVTOS
ZVTOS v § 24 ustanovuje, že odsúdený má právo prijímať návštevu blízkych osôb (teda aj detí, bez ohľadu na ich vek, obmedzenie je dané len v prípade maloletých mladších ako 15 rokov, ktorí sa môžu návštevy zúčastniť len v sprievode plnoletej osoby) v čase určenom riaditeľom ústavu alebo ním určeným príslušníkom zboru najmenej raz za kalendárny mesiac v trvaní dvoch hodín a to bez ohľadu na vonkajšiu diferenciáciu výkonu trestu odňatia slobody (minimálny, stredný, maximálny stupeň stráženia). Ďalšie podmienky návštev (predovšetkým deň a časové rozmedzie) sú upravené v ústavných poriadkoch jednotlivých ústavoch na výkon trestu (ÚVT).
Formy návštev a rozhodovanie riaditeľa ústavu
Návšteva odsúdeného v ÚVT s minimálnym stupňom stráženia a so stredným stupňom stráženia sa vykonáva spravidla priamym kontaktom, návšteva odsúdeného zaradeného do ÚVT s maximálnym stupňom stráženia sa vykonáva spravidla bezkontaktne prostredníctvom telekomunikačného zariadenia alebo cez perforovanú stavebnú prekážku. Riaditeľ ÚVT môže v odôvodnených prípadoch rozhodnúť, či sa návšteva odsúdeného vykoná s priamym kontaktom alebo bez priameho kontaktu. Je ale pravidlom, že sa návštevy odsúdených zaradených v maximálnom stupni stráženia a taktiež v strednom stupni stráženia v rámci vnútornej diferenciácie v skupine ´´C´´ realizujú bezkontaktne.
| Stupeň stráženia | Forma návštevy | Možnosť priameho kontaktu |
|---|---|---|
| Minimálny | Spravidla priamy kontakt | Áno |
| Stredný | Spravidla priamy kontakt | Áno |
| Maximálny | Spravidla bezkontaktný | Nie (výnimky) |
| Stredný (skupina C) | Spravidla bezkontaktný | Nie (výnimky) |
Proporcionalita obmedzení a ochrana rodinného života
Návštevy bez priameho kontaktu v zariadeniach s najvyšším stupňom stráženia sledujú vo väčšinou legitímny cieľ (predchádzanie nepokojom či zločinnosti, ochrana verejnej bezpečnosti) podporený napr. závažnosťou spáchaného trestného činu a s ňou súvisiacou prevýchovou páchateľa v rámci programu zaobchádzania, minimalizáciou kontaktu s prostredím zločinu, najmä organizovaného, v ktorom rodinné vzťahy často zohrávajú kľúčovú úlohu. Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) konštatoval, že síce došlo k zásahu do práv sťažovateľa podľa článku 8, avšak tieto opatrenia mali zákonný podklad, sledovali legitímny cieľ a boli nevyhnutné v demokratickej spoločnosti, nakoľko pred zavedením osobitného väzenského režimu mohli väznení členovia organizovaného zločinu udržiavať svoje postavenie v zločineckej skupine, vymieňať si informácie s ostatnými väzňami a vonkajším svetom (prostredníctvom návštev) a organizovať páchanie závažných trestných činov vo väzniciach aj mimo nich.
Iniciatíva návštev a povinnosť styku s maloletým dieťaťom
V podmienkach Slovenskej (rovnako aj Českej) republiky sa návštevy realizujú výlučne na základe iniciatívy odsúdeného a to formou ´´pozvánky´´ určenej osobám, o ktorých návštevu má odsúdený záujem. Dieťa odsúdeného resp. jeho blízka osoba teda nemôže sama iniciovať návštevu s odsúdeným. V prípade, že odsúdený niektorú blízku osobu na návštevu nepozve, táto osoba sa návštevy zúčastniť nemôže. Ak ide o maloleté deti odsúdeného, ktoré nie sú na pozvánke výslovne uvedené, môžu sa návštevy zúčastniť iba ak s tým odsúdený súhlasí. Z povahy osobného styku sme ale hlboko presvedčení, že vo vzťahu k maloletým deťom je právo styku potrebné, v mnohých prípadoch dokonca nevyhnutné, vnímať cez prizmu jeho negatívneho vymedzenia, teda povinnosti styku s maloletým. Odsúdený rodič - hoci je prevažne vylúčený z bezprostredného výkonu svojich rodičovských práv a povinností, najmä zo sústavného výchovného pôsobenia na maloleté dieťa - nie je zbavený zodpovednosti za všestranný vývin maloletého dieťaťa. Je len na tomto rodičovi, aby využíval aspoň obmedzené možnosti k tomu, aby aj v nedostatku príležitostí pre sústavné výchovné pôsobenie vykonával vhodný vplyv na výchovu maloletého dieťaťa.
Záujem dieťaťa a emocionálne aspekty kontaktu
Pri kontakte dieťaťa s rodičom to nie je len o samotnej prítomnosti rodiča, ale predovšetkým o náklonnosti a poskytnutí emocionálneho tepla, ktoré dieťa potrebuje cítiť. Pokiaľ rodič vehementne odmieta styk so svojím dieťaťom, takéto teplo neucíti, ucíti osobné odmietnutie, a to nie od kohokoľvek, ale od rodiča, teda osoby, ku ktorej každé dieťa prirodzene silno emocionálne inklinuje, čo v dieťati môže vyvolať veľmi negatívne pocity, nedokáže pochopiť prečo ho rodič odmieta a môže mať preto sklony k sebaobviňovaniu. Z pohľadu emocionálneho a psychologického zaťaženia, ktorému môže byť dieťa vystavené na stretnutí s odsúdeným rodičom, ktorý ho odmieta a zúčastňuje sa na stretnutí iba z donútenia, nemožno spravidla vychádzať z predpokladu, že takýto kontakt je za týchto okolností v najlepšom záujme dieťaťa. Existuje teda veľa indícií, ktoré by naznačovali, že najlepšie záujmy dieťaťa by mohli byť prinajmenšom výrazne narušené vynúteným kontaktom s neochotným odsúdeným rodičom. Pokiaľ odsúdený rodič kontinuálne nepozýva svoje deti na návštevu a tvrdohlavo odmieta styk, je skôr nepravdepodobné, že by mu prípadné uloženie povinnosti styku pomohlo rozvinúť pozitívny prístup k dieťaťu.
tags: #jednorazovz #prispevok #po #vezeni