Invalidný dôchodok a možnosti zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím

Nepriaznivý zdravotný stav človeka v pracovnom živote nepochybne znevýhodňuje. Aby sa toto znevýhodnenie vyvážilo, je zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím rôzne podporované. Pri uplatňovaní práv v pracovných vzťahoch treba pamätať na určitý zmätok v pojmoch.

Definícia invalidity a postihnutia

Za občana so zdravotným postihnutím je v pracovnom práve považovaný človek, ktorý bol uznaný za invalidného rozhodnutím Sociálnej poisťovne, t. j. jeho ochorenie spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %. Nie je to osoba s ťažkým zdravotným postihnutím (ktorá má preukaz osoby s ŤZP) podľa rozhodnutia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Samozrejme, aj osoba s ŤZP môže byť zároveň aj uznaná za invalidnú, nemusí to tak ale byť vždy.

Poberatelia invalidného dôchodku môžu byť zamestnaní alebo podnikať bez akéhokoľvek obmedzenia. Neprídu o invalidný dôchodok, ani im nebude krátený. Pri hľadaní a udržaní zamestnania majú zdravotne postihnutým pomáhať aj špeciálne agentúry podporovaného zamestnávania.

Povinnosti zamestnávateľov a výhody zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím

Občan so zdravotným postihnutím patrí medzi znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. Každý zamestnávateľ, ktorý má viac ako dvadsať zamestnancov, je povinný zamestnávať zdravotne postihnutých, a to v počte 3,2 % z celkového počtu zamestnancov. Plne invalidný zamestnanec (s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %), sa počíta za troch. Ak zamestnávateľ túto povinnosť nesplní, musí raz ročne zaplatiť Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny určitú sumu peňazí za každého človeka, ktorý mu chýba do splnenia „limitu“. Zamestnávať zdravotne postihnutých je pre zamestnávateľa aj výhodné.

Odvody do zdravotnej poisťovne

Sadzba preddavkov do zdravotnej poisťovne je oproti zdravému zamestnancovi v polovičnej výške, to je 5 % za zamestnávateľa a 2 % za zamestnanca. Nižšie odvody sa vzťahujú nielen na invalidného zamestnanca, ale aj na zamestnanca, ktorý bol uznaný za osobu s ŤZP. Osoba, ktorá je poberateľom plného invalidného dôchodku (pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 70 %), neplatí poistné na poistenie v nezamestnanosti.

Minimálna výška preddavku na zdravotné poistenie pre SZČO a samoplatiteľov (od 1. januára 2025):

• 107,25 eur pre osoby bez zdravotného postihnutia
• 53,62 eur pre osoby so zdravotným postihnutím

Preddavok na poistné za január 2025 v novej výške je potrebné uhradiť najneskôr do 8. februára 2025. Ak ste SZČO a máte vykonané ročné zúčtovanie za rok 2023, informáciu o novej výške ste už obdržali v jeho výsledku.

Chránená dielňa a chránené pracovisko

Zamestnávateľ môže požiadať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o príspevok na zriadenie chránenej dielne a chráneného pracoviska, ako aj o príspevok na úhradu ich prevádzkových nákladov a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov.

• Chránená dielňa je pracovisko, ktoré spĺňa dve podmienky - sú tam zriadené aspoň dve pracovné miesta pre ľudí so zdravotným postihnutím a zdravotne postihnutí predstavujú aspoň polovicu z celkového počtu zamestnancov. Pre poskytnutie príspevku na zriadenie chránenej dielne je ešte potrebné, aby zdravotne postihnutí zamestnanci boli predtým aspoň mesiac vedení v evidencii nezamestnaných.
• Chránené pracovisko je pracovné miesto pre jednu osobu so zdravotným postihnutím, napríklad aj pracovisko, na ktorom osoba so zdravotným postihnutím prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť. Chránené pracovisko môže byť zriadené aj v domácnosti osoby so zdravotným postihnutím. Miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, na ktoré sa poskytol príspevok, musí existovať najmenej dva roky.

Maximálna výška príspevku na jedno zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo pracovisku sa líši podľa miery nezamestnanosti na danom mieste.

Príspevok na úhradu prevádzkových nákladov

Po vytvorení chránenej dielne, resp. pracoviska je možné požiadať úrad práce o príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov. Prevádzkovými nákladmi sú napr. nájomné, platby za energie, mzdy a odvody zamestnancov so zdravotným postihnutím. Zamestnávateľ, ktorý nemá priznané postavenie chránenej dielne, no ľudia so zdravotným postihnutím tvoria viac ako štvrtinu jeho zamestnancov, môže požiadať úrad práce o príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní. Príspevok sa poskytuje zamestnávateľovi na úhradu preddavku na poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie platených zamestnávateľom mesačne zo mzdy zamestnanca - občana so zdravotným postihnutím. Príspevok sa poskytuje štvrťročne na pracovníka, ktorý pracuje najmenej polovicu týždenného pracovného času.

Pomoc v práci: Pracovný asistent

Pracovný asistent je človek, ktorý poskytuje zamestnancovi so zdravotným postihnutím pomoc pri vykonávaní pracovných úloh a osobných potrieb počas pracovného času. Na pracovného asistenta má nárok aj samostatne zárobkovo činná osoba so zdravotným postihnutím. Pracovný asistent nemusí spĺňať nijaké osobitné predpoklady, stačí ak má 18 rokov a je spôsobilý na právne úkony. Pracovný asistent je u zamestnávateľa zamestnaný, SZČO uzatvára s pracovným asistentom zmluvu o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti. Presnú náplň práce asistenta zákon nezakotvuje, môže teda plniť akékoľvek úlohy, ktorými pomáha zdravotne postihnutému počas pracovnej doby.

Vyradenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie

Ak si občan evidovaný na UPSVaR nájde zamestnanie, a to vďaka Úradu práce alebo vlastnou iniciatívou, musí splniť niekoľko formálnych postupov. Pracovná zmluva má UPSVaR-u pravdepodobne zaručiť „pravdivosť“ tvrdení budúceho zamestnanca a tým si úrad zabezpečí doklad o svojej úspešnosti a občana následne vyradí zo svojej evidencie UoZ. Táto všeobecne vykonávaná prax Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny sa Inštitútu zamestnanosti vidí zdĺhavá a pre čerstvého zamestnanca zbytočne administratívne náročná.

Uvedenou službou Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny umožňuje prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy (ÚPVS) podať žiadosť o vyradenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie v zmysle § 36 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na vecne príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Žiadosť o vyradenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie je možné zaslať elektronicky pomocou formulára zverejneného na portáli slovensko.sk alebo je možné podať listinne (poštou alebo osobne) na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Žiadosť si občan podáva na úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, v ktorého evidencii je vedený (nie je predpísané tlačivo žiadosti o vyradenie z evidencie).

V prípade listinnej žiadosti o vyradenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie je potrebné uviesť údaje, ktoré identifikujú žiadateľa. Pre potreby overenia pravdivosti údajov v žiadosti a či skutočne žiada o vyradenie z evidencie oprávnená osoba, bude v prípade listinnej žiadosti potrebná osobná návšteva úradu. Žiadosť nie je spoplatnená. Pre zaslanie žiadosti elektronicky je potrebný elektronický občiansky preukaz s čipom (eID). Pri odoslaní je vyžadované elektronické podpísanie Žiadosti o vyradenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie elektronickým podpisom (bez podpisu nie je možné Žiadosť o vyradenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie odoslať).

Dôvody vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie

Úrad práce má právo vyradiť uchádzača z evidencie, ak nastane niektorá zo skutočností vymedzených v § 36 ods. 1 Zákona o službách zamestnanosti. Medzi najčastejšie dôvody patria:

• Nástup do zamestnania: Ak uchádzač nastúpi do zamestnania na základe pracovnej zmluvy alebo obdobného pracovného vzťahu.
• Začatie samostatnej zárobkovej činnosti: Ak uchádzač začne podnikať ako živnostník alebo iná forma samostatnej zárobkovej činnosti.
• Nástup na sústavnú prípravu na povolanie: Ak uchádzač začne študovať na dennom štúdiu alebo inom programe sústavnej prípravy na povolanie.
• Nespolupráca s úradom: Ak uchádzač bez vážnych dôvodov nesplní povinnosti voči úradu, ako napríklad nedostavenie sa na stretnutie, odmietnutie ponuky vhodného zamestnania alebo rekvalifikačného kurzu.
• Nedodržanie liečebného režimu počas PN: Porušenie pravidiel počas práceneschopnosti môže viesť k vyradeniu z evidencie.
• Odchod do zahraničia: Ak uchádzač odíde do členského štátu Európskej únie alebo do inej krajiny na obdobie dlhšie ako 15 kalendárnych dní (s výnimkou hľadania zamestnania v EÚ podľa § 34 ods. 14 až 17 alebo liečenia).
• Vykonávanie práce bez pracovného pomeru: Ak úrad zistí, že uchádzač vykonáva prácu bez riadneho pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu.

Príklady z praxe:

• Odmietnutie rekvalifikačného kurzu: Ak uchádzač odmietne nastúpiť na rekvalifikačný kurz bez vážneho dôvodu, úrad ho môže vyradiť z evidencie pre nespoluprácu. V takomto prípade je možné požiadať o znovuzaradenie do evidencie až po šiestich mesiacoch.
• Nezúčastnenie sa na stanovenom termíne na úrade práce: Ak sa uchádzač nedostaví na úrad práce v stanovenom termíne a neospravedlní sa, môže to byť posudzované ako nespolupráca a viesť k vyradeniu z evidencie. Odporúčam čo najskôr kontaktovať úrad práce, vysvetliť situáciu a dohodnúť si nový termín schôdzky. Taktiež sa opýtajte, či je možné predložiť doklady alebo informácie ospravedlňujúce Vašu neprítomnosť. Ak máte legitímne dôvody a úrad ich uzná, je šanca, že sa vyhnete vyradeniu.
• Odmietnutie ponuky zamestnania: Ak uchádzač odmietne ponúknuté zamestnanie bez vážnych dôvodov, môže byť vyradený z evidencie. Za vážne dôvody sa považujú napríklad starostlivosť o dieťa do 10 rokov veku, nepriaznivý zdravotný stav alebo iné závažné osobné okolnosti.

Dobrý deň, v uvedenej veci platí ust. 2. ktorý ho v predchádzajúcich šiestich mesiacoch pred uzatvorením tohto pracovnoprávneho vzťahu neodmietol prijať do zamestnania sprostredkovaného úradom. Zákon nemôže vystihnúť všetky prípady, ktoré sa musia považovať za vážne, preto zákon hovorí aj o iných dôvody, ktorých vážnosť posudzuje úrad.

Úrad vyradí uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom zistenia nespolupráce s úradom. Za nespoluprácu uchádzača o zamestnanie s úradom sa považuje aj nedostavenie sa na úrad alebo miesto určené úradom bez vážnych dôvodov. Uchádzač o zamestnanie je totiž povinný aktívne si hľadať zamestnanie a aktívne hľadanie zamestnania osobne preukazovať úradu v termíne a na mieste určenom úradom. Taktiež je povinný na účel ponuky vhodného zamestnania alebo ponuky niektorého z aktívnych opatrení na trhu práce byť k dispozícii úradu do troch pracovných dní odo dňa vyzvania úradom; formu vyzvania si uchádzač o zamestnanie dohodne s úradom. Citovaný právny predpis definuje vážne dôvody, ktoré sú pre nesplnenie týchto povinností ospravedlniteľné, napr. pracovná neschopnosť, choroba blízkeho a pod. Zákon umožňuje ospravedlniť nesplnenie povinnosti aj z iného vážneho dôvodu, ktorého vážnosť úrad posúdi. Vzhľadom na to, že rozhodnutie o vyradení občana z evidencie uchádzačov o zamestnanie je rozhodnutím vydaným v správnom konaní, je proti nemu prípustné odvolanie.

Dôsledky vyradenia z evidencie

Vyradenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie nie je len akýsi vyškrtnutý administratívny záznam, ale nesie so sebou závažné dôsledky. Okamžite strácate nárok na dávku v nezamestnanosti. Ak ste ju už poberali, jej vyplácanie sa zastaví dňom vyradenia. V prípade vyradenia z evidencie na úrade práce neprídete len o spomínanú dávku v nezamestnanosti a rekvalifikácie, ktoré by vám mohli uľahčiť návrat na pracovný trh. Pokiaľ ste evidovaný na úrade práce, štát za vás automaticky platí zdravotné poistenie, čo znamená, že ste krytý aj v prípade choroby, úrazu či hospitalizácie. Ak vás však z evidencie vyradia, táto povinnosť pre štát zaniká a vy sa stávate samoplatiteľom. Opätovné zaradenie do evidencie často nie je možné ihneď. Úrad vám môže uložiť lehotu, počas ktorej nemáte nárok na prihlásenie.

Dávka v nezamestnanosti: Podmienky nároku

Na získanie dávky v nezamestnanosti je potrebné splniť niekoľko podmienok:

• Evidencia na úrade práce: Uchádzač musí byť evidovaný na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v mieste svojho trvalého pobytu.
• Poistenie v nezamestnanosti: Uchádzač musí byť v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky (730 dní).
• Aktívne hľadanie zamestnania: Uchádzač musí aktívne hľadať zamestnanie a preukazovať túto aktivitu úradu práce.
• Žiadna aktívna živnosť: Uchádzač nemôže mať aktívnu živnosť. Živnosť musí byť buď zrušená alebo pozastavená.

Čo je dôležité vedieť:

• Spôsob skončenia pracovného pomeru: Na nárok na dávku v nezamestnanosti nemá vplyv spôsob skončenia pracovného pomeru. Dôležité je splnenie podmienky predchádzajúceho poistenia v nezamestnanosti.
• Príjem z dohôd: Ak má uchádzač príjmy z dohôd s nepravidelným príjmom, z ktorých sa neplatí poistenie v nezamestnanosti, nemá nárok na dávku v nezamestnanosti.
• Skrátený úväzok: Práca na skrátený úväzok nemá vplyv na nárok na dávku, ak sú splnené ostatné podmienky.
• Spätné uplatnenie dávky: Vyplatenie dávky je možné uplatniť spätne až do troch rokov od vzniku nároku, ak bol uchádzač po strate zamestnania zaevidovaný na úrade práce.
• Podporné obdobie: Podporné obdobie, počas ktorého sa dávka vypláca, je 6 mesiacov.

Výška a výpočet dávky v nezamestnanosti:

Výška dávky v nezamestnanosti sa vypočíta z vymeriavacích základov zo všetkých zamestnaní v rozhodujúcom období (posledné dva roky), z ktorých bolo platené poistné v nezamestnanosti. Maximálna dávka v nezamestnanosti je limitovaná.

„Dávka v nezamestnanosti sa poskytuje za dni. Výška dávky v nezamestnanosti je 50 % denného vymeriavacieho základu. Denný vymeriavací základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti alebo poistné na výsluhový príspevok, dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie dvoch rokov predchádzajúcich dňu, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti. Z rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu sa vylučujú obdobia, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na poistenie v nezamestnanosti alebo poistné na výsluhové zabezpečenie.“

Povinnosti uchádzača o zamestnanie

• Preukazovanie skutočností: Poberateľ je povinný preukázať príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu.
• Oznámenie zmien: Každú zmenu týchto skutočností je povinný oznámiť príslušnej pobočke do ôsmich dní.
• Práceneschopnosť: V prípade nemoci je uchádzač povinný oznámiť túto skutočnosť úradu práce a predložiť doklad o dočasnej pracovnej neschopnosti do troch pracovných dní od dátumu vystavenia. Ukončenie pracovnej neschopnosti musí preukázať osobne v pracovný deň nasledujúci po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti.
• Dostavenie sa na úrad: Ak sa uchádzač nemôže dostaviť na úrad práce, je povinný túto skutočnosť oznámiť (osobne, telefonicky, poštou) a ospravedlniť svoju neprítomnosť. Ak by ste sa nedostavili na stanovený termín na úrade práce, môže sa to posudzovať ako nespolupráca s úradom. Podobné prípady môžu potenciálne viesť k vyradeniu z evidencie uchádzačov o zamestnanie.

Osobitný príspevok

Osobitný príspevok je určený pre uchádzačov o zamestnanie, ktorým sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi alebo ktorým sa skončilo poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi v súvislosti so vznikom pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu. Tento príspevok patrí počas trvania pracovného pomeru najviac 18 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, a to vo výške 126,14 eura mesačne počas prvých 12 kalendárnych mesiacov a vo výške 63,07 eura mesačne ďalších 6 kalendárnych mesiacov.

Možnosť privyrobenia si na dohodu počas evidencie na úrade práce

Počas evidencie na úrade práce je možné privyrobiť si na dohodu o pracovnej činnosti alebo o vykonaní práce. Výška odmeny za vykonávanú činnosť nesmie presiahnuť v úhrne 273,99 eur (suma platná do 30.6.2025). Výška odmeny nesmie od 1. júla 2025 presiahnuť 284,12 eur, čo je potešujúce oproti predchádzajúcemu obdobiu sa možnosť zárobku navýšila o 10,13 eura. Môžete pracovať len na dohodu, v opačnom prípade vám hrozí vylúčenie z evidencie. Dôležité je, že kópiu dohody je potrebné predložiť na úrade práce najneskôr deň pred jej začiatkom. Dodatočné nahlásenie je neakceptovateľné. Uchádzač však nemôže mať uzatvorenú dohodu so zamestnávateľom, u ktorého bol bezprostredne pred zaradením do evidencie v pracovnom pomere na základe pracovnej zmluvy alebo na dohodu.

Zákon hovorí, že uchádzač o zamestnanie môže byť v pracovnom právnom vzťahu na základe dohody o práci vykonávanej mimo prac. pomeru ak trvanie tohto pracovnoprávneho vzťahu nepresiahne v úhrne 40 dní v kalendárnom roku. Podstatný je počet dní, na ktoré je dohoda uzatvorená a nie počet odpracovaných dní v rámci tejto dohody. Do počtu 40 dní trvania dohody v kalendárnom roku sa berú do úvahy všetky dohody v konkrétnom kalendárnom roku.

Plánovaná "pracovná prestávka" (sabbatical) a dávky v nezamestnanosti

V súčasnosti je možné poberať dávky v nezamestnanosti aj pri dobrovoľne ukončenom pracovnom pomere, napríklad z dôvodu tzv. plánovanej „pracovnej prestávky“ (sabbatical). Na nárok na dávku v nezamestnanosti, jej výšku ani na dobu jej poskytovania, nemá vplyv, či zamestnanec ukončil pracovný pomer dobrovoľne.

tags: #invalidny #dochodok #a #vyradenie #z #uradu