Integrácia telesne postihnutých detí: Cesta k inkluzívnej spoločnosti

Integrácia detí so zdravotným postihnutím do bežných škôlok a škôl je dôležitý krok k ich plnohodnotnému začleneniu do spoločnosti. Výchova a vzdelávanie detí a žiakov so zdravotným znevýhodnením sa uskutočňuje podľa Zákona NRSR č. 245/2008 Z.z. Tento proces si vyžaduje citlivý prístup, pochopenie a spoluprácu všetkých zúčastnených strán - rodiny, pedagógov a ostatných detí. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na integráciu telesne postihnutého dieťaťa v škôlke, vrátane legislatívneho rámca, psychologických aspektov a praktických rád.

Dnes sa u nás termín integrácia používa často veľmi nevyhranene. Pri riešení tejto otázky je potrebné určiť, čo vlastne môžeme považovať za integráciu v oblasti zdravotne znevýhodnenej populácie. Integrácia je stav, keď sa samotní postihnutí nepovažujú za zvláštnu súčasť spoločnosti a keď ani intaktná spoločnosť nepociťuje postihnutého ako zvláštnu súčasť. Je to aspoň čiastočné priblíženie sa tomuto ideálu, ktorý je pravdupovediac veľmi ťažko realizovateľný a vyžaduje si vynaloženie obrovských síl, ako aj dlhšie časové obdobie. Veď svet hendikepovaných jedincov a tých „zdravých“ je v mnohom odlišný.

A musíme objektívne priznať, že podiel na vzdialenosti medzi týmito dvoma skupinami je aj na strane zdravotne postihnutých. Tento problém je potrebné riešiť spoločnými silami, netreba sa domnievať, že ho bude riešiť iba majorita. Ale zároveň je aj mylné tvrdenie, že ho musí riešiť výlučne hendikepovaná minorita, ktorej sa tento problém bytostne dotýka. To je nemožné.

Legislatívny rámec školskej integrácie

Pojem školská integrácia označuje §2 zákona NRSR č. 245/2008 Z.z. Podľa §32a Zákona NRSR č. 365/ 2004 Z.z. integrácia v špeciálnych triedach, pri ktorej sa žiaci so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami vzdelávajú v základnej škole alebo strednej škole v samostatných triedach. Časť vyučovania sa môže uskutočňovať v triede spoločne s ostatnými žiakmi školy. Na vyučovaní sú prítomní učitelia oboch tried. Školská integrácia sa realizuje v triedach spolu s ostatnými žiakmi školy.

Podľa §13 vyhlášky MŠ SR 320/2008 Z.z. o základnej škole takýto žiak je vzdelávaný podľa individuálneho vzdelávacieho programu, ktorý vypracúva škola v spolupráci so školským zariadením výchovného poradenstva a prevencie. Do jednej triedy sa spolu s ostatnými žiakmi zaraďujú z dôvodu zvýšenej náročnosti organizácie vyučovacej hodiny a prípravy príslušnej dokumentácie najviac traja žiaci so zdravotným znevýhodnením.

§32b zákona NRSR č. 365/2004 Z.z. charakterizuje integrovaného žiaka. Pod týmto paragrafom sa bližšie definuje rozhodnutie o prijatí žiaka so zdravotným postihnutím do základnej alebo strednej školy, ako i obsah individuálneho vzdelávacieho programu, ktorý sa vypracováva v spolupráci so školským špeciálnym pedagógom alebo zariadením špeciálnopedagogického poradenstva.

Povinnosť zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia je podľa § 144 Zákona NRSR č. 245/2008 Z.z. informovať školu alebo školské zariadenie o zmene zdravotnej spôsobilosti jeho dieťaťa, jeho zdravotných problémoch alebo iných závažných skutočnostiach, ktoré by mohli mať vplyv na priebeh výchovy a vzdelávania. Práva a povinnosti všetkých účastníkov školskej integrácie sú zachytené v § 32c.

V súvislosti so školskou integráciou za významný pokladáme aj §29 zákona NRSR č. 245/2008 Z.z. (školský zákon), ktorý poukazuje na to, že výkonom práv začleneného žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami nemôžu byť obmedzené práva ostatných žiakov, ktorí sú účastníkmi výchovy a vzdelávania. Ak riaditeľ školy alebo príslušné zariadenie výchovného poradenstva a prevencie zistí, že vzdelávanie nie je na prospech začlenenému žiakovi, alebo žiakom, ktorí sú účastníkmi výchovy a vzdelávania, navrhne po písomnom súhlase orgánu miestnej štátnej správy v školstve a príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie zákonnému zástupcovi iný spôsob vzdelávania dieťaťa. Príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve uhradí zo štátneho rozpočtu zákonnému zástupcovi dieťaťa cestovné náklady vo výške ceny hromadnej dopravy na jeho dopravu do a zo školy, do ktorej bol žiak po zmene zaradený.

Integrácia v praxi

Integrácia môže byť úplná alebo čiastočná (časť výučby môže prebiehať v špeciálnej škole, či v triede a časť v bežnej škole). Výskumy odborníkov potvrdzujú, že tento model vzdelávania umožňuje postihnutému dieťaťu dosahovať lepšie výsledky v oblasti vedomostí, ale predovšetkým v sociálnej interakcii a pomáha mu tak zvýšiť kvalitu života. Integrovaná koncepcia sa často považuje za „samospasiteľný“ model prípravy postihnutých detí. Podľa Požára (1992) je však zrejmé, že najmä vo vzťahu k psychologickým a pedagogickým aspektom môže byť segregovaná príprava pre značnú časť populácie postihnutých detí efektívnejším modelom pre ich optimálne začlenenie (vzhľadom na ich reálne možnosti vyplývajúce z postihnutia) do spoločnosti.

Mnohí z vás sa už iste s pojmom integrácia žiakov stretli. V prvom rade si musíme položiť otázku, čo je integrácia žiakov do škôl a ako to vyzerá v praxi. Aký dopad to ale má na ostatné deti? Sú tým ukrátené vo výučbe? Akým systémom sa dá pracovať s integrovaním žiakov? Čo treba na to, aby integrácia reálne fungovala? Vďaka spolupráci pani riaditeľky, pedagógov a rodičov vieme Základnú školu s materskou školou Kľačany uviesť ako krásny príklad školy, kde integrácia naozaj funguje. Je to plnoorganizovaná škola vidieckeho typu.

Keď sme navštívili túto školu, boli sme milo prekvapení. Škola plná motivačných násteniek, vysmiatych žiakov a milých učiteľov. Táto škola je niečím výnimočná. Okrem zdravých detí školu navštevujú aj deti so zdravotným postihnutím. A čo ju robí ešte výnimočnejšou? Deti medzi sebou nerobia rozdiely. Väčšinou z každej strany počujeme, ako majú v školách problémy so správaním a rozdiely medzi sebou nájdu už pri oblečení, nie to ešte vizuálne. Iste si všetci zo školy pamätáme rôzne obdarovania prezívok ako: „tučibomba, okuliarnik, vyžla, veľké uši, krivé nohy, chudý, tenký, strapatý“ a množstvo iných.

V tejto škole je to iné. Deti sa učia byť jeden k druhému tolerantní a neposmievať sa z nedostatkov, či chorôb iných. Pomáhajú si navzájom. Počas výučby sa v niektorých prípadoch musia deti oddeliť, aby sa učivo darilo pochopiť deťom, ktoré nemajú také zdatnosti a podobne. Nerobia medzi sebou rozdiely. Pani riaditeľka spolu s rodičmi a učiteľmi ich spoločne vedú k tomu, aby pochopili, že deti s postihnutím sú tiež deti a to, že píšu písomku inde alebo majú na ňu viac času ako ostatné deti nie je výhoda, ale len prispôsobenie podmienok k tomu, aby učivo zvládli aj oni. A predstavte si, ono to funguje. V rámci dobrej praxe s národnými projektami máme veľa krásnych príbehov, ktoré pracujú s poberateľmi z celého Slovenska.

Psychologické aspekty integrácie

Narodenie postihnutého dieťaťa nesporne predstavuje psychické vypätie i veľkú fyzickú záťaž nielen pre rodičov, ale aj blízkych rodinných príslušníkov determinujúcich rodinné fungovanie, pričom stresová situácia spojená s oznámením diagnózy dieťaťa je nemenný fakt bez ohľadu na to, či už ide o dieťa, ktoré trpí mentálnym, fyzickým, sluchovým alebo zrakovým postihnutím. Pre pozitívnu akceptáciu zdravotného postihnutia v rodine je dôležité vytvárať podnecujúce podmienky, ktoré umožňujú rodičom vysporiadať sa s novou životnou situáciou ako aj mať dostatočnú opornú sieť skladajúcu sa z rodiny, vonkajšieho prostredia a inštitúcií pomáhajúcich skvalitňovať životné podmienky zdravotne znevýhodneným.

Narodenie dieťaťa so závažným zdravotným postihnutím a starostlivosť o neho spôsobuje rodičom mimoriadnu záťaž. Pre mnohých predstavuje takzvanú zlomovú životnú krízu, ktorá je spojená s veľmi trýznivým pocitom nenaplneného očakávania narodenia zdravého dieťaťa, ktoré malo uspokojiť „vyprojektované“ túžby a predstavy, niekedy prevyšujú objektívne dané možnosti. Ak sa do rodiny narodí dieťa, ktorému je diagnostikované zdravotné postihnutie, pocity šťastia z narodenia dieťaťa sú zväčša vystriedané či nahradené strachom, úzkosťou a beznádejou spojenou s nejasným vývojom budúcnosti. Nejasnosť z ďalšieho vývoja dieťaťa je často utvrdzovaná zdravotným personálom a lekármi, ktorí sú veľmi opatrní pri prognózovaní vývoja zdravotného postihnutia a jeho dopadov na motorické funkcie, nervovú centrálnu sústavu, rečový aparát a pohybové ústrojenstvo dieťaťa.

Členovia rodiny sú vystavovaní vysokej záťaži, stresovým situáciám a konfrontačným pocitom, ktoré nedokážu spracovať bez ďalšej pomoci, preto vývin rodiny s postihnutým dieťaťom je dlhodobý proces, ktorý prebieha v určitých fázach od šoku až po zmierenie a úplnú akceptáciu životnej situácie spojenej s príchodom takého dieťaťa. Po prijatí skutočnosti prichádza obdobie adaptácie rodičov na postihnuté dieťa, pričom dochádza k vzájomnému spoznávaniu, vytváraniu a prispôsobovaniu podmienok potrebám znevýhodneného dieťaťa.

S realitou narodenia dieťaťa s postihnutím sa jeho vlastná rodina vyrovnáva individuálne na základe dostupných zdrojov pomoci, podpornej siete a súdržnosti členov rodiny, ktoré môžeme rozdeliť do niekoľkých fáz.

Fázy zmierenia sa a akceptácie

Autorka príspevku Lucia Ludvigh Cintulová sama trpí zdravotným postihnutím, preto dokáže identifikovať základné štádiá vývoja rodiny a fázy zmierenia sa a akceptácie novej životnej situácie spojenej s narodením postihnutého dieťaťa.

• Fáza oznámenia spojená s počiatočným šokom: Táto fáza je silno emocionálna a zahŕňa reakciu rodičov na oznámenie, že ich dieťa sa nenarodilo zdravé, ale narodilo sa s defektom, poruchou či telesným poškodením. Počiatočný šok je pre rodičov o to silnejší, pokiaľ prenatálne lekárske výsledky počas tehotenstva nevykazovali žiadne zdravotné vady u dieťaťa. Rovnako spôsob oznámenia diagnózy má značný dopad na to, ako rodič prijme túto správu. Tá je často oznamovaná neprofesionálnym a neľudským spôsobom s negatívnym nábojom.
• Fáza popretia reality: Rodičia, ktorým sa narodilo postihnuté dieťa, túto skutočnosť odmietajú a zdravotnú diagnózu berú ako omyl, prípadne hľadajú odborníkov, ktorí by túto správu zvrátili a oznámili im dobrú správu. V tejto fáze nemajú rodičia záujem hľadať riešenia, popierajú skutočnosť, že by ich dieťa mohlo mať trvalé zdravotné postihnutie. Chýbajú im základné informácie o tom-ktorom zdravotnom postihnutí, ich dôsledkoch a cítia sa byť bezmocní.
• Fáza viny a hnevu: Tieto dva protipóly sa objavujú u rodičov vo fáze, keď všetky pokusy o zvrátenie diagnózy zlyhali, vtedy nastupuje proces hľadania vinníkov a pocity viny. Buď obviňujú samých seba z možného zanedbania starostlivosti v období tehotenstva alebo sa snažia vinu presunúť na druhých, najčastejšie na ľudí z radu lekárov. Pocity viny zo zlyhania na strane rodiča môžu byť tak intenzívne, že môžu vyústiť do ďalších psychických problémov, ako napr. úzkosti alebo popôrodných depresií či odporu voči postihnutému dieťaťu, ku ktorému si nedokážu vytvoriť pozitívny vzťah.
• Fáza sebaľútosti a ľútosti smerom k dieťaťu: V tejto fáze si často rodičia kladú otázku, prečo práve im sa narodilo postihnuté dieťa, prečo ich dieťa musí trpieť takou diagnózou, keď je ešte len pár hodín na svete a nikomu neublížilo. Rodičia potrebujú pomoc v tejto ťažkej životnej situácii, hlavne prístup k širokému zdroju informácií, ktoré im pomôžu pochopiť a poznať zdravotné postihnutie. Vhodným pomocníkom sú aj rôzne podporné skupiny, ktoré pozitívnym spôsobom stimulujú rodičov a ich snahy pri zvládaní tejto náročnej úlohy.
• Fáza akceptácie a vyrovnania sa s realitou: Táto fáza je spojená s ústupom negatívnych emócií a dochádza k znižovaniu napätia a stresu, kedy sa rodičia namiesto hľadania vinníkov snažia o racionálny postoj k riešeniu novej životnej situácie, ktorá vznikla príchodom postihnutého dieťaťa do rodiny a ktorej musia čeliť v každodenných činnostiach. Zväčša rodičia v tejto fáze zastávajú postoj: „Nič sa nedá robiť, je to naše dieťa a musíme sa s tým zmieriť“. Rodičia objektívne prijímajú fakt, že ich dieťa je postihnuté a vyžaduje si individuálnu starostlivosť, ale aj zmeny vo fungovaní rodiny.
• Zmeny fungovania rodiny: Táto fáza nastáva, keď sa rodičia vyrovnajú s postihnutím svojho dieťaťa a prijímajú ho také, aké je. Na druhej strane začnú organizovať zmeny vo fungovaní rodiny, prispôsobovať rodinný život potrebám postihnutého dieťaťa, upravovať rodinné podmienky na jeho výchovu a starostlivosť či vynakladať maximálne úsilie na zlepšenie jeho zdravotného stavu. Menia sa vzťahy v rodine, dochádza k úprave zvyklostí, ktoré dovtedy v rodine fungovali s ohľadom na príchod postihnutého dieťaťa. Hľadajú pomoc u príbuzných, začínajú využívať sociálny systém, ktorý by im zmiernil situáciu a poskytol podporu kompenzácie ťažkého zdravotného postihnutia vo forme finančných príspevkov alebo vyhľadávajú inštitucionálne zariadenia, ktoré by prebrali čiastočne zodpovednosť za starostlivosť o dieťa, najmä nástupom dieťaťa na povinnú školskú dochádzku.
• Fáza dozretia: V tejto fáze rodina dokázala v maximálnej možnej miere akceptovať dieťa s jeho postihnutím a adaptovať rodinné fungovanie na novú životnú situáciu tak, aby potreby rodiny a starostlivosť o postihnuté dieťa boli v rovnováhe. Kladú dôraz na to, aby aj vzájomné vzťahy medzi členmi rodiny boli harmonické a vzájomne podporujúce. V tejto fáze dozretia, ktorá je charakteristická úplnou vyspelosťou rodičov, dochádza k zmene hodnôt, rodičia si začnú uvedomovať, čo má v živote najväčší význam a začínajú racionálne uvažovať o možnostiach sociálnej, školskej a liečebnej rehabilitácie, prehodnocujú svoj život a menia poradie hodnôt z hľadiska významnosti.
• Fáza rozvratu: Ide o životný cyklus rodiny, pri ktorom síce rodičia akceptovali zdravotné postihnutie dieťaťa, ale nedokázali sa prispôsobiť novej životnej zmene, nedokázali prijať veľký počet zmien, ktoré prináša starostlivosť o postihnuté dieťa a dochádza k rozvratu v rodinnom fungovaní, vo vzťahových väzbách medzi členmi rodiny, k narušeniu komunikácie, nakoniec môže vyústiť až do rozvratu manželstva alebo rozchodu partnerov.
• Fáza slobody a samostatnosti: V tejto fáze sa rodičia oslobodia mentálne od zdravotne postihnutého dieťaťa. Rodičia do tejto fázy vkladajú maximálnu snahu o zlepšenie stavu dieťaťa a podporu jeho nezávislosti. Pokiaľ dôjde k stabilizácii zdravotného stavu dieťaťa, rodičia sa dostanú do bodu, keď dieťa prestáva byť vo veľkej miere závislé od rodičov, navštevuje školu, je integrované do sociálneho prostredia, má svoje záujmy, neustále absolvuje rehabilitácie i odbornú starostlivosť, rodičia nadobudnú pocit slobody a hľadajú možnosti sebarealizácie.

Praktické aspekty integrácie v škôlke

Príprava prostredia

Bezbariérovosť: Zabezpečenie prístupu do všetkých priestorov škôlky (vchody, triedy, toalety, ihrisko). V triede by malo byť relaxačné miesto, resp. priestor, kde sa dieťa môže upokojiť. Dôležité je, aby bol tento priestor prístupný pre všetky deti.

Typy postihnutí a ich vplyv na integráciu

Zdravotne hendikepované deti patria medzi najviac marginalizované skupiny ľudí na svete. Každý deň sa stretajú s rôznymi formami diskriminácie a bývajú najčastejšími obeťami násilia. Slovenská legislatíva nepozná definíciu pojmu osoba so zdravotným postihnutím. Zdravotné postihnutie môžeme definovať ako akúkoľvek duševnú, telesnú, dočasnú, dlhodobú alebo trvalú poruchu alebo handicap, ktorý osobám so zdravotným postihnutím bráni prispôsobovať sa bežným nárokom života. Zdravotné postihnutie zahŕňa množstvo funkčných obmedzení, ktoré sa vyskytujú v spoločnosti v každej krajine na svete.

Dohovor OSN o právach ľudí so zdravotným postihnutím definuje osoby so zdravotným postihnutím ako osoby s dlhodobými telesnými, mentálnymi, intelektuálnymi alebo zmyslovými postihnutiami, ktoré v súčinnosti s rôznymi prekážkami môžu brániť ich plnému a účinnému zapojeniu do spoločnosti na rovnakom základe s ostatnými. Vznik a existencia zdravotného postihnutia predstavuje sociálnu udalosť, ktorá zásadným spôsobom ovplyvňuje život každého človeka. Dopad tejto situácie pociťujú nielen osoby so zdravotným postihnutím, ale aj ich rodiny a dnešná spoločnosť.

Telesné postihnutie

Spoločným znakom telesne postihnutých je znížená pohyblivosť až nepohyblivosť. Sú to organicky podmienené poruchy svalovej pohyblivosti. Podľa príčiny sa obrny rozdeľujú na centrálne (spastické) a periférne (chabé). Centrálna obrna vzniká pri chorobnom procese lokalizovanom v oblasti mozgu a pyramídovej dráhy.

Deformita - znetvorenie, zohavenie - zmena tvaru, podoby, orgánu alebo časti tela, ktorá sa líši svojou formou od normálneho stavu. Malformácia - poškodenie orgánu, jeho časti či orgánových systémov spravidla v dôsledku poškodenia plodu. Patria sem napr. rázštepy pier, podnebia, vrodené srdcové chyby ap. choroby dlhotrvajúce, zdĺhavé.

Medzi najčastejšie deformity chrbtice patria:

• Lordóza - ohnutie chrbtice dopredu
• Kyfóza - zakrivený úsek chrbtice, oblúkovite prehnutý dozadu
• Skolióza - zakrivenie chrbtice do strany vzhľadom na jej pozdĺžnu os

Telesné postihnutie deťom spôsobujú aj vojenské konflikty. Pozostatky vojny ako nášľapné míny a výbušniny poznačia životy približne 1200 detí každý rok.

Zmyslové postihnutie

Senzo-motorické postihnutia výrazne ovplyvňujú každodenný život postihnutých jednotlivcov. Venujú sa zvláštnym výzvam, ktoré sa týkajú mobility, vzdelávania, komunikácie a samostatnosti. Ľudia so senzo-motorickými postihnutiami sa často učia spoliehať sa na iné zmysly, ako sú dotyk, hmat a zvuk, aby kompenzovali stratu sluchu alebo zraku. Táto adaptácia vyžaduje odhodlanie a podporu zo strany odborníkov a rodiny. Dôležitým cieľom pri práci s ľuďmi so senzo-motorickými postihnutiami je zabezpečiť inkluzívne prostredie a rovnaké príležitosti pre ich plné zapojenie do spoločnosti. To môže zahŕňať použitie asistívnych technológií, špeciálneho vzdelávania a podpory vo forme služieb terapeuta alebo iných odborníkov na rehabilitáciu. Dôležité je aj zvyšovanie povedomia a rešpektovanie individuálnych potrieb a schopností týchto jednotlivcov, aby sa dosiahla plná integrácia do spoločnosti. Dôležité je, že nie všetci takto zdravotne postihnutí jednotlivci majú rovnaké potreby alebo zručnosti, preto je dôležité prispôsobiť podporu a technologické riešenia ich individuálnym potrebám.

Zrakové postihnutie

Odbor zaoberajúci sa danou problematikou označujeme ako „Tyflopédiu, Oftalmopédiu alebo Optopédiu“. Zrakové postihnutie sa teda prejavuje poruchami zrakovej ostrosti, videnia a farbosleposti.

Sluchové postihnutie

Oblasť, ktorú ideme momentálne rozoberať označujeme ako „Suropédiu“. Dané postihnutie vzniká v dôsledku zníženej priepustnosti prípadne nepriepustnosti sluchového kanálu, pričom príjem sluchových informácií je výrazne znížený až zamedzený, následkom tejto poruchy vzniká problémová situácia v oblasti komunikácie. Zvukový podnet je vyjadrený v decibeloch (dB).

Poruchy vývinu školských zručností

Sú to poruchy vývinu školských zručností, pri ktorých je nadobúdanie zručností obmedzené od skorých vývinových štádií. Vznikajú na základe dysfunkcií centrálnej nervovej sústavy. Trpia nimi 2 - 4 jednotlivci zo 100 (chlapci častejšie ako dievčatá). Diagnostikované sú niekedy už v predškolskom období, najčastejšia po zaškolení. Ľahký stupeň často vymizne spontánne, ťažšie formy pretrvávajú aj na 2. stupni ZŠ, často až do dospelosti.

Tieto poruchy môžu byť:

• kognitívne (deficit fonologický - poškodenie fonematického uvedomenia, d. vizuálny - potreba dlhšieho intervalu na vnímanie dvoch podnetov, d. v oblasti reči a jazyka - postihuje hovorenú aj písanú reč, systém osvojovania jazyka, jazykové kompetencie, d. v procese automatizácie - zručnosti sa pomalšie zautomatizujú, d. v oblasti pamäti - obmedzenie pamäti)
• behaviorálne (na základe rozboru správania sa pri čítaní, písaní a pri bežných denných činnostiach)

Konkrétne sa môžu prejavovať ako:

• Neschopnosť naučiť sa čítať. Postihnutá je schopnosť správne hláskovať aj schopnosť správne písať slová.
• Porucha pravopisu, charakteristická nedodržiavaním gramatických pravidiel v písomnom prejave.
• Nedodržovanie hraníc slov pri písaní (napr. a väčšinou aj cudzieho jazyka).
• Porucha počítania.
• Ťažkosti sa prejavujú pri tvaroch a poradí písmen, nie pri obsahovej stránke písomného prejavu. Výsledkom je jeho znížená kvalita (týkajúca sa tvaru, veľkosti i sklonu písma, prípadne i nedodržiavania linajky a priestoru zošita), niekedy vo forme nečitateľného písma pre druhých a v najťažších prípadoch aj pre pisateľa. Dysgrafia môže postihnúť aj výtvarný prejav.

Poruchy správania

Poruchy správania charakterizuje opakované a pretrvávajúce, asociálne, agresívne alebo vyzývavé konanie.

Podpora a pomoc pre rodiny s deťmi so zdravotným postihnutím

Na Slovensku je väčšina detí so ZZ a ich rodín stratená v systéme. Väčšine chýba odoslanie do podporných služieb po oznámení diagnózy a vyskladané starostlivosti zo zdravotníctva, školstva a sociálnych vecí podľa individuálnych potrieb.

Sociálna pomoc pre konkrétneho jedinca/rodinu by mala byť v závislosti od jeho/jej individuálnych potrieb a individuálnych predpokladov sebaaktivizácie. Forma sociálnej pomoci je založená na individuálnom prístupe k rodine, ktoré sa ocitli v nepriaznivej sociálnej situácii pod vplyvom narodenia dieťaťa s ŤZP. Aj keď primárnu zodpovednosť za riešenie nepriaznivej sociálnej situácie má rodina, štát jej má pomôcť. Celé vymedzenie sociálnej služby nájdete na tomto linku: 448/2008 Z. z.

Kompenzácia sociálnych dôsledkov ŤZP je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len ŤZP) poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. Nie je daná spodná hranica veku, kedy môže byť dieťa posúdené ako osoba s ŤZP. Obmedzenie vekom je len pri príspevku na opatrovanie, o ktoré je možné požiadať až od 6. Vždy sa individuálne posudzujú konkrétne zdravotný stav, sociálne dôsledky ŤZP a tiež aj majetkové pomery. Sociálne dôsledky ŤZP sa posudzujú ako znevýhodnenie v porovnaní s osobou bez postihnutia rovnakého veku a za rovnakých podmienok, ktoré nie je osoba s TŽP schopná prekonať sama.

Ak je dieťa so zdravotným znevýhodnením umiestnené v centre pre deti a rodiny (detské domovy), na základe zákona č. 376/2022 Z. z. a novely zákona o kompenzáciách č. 447/2008 Z. z. môže centrum požiadať v mene dieťaťa so zdravotným znevýhodnením o vyhotovenie parkovacieho preukazu a o priznanie príspevku na osobnú asistenciu.

Sociálna kalkulačka je aplikácia, pomocou ktorej rýchlo a jednoducho zistíte, či na základe ochorenia dieťaťa máte nárok na preukaz TŽP, parkovací preukaz a kompenzácie. Po zobrazení výsledku v kalkulačke nájdete linky na žiadosti a kontakt na Váš regionálny úrad práce. Nárok na príspevky od úradu práce sociálnych vecí a rodiny sa odvíja od výšky príjmov a zdravotného stavu. Parkovací preukaz je možné vyhotoviť iba osobe s ťažkým zdravotným postihnutím. Vek nie je podmienkou, ale základná diagnóza.

Je ošetrené zákonným postihom vo forme peňažnej pokuty. Ale štát nie len postihuje, ale zároveň aj zvýhodňuje podnikateľov, ktorí si takéto „bremeno“, niekedy z vypočítavosti, inokedy z uvedomelosti zoberú na plecia. Je im poskytovaná, či už jednorazová, alebo opakovaná finančná podpora. Tu môžeme ako svetlý príklad uviesť napr. firmy, ktoré zamestnávajú osoby so zdravotným postihnutím.

Vzdelávacie a rozvojové aktivity pre deti so zdravotným postihnutím

Každé dieťa je vzdelávateľné. V zmysle čl. 24 Slovenská republika ako zmluvná strana Dohovoru v súvislosti so vzdelávaním osôb so zdravotným znevýhodnením prevzala záväzok zabezpečiť, aby osoby so ZZ neboli na základe svojho zdravotného postihnutia vylúčené zo všeobecného systému vzdelávania, zabezpečiť prístup k inkluzívnemu, kvalitnému a bezplatnému základnému a stredoškolskému vzdelaniu v spoločenstve, v ktorom deti žijú a poskytnúť primerané úpravy v súlade s individuálnymi potrebami, vrátane personálneho a materiálno-technického zabezpečenia.

Ústava SR, Právo na vzdelanie je garantované aj Ústavou SR (čl. 42). Každý má právo na vzdelanie. Školská dochádzka je povinná. Jej dĺžku po vekovú hranicu ustanoví zákon (ods. 1). Občania majú právo na bezplatné vzdelanie v základných školách a stredných školách, podľa schopností občana a možností spoločnosti aj na vysokých školách (ods. 2). Zákon ustanovuje za akých podmienok majú občania pri štúdiu právo na pomoc štátu (ods. 3). Zákon č. 245/2008 Z. z.

Každé dieťa sa učí počas celého dňa. Doma máme množstvo príležitostí na to, aby sme dieťa rozvíjali, učili nové veci a zručnosti. V prípade potreby je vhodné využiť konzultáciu s poskytovateľom služby včasnej intervencie, odborníka z poradenského centra, iného terapeuta, ktorý pozná dieťa. Využime jedinečnú príležitosť scitlivovať odborníkov na možnosť rozvíjať dieťa v jeho bežnom prostredí.

Nápady na hry a aktivity

Hádzanie ponožkami (Autor: PaedDr. Lucia Ludvigh Cintulová)

V izbičke si pripravte voľný priestor a do stredu tohto priestoru si položte nádobu, do ktorej budete zbierať ponožky. S pomocou Vášho dieťatka si prineste ponožky. Pomôžte vášmu dieťaťu postaviť rozdeľovaciu stenu, napríklad zo stoličiek prikrytých dekou. Rozdeľte si ponožky na polovicu a dohodnite si pravidlá hry: napr. hádže sa od krku dole, ak trafíš do tváre, hra končí a musíme si oddýchnuť a upokojiť sa, aby sme si neublížili. Keď zazvonia stopky, hra sa skončila a ostaneme stáť ako zmrazené sochy. Hra môže byť prispôsobená aj pre nechodiace deti, upravením pravidiel hry (napr. sediac na zemi). Dodržujte pravidlá hry. Ak niekto trafí niekoho do tváre, alebo niekto hádže veľmi silno, musíte hru na minútu až dve zastaviť a vysvetliť, prečo je to nebezpečné a hlavne si ukázať a precvičiť správny spôsob hádzania. Deti sa učia vyskúšaním a precvičením, rozprávanie nestačí. Táto prestávka nie je na pokarhanie, ale vysvetlenie, zachovajte pokoj a neobviňujte dieťa, že niečo urobilo naschvál. Ak urobí tú istú vec 3x, potom je to pravdepodobne naschvál a vtedy treba hru ukončiť a vrátiť sa k nej až po určitom čase.

Hmatové spoznávanie materiálov (Autor: PaedDr. Lucia Ludvigh Cintulová)

Pozbierajte po byte predmety s rôznym povrchom: hladké, drsné, pichľavé (nie nebezpečné), s rôznymi výstupkami, s vrúbkami, lesklé, chlpaté. Spolu s dieťaťom spoznávajte materiály, rukami, ale napríklad aj bosými nôžkami. Dieťa môžete s niektorými materiálmi hladkať, štekliť. Ak už dieťa pozná materiál, prípadne vie priradiť rovnaký k rovnakému, môžete urobiť obmenu a vytvoriť novú hru. Ak máte dva kusy rovnakého predmetu, alebo môžete predmet rozstrihnúť, jeden kus dajte do nepriehľadnej tašky a druhý nechajte na stole. Úlohou dieťaťa bude pomenovať alebo ukázať správny predmet pred sebou na stole, prípadne ktorý držíte v ruke, prípadne v taške. Začnite s jedným predmetom v taške a dvoma na stole a pomaly pridávajte počet predmetov na stole a až keď viete, že dieťatko pozná všetky Vaše predmety, potom pridajte ďalší predmet do tašky. Na začiatok to môžu byť hlavne známe a pre dieťa často používané predmety, napr. hrkálka, kľúče, malá loptička, mäkká hračka. Urobte si hmatové pexeso: nastrihajte z látok s rôznym povrchom rovnaké štvorce. Prilepte štvorčeky napríklad na kartón.

Spoločný orchester (Autor: PaedDr. Lucia Ludvigh Cintulová)

Pre túto hru budete potrebovať: hrnce, varešky, rôzne plechovky, tuby, rúry, misky… čo máte doma, prípadne čo si vyberie Vaše dieťa. Nechajte dieťa rozhodovať, kto, na aký „nástroj“ a v akom rytme bude hrať.

Ľadové vajíčko (Autor: Mgr. Zuzana Juhásová)

Balóny, plastové figúrky (napr. z kinder vajíčok). Pripravte si ľadové vajíčko: vložte plastovú figúrku do balóna, natiahnite balón na vodovodnú rúrku a napustite do balóna vodu. Dajte málo vody, aby ste mohli balón zaviazať. Zmrazený balón - „vajíčko“ položte do prázdnej misky, pomôžte ho vášmu dieťatku otvoriť, môžete mu pomôcť použiť nožnice, aby rozstrihlo balón a olúpalo „vajíčko“. Umožnite dieťaťu hrať sa s vajíčkom až kým sa ľad neroztopí, aby zistilo, čo bolo vo vnútri.

Hmatové pexeso (Autor: Mgr. Zuzana Juhásová)

Sluchové vnímanie je pre rozvoj reči veľmi dôležité a preto je super pre deti vymýšľať hrové aktivity zamerané na sluch, napríklad aj formou domácky vyrobeného sluchového pexesa. Podstatou je naplniť prázdne fľaše od jogurtového mlieka (alebo krabičky od kinderiek) rôznymi materiálmi. Začnite tým, že najprv spoznávate zvuky - s krabičkami hrkáte a hádate, čo to asi je. Pri hľadaní dvojíc dajte deťom najprv maximálne 3 dvojice zvukov, ktoré sú výrazne odlišné (napr. ryža, piesok, kamienky). Užívajte si hru, kým dieťa zaujíma. Keď prestane, odložte ju na neskôr. Dieťa potrebuje najprv porozumieť princípu hry.

Pomôcky a vzdelávacie programy

Okrem pomôcok a zariadení, ktoré hendikepovaným detičkám pomáhajú uľahčiť chôdzu alebo vykonávanie hygieny, sú dostupné tiež také, ktoré im pomôžu pri problémoch s jemnou motorikou. Uchopenie drobných predmetov, písanie či dokonca strihanie nožnicami tak pre nich môže byť ľahšie. Dostupné sú taktiež rôzne nástroje a pomôcky pri postihnutí sluchových a zrakových orgánov, ako sú načúvacie prístroje, zväčšovacie sklá a prístroje na prevod textu.

Pre rozvoj pasívnej a aktívnej slovnej zásoby pre žiakov so sluchovým postihnutím je dostupný výučbový program CD Odvážny Viliam. Pre materské školy a prvý ročník sú určené programy Než začne matematika a Detský kútik 1 - 5 (pre 1. - 4. roč.). Boardmaker (CD) poskytuje široké možnosti vytvárania vzdelávacích materiálov.

tags: #intwgracia #telesne #postihnutych #deti