Pomôcky na podporu osobnej mobility používajú ľudia so zníženým stupňom pohyblivosti už stovky rokov. Vždy je dôležité zvyšovať informovanosť o tom, aký význam má život v inkluzívnejšej spoločnosti, kde voľný prístup ku všetkým budovám bude viac ako len idealistická predstava. Medzi najčastejšie pomôcky patria klasické chodítka a barle, ktoré sa používajú už od nepamäti, a invalidné vozíky, ktoré zažili najväčší rozmach za posledných niekoľko desaťročí.
Práve v druhej polovici 20. storočia sa objavili snahy o skutočnú informovanosť o potrebe prispôsobiť fyzické prostredia pre ľudí. Invalidný vozík je viac ako len pomôcka; je symbolom mobility, nezávislosti a začlenenia pre ľudí s obmedzenou pohyblivosťou.
História a vývoj invalidných vozíkov
Ak nazrieme do stredoveku, zistíme, že spoločnosť necítila žiadnu zodpovednosť za ľudí so zníženou pohyblivosťou alebo telesným postihnutím. Preto sa v tých časoch nedá hovoriť o nejakom vývoji. Až v 15. storočí zriadila španielska kráľovná Alžbeta prvú nemocnicu, v ktorej sa vojakom poskytovali protetické a terapeutické pomôcky a dostávali invalidný dôchodok.
V 18. storočí prebehla pod vplyvom Voltaira a Rousseaua zmena v prístupe k telesne postihnutým ľuďom na základe zmeny v myslení. Poďte sa s nami pozrieť na míľniky vo vývoji invalidných vozíkov.
Starovek
Jeden z prvých invalidných vozíkov, o ktorom vieme, pochádza z čias Konfucia, 5. storočie pred n. l. Kresba neznámeho čínskeho autora sa nachádza na prvej strane pod názvom Xiao er lun, kde sa Konfucius (551 ? pred n. l. - 478 ? pred n. l.) zhovára s dieťaťom, zatiaľ čo sedí na invalidnom vozíku. Prvá písomná zmienka o invalidnom vozíku nájdená v Európe je o viac ako tisíc rokov staršia. Jovani Fontana, taliansky konštruktér banských zariadení zanechal vo svojej pozostalosti kresby invalidného vozíka s poznámkou, že vyrobil v roku 1546.
Ďalším dokladom z tej doby je plátno dobového umelca, na ktorom v roku 1595 zachytil španielskeho kráľa Filipa II. sediaceho na masívnej stoličke s kolieskami, ktorú tlačil sluha.
17. storočie
Predchodcu súčasného invalidného vozíku zostrojil len 22-ročný hodinár Stefan Farfler z Norimbergu. Vyrobil ho v roku 1655 pre zlepšenie vlastnej mobility.
18. storočie
Až v 18. storočí sa objavil prvý invalidný vozík, ktorý pripomínal tie, ktoré poznáme dnes.
19. storočie
V 19. storočí sa invalidné vozíky stavali najmä z dreva a prútia. Prvý patent na invalidný vozík je z roku 1869. Bol to dvojručný model ovládaný zadnými kolesami.
20. storočie
Prvý skladací invalidný vozík skonštruovali dvaja mechanici v roku 1932. Hoci prvý elektricky poháňaný invalidný vozík môžeme datovať do roku 1924, prvý pohon invalidného vozíka navrhol v roku 1950 George Klein. V roku 1916 poskladali britskí inžinieri prvý invalidný vozík s motorovým pohonom. Vozík však bol veľký, ťažkopádny, komplikovane sa ovládal. Prvý funkčný invalidný vozík s elektrickým pohonom napokon zostrojili v roku 1923 anglickí konštruktéri.
Následkom prvej svetovej vojny mnohí vojaci, ktorí utrpeli poškodenie miechy, dokázali prežiť, čo znamenalo väčší dopyt po invalidných vozíkoch pre veteránov s telesným postihnutím. Vďaka podpore kanadskej vlády a iných vedcov sa podarilo Georgovi Kleinovi vynájsť elektrický invalidný vozík.
Invalidné skútre sa po prvýkrát začali objavovať v druhej polovici 60. rokov a na začiatku 70. rokov. Zožali úspech a boli vnímané ako alternatíva k elektrickému invalidnému vozíku. Dnes je už väčšina invalidných skútrov prepracovanejšia. Sú elektrické a majú nabíjateľné batérie. Rozmanitosť pomôcok na podporu mobility je obrovská, pretože záujem o našu pohodu a pohodu našich milovaných so zníženou pohyblivosťou je čoraz väčší.
História invalidného vozíka - 2. časť
Medzinárodný symbol invalidného vozíka
Modrý rám s bielou postavou osoby na invalidnom vozíku je medzinárodný symbol invalidného vozíka. Toto emoji sa zvyčajne používa na označenie osôb so zdravotným postihnutím alebo zariadení či miest určených pre nich, napríklad: XX pre osoby so zdravotným postihnutím. Aktuálna verzia ♿️ je variantom Emoji (štýl emodži, ktorý zobrazuje farebné symboly na väčšine nových platforiem) a má dve zodpovedajúce emodži: ♿ (základné emodži bez variantných symbolov) a ♿︎ (štýl textu, na ktorom sú zobrazené čiernobiele symboly).
Typy invalidných vozíkov
Definícia hovorí, že invalidný vozík je kolesové mobilné zariadenie, v ktorom užívateľ sedí. Zariadenie je poháňané buď manuálne (tlačením kolies rukami) alebo rôznymi automatizovanými systémami. Existujú dva hlavné typy invalidných vozíkov: mechanické a elektrické. Štandardné vozíky sú kompromisom na bežné použitie v byte i vonku, vhodné viac pre pasívnych ľudí. Aktívne vozíky sú odľahčené modely pre jednoduchú obsluhu a manipuláciu pri presunoch. Na použitie v športe sú určené špeciálne vozíky väčšinou s pevným rámom (handbike).
Mechanické invalidné vozíky
Mechanický invalidný vozík je poháňaný silou užívateľa alebo sprievodnej osoby. V nadväznosti na druh postihnutia možno zvoliť mechanický invalidný vozík, ktorý užívateľ ovláda sám, prípadne je tlačený druhou osobou. Preto sa tieto invalidné vozíky odporúčajú skôr ľuďom s dysfunkciou iba dolných končatín. Mechanický invalidný vozík je vhodný aj na prechodnú dobu pre ľudí, ktorí sú napr. po úraze. Podľa výšky a váhy užívateľa sa volí šírka sedu. Mechanický invalidný vozík sa predáva buď bez bŕzd, alebo s mechanickými brzdami, ktoré podľa potreby aktivujete. Keďže sa mechanický invalidný vozík uvádza do pohybu vlastnou silou užívateľa, alebo sprievodu, je mechanický invalidný vozík vhodný do interiéru na prekonávanie krátkych vzdialeností. Mechanický invalidný vozík je možné veľmi ľahko zložiť a preto je jeho prevážanie napr. v aute jednoduché.
Výhody mechanických invalidných vozíkov:
- Ľahká manipulácia a preprava
- Vhodné na krátke vzdialenosti a do interiéru
- Nižšia cena
Elektrické invalidné vozíky
Elektrický invalidný vozík znamená slobodu pohybu, samostatnosť a vyššiu kvalitu života. Tieto vozíky sú poháňané batériou a ovládané joystickom alebo iným ovládacím prvkom.
Výhody elektrických invalidných vozíkov:
- Samostatnosť a nezávislosť
- Vhodné na dlhšie vzdialenosti a do exteriéru
- Vyšší komfort
Budúcnosť invalidných vozíkov
Aké funkcionality môže mať invalidný vozík budúcnosti? Našou inšpiráciou pre napísanie tohto „vizionárskeho“ príspevku je renomovaný novinár Bob Vogel. Jeho záujem o pohľad do budúcnosti sveta invalidných vozíkov zase, napodiv, vyburcoval kultový americký animovaný sitkom Jetsons. Pri jeho pozeraní sa Bob zamýšľal - ako vlastne súčasná veda ovplyvňuje svet ľudí s narušenou mobilitou? (Táto téma sa ho bytostne dotýka, veď sám je od roku 1985 odkázaný na pohyb len s pomocou štyroch kolies - pozn. red.).
Autonómne invalidné vozíky
Určite nie je potrebné mať nadmieru fantázie, aby sme prvú inšpiráciu hľadali pri pohľade na autonómne autá (bez vodičov). Ako spomínal Bob Vogel, dva elegantné futuristické vozíky sa už „prechádzali“ po hale tokijského medzinárodného letiska Haneda. Druhý vozík poslušne nasledoval prvý ako priateľský robotický pes. Pohybovali sa po vopred naprogramovanom okruhu, prechádzali cez nehrdzavejúce rošty, obchádzali cestujúcich, batožiny.
Využitie autonómnej technológie pre invalidný vozík budúcnosti je skutočne mnohoraké. Výletmi ľudí s ťažkou imobilitou počínajúc a spoločnými vychádzkami klientov sociálnych zariadení končiac. Spoločnosť Whill Next už v súčasnosti vyvíja invalidný vozík budúcnosti a na trhu ponúka vozíky s netradičným dizajnom. Predstavou vývojárov je, že človek s obmedzenou mobilitou túto skutočnosť oznámi už pri kúpe letenky a táto informácia bude obratom odoslaná cieľovému letisku. Po prílete imobilný cestujúci zadá vo svojom inteligentnom telefóne určený kód a robotický vozík príde až k lietadlu. Ak to je potrebné, aj priamo do lietadla. Dokonca, ak vozík zaregistruje, že pasažier si chce vyzdvihnúť ťažkú batožinu, privolá nákladný robot. Ten kufor naloží (na seba) a potom už bez ďalšieho príkazu nasleduje riadiaci robot (vozík). Po príchode na parkovisko pasažier presadne do svojho auta, nákladný robot preloží batožinu do kufra vozidla. Nie je ťažké si predstaviť, že invalidný vozík budúcnosti by sa s podobnými funkciami uplatnil v obchodných centrách, na rozsiahlych prezentáciách v prírode či v rekreačných centrách.
Ovládanie invalidného vozíka myšlienkami
Ovládanie elektrického invalidného vozíka prostredníctvom mimiky alebo myšlienok, aj to je jeden z projektov mladých študentov Materiálovotechnologickej fakulty STU v Bratislave so sídlom v Trnave. Mladí študenti a doktorandi v rámci Minerva Group realizujú vo svojom voľnom čase zaujímavé projekty, prostredníctvom ktorých spájajú teoretické vedomosti zo školy s praktickým využitím.
Ako nám povedal jeden z riešiteľov projektu, Patrik Bystrický, idea projektu vznikla vďaka doc. Maximiliánovi Strémymu. Prvotná myšlienka na realizáciu projektu však bola iná. Pôvodne sa študenti zaoberali riadením drona pomocou myšlienok. Cieľom ich poznávania bolo prepojenie zariadenia EPOC (zariadenie na čítanie myšlienok), drona a rôznych hardvérových komponentov. Študenti pracovali na svojom projekte, ktorého prototyp bol nedávno predstavený, celé 2 roky. Počas tohto obdobia sa v tíme vystriedali viacerí. Práca a energia, ktorú do vozíka investovali, im priniesla veľké množstvo technologických skúsenosti a zručností. Po prvotnom nápade pokúsiť sa zostrojiť elektrický invalidný vozík, sa študenti dostali pred ďalšiu dôležitú úlohu, získať samotný vozík. Po jeho získaní formou sponzorského daru sa mohli pustiť do práce.
Študenti ako prvé prepojili vozík s počítačom. Na základe prepojenia vozíka s počítačom, mohli myšlienky, ktoré vyhodnocovali, usmerňovať pohyb vozíka. Po prvotných úspechoch čakalo na riešiteľov ešte mnoho ďalších úloh. A ako je to s bezpečnosťou vozíka? Študenti mysleli aj na to. Vozík obsahuje niekoľko bezpečnostných prvkov, kde najdôležitejší predstavuje správny a želaný pohyb samotného vozíka. Pre to, aby sa vozík vôbec pohol, je potrebné myslieť na želaný smer dlhšiu dobu. Doba, ktorá je potrebná na úspešné pohnutie sa vozíkom želaným smerom, je zopakovanie myšlienky kam chcem ísť, aspoň 3 x. Ak systém vyhodnotí 3 x rovnakú myšlienku, vozík sa dá do pohybu. Medzi dôležitý bezpečnostný prvok patria samozrejme aj ultrazvukové snímače, ktoré merajú vzdialenosti od prekážok. Ako sami študenti povedali, práce na vozíku je ešte mnoho.
Inovatívny invalidný vozík Icon
Nehoda na snowboarde, 13 paralympijských medailí a prerušenie spolupráce s výrobcom bicyklov Cervélo - to všetko vydláždilo celkom novú cestu a spôsob ako poňať aktívne invalidné vozíky úplne po novom. Tento je príbeh o vozíku postavenom na túžbe skombinovať technológiu zo sveta bicyklov s technologickým pokrokom vlastným pre profesionálnych športovcov s potrebou bežných užívateľov invalidných vozíkov. Zmiešanie týchto vlastností a potrieb prispelo k vzniku špičkového štandardného vozíka pre každodenné použitie.
V roku 2007 začali Jeff a Christian spolupracovať s kanadským výrobcom bicyklov Cérvelo, ktorý finančne zastrešil spoločný projekt smerujúci k vývoju maximálne individuálne nastaviteľného invalidného vozíka, ktorý je dnes známy pod menom Icon. Zadanie na papieri znie jasne - vyvinúť vozík, ktorý by spĺňal potreby Jeffa s jeho výškou 155 cm a zároveň sedel i Christianovi vysokému 193 cm. Avšak, slušne rozbehnutá spolupráca sa končí už v roku 2010, keďže sa spoločnosť Cervélo rozhodla ísť inou cestou. Doslova o niekoľko málo týždňov vzniká spoločnosť Icon Wheelchairs. Nový vozík je ako prototyp po prvý raz predstavený verejnosti v televíznej show Dragons´Den len niekoľko mesiacov po rozchode s Cervélo. Christian s Jeffom priamo z obrazovky ponúknu podiel 20 percent v ich spoločnosti, ktorej hodnota je vo výške 500-tisíc dolárov, tomu, kto uzavrie s nimi spoluprácu pre začatie výroby vozíka Icon.
Spoločnosť Multimatic, ktorá je popredným svetovým a uznávaným dodávateľom kvalitných komponentov pre automobilový priemysel, ponúkla svoju plnú podporu v snahe zaistiť, že prototyp sa premení v plne funkčný vozík Icon pripravený pre predaj. Christian a Jeff úspešne navrhli multifunkčný nastaviteľný invalidný vozík, ktorý je už v štandarde vybavený „build-in air“ odpružením. To efektívne absorbuje vibrácie a otrasy, ktorým je vozičkár počas celého dňa vystavený a ktoré - ako je známe - spôsobujú ďalší diskomfort a bolesti chrbta.
„Mnohé možnosti sme hľadali práve v cyklistickom odvetví. Niektoré z komponentov vozíka Icon sú prevzaté priamo z horských bicyklov,“ vysvetľuje Christian poukazujúc práve na systém odpruženia. “Napríklad odpruženie je značky „Rock Shox“ vyrábané spoločnosťou SRAM a používané poprednými jazdcami na horských bicykloch po celom svete, na najdrsnejšom teréne, aký si vôbec viete predstaviť. „Nehľadali sme však len rozsiahle možnosti nastavenia, pohodlie a jazdné vlastnosti,” dodáva Jeff a ukazuje na trochu atypický „otvorený“ predný rám vozíku. „V prípade presunov zo zeme na vozík, z vozíka na zem alebo z vozíka na posteľ, kĺby zápästia, lakťa a ramena sú obvykle vystavené veľkej záťaži. Je to spôsobené tým, že pri presunoch rám vozíka uchopíte zvyčajne na úrovni sedačky. V prípad vozíka Icon je možné rám uchopiť podstatne nižšie - na polstrovanom prednom „krídle“.
Tri roky po vstupe na trh v Severnej Amerike sú Jeff a Christian pripravení vstúpiť na medzinárodnú scénu. Zvlášť Európa vyzerá zaujímavo. Avšak rýchlo si uvedomia, že zaoberať sa otázkou expanzie na európsky trh nie je tak jednoduché ako by sa mohlo zdať. Spoločnosť Langhøj sa zaoberala úpravou vozidiel pre hendikepovaných viac ako tridsať rokov, no následne - najmä pričinením Martina - učinila krok smerom k medzinárodnému predaju a distribúcii pomôcok pre vozičkárov.
„Našim primárnym cieľom je nájsť zaujímavých distribútorov v rôznych častiach Európy,“ vysvetľuje Torben, „ale zároveň sme veľmi vďační i za spätnú väzbu od koncových užívateľov. Vozík Icon mal veľký úspech. Niekoľko potenciálnych distribútorov navštívilo náš stánok so zámerom stať sa národným distribútorom v ich domovskej krajine. Kirsten Hart je vedúcou fyzioterapeutkou v Národnom centre pre poranenie miechy v Stoke Mandeville blízko Londýna a vozík Icon okamžite vzbudil jej pozornosť. „Už pred časom sme britských poskytovateľov zdravotnej starostlivosti upozorňovali na skutočnosť, ako výrazne sa mení a deformuje držanie tela vozičkárov už niekoľko málo rokov po tom, ako dostali svoj prvý vozík,“ vysvetľuje Kirsten a pokračuje, „ale až dosiaľ neprišlo k žiadnemu riešeniu tohto problému. A tak sa invalidný vozík Icon s najširšími možnosťami nastavenia začína udomácňovať aj v Európe. Stáva sa čoraz žiadanejším artiklom vo viacerých európskych štátoch.
História invalidného vozíka - 2. časť
Zariadenia na podporu mobility a prístupnosť
Použitie invalidného vozíka je závislé od povrchu, po ktorom sa pohybuje. Na prekonávanie výškových rozdielov slúžia nájazdy, rampy, plošiny a výťahy. Pri preprave sa používajú nízkopodlažné motorové vozidlá s nájazdovou alebo zdvižnou rampou. Dnes tieto dve pomôcky berieme ako samozrejmosť, ale v minulosti si telesne postihnutí ľudia museli poradiť aj bez nich.
Významný obrat v histórii zníženej pohyblivosti prišiel až v roku 1974 na stretnutí expertnej skupiny OSN ohľadom bezbariérových konštrukcií, ktoré prebehlo v New Yorku. Bolo to oficiálnym uznaním, že je potrebné odstrániť fyzické bariéry, aby sa ľudia so zníženou pohyblivosťou mohli v plnosti zúčastňovať na všetkých stránkach spoločenského života, za rovnakých podmienok.
Stoličkové výťahy
Niektoré z prvých komerčne vyrábaných stoličkových výťahov v Spojených štátoch amerických propagovala a predávala v 20. rokoch spoločnosť Inclinator Company of America. Avšak historici zistili, že existuje zmienka o stoličkovom výťahu, ktorý používal kráľ Henrich VIII (16. storočie). V 20. storočí sa viacero podnikov pustilo do konštrukcie stoličkových výťahov a spoločnosť Stannah bola prvá, ktorá ich začala vyrábať v Spojenom kráľovstve. V 70. rokoch začali stoličkové výťahy používať ľudia s obmedzenou pohyblivosťou, nedostatkom stability pri chôdzi alebo bolesťou v kolenách.
Výťahy
Výťahy používame každý deň bez ohľadu na to, či máme ťažkosti s pohyblivosťou. S prvou zmienkou o výťahu sa stretávame v prácach rímskeho architekta Vitruvia, ktorý uviedol, že Archimedes postavil prvý výťah približne v roku 236 pred n. l. V roku 1851 Waterman vytvoril prvý prototyp nákladného výťahu. Spoločnosť Stannah je priekopníkom vo výrobe prepracovanejších modelov výťahov a nevyhnutné technológie vyvíja už od roku 1867. Niet pochýb o tom, že po priemyselnej revolúcii a popri zvýšenej výstavbe vysokých budov a mrakodrapov sa výťah stal zariadením na podporu mobility pre všetkých.
Rolátor
Na začiatku vývoja rolátora bola štvornohá barla. Táto existuje ešte aj dnes a využíva sa prevažne v obytných priestoroch. Brit Cribbles Robb William vymyslel túto pomôcku a nechal si ju v roku 1949 patentovať. Ďalším krokom bolo pridanie koliesok. V roku 1957 pridal Američan Olle M. Sundberg na štvornohú barlu kolieska, ale tento vynález sa nepresadil, pretože nemal väčší komerčný úspech. Prelom prišiel v roku 1978. Švédka Aina Wifalk, ktorá od detstva trpela detskou obrnou a mala problémy s pohybom, nakreslila rolátor ako ho dnes poznáme: so sedadlom na odpočinutie a ručnou brzdou. Švédsky fond na podporu vývoja a inovácii zdravotných pomôcok finančne podporil Ainu Wifalk v hľadaní výrobcu a pri výrobe prvého prototypu. Názov Rolátor sa presadil v 90-tych rokoch 20.storočia. Tento názov sa používa dnes v Nemecku, Švédsku ale aj v Rusku a vo Fínsku.
Celosvetovo existuje asi 80 výrobcov rolátorov, ktorí tento vynález ďalej inovujú a rozvíjajú. Existujú už aj modely, ktoré sú prispôsobené rozličným chorobám, napr. pre pacientov trpiacich reumou. Aj vybavenie rolátorov sa časom zlepšilo; osvetlenie, držiak paličky, držiak na vodu… V dnešnej dobe sú dokonca ponúkané rolátory do terénu.