Limity príspevkov zamestnávateľa: Komplexný pohľad na Sociálny fond, stravovanie a rekreačné poukazy

Podnikatelia, ktorí zamestnávajú aspoň jedného zamestnanca, sú povinní vytvárať pre vybranú skupinu zamestnancov sociálny fond. Sociálny fond povinne vytvára podnikateľ - zamestnávateľ na účely určené zákonom. Tvorbu a čerpanie sociálneho fondu upravuje zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZSF).

Povinnosti zamestnávateľa pri tvorbe Sociálneho fondu

Sociálny fond (ďalej len SF) má povinnosť tvoriť každý zamestnávateľ pôsobiaci na území Slovenskej republiky bez ohľadu na svoju právnu formu a na počet zamestnancov. Podnikajúca fyzická osoba (ďalej len FO) má povinnosť tak isto ako podnikajúca právnická osoba (ďalej len PO), ak zamestnáva občanov v pracovnom pomere alebo obdobnom pomere.

Podľa ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len ZP) je zamestnávateľom každá PO alebo FO, ktorá zamestnáva aspoň jednu FO v pracovnoprávnom vzťahu a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobnom pracovnom vzťahu. Na účely tvorby SF nie sú FO - občania, ktorí poberajú odmenu na základe dohôd, považovaní za zamestnancov.

Príklad: Kto je zamestnanec pre účely SF?

Podnikajúca FO (živnostník) zamestnáva 1 pracovníka, s ktorým má uzavretú pracovnú zmluvu na skrátený pracovný čas 30 hodín týždenne (6 hodín denne), a dvoch dôchodcov, s ktorými má uzavretú dohodu o pracovnej činnosti. Živnostník túto podmienku spĺňa, lebo zamestnáva jedného zamestnanca v pracovnom pomere, t. j. zamestnávateľ má povinnosť tvoriť Sociálny fond.

Výška povinného prídelu do SF

Zamestnávateľ má povinnosť tvoriť podľa § 3 ods. 1 písm. a) ZSF povinný prídel do SF vo výške 0,6 % až 1 % zo súhrnu hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok. Povinný minimálny prídel do SF vo výške 0,6 % tvorí zamestnávateľ bez ohľadu na to, či je tvorba a čerpanie SF dohodnuté v kolektívnej zmluve.

Za mzdu sa nepovažujú najmä náhrady mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady vrátane nenárokovaných cestovných náhrad, príspevky zo SF, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada podľa § 83a ods. 4 a iné plnenia poskytované zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa ZP, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktoré nemajú charakter mzdy.

Možnosť zvýšenia prídelu do SF

Tvorba SF u zamestnávateľa, u ktorého je predmet činnosti zameraný na dosiahnutie zisku, je stanovená vo výške minimálne 0,6 % z objemu hrubých miezd vyplatených zamestnancom za kalendárny rok. SF až do výšky 1 % môže tvoriť aj zamestnávateľ, ktorý splnil všetky vyššie uvedené podmienky a nemá uzavretú kolektívnu zmluvu. V súlade s ustanovením § 5 ods. 1 ZSF a aj s ustanovením § 19 ods. 1 ZDP je povinný prídel do SF vo výške 1 % daňovým výdavkom podnikateľa.

Ďalší prídel do SF

Ďalší prídel do SF je povinný prídel zamestnávateľa, ktorý je ustanovený § 3 ods. 1 písm. b) ZSF na sumy potrebné na poskytnutie príspevkov na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí spĺňajú podmienky uvedené v § 7 ods. 5 ZSF. Ak v kolektívnej zmluve nie je dohodnutý ďalší prídel podľa § 3 ods. 1 písm. b) bod 1 ZSF, zamestnávateľ je povinný poskytnúť príspevok z ďalšieho prídelu tvoreného najviac vo výške 0,5 % z hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancovi.

Podmienkou je, že zamestnanec dochádza do zamestnania verejnou dopravou a jeho priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR (ďalej len ŠÚ SR) za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí fond. Do základu sa započítavajú mzdy všetkých zamestnancov, nielen tých, ktorých sa príspevok na dopravu týka. Zamestnanec, ktorý príspevok dostane, je povinný preukázať, že dochádza do zamestnania verejnou dopravou a tiež mesačnú výšku výdavkov na dopravu (dokladmi o úhrade cestovného).

Príklad: Výpočet limitu pre príspevok na dopravu

Ak sa tvorí SF v roku 2012, berie sa do úvahy nominálna mesačná mzda v hospodárstve SR za rok 2010. Podľa ŠÚ SR priemerná mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve v roku 2010 bola 769 €, t. j. pre účely príspevku na dopravu zamestnanca sa bude v roku 2012 posudzovať suma 384,50 €. Podnikajúca PO (s. r. o.) prijala do zamestnania zamestnanca, ktorého hrubý mesačný príjem v čase nástupu do zamestnania (1. 3. 2012) bol 366 €. Zamestnanec dochádza do zamestnania z obce, kde býva, verejnou dopravou, preto požiadal o poskytnutie príspevku na dopravu do zamestnania a späť zo SF. Zamestnanec má nárok na poskytnutie príspevku na dopravu do zamestnania a späť, lebo spĺňa podmienky.

Tvorba SF z iných zdrojov

SF sa tvorí podľa § 3 ods. 1 písm. c) ZSF aj ďalšími zdrojmi v súlade s ustanovením § 4 ods. 2 a 3 zákona. Ak sa rozhodne zamestnávateľ využiť možnosť, ktorú mu dáva § 4 ods. 3 ZSF, môže zamestnávateľ, ktorý vytvára zisk, prispievať do SF aj prostredníctvom prídelov z použiteľného zisku. Takýto prídel do SF je možný až po schválení ročnej účtovnej závierky spoločnosti a schválení rozdelenia zisku. Z daňového hľadiska je tvorba SF považovaná za daňový výdavok iba vtedy, ak ide o povinné prídely do SF podľa § 3 ods. 1 písm. a) a b) ZDP. Prídel do SF z použiteľného zisku je podľa § 21 ods. 1 písm. d) ZDP daňovo neuznaný výdavok.

Dôsledky nesplnenia podmienok tvorby SF

Podnikajúca PO (s. r. o.) v roku 2011 dosiahla zisk, splnila si všetky daňové povinnosti a odvodové povinnosti do zdravotných poisťovní. Sociálnej poisťovne však ostala dlžná 1 511 €. Zamestnávateľ, ktorý nesplnil podmienky ustanovené v § 3 ods. 2 ZSF, t. j. neuhradil napríklad všetky odvody do Sociálnej poisťovne, ktoré mu vyplývali zo zákona, nemá nárok na zvýšený prídel do SF. Ak by aj naďalej uskutočňoval vyšší prídel ako 0,6 % z hrubých miezd, prídel nad 0,6 % by sa považoval za ďalší zdroj tvorby SF tvoreného podľa § 3 odsek 1 písm. c) ZSF, t. j. za prídel z použiteľného zisku. Suma nad limit 0,6 % z hrubých miezd zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok by nebola z daňového hľadiska uznaná ako daňový výdavok.

Tvorba SF v kolektívnej zmluve

U zamestnávateľa (s. r. o.) pôsobí odborová organizácia, ktorá dohodla so zamestnávateľom tvorbu a použitie SF v kolektívnej zmluve. V kolektívnej zmluve dohodli okrem povinného prídelu do SF vo výške 1 % podľa § 3 ods. 1 písm. a) ZSF aj ďalší prídel do SF vo výške 0,5 % z hrubých miezd. V kolektívnej zmluve je možné okrem povinného prídelu do SF dohodnúť aj ďalší prídel do SF podľa § 3 ods. 1 písm. b) bod 1 ZSF, a to maximálne vo výške 0,5 % z hrubých miezd zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok. Ak spoločnosť splnila všetky zákonom stanovené podmienky, môže v kolektívnej zmluve dohodnúť tvorbu SF až do výšky 1,5 %. Ako daňový výdavok môže uznať tvorbu SF až do výšky 1,5 %.

Ak by spoločnosť nesplnila niektorú z podmienok ustanovených v § 3 ods. 2 ZSF a v kolektívnej zmluve by dohodla zvýšený povinný prídel do SF vo výške 1 % z hrubých miezd zamestnancov, táto kolektívna zmluva by bola v tejto časti neplatná, pretože by bola v rozpore so ZSF.

Spôsob a termíny tvorby SF

Zamestnávateľ tvorí SF v rozsahu a za podmienok ustanovených v ZSF. SF sa tvorí podľa § 6 ods. 2 ZSF v deň, ktorý je u zamestnávateľa určený ako deň na výplatu mzdy (platu) - výplatný deň. Finančné prostriedky SF by mal zamestnávateľ viesť podľa § 6 ods. 1 ZSF na osobitnom analytickom účte SF alebo na osobitnom účte v banke. Povinnú tvorbu SF vykonáva zamestnávateľ v priebehu kalendárneho roku mesačne. Základom pre určenie mesačného prídelu do SF je súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný kalendárny mesiac. Základom na určenie ročného prídelu do SF je súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok. Zamestnávateľ má povinnosť podľa § 6 ods. 3 ZSF vykonať zúčtovanie prostriedkov predstavujúcich povinný prídel do SF za bežný rok, a to najneskôr do 31. 1. nasledujúceho roka.

Možnosti čerpania Sociálneho fondu

Zamestnávateľ môže SF, ktorý vytvoril, použiť len v súlade s ustanoveniami ZSF. Príspevky zo SF poskytuje zamestnávateľ podľa § 7 ods. 1 ZSF zamestnancom v rámci realizácie svojej sociálnej politiky. Podľa § 7 ods. 2 ZSF príspevok zo SF môže poskytnúť aj iným osobám, nielen svojim zamestnancom.

Príspevok na stravovanie zo SF

Podľa § 152 ZP je zamestnávateľ povinný zabezpečiť zamestnancom stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Zamestnávateľ prispieva na stravovanie podľa § 152 ods. 3 ZP v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Zo SF môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancom ďalší príspevok na stravovanie, ktorý nie je limitovaný.

Príklad: Príspevok na stravné poukážky zo SF

Podnikajúca FO zamestnáva 3 zamestnancov v hlavnom pracovnom pomere. V zmysle ZP prispieva zamestnávateľ zamestnancom na stravovacie poukážky vo výške 2,09 € na jednu poukážku (hodnota jednej stravovacej poukážky je 3,80 €). Zamestnávateľ sa rozhodol, že od mája 2012 bude z prostriedkov SF prispievať zamestnancom sumou 0,10 € na každú stravovaciu poukážku. Podmienky na poskytnutie tohto príspevku zo SF a výška príspevku nie je zákonom limitovaná.

Ďalšie formy čerpania SF

• Regenerácia a služby: Príspevok môže zamestnávateľ poskytnúť na individuálnu alebo podnikovú rekreáciu a na služby. Konkrétne druhy služieb na regeneráciu, na ktoré sa bude u zamestnávateľa prispievať zo SF, by mali byť predmetom dohody v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise. Môže ísť napríklad o masérske služby, kaderníctvo, služby kúpeľných zariadení, rehabilitačné pobyty nad rámec povinnosti zamestnávateľa.

• Pôžičky a finančná výpomoc: Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi zo SF peňažné prostriedky vo forme návratnej alebo nenávratnej pôžičky, finančnú výpomoc, ak sa zamestnanec dostane do ťažkej životnej situácie a podobne.

• Doplnkové dôchodkové sporenie (DDS): Zamestnávateľ môže zo SF prispievať zamestnancovi na doplnkové dôchodkové sporenie (ďalej len DDS), okrem príspevku na DDS, ktorý je zamestnávateľ povinný platiť podľa osobitného predpisu (zákon č. 650/2004 Z. z. o DDS).

• Realizácia podnikovej sociálnej politiky: Okrem vyššie uvedených možností čerpania a použitia SF zákon umožňuje, aby zamestnávateľ použil finančné prostriedky zo SF aj na ďalšiu realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov.

Limity príspevkov na stravovanie

Zamestnávateľ je zo zákona povinný zabezpečiť stravovanie zamestnancom pracujúcim na plný úväzok, ak v rámci pracovnej zmeny vykonával prácu viac ako štyri hodiny. Zamestnávateľ má povinnosť zabezpečiť stravovanie len zamestnancom v pracovnom pomere, teda pracujúcim na základe pracovnej zmluvy. Môže na to využiť vlastné stravovacie zariadenie alebo zariadenie iného zamestnávateľa, prípadne využiť stravovacie služby inej právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má na to oprávnenie.

Nové sumy stravného od 1. januára 2025

Sumy stravného poskytované pri pracovných cestách zamestnancov upravuje najnovšie opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 211/2024 Z. z. Na účely zabezpečenia stravovania zamestnancov je rozhodujúca suma stravného 8,30 eura platná pre časové pásmo 5 až 12 hodín.

Príspevok na hotové jedlo

Podľa § 152 ods. 3 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný prispievať na stravovanie zamestnancov v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Ak sa teda zamestnancom zabezpečuje stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, zamestnávateľ zamestnancovi od 1. januára 2025 prispieva v sume najmenej 55 % ceny jedla, maximálne sumou 4,57 eura na jedno jedlo.

Stravovacie poukážky (gastrolístky)

Podľa Zákonníka práce musí hodnota stravovacej poukážky predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. To znamená, že minimálna hodnota gastrolístka od 1. januára 2025 je 6,23 eura. Zamestnávateľ prispieva zamestnancovi na stravný lístok sumou najmenej 3,43 eura (55 % z 6,23 eura). Maximálna suma príspevku zamestnávateľa na stravný lístok je zase ohraničená sumou 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín, čo je od 1. januára 2025 suma 4,57 eura.

Maximálna hodnota stravného lístku nie je ustanovená, ale maximálny príspevok zamestnávateľa na stravný lístok je 4,57 eura. Z toho potom vychádza, že maximálna hodnota stravného lístku, pri ktorej je ešte celý príspevok zamestnávateľa daňovo uznaným výdavkom, je 8,31 eura.

Finančný príspevok na stravovanie

Ak zamestnávateľ nezabezpečuje stravovanie poskytnutím jedla, či už vo vlastnej jedálni alebo v jedálni iného zamestnávateľa, prichádza na rad zamestnancov výber medzi gastrolístkom a finančným príspevkom na stravovanie. Z finančného hľadiska ide pre zamestnanca o rovnocenné alternatívy. Minimálna suma finančného príspevku na stravovanie od 1. januára 2025 je 3,43 eura a maximálna 4,57 eura.

Dodatočné príspevky na stravovanie

Nad rámec svojho príspevku môže zamestnávateľ na stravovanie zamestnancov a na finančný príspevok na stravovanie prispievať aj zo sociálneho fondu vo výške, ktorá sa určí v kolektívnej zmluve alebo v internom predpise zamestnávateľa na základe jeho rozhodnutia (ak u neho nepôsobí odborová organizácia). Zamestnávateľ však môže zamestnancovi prispievať na stravovanie alebo mu poskytovať finančný príspevok na stravovanie v sume vyššej ako je maximálna suma týchto príspevkov 4,57 eura platná od 1. januára 2025 podľa Zákonníka práce aj z vlastných prostriedkov (nie zo sociálneho fondu) formou zamestnaneckého benefitu. Z pohľadu zamestnanca pôjde v každom prípade o zdaniteľný príjem. U zamestnávateľa bude tento zamestnanecký benefit daňovým výdavkom len po splnení podmienky, že bol dohodnutý so zamestnancom v pracovnej zmluve, v kolektívnej zmluve alebo v internom predpise zamestnávateľa.

Rekreačné poukazy a ich limity

Rekreačné poukazy budú môcť v roku 2025 využiť nielen zamestnanci. Nárok na príspevok vzniká zamestnancovi, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov, trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov. Menší zamestnávatelia môžu prispievať dobrovoľne, s rovnakými limitmi a rovnakým daňovým režimom. Dôležité je splniť podmienku nepretržitého trvania pracovného pomeru aspoň 24 mesiacov a o príspevok si vždy písomne požiadať.

Výška a podmienky príspevku

Po splnení zákonom stanovených podmienok môže zamestnávateľ príspevok poskytnúť formou peňažného príspevku vo výške 55 % oprávnených nákladov, najviac 275 € za kalendárny rok, na základe zamestnancom predložených účtovných dokladov alebo formou rekreačného poukazu, ktorý má charakter elektronickej platobnej karty. U zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, sa najvyššia suma príspevku za kalendárny rok zníži v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času. Základom pre rekreačný príspevok je rekreácia na území Slovenska s minimálne dvoma prenocovaniami.

Rozšírenie okruhu oprávnených osôb od roku 2025

Dňa 12. 7. 2024 bola schválená novela Zákonníka práce (zákon č. 172/2024 Z. z.), ktorej cieľom je zintenzívniť podporu domáceho cestovného ruchu prostredníctvom rozšírenia foriem uplatňovania rekreačného poukazu zamestnanca, a tým maximalizovať poskytovanie, resp. čerpanie príspevku na rekreáciu. Z toho dôvodu bola do § 152a ods. 4 doplnená ako oprávnená osoba okrem zamestnanca aj rodič zamestnanca. Od roku 2025 možno príspevok čerpať aj na preukázané výdavky rodiča zamestnanca (biologického alebo osvojiteľa), a to aj vtedy, keď sa zamestnanec rekreácie osobne nezúčastní. Rovnako uznateľné sú výdavky na manžela či manželku, dieťa (aj zverené) a na osobu žijúcu so zamestnancom v spoločnej domácnosti, ak sa rekreácie zúčastní. Na účely posúdenia nároku sa vždy sleduje deň začatia rekreácie.

Daňový a odvodový režim rekreačného príspevku

U zamestnanca je rekreačný príspevok oslobodený od dane z príjmov a neodvádza sa z neho sociálne ani zdravotné poistné (do výšky limitu a pri splnení zákonných podmienok). U zamestnávateľa ide o daňový výdavok do výšky 55 percent oprávnených výdavkov, najviac 275 eur ročne na zamestnanca; pri menších zamestnávateľoch, ktorí prispievajú dobrovoľne, je daňový režim rovnaký. Oslobodenie neplatí, ak by si zamestnanec uplatnil príspevok u dvoch zamestnávateľov v tom istom roku; druhý príspevok by sa považoval za zdaniteľný príjem.

Príklad: Uplatnenie rekreačného príspevku

• Hotelový pobyt na Liptove za 520 eur (4 noci, ubytovanie a strava). Zamestnávateľ preplatí 55 percent z 520 eur, ale najviac 275 eur.

• Wellness víkend za 240 eur (2 noci) + lanovky 60 eur + parkovanie 20 eur. Spolu 320 eur. Všetky služby súvisia s pobytom. Zamestnávateľ preplatí 55 % z 320 €, t. j. 176 €.

• Detský letný tábor 7 nocí za 450 eur. Dieťa navštevuje základnú školu. Zamestnávateľ preplatí 55 % z 450 €, t. j. 247,50 €.

• Rekreácia rodiča zamestnanca: 3 noci v kúpeľoch za 390 eur, zamestnanec sa pobytu nezúčastní. Na doklade je meno rodiča a priložené potvrdenie príbuzenského vzťahu. Zamestnávateľ preplatí 55 % z 390 €, t. j. 214,50 €.

tags: #je #prispevok #pre #zamestnavatela #limitovany