Nepriaznivý zdravotný stav človeka v pracovnom živote nepochybne znevýhodňuje. Invalidný občan a zdravotné odvody predstavujú komplexnú problematiku, ktorá sa dotýka mnohých aspektov pracovného a sociálneho života. Cieľom tohto článku je poskytnúť ucelený pohľad na túto tému, s dôrazom na práva a povinnosti invalidných občanov, zamestnávateľov a štátu.
Definícia a posudzovanie invalidity
Za občana so zdravotným postihnutím sa v pracovnom práve považuje človek, ktorý bol uznaný za invalidného rozhodnutím Sociálnej poisťovne. To znamená, že jeho ochorenie spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %.
Nie každá osoba s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP), ktorá má preukaz osoby s ŤZP podľa rozhodnutia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, je automaticky považovaná za invalidnú. Samozrejme, osoba s ŤZP môže byť zároveň aj uznaná za invalidnú, ale nemusí to tak byť vždy. Zdravotné postihnutie a invalidita sú dva rozdielne pojmy, ktoré sa často pletú a nie je možné ich stotožňovať. Či je niekto invalidný alebo nie, nemá vplyv na to, či má alebo nemá nárok na peňažný príspevok na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.
Mieru poklesu schopnosti pracovať posudzujú na základe písomnej žiadosti posudkoví lekári Sociálnej poisťovne. Podkladom na posúdenie invalidity sú odborné lekárske nálezy ošetrujúcich lekárov a špecialistov rôznych medicínskych odborov podľa druhu zdravotného postihnutia. Zákon o sociálnom poistení stanovuje presné kritériá posudzovania zdravotného stavu podľa druhu a závažnosti postihnutia jednotlivých orgánov a systémov.
Posudkový lekár sociálneho poistenia určí pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa prílohy č. 4 ZSP. Príloha uvádza percentuálnu mieru poklesu zárobkovej činnosti podľa druhu zdravotného postihnutia orgánov a systémov. Percento sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Pri viacerých zdravotných postihnutiach sa jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nespočítavajú. Avšak mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa najzávažnejšieho zdravotného postihnutia možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie.
Rozdiel medzi invaliditou a ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP)
Ťažké zdravotné postihnutie nemá s invalidným dôchodkom nič spoločné. Preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím je určený na uplatnenie zliav a výhod určeným osobám s ťažkým zdravotným postihnutím. Ak je však niekto uznaný za ťažko zdravotne postihnutého, takýto človek nedostáva žiadnu pravidelnú dávku. O vydaní preukazu hendikepovanej osoby rozhodujú úrady práce a tento človek napriek istému hendikepu nedostáva žiadnu náhradu mzdy, ale môže dostať príspevok na kompenzáciu.
Aby mohol byť človek uznaný za ťažko zdravotne postihnutého, musí byť jeho miera funkčnej poruchy najmenej 50 percent. Funkčná porucha je nedostatok telesných, zmyslových alebo duševných schopností občana, ktorý z hľadiska predpokladov vývoja zdravotného postihnutia trvá dlhšie ako 1 rok. Miera funkčnej poruchy určuje rozsah nedostatku telesných, duševných alebo zmyslových schopností. Ošetrujúci lekár ju podľa ochorenia priraďuje každej osobe individuálne. Mieru funkčnej poruchy posudzujú lekári úradov práce. Žiadosť o vydanie preukazu osoby s ŤZP, ako aj žiadosť o parkovací preukaz sa podáva spolu s vyplneným tlačivom Lekársky nález.
INVALIDITA a ŤZP - na čo mám nárok, ak mám ochorenie skleróza multiplex ?
Invalidný dôchodok: Podmienky a výpočet
Ľudia, ktorí čiastočne alebo úplne stratili schopnosť pracovať, môžu v Sociálnej poisťovni požiadať o invalidný dôchodok. Vznik nároku na priznanie invalidného dôchodku má svoje podmienky, ktoré sa týkajú časových lehôt a rozsahu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na vznik nároku na invalidný dôchodok a jeho výplatu poistencovi nestačí, aby splnil len medicínsku podmienku - bol uznaný za invalidného. Dôležitou podmienkou je aj dostatočný počet rokov dôchodkového poistenia.
Fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku.
Počet rokov dôchodkového poistenia potrebných na vznik nároku na invalidný dôchodok ustanovuje § 72 ZSP. Zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity. Ak ide o poistenca vo veku nad 28 rokov, z posledných 10 rokov pred vznikom invalidity. Treba zdôrazniť, že požadovaný počet rokov dôchodkového poistenia sa musí dosiahnuť v období pred vznikom invalidity. Chýbajúca doba dôchodkového poistenia sa však potenciálne dá doplniť dodatočným zaplatením poistného na dôchodkové poistenie podľa § 142 ods. 3 ZSP. Napríklad pán Ivan (28 rokov) získal len 4 roky a 8 mesiacov dôchodkového poistenia, no dodatočne si doplatil poistné za dobu, kedy bol v evidencii uchádzačov o zamestnanie.
Tabuľka: Požadovaný počet rokov dôchodkového poistenia pre invalidný dôchodok
| Vek poistenca | Minimálny počet rokov dôchodkového poistenia |
|---|---|
| do 20 rokov | menej ako 1 rok |
| 20 - 24 rokov | najmenej 1 rok |
| 24 - 28 rokov | aspoň 2 roky |
| 28 - 34 rokov | najmenej 5 rokov |
| 34 - 40 rokov | najmenej 8 rokov |
| 40 - 45 rokov | aspoň 10 rokov |
| nad 45 rokov | najmenej 15 rokov |
Výpočet sumy invalidného dôchodku
Pri určení sumy invalidného dôchodku sa k obdobiu dôchodkového poistenia, ktoré občan získal ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, pripočítava obdobie od dňa vzniku nároku na invalidný dôchodok do dňa dovŕšenia dôchodkového veku - tzv. pripočítané obdobie. Dôchodkový vek je podľa zákona o sociálnom poistení určený pre jednotlivé vekové ročníky v prílohe č. 3 ZSP. Pri určení tzv. pripočítaného obdobia sa pri stanovení dňa dovŕšenia dôchodkového veku ani pre ženy, ani pre mužov nezohľadňuje výchova dieťaťa. Napríklad muži i ženy narodení v roku 1966 a neskôr majú dôchodkový vek 64 rokov.
Suma invalidného dôchodku (ID) občana, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, sa určí v súlade s § 73 ods. 4 ZSP. Suma invalidného dôchodku (ID) občana, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %, ale súčasne najviac 70 %, sa určí v súlade s § 73 ods. 4 ZSP.
Invalidný dôchodok sa zvyšuje rovnako, ako sa zvyšujú starobné dôchodky, t.j. vyplácané k 1. januáru príslušného roka (zvýšenie patrí od 1. januára) a priznané od 1. januára do 31. decembra príslušného roka (zvýšenie patrí odo dňa priznania). Zvýšenie je určené o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, ktoré je vykázané Štatistickým úradom SR (tzv. valorizácia). V roku 2023 sa invalidné dôchodky valorizujú dvakrát.
Zdravotné odvody: Povinnosti zamestnancov a zamestnávateľov
Na Slovensku funguje solidárny systém zdravotnej starostlivosti. Zabezpečuje rovnakú zdravotnú starostlivosť každému bez ohľadu na výšku jeho príjmu. Verejné zdravotné poistenie je povinné. Preddavky na poistné preto odvádza každý občan. Platí ich sám, odvádza ich jeho zamestnávateľ alebo za poistenca platí poistné štát.
Odvody do zdravotnej poisťovne sú pre invalidných občanov a ich zamestnávateľov upravené špecifickými pravidlami. Sadzba preddavkov do zdravotnej poisťovne je oproti zdravému zamestnancovi v polovičnej výške, to je 5 % za zamestnávateľa a 2 % za zamestnanca. Nižšie odvody sa vzťahujú nielen na invalidného zamestnanca, ale aj na zamestnanca, ktorý bol uznaný za osobu s ŤZP. Osoba, ktorá je poberateľom plného invalidného dôchodku (pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 70%), neplatí poistné na poistenie v nezamestnanosti.
Od 1. januára 2025 sa mení minimálna výška preddavku na zdravotné poistenie pre SZČO a samoplatiteľov:
- 107,25 eur pre osoby bez zdravotného postihnutia
- 53,62 eur pre osoby so zdravotným postihnutím
Preddavok na poistné za január 2025 v novej výške je potrebné uhradiť najneskôr do 8. februára 2025.
Povinnosti zamestnávateľov
Každý zamestnávateľ, ktorý má viac ako dvadsať zamestnancov, je povinný zamestnávať zdravotne postihnutých, a to v počte 3,2 % z celkového počtu zamestnancov. Plne invalidný zamestnanec (s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%), sa počíta za troch. Zamestnávateľ preukazuje plnenie povinného podielu počtu občanov so zdravotným postihnutím na celkovom počte svojich zamestnancov za predchádzajúci kalendárny rok do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka. Túto povinnosť plní na tlačive predpísanom Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny.
Ak zamestnávateľ túto povinnosť nesplní, musí raz ročne zaplatiť Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny určitú sumu peňazí, za každého človeka, ktorý mu chýba do splnenia „limitu“. Odvod za „nezamestnávanie“ postihnutého je stanovený vo výške trojnásobku mesačnej minimálnej mzdy platnej ku koncu kalendárneho mesiaca, v ktorom sa odvod za nesplnenie povinného podielu počtu zdravotne postihnutých zamestnancov odvádza. Zamestnávateľ je povinný uhradiť ho najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka.
Zamestnávatelia, ktorí nemôžu z rôznych dôvodov zamestnávať zdravotne postihnutých občanov alebo nezamestnávajú dostatočný počet týchto zamestnancov, sa môžu vyhnúť plateniu odvodov tzv. náhradným plnením. Náhradné plnenie znamená zadanie zákazky, ktorú zrealizujú zdravotne postihnutí zamestnanci. Zamestnávať zdravotne postihnutých je pre zamestnávateľa aj výhodné. Pri hľadaní a udržaní zamestnania majú zdravotne postihnutým pomáhať aj špeciálne agentúry podporovaného zamestnávania. Občan so zdravotným postihnutím patrí medzi znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie.
Podpora zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím
Chránené dielne a chránené pracoviská
Chránená dielňa a chránené pracovisko môžu byť zriadené právnickou alebo fyzickou osobou a sú určené predovšetkým na pracovné uplatnenie občanov so zdravotným postihnutím, ktorým zamestnávateľ nemôže poskytnúť vhodné zamestnanie na iných pracoviskách. Pracovné podmienky vrátane nárokov na pracovný výkon sú prispôsobené zdravotnému stavu občanov. Za zriadenie chráneného pracoviska sa považuje aj zriadenie jednotlivého pracovného miesta, ktoré právnická alebo fyzická osoba vytvorila alebo prispôsobila zdravotnému stavu občana so zdravotným postihnutím. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „úrad“) prizná postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska na dobu neurčitú.
Chránená dielňa je pracovisko, ktoré spĺňa dve podmienky - sú tam zriadené aspoň dve pracovné miesta pre ľudí so zdravotným postihnutím a zdravotne postihnutí predstavujú aspoň polovicu z celkového počtu zamestnancov. Pre poskytnutie príspevku na zriadenie chránenej dielne je ešte potrebné, aby zdravotne postihnutí zamestnanci boli predtým aspoň mesiac vedení v evidencii nezamestnaných. Chránené pracovisko je pracovné miesto jednu osobu so zdravotným postihnutím, napríklad aj pracovisko, na ktorom osoba so zdravotným postihnutím prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť. Chránené pracovisko môže byť zriadené aj v domácnosti osoby so zdravotným postihnutím. Miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, na ktoré sa poskytol príspevok, musí existovať najmenej dva roky.
Zamestnávateľ môže požiadať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o príspevok na zriadenie chránenej dielne a chráneného pracoviska aj o príspevok na úhradu ich prevádzkových nákladov a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov. Po vytvorení chránenej dielne, resp. pracoviska je možné požiadať úrad práce o príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov. Prevádzkovými nákladmi sú napr. nájomné, platby za energie, mzdy a odvody zamestnancov so zdravotným postihnutím.
Zamestnávateľ, ktorý nemá priznané postavenie chránenej dielne, no ľudia so zdravotným postihnutím tvoria viac ako štvrtinu jeho zamestnancov, môže požiadať úrad práce o príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní. Príspevok sa poskytuje zamestnávateľovi na úhradu preddavku na poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie platených zamestnávateľom mesačne zo mzdy zamestnanca - občana so zdravotným postihnutím. Príspevok sa poskytuje štvrťročne na pracovníka, ktorý pracuje najmenej polovicu týždenného pracovného času.
Príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť
Príspevok občanovi so zdravotným postihnutím na samostatnú zárobkovú činnosť (SZČ) je určený pre uchádzača o zamestnanie (UoZ) so zdravotným postihnutím, ktorý bude samostatne zárobkovo činnou osobou (ďalej len „SZČO“) prevádzkujúcou SZČ na chránenom pracovisku. Na príspevok občanovi so ZP na SZČ prevádzkovanú na chránenom pracovisku (CHP) nie je právny nárok.
Žiadosť o poskytnutie finančného príspevku podáva UoZ so ZP písomne na úrad, v ktorého územnom obvode bude prevádzkovať SZČ na CHP. Príspevok po splnení zákonných podmienok poskytne úrad, v ktorého územnom obvode občan so ZP vytvorí CHP, na ktorom bude prevádzkovať SZČ. Úrad zabezpečí UoZ, občanovi so ZP na základe jeho písomnej žiadosti možnosť zúčastniť sa na príprave na začatie prevádzkovania SZČ na CHP.
Príspevok sa poskytuje na úhradu oprávnených nákladov súvisiacich s prevádzkovaním SZČ na CHP, na ktorej prevádzkovanie bol poskytnutý príspevok, v súlade s platnou legislatívou, so žiadosťou o poskytnutie príspevku, predloženým podnikateľským zámerom, kalkuláciou nákladov a oprávnením na prevádzkovanie SZČ. Príspevok v úradom poskytnutej výške musí byť použitý a jeho použitie zdokladované najneskôr do 12 mesiacov odo dňa uzatvorenia dohody s úradom. Na čiastočnú úhradu nákladov súvisiacich s prevádzkovaním SZČ úrad poskytne 60 % priznaného príspevku do 30 kalendárnych dní odo dňa uzatvorenia dohody o poskytnutí príspevku a zvyšnú časť, t. j. 40 % priznaného príspevku poskytne po predložení dokladov o použití najmenej 60 % výšky priznaného a už vyplateného príspevku.
Pracovný asistent
Pracovný asistent je človek, ktorý poskytuje zamestnancovi so zdravotným postihnutím pomoc pri vykonávaní pracovných úloh a osobných potrieb počas pracovného času. Na pracovného asistenta má nárok aj samostatne zárobkovo činná osoba so zdravotným postihnutím. Pracovný asistent nemusí spĺňať nijaké osobitné predpoklady, stačí ak má 18 rokov a je spôsobilý na právne úkony. Pracovný asistent je u zamestnávateľa zamestnaný, SZČO uzatvára s pracovným asistentom zmluvu o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti. Presnú náplň práce asistenta zákon nezakotvuje, môže teda plniť akékoľvek úlohy, ktorými pomáha zdravotne postihnutému počas pracovnej doby.