Striedavá starostlivosť o dvojročné dieťa: komplexný pohľad na výhody a nevýhody

Pokiaľ dôjde k rozvodu manželstva rodičov maloletého dieťaťa, súd v rozsudku o rozvode manželstva upraví aj výkon rodičovských práv a povinností k dieťaťu na čas po rozvode. V rozsudku súd predovšetkým určí, komu bude maloleté dieťa zverené do starostlivosti a kto bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd tiež určí, ako má rodič, ktorému dieťa nebolo zverené, prispievať na jeho výživu, resp. pokiaľ medzi rodičmi došlo k dohode, schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Jedným zo spôsobov zániku manželstva je zánik manželstva rozvodom. Pokiaľ z manželstva pochádzajú maloleté deti, súd koná súčasne s rozvodom o všetkých spoločných maloletých deťoch manželov bez ohľadu na to, či sa narodili počas trvania manželstva, alebo pred jeho vznikom. Právna úprava starostlivosti na čas po rozvode sa netýka osôb, ktoré už dovŕšili vek 18 rokov a nadobudli plnoletosť.

Prijatím zákona č. 217/2010 Z. z. bol do slovenského právneho poriadku zavedený inštitút striedavej osobnej starostlivosti o dieťa (ďalej ako „striedavá starostlivosť“). Striedavá starostlivosť je v právnom poriadku Slovenskej republiky pomerne novým inštitútom, ktorý bol zavedený až novelou z roku 2010. Na Slovensku však nie je striedavá starostlivosť preferovaný spôsob starostlivosti o dieťa. V súdnej praxi prevažuje zverenie dieťaťa do výlučnej starostlivosti matky.

Čo je striedavá starostlivosť?

Podstatou striedavej starostlivosti je, že sa striedajú obdobia, kedy je dieťa zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov a obdobia, kedy je dieťa zverené do osobnej starostlivosti druhého rodiča. Ide o situáciu, keď rodičia dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti, a preto dieťa žije striedavo s jedným a druhým rodičom v pravidelných časových úsekoch. Doba zverenia do osobnej starostlivosti u oboch rodičov je presne určená a nemusí mať u oboch rodičov rovnaké trvanie. Keďže zákon dobu zverenia nezakotvuje, je určená rozhodnutím súdu resp. dohodou rodičov. Frekvencia osobnej starostlivosti môže byť rôzna, všetko závisí na dohode rodičov. Z právneho hľadiska nie je možné vysloviť záver, ako optimálne nadstaviť striedavú starostlivosť. Je to skôr otázka psychologická.

Striedavá osobná starostlivosť bola prvýkrát zavedená v Kalifornii zákonom, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 1980. Tento kalifornský model sa stal inšpiráciou pre mnoho ďalších krajín. Znamená, že vaše dieťa trávi rovnaký alebo podobný čas s oboma rodičmi, pričom každý rodič sa stará o dieťa počas určitého obdobia - často týždeň, ale môže to byť aj dlhšie alebo kratšie.

Doba, po ktorú dieťa trávi čas u každého z rodičov môže byť nastavená rôzne. V praxi pôjde najčastejšie o model 2-2-3-2-2-3 týždne. Pri modeli 2-2-3 dieťa trávi 2 dni (pondelok a utorok) u jedného rodiča, 2 dni (streda a štvrtok) u druhého a následne 3 dni (piatok a víkend) u prvého. Nejde o príliš krátke ani o príliš dlhé intervaly, čo zabezpečuje plynulý prechod z jednej domácnosti do druhej. Nie je však vylúčené ani striedanie po mesiaci, po 14 dňoch alebo týždenne. Čím je dieťa menšie, tým kratšie by intervaly mali byť. Okolo školského veku (6 - 10 rokov) deti zvládajú aj týždenné intervaly, ale je to veľmi individuálne.

Podmienky nariadenia striedavej starostlivosti

Podmienky striedavej starostlivosti na Slovensku sú upravené v zákone o rodine (č. 36/2005 Z. z.), konkrétne v § 24 ods. 2, ktorý znie: „Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.“

Z uvedeného je možné jasne vyvodiť záver, že nie je prekážkou nariadenia striedavej starostlivosti, ak jeden z rodičov s nariadením striedavej starostlivosti nesúhlasí. Bude sa to týkať najmä prípadov, keď obaja z rodičov majú záujem na výchove dieťaťa, avšak jeden z nich vyžaduje výlučnú starostlivosť o dieťa. Najčastejšie pôjde o rodiča, ktorý sa o dieťa osobne a v prevažnej miere stará, a z toho dôvodu odmieta nariadenie striedavej starostlivosti. Zákon preto pamätá aj na tieto prípady a nepovažuje názor tzv. preferenčného rodiča za relevantný, nakoľko neodôvodnené odmietanie striedavej starostlivosti je v zásade zneužívaním práva dieťa vychovávať. V týchto prípadoch je rozhodujúce skúmanie najlepšieho záujmu dieťaťa.

V procese rozhodovania musí súd prihliadať aj na schopnosť rodiča spolupracovať s druhým rodičom pri výchove dieťaťa, t.j. či je rodič schopný kompromisu. Ak súd dospeje k záveru, že rodič nie je schopný bez zjavného dôvodu spolupracovať, má sa za to, že rodič nie je výchovne spôsobilý. Znenie druhej vety tohto ustanovenia však nemožno vykladať tak, že ak sa rodičia na striedavej starostlivosti dohodnú, súd musí automaticky striedavú starostlivosť aj nariadiť. Vždy je jeho povinnosťou skúmať záujem maloletého dieťaťa.

Striedavá starostlivosť a výživné

Striedavú starostlivosť nemožno chápať ako prostriedok na vyhýbanie sa plateniu výživného. Častý omyl je, že pri striedavej starostlivosti sa výživné neplatí. V skutočnosti súd výživné môže určiť. Ak sa rodičia delia o starostlivosť približne 50 : 50 a majú podobné príjmy, často si navzájom neplatia nič. Každý z rodičov hradí výdavky, ktoré vzniknú počas pobytu dieťaťa u neho - napríklad strava, bývanie či dovolenky. Situácia sa mení, ak existuje medzi rodičmi disproporcia - buď v časoch starostlivosti, alebo v ich príjmoch.

Súd sa musí s otázkou výživného na oprávnené dieťa vyporiadať i v prípade, ak rodičom nariadi striedavú osobnú starostlivosť o maloleté dieťa. V zásade nie je povinnosťou súdu pri rozhodnutí o striedavej osobnej starostlivosti zároveň určiť vyživovaciu povinnosť. Rovnako súd nie je viazaný ani prípadnou dohodou rodičov o zverení dieťaťa do striedavej starostlivosti a určení výšky výživného. Súd zisťuje okolnosti daného prípadu a o všetkých relevantných skutočnostiach sám a vždy rozhoduje v najlepšom záujme dieťaťa.

Pri určovaní výšky výživného v prípade striedavej starostlivosti súd vychádza primárne z nákladov oprávneného dieťaťa na bývanie, ošatenie, vzdelávanie, školské a mimoškolské aktivity, kurzy, telefón, dopravu, výlety a pod. v závislosti od miery životnej úrovne povinného rodiča. Následne súd podľa schopností, možností a majetkových pomerov povinných rodičov určí pomer, v akom budú jednotlivé náklady oprávneného dieťaťa rozdelené medzi rodičov majúcich dieťa v striedavej starostlivosti. Ak súd určí, že výška výživného je od každého z rodičov rôzna, môže rozhodnúť tak, že dôjde k započítaniu týchto súm a prevyšujúcu sumu bude ten-ktorý rodič posielať druhému rodičovi a obaja budú zároveň hradiť potreby dieťaťa v čase, keď bude toto v ich osobnej starostlivosti.

Zákon ďalej uvádza, že v prípade striedavej osobnej starostlivosti môže súd rozhodnúť i tak, že výživné neurčí, čo je v zásade najčastejší prípad i v aktuálnej rozhodovacej praxi súdov. Súd tiež môže určiť, že výživné na oprávnené dieťa bude zo strany rodičov zasielané na osobitný účet, z ktorého sa budú čerpať prostriedky na uspokojovanie potrieb dieťaťa a ktorý bude spravovať rodič určený rozhodnutím súdu na bežnú správu majetku maloletého dieťaťa. V neposlednom rade v prípade striedavej starostlivosti súd rozhodne tiež o tom, kde bude mať dieťa trvalý pobyt a ktorý z rodičov bude poberateľom rodičovských dávok, resp. ktorý z rodičov si bude uplatňovať na dieťa daňový bonus.

Najjednoduchší spôsob, ako si rodičia rozdelia výdavky, je určiť si buď rovnaké príspevky (50 : 50), alebo prispievať podľa pomeru príjmov, prípadne podľa pomeru starostlivosti. Niektoré páry si dokonca každý rok nanovo prepočítavajú pomery, aby systém odrážal reálne príjmy. V niektorých rodinách sa jeden rodič dobrovoľne zaviaže platiť konkrétne veľké položky, napríklad celé školné. Iným variantom je, že každý platí niečo iné alebo si rodičia stanovia len základné výživné a väčšinu nákladov si rozdelia podľa toho, kto čo zabezpečuje.

Výhody striedavej starostlivosti

Podľa Dôvodovej správy k zákonu č. 217/2010 Z. z., „Zachovanie vzťahu k obom rodičom, po ukončení ich spolužitia, je prvoradým záujmom dieťaťa. Za predpokladu, že rodičia dokážu zvládnuť striedavú starostlivosť v záujme dieťaťa (nie je pre nich len prostriedkom, ako sa pomstiť druhému rodičovi alebo ako sa vyhnúť plateniu výživného), predstavuje striedavá osobná starostlivosť najvhodnejšie usporiadanie vzťahov.“

Pokiaľ striedavá osobná starostlivosť je v záujme dieťaťa, práve táto forma osobnej starostlivosti zaručuje dieťaťu právo na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom, právo na starostlivosť a výchovu zo strany oboch rodičov, na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s oboma rodičmi. To, že z detí vyrastie je odrazom rodičov nemá to nič spoločné so striedavou starostlivosťou. Pokiaľ rodičia nesúperia o pozornosť respektíve o priazeň dieťaťa ale nastavia si režimy je to rovnaké ako keď ho vychovávajú spolu. Skôr deti v starostlivosti jedného z rodičov majú väčšie problémy.

Hlavné výhody striedavej starostlivosti sú:

• Dieťa udržiava intenzívny kontakt s oboma rodičmi.
• Obaja rodičia majú rovnakú zodpovednosť a možnosť podieľať sa na každodennom živote dieťaťa.
• Dieťa trávi dostatok času s oboma rodičmi, takže obaja zostávajú aktívnou súčasťou jeho výchovy a udržiavajú si s ním silnú väzbu aj zodpovednosť.
• Dieťaťu najviac neškodí samotný rozvod, ale pretrvávajúce konflikty medzi rodičmi.
• Ak rodičia sú stotožnení so striedavou starostlivosťou, nevýhody prakticky nie sú.
• Dieťa má stále stabilný a pevný vzťah s oboma rodičmi a ich rodinou tak ako do rozpadu rodiny.
• Dieťa si lepšie buduje osobnosť aj integritu.
• Striedavá starostlivosť môže mať pozitívny vplyv na dieťa, pretože si udržuje silný a blízky vzťah s oboma rodičmi.
• Dieťa sa učí prispôsobivosti a získava stabilitu v oboch domácnostiach, pokiaľ je komunikácia medzi rodičmi dobrá a konflikty sú minimalizované.
• Výsledky štúdií dokazujú, že prítomnosť otca pri výchove pozitívne vplýva na kognitívny vývoj dieťaťa, redukuje psychické problémy u mladých dievčat a taktiež znižuje výskyt kriminality u mladistvých.
• Deti, ktoré žijú s oboma rodičmi, majú vyššiu úroveň sebahodnotenia a sú sebaistejšie oproti deťom žijúcich len s jedným rodičom.
• Vo Švédsku sa ukázala cesta striedavej starostlivosti ako správna. Výsledky dokazujú, že striedavá starostlivosť pozitívne vplýva na psychický stav detí. Názor, ak majú deti dva domovy vzťahy sú konfliktnejšie, sa nepotvrdil. Dokonca sa zistilo, že striedavá starostlivosť je pre dieťa výhodnejšia.
• Vďaka striedavej starostlivosti nie sú deti predmetom citového a ekonomického vydierania, keďže znevýhodnený rodič neplatí mesačné výživné (dieťa vyživuje priamym spôsobom).

Nevýhody striedavej starostlivosti

Striedavá starostlivosť kladie vysoké požiadavky na oboch rodičov. Z psychologického hľadiska nie je vhodná striedavá starostlivosť pri deťoch s poruchami správania, nakoľko tie si vyžadujú stabilitu výchovného prostredia. Striedavá starostlivosť nie je vhodná ani v prípade vzdialených bydlísk rodičov, kedy by dieťa malo meniť vzdelávacie zariadenie.

Hlavné nevýhody striedavej starostlivosti sú:

• Časté sťahovanie medzi domácnosťami môže byť pre dieťa náročné.
• Vyžaduje veľmi dobrú spoluprácu a komunikáciu medzi rodičmi. Ak však medzi rodičmi nefunguje dobrá komunikácia, striedavá starostlivosť môže byť pre dieťa veľmi náročná a stresujúca, dokonca až utrpením.
• Striedavá starostlivosť sa pre dieťa stáva toxickou, ak je sprevádzaná pretrvávajúcou rodičovskou nekomunikáciou, otvorenými konfliktami či manipulatívnym správaním zo strany rodičov, alebo členov rodiny.
• Dieťa potrebuje stabilné prostredie - školu, škôlku, kamarátov.
• Dieťa sa pravidelne presúva medzi dvoma domácnosťami, ktoré treba vybaviť duplicitnými vecami, napríklad školskými potrebami. Deti sú v zmenách väčšinou pomerne flexibilné, problémom môže byť, ak majú rodičia výrazne odlišné pravidlá.
• Rodičia musia koordinovať rutiny, krúžky, choroby a zmeny harmonogramu.
• Z dieťaťa sa tak stáva kočovník rotujúci medzi jedným a druhým rodičom.
• Striedavá starostlivosť nie vždy vyhovuje osobnosti dieťaťa.
• Súd na čas po rozvode manželstva zveruje maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Striedavá osobná starostlivosť sa bude realizovať v dvojtýždenných intervaloch tak, že po prvý krát si prevezme maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti navrhovateľka v nedeľu v týždni, kedy nadobudne právoplatnosť rozsudok o rozvode manželstva o 18:00 hod.
• Dopady na dieťa má striedavka zväčša pozitívne - na rodičoch - negatívne ktorý ešte nedozreli - a to prirodzene že prenášajú na dieťa.
• Názory psychológov, že dieťa potrebuje jednu posteľ, jednu domácnosť a zažívať tie isté rituály sú podľa niektorých už dávno prekonané.

Dôležité aspekty striedavej starostlivosti

Vždy je dobré pozrieť sa na situáciu očami dieťaťa. To, čo funguje pre jedno dieťa, nemusí byť najlepšie pre iné. Dôležitá je schopnosť rodičov spolupracovať, doterajšia starostlivosť, vzťah dieťaťa s rodičmi, jeho názor a stabilita prostredia. Dieťa by malo mať vzhľadom na svoj vek určitú mieru participácie v mimosporovom konaní, a preto sa javí ako vhodné, aby súd vypočul názor dieťaťa. Ak dieťa so striedavou starostlivosťou nesúhlasí, je potrebné, aby súd skúmal dôvody takého postoja.

Súd sa pri rozhodovaní zameriava aj na to, či rodičia dokážu spolu komunikovať a spolupracovať. Dôležitá je aj vzdialenosť medzi domácnosťami rodičov. Striedavá starostlivosť má zmysel len vtedy, keď bývajú v rozumnej blízkosti, aby dieťa nemuselo zvládať zbytočné presuny a zároveň si mohlo udržať stabilné školské prostredie.

Striedavá starostlivosť by mala v prvom rade slúžiť najmä dieťaťu - nie ako nástroj na „spravodlivé“ rozdelenie času medzi rodičov. Nemala by byť právnym bojom, ale možnosťou, ako zabezpečiť, aby dieťa malo po rozchode rodičov nablízku oboch - aj mamu, aj otca. Naopak, striedavá starostlivosť nie je ideálna v situáciách, keď je dieťa výrazne naviazané najmä na jedného rodiča a striedanie by preň pôsobilo ako neprirodzené odlúčenie. Pri striedavej starostlivosti je časté, že jeden z rodičov nesúhlasí s takou formou starostlivosťou. Ak však súd zistí, že aspoň jeden z rodičov navrhuje striedavú osobnú starostlivosť, musí skúmať, či sú splnené podmienky pre takú starostlivosť.

Pre správne fungovanie striedavej starostlivosti je dôležité:

• Mať predvídateľný režim (napr. týždenný, model 2-2-3 alebo pomer 70 : 30, podľa veku a pripravenosti dieťaťa).
• Kopírovať čo najviac režim dieťaťa, ako ho malo pred rozvodom. Náhle zmeny môžu byť pre všetkých šok.
• Pomôcť môže aj spoločný kalendár, ktorý všetkým uľahčí plánovanie.
• Dieťa by malo najskôr zvládnuť rozchod rodičov, až potom spoznávať nového partnera.
• Rodičia nemusia byť priatelia, ale mali by byť korektní spolurodičia.

Model "birdnesting"

Zaujímavým modelom je tzv. "birdnesting" (hniezdenie), ktorý je populárny najmä v severských krajinách ako Švédsko či Fínsko. Pri birdnestingu deti bývajú stále v jednom dome, a sú to práve rodičia, ktorí sa pri nich striedajú. Takýto model je pre deti menej stresujúci, keďže nemusia neustále meniť prostredie. Rodičia urobili chyby, tak nech trpia oni, nie deti.

Ako postupovať pri striedavej starostlivosti?

Najlepším a najjednoduchším riešením je, ak sa s druhým rodičom dokážete dohodnúť na podmienkach striedavej starostlivosti. Súd dohodu schváli, ak je v najlepšom záujme dieťaťa. Nie je pritom nutné, aby ste platili výživné, ak máte rovnocenný príjem a čas starostlivosti. Ak sa syn a matka dohodnú na striedavej starostlivosti, odporúča sa spísať túto dohodu písomne a podať ju na súd na schválenie. Súd zabezpečí, aby dohoda bola záväzná pre obe strany a aby sa chránili záujmy dieťaťa. Ak by matka v budúcnosti dohodu porušila, súd môže situáciu riešiť a stanoviť sankcie alebo zmeniť podmienky starostlivosti.

Ak druhý rodič nesúhlasí so striedavou starostlivosťou, musíte podať návrh na súd. Uveďte tiež navrhovaný interval striedania (napr. týždeň/týždeň alebo 2 - 3 dni u jedného rodiča, zvyšok u druhého). Súd môže nariadiť striedavú starostlivosť aj vtedy, ak s ňou nesúhlasí jeden z rodičov, pokiaľ je presvedčený, že je to pre dieťa najlepšie. Návrh podáte na okresnom alebo mestskom súde, v ktorého obvode má maloleté dieťa svoje bydlisko.

Ak sa zmenia okolnosti, napríklad sa jeden z rodičov presťahuje, zmení sa jeho finančná situácia, alebo ak dieťaťu striedavá starostlivosť prestane vyhovovať, môžete požiadať súd o zmenu úpravy rodičovských práv a povinností.

tags: #je #vhodna #striedava #starostlivost #pre #2