Chudoba je komplexný problém, ktorý sa na Slovensku prejavuje rôznymi spôsobmi, a to nielen nízkym príjmom, ale aj nedostatkom materiálnych statkov a obmedzeným prístupom k základným službám. Hoci sa často hovorí o chudobe dôchodcov, štatistiky naznačujú, že najohrozenejšími skupinami sú nezamestnaní, rodiny s viacerými deťmi a neúplné rodiny.
Definícia a štatistiky chudoby na Slovensku
Hlavným meradlom chudoby je výška príjmu. Podľa stanovených limitov vás ohrozuje chudoba, ak zarábate mesačne menej ako 360 eur. Podľa údajov EÚ SILC 2017 bolo rizikom príjmovej chudoby ohrozených 12,4 % obyvateľov Slovenska, čo je približne 650 000 osôb. V porovnaní s predchádzajúcim rokom došlo k miernemu poklesu o 0,3 percentuálneho bodu, čo predstavuje o 20-tisíc osôb menej.
Predseda Štatistického úradu SR Alexander Ballek však zdôraznil, že sú veľké rozdiely v regiónoch, pričom najhoršie sa žije na východe našej krajiny. Chudoba sa však neprejavuje len v nízkom príjme, ale aj v nedostatku niektorých materiálnych statkov. Napríklad, nemáte na mäso, televízor či platenie účtov.
Keď komplexne zoberieme príjmovú chudobu, materiálnu depriváciu a nízku pracovnú intenzitu, bolo chudobou ohrozených 16,3 % ľudí. Na Slovensku čelilo chudobe alebo sociálnemu vylúčeniu v minulom roku viac ako 980-tisíc osôb, teda približne každý šiesty človek. Podiel aj počet obyvateľov ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením medziročne stúpol. Ukazovatele chudoby sa totiž postupne zhoršujú už od roku 2020.
V Európe je priemer ohrozených chudobou okolo 23 až 25 %. Najhoršie sú na tom v Bulharsku, kde chudoba ohrozuje viac ako 40 % ľudí.
Invalidní dôchodcovia a chudoba
Dlhodobo platí, že domácnosti s deťmi sú z hľadiska výskytu chudoby podstatne rizikovejšie ako domácnosti bez detí. Hoci politici často argumentujú nízkymi dôchodkami pri zavádzaní rôznych opatrení, ako sú mimoriadne valorizácie či trinásty dôchodok, štatistiky ukazujú, že penzisti sú chudobou ohrození v menšej miere ako ľudia s nezaopatrenými deťmi.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) upozornila, že nie je zrejmé, prečo vzniká náhla potreba dodatočných plošných dotácií akurát pre skupinu dôchodcov. „V spoločnosti žijú oveľa viac príjmovo ohrozené skupiny. Napríklad domácnosti, ktoré majú závislé deti, majú dvakrát vyššiu príjmovú chudobu. A z toho, domácnosti, ktoré majú len jedného rodiča, majú takmer 5-krát vyššiu príjmovú chudobu ako penzisti. Podobné závery dostaneme aj pri prirátaní sociálneho vylúčenia. Takáto chudoba je prítomná v celkovej populácii na úrovni 16,5 %, zatiaľ čo pre dôchodcov predstavuje len 13,1%.
Spomedzi domácností s deťmi boli vlani najviac ohrozené neúplné rodiny, v ktorých chudobe čelilo až takmer 38 percent ľudí. Avšak medziročne sa situácia zlepšila, v predošlom roku čelilo chudobe až 46,4 percenta neúplných rodín. Prejavmi chudoby boli vlani viac ohrozené aj rodiny, kde sú tri a viac detí a dvaja rodičia. Takmer 33 percent ľudí žijúcich v takomto type domácnosti bolo dotknutých niektorým z troch prejavov chudoby či ich kombináciou. Ale aj pri tomto type domácnosti došlo z poklesu z hodnoty 37,1 percenta v roku 2023. V rámci domácností bez detí boli najviac ohrozené jednočlenné domácnosti žien vo veku 65 a viac rokov (30,3 %).
Príbehy zo života: Realita invalidných dôchodcov
Príbehy pani Heleny a pani Lýdie smutne potvrdzujú štatistiku, že mnohí Slováci žijú v biede, často bezmocní a bezradní, a to napriek celoživotnej práci.
- Pani Helena (69) a Ján (41): Pani Helena, ktorá po celý život pracovala, dnes žije so synom Jánom (41), invalidným dôchodcom. Z dôvodu neustálych porúch spotrebičov nakupovali na splátky, čo viedlo k nahromadeniu pôžičiek. V chladničke majú len chlieb a maslo, a pani Helena váži sotva 28 kíl. Na život im zostáva len 20 eur.
- Pani Lýdia Baranová (53): Invalidná dôchodkyňa Lýdia Baranová (53) z Vrbova musí vyžiť z 213 eur mesačne. Po 29 rokoch starostlivosti o chorú dcéru a rozvode, kedy musela brať akékoľvek brigády, jej po operácii bedrového kĺbu bol schválený len polovičný invalidný dôchodok vo výške 129 eur. K tomu vykonáva aktivačné práce za 84 eur. Pani Lýdia sa pýta: „Pán prezident a pán premiér, ako mám z toho vyžiť? Čo mám robiť? Návod na vyžitie mi nikto zo štátu neposlal.“
Tieto príbehy ilustrujú krutú realitu, kde ani poctivá práca nezabezpečila dôstojný život a bez pomoci druhých by títo ľudia nemohli prežiť.
Systém štátnej pomoci a jeho nedostatky
Ak sa občan dostane do hmotnej núdze, môže požiadať o dávku na príslušnom odbore úradu práce. Váš príjem však nemôže presahovať sumu 199,48 € (u jednotlivca) a posudzuje sa aj príjem ostatných členov domácnosti, ako aj váš majetok.
Výška dávky v hmotnej núdzi a príspevky
Výška dávky v hmotnej núdzi je stanovená nasledovne:
| Kategória | Výška dávky mesačne |
|---|---|
| Jednotlivec | 61,60 € |
| Jednotlivec s dieťaťom alebo najviac so 4 deťmi | 117,20 € |
| Jednotlivec s viac ako 4 deťmi | 171,20 € |
| Dvojica bez detí | 107,10 € |
| Dvojica s dieťaťom alebo najviac so 4 deťmi | 160,40 € |
| Dvojica s viac ako štyrmi deťmi | 216,10 € |
K dávke sú dostupné aj príspevky:
- Ochranný príspevok: 63,07 €, ak ide napríklad o osamelého rodiča, dôchodcu, vo výške 13,50 € pre tehotnú ženu.
- Aktivačný príspevok: 63,07 €, ak sa napríklad zúčastňujete aktivačných prác, vzdelávania cez úrad práce.
- Príspevok na nezaopatrené dieťa: 17,20 €.
- Príspevok na bývanie: 55,80 € (jednočlenná domácnosť).
Trinásty dôchodok a rodičovský dôchodok
Sociálna poisťovňa pritom na podobné opatrenia ako trinásty dôchodok nemá peniaze. Tradične bol trinásty dôchodok prezentovaný ako špeciálna výpomoc najmä pre nízko príjmových dôchodcov. Ak teda zvýšenie solidarity malo byť cieľom 13. dôchodku, správnejšie by bolo prenastaviť mechanizmus samotného výpočtu dôchodku bez zavedenia samotného 13. dôchodku. Ad-hoc pravidlo fixnej sumy je totiž len jedným z riešení a nijako nenadväzuje na súčasný výpočet dôchodku, kde sa určitým pomerom kombinuje zásluhovosť a solidarita. Na jednej strane fixná suma prirodzene znamená vyšší nárast príjmu pre chudobnejších dôchodcov.
Predchádzajúca vláda však túto solidaritu medzitým oveľa viac zvýraznila a to bez toho, aby navyšovala celkové náklady 13. Najchudobnejší dôchodcovia v minulosti dostávali 300 eur, dôchodcovia s najvyšším príjmom len 50 eur. V súčasnosti dostávajú všetci penzisti rovnakú sumu. Závisí od toho, aký je priemerný dôchodok v krajine v predchádzajúcom roku. Starobný dôchodca tak napríklad v tomto roku dostane priemernú výšku starobného dôchodku za vlaňajšok. Nikto pritom nemôže dostať vyššiu sumu ako starobný penzista. Okrem toho platí, že trinásty dôchodok nemôže byť nižší ako 300 eur. Rovnakú výšku 13. Ministerstvo práce, pod vedením Erika Tomáša (Hlas-SD), už viackrát uviedlo, že 13. dôchodok bol zavedený kvôli tomu, že to strana Hlas-SD sľubovala v predvolebnej kampani.
Na druhej strane sa tiež výrazne zredukoval rodičovský dôchodok. Kým v minulosti sa počítal z odvodov, po novom môžu pracujúce deti prispieť svojim rodičom dve percentá z daní. Na druhej strane bol tiež okresaný daňový bonus na deti. Na deti do 18 rokov mohli rodičia vlani dostať najviac 140 eur mesačne a bonus pre staršie deti bol na úrovni 50 eur. Od januára platí, že na deti do 15 rokov je maximálna výška bonusu sto eur. Na staršie deti budú môcť rodičia dostávať maximálne 50 eur.
Prečo poberanie dôchodku v dôchodku mení VŠETKO
Prístup k zdravotnej a sociálnej starostlivosti
Pre chudobu si mnohí obyvatelia na Slovensku nemôžu dovoliť zdravotnú či sociálnu starostlivosť. Tá by mala byť viac dostupnejšia aj pre ľudí v núdzi a bez domova. Dostať by sa k nej mali aj najohrozenejšie skupiny chudobou po prepustení z nemocníc. Problémy týchto ľudí už štát nemôže viac odkladať.
„Nedostatky sledujem v nedostatočnej spolupráci poskytovateľov zdravotnej a sociálnej starostlivosti, ktorá vplýva na plynulý a včasný prechod osoby do následnej starostlivosti. Doplnil, že problém nastáva aj pri poskytnutí starostlivosti v rámci urgentného príjmu bez potreby hospitalizácie osôb, ktoré už nemajú ďalej zabezpečenú akúkoľvek starostlivosť. Obmedzený prístup k zdravotnej starostlivosti majú podľa neho tiež nízkoprahové denné centrá, nocľahárne, útulky alebo integračné centrá. VOP pred týždňom poslal všetky pripomienky v pozičnom dokumente poslancom Národnej rady (NR) SR aj rezortu práce a zdravotníctva. Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR odporučil, aby preskúmalo dostupnosť nízkoprahových sociálnych služieb a ich poskytovanie starostlivosti. Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR by sa malo viac zaoberať problematikou úhrady zdravotnej starostlivosti u ľudí s dlhom na verejnom zdravotnom poistení a vyriešiť zoznam chronických chorôb.
