Pravidlá natáčania a zverejňovania: Kedy je to povolené a kedy zakázané?

Článok sa zaoberá problematikou natáčania a zverejňovania fotografií a videí, a to najmä z pohľadu platnej legislatívy Slovenskej republiky. Cieľom je poskytnúť čitateľom komplexný prehľad o tom, kedy je takéto konanie povolené a kedy, naopak, zakázané, s dôrazom na ochranu osobných údajov a súkromia jednotlivcov.

Prijatím nového nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov („General Data Protection Regulation“ alebo „GDPR“), ktoré nadobudlo účinnosť dňa 25. mája 2018, sa sprísnili pravidlá spracúvania osobných údajov. Cieľom GDPR je zvýšiť úroveň ochrany osobných údajov a posilniť práva občanov EÚ v tejto oblasti.

Ochrana osobných údajov - kľúčový aspekt

Ochrana osobných údajov je súčasťou práva na súkromie a práva na ochranu osobnosti. Aj fotografia alebo video môže byť za určitých okolností osobným údajom. Ich vyhotovenie a zverejnenie sa v takom prípade považuje za spracúvanie osobných údajov a musí sa riadiť príslušnými právnymi predpismi, najmä nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov (GDPR) a zákonom č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov.

Nové pravidlá spracúvania osobných údajov priniesli mnohé zmeny, ktoré sa postupne aplikujú v praxi. Pravidlá GDPR sa dotýkajú firiem, ktoré si v prvom rade musia určiť správny právny základ, na ktorom budú spracúvať osobné údaje dotknutých osôb. Citlivou oblasťou v rámci spracúvania osobných údajov je najmä zhromažďovanie a zverejňovanie fotografií a videí, ktoré sa často stali objektom zneužitia, a tým spôsobili dotknutým osobám ujmy na ich právach.

Čo je a čo nie je osobný údaj, nie je možné vymedziť absolútne. Každý jeden prípad je potrebné skúmať osobitne. „Miera, do akej sú identifikátory v danom prípade postačujúce na identifikovanie konkrétnej fyzickej osoby, závisí od posúdenia dostupných údajov v ich vzájomnej súvislosti a zároveň aj situácie ako celku.“

Európsky výbor pre ochranu údajov (EDPB) vydal dňa 29. januára 2020 Usmernenia č. 3/2019, v ktorých sa poskytujú rady, ako uplatňovať nariadenie GDPR v súvislosti so spracúvaním osobných údajov prostredníctvom kamerových zariadení. Usmernenia vychádzajú z definície osobných údajov uvedenej v nariadení GDPR a hovoria o tom, že ak je možné z obrazového alebo obrazovo-zvukového záznamu identifikovať osobu/osoby, čo následne aj umožňuje spracúvať takéto údaje, vzťahuje sa na uvedenú činnosť nariadenie GDPR. Toto vyjadrenie sa však vzťahuje na systematické automatické monitorovanie konkrétneho priestoru optickými alebo audiovizuálnymi prostriedkami, predovšetkým na účely ochrany majetku alebo na ochranu života a zdravia jednotlivca.

Výnimky zo zákazu natáčania a zverejňovania

Iné je to pri fotografiách a videách pre súkromné/domáce účely. Predmetné predpisy sa totiž nevzťahujú na spracúvanie osobných údajov fyzickou osobou v rámci výlučne osobnej alebo domácej činnosti. Ak by však monitorovanie kamerou zahŕňalo nepretržité zaznamenávanie a uchovávanie osobných údajov a pokrývalo by „hoci len čiastočne, verejné priestranstvo, a smeruje mimo súkromnú sféru osoby, ktorá jeho prostredníctvom spracúva údaje, nemožno ho považovať za výlučne ‘osobnú či domácu‘ činnosť v zmysle článku 3 ods.

Zákon o ochrane osobných údajov stanovuje vo svojom § 13 ods. f) spracúvanie osobných údajov je nevyhnutné na účel oprávnených záujmov prevádzkovateľa alebo tretej strany okrem prípadov, keď nad týmito záujmami prevažujú záujmy alebo práva dotknutej osoby vyžadujúce si ochranu osobných údajov, najmä ak je dotknutou osobou dieťa; tento právny základ sa nevzťahuje na spracúvanie osobných údajov orgánmi verejnej moci pri plnení ich úloh.

V prípade, že nejde o videozáznam/fotografiu čisto súkromnej povahy, pre zákonnosť spracúvania osobných údajov sa vyžaduje naplnenie jedného z vyššie uvedených dôvodov. Účel takéhoto spracúvania osobných údajov musí byť uvedený vopred. Účelom vyhotovovania videozáznamov môže byť napr. ochrana osôb alebo majetku.

Súhlas dotknutej osoby (§ 13 ods. 1 písm. Pôjde najmä o prípady vyhotovovania videozáznamov a fotografií z rôznych podujatí. O spracúvanie osobných údajov pôjde v prípade, že osoba na týchto záznamoch bude alebo môže byť identifikovaná alebo identifikovateľná. Táto požiadavka nebude naplnená napr. pri záznamoch z väčšej diaľky, na ktorých nebude možné rozoznať jednotlivých účastníkov podujatia.

Verejné podujatia a súhlas

Ak ide o podujatie s uzavretým počtom účastníkov, resp. neverejné podujatie (napr. konferencia, seminár, školenie), na ktorom sa budú vyhotovovať obrazové alebo obrazovo-zvukové záznamy, odporúča sa získať písomný alebo elektronický súhlas od každej dotknutej osoby.

Úrad na ochranu osobných údajov SR v tejto súvislosti spomína vo svojom metodickom usmernení č. 2/2018 aj pojem „výslovný súhlas“. Ten sa používa napr. „pri spracúvaní osobitnej kategórie osobných údajov, alebo v prípade súhlasu so spracúvaním rodného čísla (za predpokladu, že súhlas je vhodným právnym základom spracúvania rodného čísla), ktorý musí byť výslovný. Z právneho hľadiska sa výslovným súhlasom rozumie vyjadrený súhlas. Každý súhlas so spracúvaním musí byť slobodný, konkrétny, informovaný a jednoznačný prejav vôle dotknutej osoby, ktorým formou vyhlásenia; alebo jednoznačného potvrdzujúceho úkonu.

O niečo komplikovanejšie je to v prípade verejných podujatí prístupných širokej verejnosti - jarmoky, zhromaždenia, festivaly a pod. Ak by si prevádzkovateľ ako zákonný dôvod spracúvania osobných údajov zvolil súhlas dotknutej osoby (ak sa budú vyhotovovať videozáznamy či fotografie, na ktorých je možné identifikovať osoby), nevyhnutnosťou bude riadne a včasné informovanie dotknutej osoby o podmienkach spracúvania, podmienok vyjadrenia súhlasu a jeho odvolania, čo by bolo značne komplikované. Súhlas by však mohol byť vyjadrený konkludentne - vstupom osoby do označeného priestoru, náramkom potvrdzujúcim jej oprávnenie vstupu na udalosť a pod.

Zároveň platí povinnosť informovať dotknuté osoby - to znamená, že tieto sa musia mať možnosť dozvedieť, že z podujatia sa budú vyhotovovať obrazové alebo obrazovo-zvukové záznamy (napr. sa táto skutočnosť uvedie na plagátoch pri vstupe na podujatie). Zo samotnej skutočnosti, že sa osoba zúčastní verejného podujatia, však nemožno automaticky vyvodzovať, že tým dáva súhlas na spracúvanie osobných údajov vrátane použitia fotografií a videozáznamov z tohto podujatia. Ak by sa navyše takéto fotografie a videá použili na iné účely ako je samotný kontext s verejným podujatím, mohlo by ísť o neoprávnené nakladanie s osobnými údajmi.

Oprávnený záujem ako právny základ

Oprávnené záujmy sledované prevádzkovateľom alebo treťou stranou môžu byť právne, hospodárske alebo nemajetkové záujmy. Typickým príkladom oprávneného záujmu je aj situácia bezprostredného nebezpečenstva pre život, zdravie alebo majetok (napr. ochrana prevádzok pred majetkovými a násilnými trestnými činmi). Takýto oprávnený záujem by mal „vychádzať zo skutočnej tiesňovej situácie - ako sú škody alebo vážne incidenty v minulosti - ku ktorým došlo pred začiatkom monitorovania“.

Pre uplatnenie inštitútu oprávneného záujmu sa vyžaduje vykonanie testu proporcionality ešte pred začatím spracúvania osobných údajov:

• Identifikovať oprávnený záujem - t. j. musí existovať primerané očakávanie dotknutých osôb, že prevádzkovateľ bude spracúvať ich osobné údaje za konkrétnym účelom. V rámci tohto kroku je potrebné stanoviť, či objektívne dotknutá osoba mohla primerane očakávať a dospieť k záveru, že bude v tejto konkrétnej situácii predmetom monitorovania.
• Vykonať test nevyhnutnosti - t. j. bude potrebné zodpovedať otázky, či by sa dal cieľ spracúvania osobných údajov dosiahnuť aj inak, inými spôsobmi, či sa pri ňom bude vykonávať automatické rozhodovanie a profilácia a pod.
• Vykonať porovnávací test - t. j. či nad oprávneným záujmom prevádzkovateľa neprevažujú základné práva a slobody dotknutej osoby - napr. či nejde o spracúvanie osobitných kategórií osobných údajov, aký je vzťah prevádzkovateľa a dotknutej osoby, aké práva dotknutej osoby môžu byť zasiahnuté a v akom rozsahu, či môžu byť spracúvaním dotknuté aj iné osoby a pod.

Všetky tri podmienky musia byť splnené súčasne.

Definícia spracúvania osobných údajov a tretej strany

Spracúvanie osobných údajov je vymedzené v čl. 4 bod 2 nariadenia GDPR ako „operácia alebo súbor operácií s osobnými údajmi alebo súbormi osobných údajov, napríklad získavanie, zaznamenávanie, usporadúvanie, štruktúrovanie, uchovávanie, prepracúvanie alebo zmena, vyhľadávanie, prehliadanie, využívanie, poskytovanie prenosom, šírením alebo poskytovanie iným spôsobom, preskupovanie alebo kombinovanie, obmedzenie, vymazanie alebo likvidácia, bez ohľadu na to, či sa vykonávajú automatizovanými alebo neautomatizovanými prostriedkami“. Podobne definuje spracúvanie osobných údajov aj zákon o ochrane osobných údajov vo svojom § 5 písm. e).

Treťou stranou je podľa čl. 5 bod 10 nariadenia GDPR „fyzická alebo právnická osoba, orgán verejnej moci, agentúra alebo iný subjekt než dotknutá osoba, prevádzkovateľ, sprostredkovateľ a osoby, ktoré sú na základe priameho poverenia prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa poverené spracúvaním osobných údajov“.

V prípade zverejňovania videí a fotografií na internete musí prevádzkovateľ preukázať právny základ pre takéto zverejňovanie, napr. súhlas dotknutej osoby, a to aj v prípade, že ide o videá a fotografie čisto súkromnej povahy, teda pôvodne vyhotovené výlučne k osobnej alebo domácej činnosti, nakoľko ich zverejnením neurčitému počtu užívateľov internetu sa súkromný charakter takejto činnosti stráca.

Súhlas dotknutej osoby je jedným z viacerých právnych dôvodov na spracúvanie osobných údajov (a teda aj na ich zverejňovanie). Zohráva dôležitú úlohu, ale nevylučuje možnosť, ktorá závisí od situácie, že iné právne dôvody by mohli byť vhodnejšie, či už z hľadiska prevádzkovateľa údajov, alebo dotknutej osoby. Ak sa správne používa, súhlas predstavuje nástroj, ktorý dotknutej osobe poskytuje kontrolu nad spracovaním jej údajov. Ak sa používa nesprávne, kontrola dotknutej osoby je zdanlivá a súhlas nepredstavuje vhodný základ na spracovanie.

Pracovná skupina na ochranu údajov vo svojich stanoviskách 15/2011 k definícii súhlasu a 06/2014 k pojmu legitímne záujmy prevádzkovateľa zastala názor, že jednoznačný súhlas vyžaduje použitie mechanizmov, ktoré nezanechávajú žiadne pochybnosti o úmysle dotknutej osoby prejaviť súhlas. Zároveň by sa malo ujasniť, že použitie vopred nastavených možností, ktoré musí dotknutá osoba zmeniť, ak chce spracovanie odmietnuť (súhlas založený na mlčaní), samo osebe nepredstavuje jednoznačný súhlas. Platí to osobitne v prostredí online.

Ochrana osobnosti a Občiansky zákonník

Ochrana osobných údajov je súčasťou práva na súkromie a práva na ochranu osobnosti. Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov má fyzická osoba právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Občiansky zákonník v § 12 ďalej stanovuje, že písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením. Bez takéhoto privolenia sa môžu vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež na vedecké a umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo. Ani také použitie však nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby.

Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti (napr. vyhotovovanie snímok, nahrávok), aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce takéto zadosťučinenie najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Natáčanie verejného činiteľa

V prvom rade je dôležité definovať pojem verejný činiteľ. Podľa § 128 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. je verejným činiteľom prezident SR, poslanec Národnej rady SR, poslanec Európskeho parlamentu, člen vlády, sudca Ústavného súdu SR, sudca, prokurátor, osoba zastávajúca funkciu verejnej moci, vojak, osoba v služobnom pomere, starosta, predseda VÚC, poslanec územnej samosprávy, štátny zamestnanec alebo zamestnanec orgánu štátnej či územnej samosprávy, notár, súdny exekútor, osoby lesnej, vodnej, rybárskej, poľovníckej alebo prírodnej stráže, prípadne osoba, ktorá pôsobí v rámci právnickej osoby, ktorej zákon zveril právomoc rozhodovať vo veciach verejnej správy.

Osoba, ktorá spadá pod túto definíciu, si musí uvedomiť, že výkon svojej služby si vybrala dobrovoľne a mala by mať vedomosť o tom, že jej práca bude vystavená zvýšenému záujmu a kontrole verejnosti. To zahŕňa aj akceptovanie práva verejnosti na informácie, avšak s rešpektovaním zákonných hraníc právomoci verejného činiteľa a práva verejnosti.

Jedným z najznámejších precedensov v tejto oblasti je nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 5. januára 2001, II. ÚS 44/00, ktorý sa týkal Mestskej polície v Prešove. ÚS SR v tomto prípade konštatoval, že príslušníci mestskej polície porušili petičné právo a právo na informácie, keď zakázali dotknutým osobám zhotovovať zvukovoobrazové a obrazové záznamy, čiže natáčať na video alebo fotiť ich konanie.

ÚS SR konštatoval, že zatiaľ čo do súkromia osôb patria zásadne otázky týkajúce sa ich intímnej sféry, v prípade výkonu ústavnej alebo zákonnej právomoci verejných činiteľov na verejnosti ide o diametrálne odlišné otázky verejnej, a nie súkromnej sféry, ktoré nemožno v žiadnom prípade považovať za súčasť ich základného práva na súkromie. Verejní činitelia si musia byť vedomí toho, že budú vystavení pozornosti verejnosti a budú musieť akceptovať výkon práva na informácie zo strany verejnosti minimálne v tom rozsahu, v akom svoje ústavné alebo zákonné právomoci vykonávajú na verejnosti, resp. v styku s verejnosťou.

V praxi to znamená, že konanie príslušníkov PZ SR si môžete natáčať na video, prípadne fotiť, a to aj bez ich súhlasu, nakoľko ide o výkon ich služby pri styku s verejnosťou. Na toto právo sa neviažu podmienky, čiže nemusíte mať súhlas na natáčanie verejného činiteľa.

Obmedzenia a práva občana

Je však dôležité uviesť, že cieľom natáčania alebo fotenia by mala byť transparentnosť ich konania, nie skomplikovanie alebo zosmiešňovanie ich práce. Verejný činiteľ vás však nemôže vyzývať na preukázanie povolenia alebo vám natáčanie v zásade zakázať.

Ak sa dotknutý úradník bude snímaniu brániť, občan má viacero právnych možností obrany. Je napr. možné podať sťažnosť na takého úradníka jeho nadriadenému, podnet príslušnému prokurátorovi (netrestný úsek) či ústavnú sťažnosť. Ako dôkaz poslúži práve videonahrávka, kde verejný činiteľ ústne zakáže v natáčaní pokračovať.

Ak sú teda splnené zákonné okolnosti natáčania verejného činiteľa, ale aj napriek tomu sa bude takémuto konaniu brániť, ide z jeho strany o protizákonný krok.

Výnimky pre prokurátorov

Existujú aj určité zákonné výnimky, ktoré JUDr. Adam Puškár považuje za protiústavné, napr. § 25 ods. 3 zákona o prokurátoroch.

V prípade tohto zákona ide o funkciu prokurátora, ktorý síce patrí medzi verejných činiteľov, ale v Zákone o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry č. 154/2001 Z. z. Táto podmienka sa vzťahuje aj na jeho blízke osoby, ak je to z hľadiska jeho ochrany potrebné a tieto osoby s tým súhlasia. Prokurátor má tiež právo na utajenie svojich osobných údajov a údajov jemu blízkych osôb.

Daňová kontrola a jej špecifiká

Priebeh daňovej kontroly si síce natáčať môžete, ale v roku 2013 bola schválená novela Zákona o správe daní č. 563/2009 Z. z., ktorá okrem iného hovorí, že: „Správa daní je neverejná okrem úkonov, ktorých povaha to neumožňuje. Z úkonov pri správe daní sa nesmú zverejňovať obrazové, zvukové alebo obrazovo-zvukové záznamy.“

Laicky povedané, priebeh si nahrávať môžete a nikto vám v tom nemôže brániť. Avšak, takéto záznamy nemôžete nikde zverejňovať. JUDr. Adam Puškár komentoval novelu zákona, že zaznamenávať si teda daňovú kontrolu môžete, ale zákaz jej zverejňovania osobne vníma ako protiústavný.

Fotografovanie a natáčanie detí v školách a škôlkach

V škôlke nám povedali, že si nesmieme fotiť a natáčať deti na vystúpení. Je to oprávnené? Nie je to len o tom, že nesmieme zverejňovať bez súhlasu? Je pravda, že zverejňovať takéto videá by sa nemali, ale aby si matka nemohla natočiť pre svoje účely a pamiatku svoje dieťatko? Ak by ste chceli fotiť alebo natáčať - a je fuk či pre vlastnú potrebu alebo nie - potrebujete písomný súhlas od rodičov detí, ktoré sa na takomto zázname - foto nachádzajú.

Ide skôr o to, že to nesmiete zverejňovať (na Facebooku, YouTube, vôbec verejne) v prípade, že sú na záberoch deti, ktorých rodičia s tým nesúhlasia (na začiatku školského roka ste všetci podpisovali informovaný súhlas o prípadnom zverejňovaní fotografií detí za účelom prezentácie školy a podobne - na web stránke, Facebook stránke škôlky...).

Dá sa to vyriešiť aj v škole, raz ročne napr. vedia na to spísať zápisnicu so súhlasmi rodičov. Nie je to žiadna novinka, platilo to aj doteraz. Rozdiel je v tom, že to preniesli na rodičov, čoho nutnosť je diskutabilná, nakoľko GDPR sa netýka súkromných osôb a ich súkromných záznamov, pre vlastnú potrebu.

Ak by ste si prečítali zákon, tak hneď na začiatku je uvedené, že NEPLATÍ pre súkromné, rodinné a podobné údaje. Takže v škôlke, kde chodí vaše dieťa, môžete filmovať a fotiť, koľko len chcete za podmienky, že tie fotky a filmy (kde je vidno aj cudzie deti) nenahádžete na všetky sociálne siete, ktoré poznáte. Takže nie, škôlka vám nemôže zakázať fotiť a filmovať. A žiadny súhlas od ostatných rodičov nepotrebujete.

Zodpovedný by mal byť zrejme riaditeľ, ale pokiaľ je to štátna škola, pokuta by išla zriaďovateľovi, čo býva často mesto - no, jednoducho si štátne úrady nebudú medzi sebou posielať pokuty. Predpokladám, že počítanie s tým, že nikto nepríde nič kontrolovať, bude správne. Škola dostane v najhoršom prípade napomenutie s pohrozením prsta a termínom nápravy.

Zákaz fotografovania z dôvodu obrany a bezpečnosti štátu

Zhotovovanie fotografií a videí môže byť zakázané v prípade, ak je to v záujme obrany a bezpečnosti štátu. Podľa § 63 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je v záujme zabezpečenia obrany a bezpečnosti štátu „zakázané fotografovať, filmovať alebo inak zaznamenávať budovy, priestory alebo zariadenia označené zákazom fotografovania“.

O takomto zákaze a prípadných výnimkách rozhoduje ústredný orgán štátnej správy, do ktorého pôsobnosti utajovaná skutočnosť patrí. Zákonom o ochrane utajovaných skutočností je obmedzené aj letecké snímkovanie - podnikateľ, ktorý ho chce vykonávať, musí mať platné potvrdenie o priemyselnej bezpečnosti a súhlas Ministerstva obrany Slovenskej republiky. Verejné budovy a iné verejné predmety možno fotografovať a fotografie použiť bez obmedzenia, ak nie je zákaz ich fotografovania výslovne uvedený napr. pri vstupe. Na základe tohto zákona nemožno fotografovať z dôvodu bezpečnosti štátu napr. na železničných staniciach - fotografovanie v samotnom vlaku však už zakázané nie je. Za porušenie tohto zákazu môže byť uložená pokuta.

Trestnoprávna zodpovednosť a osobitné kategórie údajov

Z porušovania predpisov na ochranu osobných údajov môže byť vyvodená aj trestnoprávna zodpovednosť. Zákon o ochrane osobných údajov vyžaduje pre zákonnosť spracúvania osobných údajov (vrátane ich zaznamenávania, poskytovania prenosom a šírenia) naplnenie jedného zo šiestich právnych základov uvedených v jeho § 13 ods. 1. Ak nepôjde o fotografie a videá vyhotovené profesionálnym dodávateľom na základe zmluvy.

Osobitné situácie spracúvania osobných údajov upravuje § 78 zákona o osobných údajoch. Ten umožňuje prevádzkovateľovi spracúvať osobné údaje aj nad rámec už uvedeného, napr. na akademický účel, umelecký účel alebo literárny účel, ak je to nevyhnutné pre potreby informovania verejnosti masovokomunikačnými prostriedkami a ak osobné údaje spracúva prevádzkovateľ, ktorému to vyplýva z predmetu činnosti, zamestnávateľ niektoré údaje o svojich zamestnancoch atď. Aj takéto spracúvanie má však stanovené svoje podmienky a obmedzenia, ktoré je nevyhnutné dodržať.

Dôležité je tiež spomenúť zákaz spracúvania osobitných kategórií osobných údajov uvedený v § 16 zákona o ochrane osobných údajov. Osobitnými kategóriami osobných údajov sú údaje, ktoré odhaľujú rasový pôvod alebo etnický pôvod, politické názory, náboženskú vieru, filozofické presvedčenie, členstvo v odborových organizáciách, genetické údaje, biometrické údaje, údaje týkajúce sa zdravia alebo údaje týkajúce sa sexuálneho života alebo sexuálnej orientácie fyzickej osoby.

Aj tu však zákon stanovuje niekoľko výnimiek, ktorých naplnenie je potrebné skúmať v jednotlivých prípadoch (napr. súhlas dotknutej osoby, spracúvanie je nevyhnutné na ochranu života, zdravia alebo majetku dotknutej osoby alebo inej fyzickej osoby, spracúvanie sa týka osobných údajov, ktoré dotknutá osoba preukázateľne zverejnila, spracúvanie je nevyhnutné na uplatnenie právneho nároku, alebo pri výkone súdnej právomoci, spracúvanie je nevyhnutné z dôvodu verejného záujmu).

tags: #je #zakazane #natacat #alebo #zverejnovat