Invalidný Dôchodok: Podmienky, Diagnózy (F33.2, F43.0, F43.2) a Proces Žiadosti

Invalidný dôchodok je kľúčovou sociálnou kompenzáciou pre osoby, ktoré z dôvodu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nemôžu vykonávať zárobkovú činnosť v plnom rozsahu. Vznik nároku na jeho priznanie je podmienený splnením viacerých kritérií, ktoré zahŕňajú nielen zdravotný stav, ale aj dĺžku dôchodkového poistenia. V tomto článku sa podrobne pozrieme na podmienky priznania invalidného dôchodku, jeho výpočet, proces žiadosti a tiež sa zameriame na relevantné diagnózy podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH-10), konkrétne F33.2 a F43.0, F43.2, ako aj ďalšie súvisiace duševné poruchy.

Čo je invalidita a aké sú jej podmienky?

Invalidita a zdravotné postihnutie sú dva rozdielne pojmy, ktoré sa často zamieňajú. Osoba je invalidná, ak má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravým človekom. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký, ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať alebo je predpoklad, že bude trvať dlhšie ako jeden rok.

Na to, aby vznikol nárok na invalidný dôchodok, musia byť splnené tri hlavné podmienky:

1. Byť uznaný za invalidného.
2. Získať potrebný počet rokov dôchodkového poistenia.
3. Ku dňu vzniku invalidity nespĺňať podmienky nároku na starobný dôchodok a žiadateľovi nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Invalidný dôchodok má osobám, ktoré sú invalidné, aspoň sčasti nahradiť príjem, ktorý by mohli dosiahnuť prácou, ak by boli zdravé. Ide o druh poistenia - pokiaľ osoba pracuje, odvádza do Sociálnej poisťovne poistné na dôchodkové poistenie, a v prípade, že je uznaná za invalidnú a zároveň spĺňa podmienku potrebných rokov dôchodkového poistenia k dátumu priznania invalidity, Sociálna poisťovňa jej začne vyplácať invalidný dôchodok.

Žiadny zákon nezakazuje poberateľovi invalidného dôchodku pracovať, a to bez ohľadu na to, ako je ohodnotený pokles jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Kedy nie je možné priznať invaliditu?

Invaliditu nie je možné priznať pri chorobe, kde nie je možné predpokladať, že nepriaznivý zdravotný stav bude trvať menej ako rok a že nedôjde k zmene schopnosti pracovať. V takejto situácii je možné poberať nemocenské, a to až po dobu jedného roka (52 týždňov) trvania práceneschopnosti. Podporné obdobie poberania nemocenského môže Sociálna poisťovňa na základe žiadosti poistenca pri splnení zákonnej podmienky aj predĺžiť, najviac o ďalší rok, ak dočasná pracovná neschopnosť trvá a zároveň im v dôsledku krízovej situácie (napr. sťažený prístup k zdravotnej starostlivosti) hrozí, že po jej skončení budú mať pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40%.

Ak je predpoklad, že nepriaznivý zdravotný stav bude trvať dlhšie ako rok, žiadosť o invalidný dôchodok sa môže podať aj počas trvania práceneschopnosti. Pre uznanie invalidity nie je dôležité, či žiadateľ pred podaním žiadosti alebo v čase podania žiadosti bol na PN-ke.

Potrebné obdobie dôchodkového poistenia

Získanie potrebného obdobia dôchodkového poistenia je druhou podmienkou vzniku nároku na invalidný dôchodok. Obdobie dôchodkového poistenia je čas, kedy bolo z príjmu osoby odvádzané poistné na dôchodkové poistenie, teda bola zamestnaná, podnikala, bola inak zárobkovo činná alebo si platila dôchodkové poistenie dobrovoľne.

Požadovaný počet rokov dôchodkového poistenia podľa veku:

• menej ako jeden rok, ak ide o osobu do 20 rokov,
• najmenej jeden rok, ak ide o osobu vo veku nad 20 rokov do 24 rokov,
• najmenej dva roky, ak ide o osobu vo veku nad 24 rokov do 28 rokov veku,
• najmenej päť rokov, ak ide o osobu vo veku nad 28 rokov do 34 rokov veku,
• najmenej osem rokov, ak ide o osobu vo veku nad 34 rokov do 40 rokov veku,
• najmenej desať rokov, ak ide o osobu vo veku nad 40 rokov do 45 rokov veku,
• najmenej 15 rokov, ak ide o osobu vo veku nad 45 rokov veku.

Jeden rok dôchodkového poistenia predstavuje 365 dní. Získať určitý počet rokov dôchodkového poistenia nie je potrebné v prípade, ak invalidita vznikne v mladosti, v období do skončenia povinnej školskej dochádzky alebo v období, kedy je osoba nezaopatreným dieťaťom. Invalidný dôchodok je však možné priznať až od dovŕšenia 18 rokov veku.

Ak pre priznanie invalidného dôchodku chýba nejaká časť potrebnej doby zamestnania, odporúča sa kontaktovať Sociálnu poisťovňu za účelom možnosti dodatočného spätného zaplatenia poistného na toto chýbajúce obdobie.

Starobný a predčasný starobný dôchodok

Treťou podmienkou je, že žiadateľ ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Invalidný dôchodok nemôže žiadateľ poberať v prípade, ak k dátumu vzniku invalidity bol v starobnom dôchodku alebo splnil podmienky nároku na starobný dôchodok, teda bol dôchodkovo poistený aspoň 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

Posudzovanie invalidity a miera funkčnej poruchy

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (invaliditu) posudzuje posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie. Miera poklesu v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu.

Percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri jednotlivých ochoreniach a ich štádiách je uvedená v Prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení (zákon č. 461/2003 Z. z.). V prípade, ak osoba trpí ešte ďalšími ochoreniami, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno navýšiť o najviac do 10% za všetky tieto ďalšie ochorenia spolu. Vždy však musí ísť o ochorenia, ktoré ovplyvňujú schopnosť pracovať, čiže znižujú celkovú zárobkovú schopnosť osoby.

Duševné poruchy a poruchy správania (MKCH-10 kapitola F00-F99)

Duševné poruchy a poruchy správania, obsiahnuté v kapitole V (F00-F99) Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH-10), tvoria rozsiahlu skupinu ochorení, ktoré môžu viesť k invalidite. Pre posudzovanie invalidného dôchodku sú relevantné rôzne diagnózy, pričom sa hodnotí miera ich vplyvu na schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť.

F30-F39: Afektívne poruchy

Táto skupina zahŕňa poruchy, ktorých hlavnou črtou je zmena v afektoch alebo nálade do depresie (skľúčenosti so sprievodnou úzkosťou alebo bez nej) alebo do mánie (rozjarenosti). Zmenu nálady zvyčajne sprevádza zmena celkovej úrovne aktivity; ostatné príznaky sú väčšinou sekundárne alebo dobre zrozumiteľné v súvislosti so zmenami nálady a aktivity.

• F30.0 - Hypománia: mierna nadnesenosť nálady, zvýšená energia a aktivita, pocity dobrej pohody.
• F30.1 - Mánia bez psychotických príznakov: nadnesená nálada, hyperaktivita, veľavravnosť, znížená potreba spánku, nafúknuté sebahodnotenie.

Recidivujúca depresívna porucha (F33)

Túto poruchu charakterizujú opakované epizódy depresie opísané pri depresívnej epizóde (F32.-) bez anamnézy nezávislých epizód pozdvihnutej nálady alebo zvýšenej energie (mánia). Môžu sa však vyskytovať krátke epizódy mierne povznesenej nálady a hyperaktivity (hypománia) bezprostredne po depresívnej epizóde, dakedy vyvolané antidepresívnou liečbou.

Ťažšie formy recidivujúcej depresívnej poruchy (F33.2 a F33.3) majú veľa spoločných čŕt s minulými koncepciami depresívnej fázy manickej depresívnej psychózy, melanchólie, vitálnej depresie a endogénnej depresie. Prvý nápor sa môže zjaviť v ktoromkoľvek období od detstva po sénium, nástup môže byť prudký alebo pomalý, trvanie kolíše od niekoľkých týždňov až po viac mesiacov. Riziko, že pacient s recidivujúcou depresívnou poruchou bude mať epizódu mánie, nikdy úplne nepominie, ani po prežití mnohých depresívnych fáz.

• F33.0 - Recidivujúca depresívna porucha, terajšia ľahká epizóda: Zvyčajne sa prejavuje aspoň dvoma alebo troma zo spomenutých príznakov depresie.
• F33.1 - Recidivujúca depresívna porucha, terajšia stredne ťažká epizóda: Zvyčajne sa prejavuje štyrmi alebo viacerými zo spomenutých príznakov depresie.
• F33.2 - Recidivujúca depresívna porucha, terajšia ťažká epizóda bez psychotických príznakov: Ide o epizódu depresie, pri ktorej sú výrazné viaceré príznaky. Typická je strata sebadôvery a pocity bezcennosti a viny. Poruchu charakterizujú opakované epizódy depresie, terajšia epizóda je ťažká depresia bez psychotických príznakov, bez mánie v anamnéze.

F40-F48: Neurotické, stresom podmienené a somatoformné poruchy

Ide o skupinu porúch, pri ktorých sa úzkosť zjavuje len alebo prevažne v dobre definovaných situáciách, ktoré bežne nie sú nebezpečné. Charakteristické je vyhýbanie sa týmto situáciám alebo ich prežívanie s hrôzou. Pozornosť pacienta sa zvyčajne sústreďuje na jednotlivé príznaky, ako búchanie srdca alebo pocit mdloby, ktorý často sprevádza strach zo smrti, zo straty sebaovládania alebo zo zošalenia. Predstava o vystavení sa fóbickej situácii zvyčajne vyvoláva úzkosť z očakávania. Fóbická úzkosť a depresia sa často vyskytujú spoločne.

• F40.0 - Agorafóbia: strach z opustenia domova, z obchodu, tlačeníc a verejných priestorov, z cestovania vo vlakoch, autobusoch alebo lietadlách bez sprievodu.
• F40.1 - Sociálne fóbie: strach z posudzovania inými ľuďmi vedie k vyhýbaniu sa spoločenským situáciám.
• F40.2 - Špecifické (izolované) fóbie: fóbie obmedzené na osobitné situácie (zvieratá, výška, hrom, let, zatvorené priestory).

Reakcie na ťažký stres a adaptačné poruchy (F43)

Táto kategória zahŕňa poruchy identifikovateľné nielen na základe symptomatológie a priebehu, ale aj na základe jedného alebo oboch z dvoch príčinných vplyvov: výnimočne stresujúcej životnej udalosti vyvolávajúcej akútnu stresovú reakciu alebo signifikantnej životnej zmeny vedúcej k pretrvávajúcim nepriaznivým podmienkam, ktoré vyúsťujú do adaptačnej poruchy.

• F43.0 - Akútna stresová reakcia: prechodná porucha, ktorá vzniká ako odpoveď na výnimočný fyzický a psychický stres a zvyčajne odznie v priebehu hodín alebo dní. Príznaky sú typicky zmiešané a premenlivé a zahŕňajú začiatočné štádium omráčenia so zúžením vedomia a pozornosti, neschopnosťou vnímať stimuly a dezorientáciou. Za týmto štádiom môže nasledovať ďalší únik od okolitej situácie alebo agitácia a hyperaktivita.
• F43.1 - Posttraumatická stresová porucha: oneskorená alebo pretiahnutá odpoveď na stresujúcu udalosť, mimoriadne ohrozujúcu alebo katastrofickú. Typické črty zahŕňajú epizódy opakovaného prežívania traumy v dotieravých spomienkach (spätné záblesky), snoch alebo nočných morách, na pretrvávajúcom pozadí pocitu „umŕtvenia“ a emočného otupenia.
• F43.2 - Adaptačné poruchy: stavy subjektívneho utrpenia a emočnej poruchy, ktoré bránia v sociálnom účinkovaní a výkonnosti. Vznikajú v čase adaptácie na závažné zmeny v živote alebo na stresovú situáciu. Prejavy sú rozličné vrátane skľúčenej nálady, úzkosti, strápenosti, pocitu neschopnosti zvládnuť situáciu, plánovať do budúcnosti alebo pokračovať v súčasných pomeroch; býva aj určité zhoršenie vo vykonávaní bežných denných úloh.

F44: Disociatívne (konverzné) poruchy

Spoločné črty disociatívnych a konverzných porúch sú čiastočná alebo úplná strata normálnej integrácie medzi spomienkami na minulosť, pocitom identity, bezprostrednými pocitmi a ovládaním pohybov tela. Tieto poruchy sa predtým označovali ako rozličné typy konverznej hystérie. Predpokladá sa ich psychogénny pôvod, časová súvislosť s traumatickými udalosťami, neriešiteľnými a neznesiteľnými problémami alebo narušenými vzťahmi. Príznaky často zodpovedajú pacientovej predstave o príznakoch somatickej choroby. Vyšetrenia neukážu prítomnosť žiadnej somatickej choroby vrátane nervovej. Navyše existuje dôkaz, že strata funkcie je vyjadrením citových konfliktov alebo potrieb.

• F44.0 - Disociatívna amnézia: strata pamäti, zvyčajne na dôležité čerstvé udalosti, ktorú nezapríčiňuje organická psychická porucha.
• F44.1 - Disociatívna fúga: má všetky črty disociatívnej amnézie plus účelové cestovanie mimo každodenného rozsahu.
• F44.2 - Disociatívny stupor: diagnostikuje sa na základe hlbokého útlmu alebo úplného chýbania vôľových pohybov a normálnych odpovedí na vonkajšie popudy.

F45: Somatoformné poruchy

Hlavnou črtou je opakované udávanie somatických príznakov spolu s neprestajným dožadovaním sa lekárskeho vyšetrenia napriek opakovaným negatívnym nálezom a uisteniam lekárov, že príznaky nemajú somatický podklad.

• F45.0 - Somatizované poruchy: mnohopočetné, recidivujúce a často sa meniace somatické príznaky trvajúce najmenej dva roky.
• F45.2 - Hypochondrická porucha: pretrvávajúce zaujatie možnosťou, že osoba trpí jednou alebo viacerými vážnymi a progredujúcimi somatickými chorobami.
• F45.3 - Somatoformná autonómna dysfunkcia: pacient udáva príznaky tak, ako keby ich vyvolávala somatická choroba sústavy alebo orgánu, ktorý má z väčšej časti alebo úplne autonómnu inerváciu a ovládanie (napr. kardiovaskulárnu, gastrointestinálnu).
• F45.4 - Perzistujúca somatoformná bolesťová porucha: prevládajúci príznak je trvalá, ťažká a mučivá bolesť, ktorá sa nedá úplne vysvetliť fyziologickými procesmi alebo organickou chorobou a ktorá sa zjavuje v súvislosti s emočným konfliktom alebo psychosociálnymi problémami.

Výpočet a zmeny výšky invalidného dôchodku

Výška invalidného dôchodku sa vypočíta podľa vzorca: POMB x ODP x ADH.

• POMB (Priemerný osobný mzdový bod) je priemer osobných mzdových bodov za obdobie, kedy bol žiadateľ dôchodkovo poistený.
• ODP (Obdobie dôchodkového poistenia) je súčet obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku.
• ADH (Aktuálna dôchodková hodnota) ku dňu vzniku nároku na výplatu dôchodku.

Ak miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70% (plný invalidný dôchodok), použije sa uvedený vzorec v plnej výške. Ak schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť poklesla o viac ako 40 %, ale menej ako 70 % (čiastočný invalidný dôchodok), suma invalidného dôchodku sa určí ako: (POMB x ODP x ADH) x percentuálna miera poklesu.

Výška invalidného dôchodku sa môže zmeniť. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Kontrolné lekárske prehliadky sa uskutočňujú v termíne určenom na predchádzajúcej kontrolnej prehliadke, alebo na základe podnetu poberateľa invalidného dôchodku alebo jeho ošetrujúceho lekára.

Ak sa zdravotný stav poberateľa invalidného dôchodku zhorší, kedykoľvek môže požiadať Sociálnu poisťovňu o opätovné posúdenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Význam to má len ak je priznaný čiastočný invalidný dôchodok, pretože zvýšením percenta invalidity sa zvýši aj samotný invalidný dôchodok. Pri plnom invalidnom dôchodku už ďalšie zvýšenie invalidity výšku dôchodku neovplyvní. Invalidný dôchodok možno znížiť alebo odňať výlučne na základe zmeny zdravotného stavu.

Ako si vybaviť invalidný dôchodok?

Žiadosť o invalidný dôchodok sa podáva v pobočke Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého bydliska žiadateľa. Formulár žiadosti spíše so žiadateľom zamestnanec Sociálnej poisťovne. Vhodné je sa na spísanie žiadosti v pobočke vopred objednať, napr. prostredníctvom rezervačného systému Sociálnej poisťovne.

Pri podaní žiadosti by žiadateľ mal mať všetky doklady, ktoré preukazujú, že bol dôchodkovo poistený potrebný počet rokov a lekárske správy preukazujúce jeho nepriaznivý zdravotný stav. Žiadosť o invalidný dôchodok odporúčame podať po uplynutí aspoň 6 mesiacov od začatia onkologickej liečby (okrem onkologických ochorení vo vyššom štádiu a niektorých onkohematologických ochorení). Pri skoršom podaní tejto žiadosti sa totiž môže stať, že posudkový lekár vo svojom posudku vysloví záver, že nejde o dlhodobý zdravotný stav a nedokáže vyhodnotiť mieru poklesu schopnosti.

Po podaní žiadosti posúdi invaliditu posudkový lekár, ktorý pôsobí v pobočke Sociálnej poisťovne. V prípade, že je žiadateľ predvolaný do posudkovej komisie, posudkový lekár žiadateľovi vysvetlí, za akých podmienok môže byť uznaný za invalidného a požiada ho, aby popísal svoje osobné, rodinné, pracovné, sociálne pomery, svoj zdravotný stav a priebeh ochorenia. O priebehu posúdenia zdravotného stavu sa spisuje zápisnica, ktorá je súčasťou spisu.

Po posúdení invalidity príslušná pobočka žiadosť spolu s dokladmi postúpi Ústrediu Sociálnej poisťovne. Sociálna poisťovňa je povinná o žiadosti rozhodnúť do 60 dní od podania žiadosti, v obzvlášť zložitých prípadoch do 120 dní. Rozhodnutie o nároku na dôchodok a o jeho sume musí byť žiadateľovi doručené.

Invalidný dôchodok sa žiadateľovi môže vyplatiť aj spätne za obdobie ku dňu vzniku invalidity. Ak však invalidita vznikla skôr ako tri roky pred podaním žiadosti o invalidný dôchodok, ten sa mu doplatí iba za obdobie týchto troch rokov.

Odvolanie proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne

Ak sa žiadateľ domnieva, že rozhodnutie o invalidnom dôchodku nie je správne, napríklad bola jeho žiadosť zamietnutá alebo nesúhlasí so stanovenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, má právo do 30 dní od doručenia tohto rozhodnutia proti nemu podať odvolanie. Odvolanie sa podáva v Sociálnej poisťovni. Pri spisovaní odvolania je vhodné držať sa faktov súvisiacich so zdravotným stavom, preukázaných lekárskymi správami. Sociálna situácia žiadateľa nie je pre posúdenie invalidity relevantná.

Preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP)

Preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím je určený na uplatnenie zliav a výhod určeným osobám s ťažkým zdravotným postihnutím. Preukaz sa vydáva príslušným orgánom na základe právoplatného rozhodnutia o peňažnom príspevku alebo o preukaze (v prípade potreby sprievodcu sa preukaz vydáva aj v podobe preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, ktorý je označený červeným pruhom).

O vydanie preukazu pre ŤZP osobu treba požiadať na príslušnom Úrade práce sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) na odbore sociálnych vecí a rodiny podľa miesta trvalého bydliska. Tlačivo vypisuje obvodný lekár a treba ho doložiť s kópiami všetkých potrebných nálezov odborných lekárov. Nárok na preukaz vzniká vydaním posudku, kde miera funkčnej poruchy musí byť minimálne 50%. Ak nie je, preukaz nemôže byť vystavený a nebudete považovaný za občana s ťažkým zdravotným postihnutím.

Miera funkčnej poruchy určuje rozsah nedostatku telesných, duševných alebo zmyslových schopností. Ošetrujúci lekár ju podľa ochorenia priraďuje každej osobe individuálne. Každé ochorenie má určitú mieru funkčnej poruchy vyjadrenú v percentách.

Pri posudzovaní miery funkčnej poruchy sa posudzujú sociálne dôsledky v jednotlivých oblastiach, s prihliadnutím na rodinné a životné podmienky a osobnostné predpoklady. Úradu z týchto skutočností môžu vyplynúť formy kompenzácie (podľa splnenia potrebných kritérií) v oblasti mobility, oblasti komunikácie, oblasti nevyhnutných životných úkonov a prác v domácnosti, oblasti zvýšených výdavkov. Sociálne dôsledky ŤZP sa kompenzujú peňažným príspevkom.

Na poskytnutie peňažného príspevku je potrebné požiadať takisto na príslušnom Úrade práce a sociálnych vecí a rodiny. Potrebná je žiadosť o poskytnutie peňažného príspevku na kompenzáciu, ktorú Vám poskytne ÚPSVaR. Peňažný príspevok a jeho výška sa priznáva alebo nepriznáva rozhodnutím Úradu práce, soc. Kontaktujte najbližší Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Mali by vám poskytnúť odborné poradenstvo, vysvetliť, na čo máte nárok, a pomôcť s vyplnením žiadostí. Môžete žiadať napríklad o asistenciu, opatrovateľskú službu, kompenzačné pomôcky, sprevádzanie, príspevok na auto, o umiestnenie v domove sociálnych služieb, o peňažné príspevky - podľa miery a typu vášho postihnutia.

tags: #invalidny #dochodok #na #diagnozu #f33 #2