Pozvali ste potenciálneho klienta na luxusnú večeru, aby ste uzavreli dôležitý obchod. Zaplatili ste firemnou kartou a bloček ste víťazoslávne odovzdali účtovníčke s poznámkou “repre”. Musíme vás však sklamať. Slovenský zákon o dani z príjmov je v oblasti tzv. reprezentačných nákladov neúprosný.
Základným kritériom pre uznateľnosť konkrétneho daňového výdavku sú tri podmienky, ktoré musia byť súčasne splnené. Podľa § 19 ods. 2 písm. k) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov výdavkov na reprezentáciu nám neposkytuje zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov ani zákon č. 222/2004 Z. z. o pridanej hodnote v z.n.p. (ďalej len „zákon o DPH“).
Podľa § 21 ods. 1 písm. h) zákona o dani z príjmov výdavky na reprezentáciu nie sú daňovými výdavkami. Znamená to, že aj keď tieto výdavky zaplatíte z firemných peňazí a budete ich mať v účtovníctve, na konci roka pri výpočte dane ich musíte pripočítať späť k zisku. Prečo je to tak? Pretože náklady na reprezentáciu sú výdavky, ktoré firma vynakladá na prezentáciu, propagáciu a podporu svojho imidžu a dobrého mena. Zahŕňajú výdavky na obchodné stretnutia, pracovné obedy a večere, darčeky pre obchodných partnerov, sponzorstvo a podobné aktivity. Z pohľadu dane z príjmov podľa § 21 ods. 1 písm. h) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, výdavky na reprezentáciu nie sú daňovými výdavkami. To znamená, že tieto náklady zvyšujú základ dane. Náklady tzv. reprezentačného na úhradu útraty za občerstvenie (jedlo a nápoje) patria podľa zákona o dani z príjmov medzi nedaňové výdavky, t. j. do ustanovenia § 21 zákona.
Čo sa považuje za reprezentačné náklady?
Za výdavky na reprezentáciu sa považujú najmä náklady na pohostenie a občerstvenie pri obchodných rokovaniach, poradách, školeniach, firemných podujatiach a pod. Pohostenie partnerov je vždy súčasťou výdavkov na reprezentáciu obchodnej spoločnosti či iného subjektu. Výdavkami na reprezentáciu je aj časť nákladov, ktoré sú vynaložené v súvislosti s organizovaním rôznych akcií spojených s prezentáciou firmy a jej výrobkov za účasti obchodných partnerov a ďalších hostí.
Medzi typické reprezentačné náklady patria:
- Pohostenie (občerstvenie, nákup kávy, alko aj nealko nápojov, čaju, ovocia a pod.).
- Dary (pri obchodných rokovaniach a firemných oslavách, s výnimkou reklamných predmetov do určitej hodnoty).
- Výdavky spojené s návštevou a rokovaním obchodného partnera.
- Pracovný obed s obchodným partnerom.
- Letenka alebo ubytovanie pre obchodného partnera.
- Firemné oslavy, bankety.
- Výdavky na vzdelávanie, ktoré nesúvisí s predmetom činnosti firmy.
- Obrazy, kvety, hudba na pracovisku alebo oddychová zóna.
- Výdavky na osobnú ochranu podnikateľa a podobne.
Príklad z praxe
Spoločnosť viedla v poslednom období náročné rokovania s potenciálnym obchodným partnerom. Výsledkom rokovaní bol nakoniec významný obchodný kontrakt na niekoľko rokov. Po jeho uzatvorení išli zmluvné strany na spoločnú večeru, ktorá bola hradená z finančných prostriedkov spoločnosti. Tieto výdavky sú jednoznačne klasifikované ako výdavky na reprezentáciu (pohostenie, občerstvenie), pretože neboli vynaložené na dosiahnutie príjmov, ale odzrkadľujú len prestíž a imidž firmy, ktorá týmto pozvaním obchodného partnera na večeru prezentuje svoje postavenie. Celá večera konateľov oboch spoločností bola v hodnote 120,- eur, z toho predstavovala daň z pridanej hodnoty 20,- eur. DPH z obchodnej večere si táto spoločnosť nebude môcť odpočítať, pretože ide o výdavok na reprezentáciu. Preto bude celková hodnota večere vrátane DPH predstavovať výdavok, ktorý nie je daňovo uznateľný.
Reklamné predmety a ich daňová uznateľnosť
Existuje však jedna zásadná výnimka, ktorá vám umožní dať si “darčeky” do nákladov. Za daňovo uznané sa považujú reklamné predmety v hodnote neprevyšujúcej 17 eur za kus. Pre platiteľov DPH sa hodnota posudzuje bez DPH (do 17 eur), pretože DPH si môžu odpočítať. Za reklamný predmet sa nepovažuje tabakový výrobok a alkoholický nápoj okrem vína (ak ich podnikateľ sám nevyrába), ide o nedaňové výdavky.
Hodnota: Cena jedného predmetu nesmie presiahnuť 17 € bez DPH. Perá, diáre, USB kľúče, tričká s logom, hrnčeky, kalendáre.
Ak platiteľ DPH nakúpi reklamné predmety, ktoré spĺňajú podmienku ceny do 17 eur bez DPH, t. j. môže odpočítať DPH. Ak sa však rozhodne ich dodať na obchodné účely bezodplatne, považuje sa to za dodanie tovaru za protihodnotu a podnikateľ je povinný odviesť DPH na výstupe.
Podnikatelia (platitelia DPH) môžu bezodplatne poskytnúť obchodné vzorky. Zákon však stanovuje podmienku, aby skutočne išlo o primerané obchodné vzorky. Primeranosť posudzuje každý podnikateľ individuálne, zohľadňuje najmä obvyklú cenu.
Dôležité je vedieť, že pri darčekových košoch, kde je viacero položiek, sa nesleduje cena za položku, ale za celý darčekový kôš. Ak je víno napr. súčasťou darčekového koša, posudzuje sa samostatne a mali by súvisieť s obchodnou činnosťou podnikateľa.
Príklad
Spoločnosť nakúpila 60 kusov dresov v cene 15,50 eur bez DPH za kus a šortky v cene 12,50 eur bez DPH za kus. Ak je cena za futbalový set (dres + šortky) 28 eur bez DPH, spoločnosť si nemôže uplatniť odpočet DPH.
Výnimka pre víno
Aj tu existuje háčik. Výnimka z výnimky (Víno): Jedinú výnimku majú vinári - tí si môžu dať víno do reklamných nákladov (do 17 €), pretože je to ich vlastný produkt. Vínom sa rozumie alkoholický nápoj definovaný v § 4 ods. 3 zákona č. 530/2011 Z. z. ako pivo, víno a ovocné víno, ostatné fermentované nápoje a medziprodukty. Víno zahŕňa tiché víno, šumivé víno, tichý fermentovaný nápoj, šumivý fermentovaný nápoj, teda všetky druhy tichého vína aj šampanské.
Spoločnosť, u ktorej výroba vína je hlavným predmetom činnosti, môže ako reklamné predmety uplatniť do daňových výdavkov víno bez povinnosti limitovania týchto výdavkov základom dane (za predpokladu, že hodnota jedného predmetu nepresahuje limit 17 eur), t. j. ako daňový výdavok.
Spoločnosť má ako hlavný predmet činnosti uvedenú výrobu alkoholických nápojov. Spoločnosť, u ktorej výroba alkoholických nápojov (vrátane vína) je hlavným predmetom činnosti, môže uplatniť do daňových výdavkov ako reklamné predmety, ktoré obstarala od iných osôb, len víno v hodnote do 17 eur za jeden predmet, a to len do výšky 5 % zo základu dane za príslušné zdaňovacie obdobie.
Najčastejší omyl: Obed s klientom vs. Obed počas pracovnej cesty
Ak ste vy alebo váš zamestnanec na oficiálnej pracovnej ceste, máte nárok na diéty (stravné) v zákonom stanovenej výške. Tieto diéty sú daňovým nákladom. V tomto prípade však existuje spôsob, ako si môže podnikateľ uznať aspoň určitú sumu stravného, na ktoré má nárok. Uplatnenie stravného do daňových výdavkov upravuje § 19 ods. 2 písm. p) zákona o dani z príjmov.
Živnostník si môže uplatniť do daňových výdavkov stravné maximálne v rozsahu a vo výške ustanovenej na kalendárny deň pre časové pásmo 5 až 12 hodín. Uvedené znamená, že živnostník si môže do daňových výdavkov uplatniť stravné najviac vo výške 5,10 eur za každý odpracovaný kalendárny deň. Živnostník si však nemôže uplatniť daňový výdavok na stravné, ak je zároveň aj zamestnancom alebo mu vznikol nárok na stravné v súvislosti s pracovnou cestou. Rovnako si nemôže živnostník uznať ani stravné viackrát za deň ako kompenzáciu za iný deň.
Zákon o DPH a reprezentačné výdavky
Zákon č. 222/2004 Z. z. o DPH síce nepozná pojem výdavky na reprezentáciu, ale v § 49 ods. 7 písm. a) sa uvádza, že platiteľ nemôže odpočítať daň pri kúpe tovarov a služieb na účely pohostenia a zábavy. Tým pádom, keď túto daň nemožno odpočítať, bude celková suma výdavkov na reprezentáciu vrátane DPH predstavovať nedaňový výdavok a zvyšovať výsledok hospodárenia pri zisťovaní základu dane z príjmov. Uvedené ustanovenie sa vzťahuje napr. na obchodné rokovania s obchodnými partnermi, teambuilding a pod.
V niektorých prípadoch sa môže stať, že na reprezentáciu je použitý materiál, tovar, výrobky alebo aj nakupované či vlastné služby, pri ktorých kúpe alebo vytvorení vlastnou činnosťou bola DPH odpočítaná, pretože v tom čase nebolo možné vedieť, že ich určitá časť bude použitá na reprezentáciu. Bezodplatné poskytnutie takého predmetu, pri ktorom bola DPH odpočítaná sa bude podľa § 8 ods. 3 zákona o dani z pridanej hodnoty považovať za dodanie tovaru za protihodnotu a bude podliehať daňovej povinnosti. Pre neplatiteľa DPH, bude vždy celková suma výdavkov na reprezentáciu vrátane DPH predstavovať nedaňový výdavok.
Odpočítanie DPH z reprezentačných nákladov sa vedie diskusia o tom, či je DPH z reprezentačných nákladov daňovo uznaným nákladom. Niektorí tvrdia, že áno, pretože zákon o daniach z príjmov hovorí, že DPH, na ktorú nie je nárok na odpočet v zmysle zákona o DPH, je daňovým výdavkom. Iní s tým nesúhlasia a tvrdia, že nemôže byť reprezentačný náklad daňovo neuznaný a zároveň z toho DPH daňovo uznaná. Je potrebné rozlišovať medzi "ozaj" reprezentačnými nákladmi a občerstvením a zábavou. DPH z reprezentačných nákladov, ktoré nie sú občerstvením ani zábavou, by sa mohla dať odpočítať. Napríklad DPH na nákup kvetináčov, vianočných ozdôb, veľkonočných ozdôb, kde sa dá uplatniť DPH, aj keď ide o repre. Jednoducho, čo nie je jedlo a pitie a je repre, tam sa DPH dá uplatniť.
Špecifické prípady
Otázka č. 2: Spoločnosť Beta s.r.o. nakúpila 30ks reklamných predmetov - peňaženiek v hodnote 20 eur/ks, ktoré bude rozdávať svojim verným zákazníkom. Nie. Reklamné predmety, ktorých jednotková cena presiahne sumu 17 eur nie sú daňovým výdavkom v plnej výške.
Otázka č. 4: Právnická osoba, platiteľ DPH, ktorej hlavným predmetom činnosti nie je výroba vína, poskytla svojim najväčším odberateľom reklamné predmety vo forme fľaše vína, a to 30 ks za 20 eur/1ks bez DPH, s DPH 24 eur/1ks a 100 ks za 16 eur/1ks bez DPH, s DPH 19,20eur/1ks. Na r. 301 daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby daňovník vykázal základ dane vo výške 20000eur. Sú uvedené výdavky uznaným daňovým výdavkom? V tomto prípade daňovník sumu 600 eur (30ksx20eur ) uvedie na r. 16 TAB A (je súčasťou r. Ďalších 100ks spĺňa podmienku reklamného predmetu, pretože jeho hodnota za jeden predmet bez DPH nepresahuje 17 eur. Reklamné predmety vo forme vína však môže daňovník poskytnúť najviac do výšky 5% zo základu dane uvedeného na r. 301 DP, čo je v tomto prípade 1000eur. Čiastka 600 eur je pripočítateľnou položkou k základu dane na r. 301.
Otázka č. 7: Daňovník s príjmami z podnikania dal vyrobiť 100 ks kalendárov s logom jeho firmy v hodnote 10 eur za jeden kus, ktoré bezplatne odovzdal svojim obchodným partnerom. Výdavky za kalendáre zaúčtoval do daňových výdavkov ovplyvňujúcich základ dane. Áno. Výdavky na reklamné predmety môžu byť daňovým výdavkom ovplyvňujúcim základ dane daňovníka iba v prípade, že sa jedná o reklamné predmety v hodnote neprevyšujúcej 17 eur za jeden predmet.
Otázka č. 8: Daňovník zaoberajúci sa kúpou a predajom elektronického tovaru v maloobchodnej predajni kúpil 100 fliaš vína v hodnote 7 eur za jeden kus, spolu za 700 eur, ktoré poskytol svojim dodávateľom pri príležitosti Nového roka. Ak daňovník vykáže v príslušnom zdaňovacom období základ dane (čiastkový základ dane) minimálne 14 000 eur, môže si sumu 700 eur ponechať v daňových výdavkoch, nakoľko suma 700 eur nepresahuje 5 % z vykázaného základu dane. Ak by daňovník vykázal nižší základ dane, napr. 10 000 eur, potom mu vznikne povinnosť zvýšiť základ dane o rozdiel medzi sumou 700 eur a sumou 500 eur (t. j. 200 eur), aby mohol byť zvyšok nákladov v hodnote 500 eur považovaný za daňový.
