Interview a diskusný príspevok: Porovnanie a charakteristika

Tento článok sa zameriava na rozlíšenie troch odlišných foriem komunikácie: interview (rozhovor), diskusný príspevok a príležitostný prejav. Každá z týchto foriem má svoje špecifické charakteristiky, účel a štýl, ktoré ich odlišujú.

Hoci všetky tri formy komunikácie - interview, diskusný príspevok a príležitostný prejav - patria do oblasti verejnej komunikácie, líšia sa svojím účelom, štýlom a formou.

Rečnícky štýl a jeho prvky

Rečnícky štýl je štýlom ústnej komunikácie, využíva mimojazykové prostriedky - mimiku, gestá, situáciu (udržiava zrakový kontakt, reaguje na zmenu nálady poslucháčov atď.). Funkciou rečníckeho štýlu je presviedčať, vysvetľovať, informovať, komentovať, agitovať, zapôsobiť na city poslucháča, využíva vyjadrovacie prostriedky umeleckej literatúry. Výrazové prostriedky rečníckych prejavov sú veľmi bohaté a rôznorodé.

Rečnícke prejavy využívajú neutrálne slová, štylisticky bezpríznakové slová, emocionálne, homonymá, synonymá, všetky druhy obrazných pomenovaní, antonymá, ktoré zdôrazňovaním protikladných vlastností predmetov, dejov, myšlienok vytvárajú kontrast. Kontrast zdôrazňuje myšlienky a nabáda poslucháča, aby sa zamyslel. Rečnícke útvary majú kolektívneho príjemcu, len niektoré sú venované napr. oslave jedného človeka (gratulácia, vernisáž).

Rečnícky štýl nie je len jazykovým štýlom, už od staroveku sa považuje za umenie. Grécky filozof Aristoteles ako prvý klasifikoval rečnícke útvary v 4. stor. pred n. l. Za prvého slovenského veľkého rečníka možno považovať Ľ. Štúra, predniesol šesť slávnych rečí na uhorskom sneme.

História rečníctva

Prvé rečnícke prejavy vznikli v 6. storočí pred našim letopočtom v starovekom Grécku. Rečníctvo sa spolu s drámou, hudbou, sochárstvom a staviteľstvom považovalo za umenie. Gréci považovali rečníctvo ako prostriedok presviedčania, pretože podľa demokratických ústav gréckych mestských štátov mal občan právo obhajovať sa pred súdom, alebo prejavovať svoj názor pred ľudovým zhromaždením.

V 5. storočí pred našim letopočtom začala na rečnícku prax pôsobiť rečnícka náuka.

• PLATÓN - vyžadovali od rečníka zodpovednosť a morálku, bezúhonnosť.
• DEMOSTENES - najslávnejší grécky rečník.

V stredoveku zanikla antická súdna a politická reč. Rečníctvo sa rozvíjalo v náboženských žánroch, rétorika sa vyučovala na univerzitách. Vznikli nové rečnícke žánre: výklady biblických textov, postily (kázne). V období renesancie dochádza k znovuzrodeniu rétoriky, dbalo sa na kultivovaný jazykový prejav, žiakov učili písať a rečniť.

Do 18. storočia na našom území bola latinčina jazykom vzdelancov. Slovenské rečníctvo získalo národnú platformu, na ktorej sa mohlo rozvíjať už po vzniku 1. Československej republiky. So vznikom spolkov vznikali správy o činnosti, diskusné príspevky, otváracie prejavy… Toto sú počiatky rečníctva na Slovensku. Vďaka zvoleniu Ľ. Štúra za poslanca uhorského snemu máme v slovenských rečníckych pamiatkach aj politické reči a parlamentné prejavy.

Interview (rozhovor)

Interview, alebo spravodajský rozhovor, je dialogizovaná správa, ktorá patrí medzi spravodajské útvary publicistického štýlu. Ide o druh správy, ktorá formou dialógu predstavuje nejakú osobnosť spoločenského života. Hoci sa interview vedie formou rozhovoru, nejde o záznam prirodzeného rozhovoru. Otázky sú kladené tak, aby sa adresát dozvedel čo najviac informácií.

K etike seriózneho publicistu patrí, aby dal definitívnu podobu interview autorizovať (potvrdiť pravdivosť záznamu osobou, s ktorou rozhovor robil). V interview prevláda informačný slohový postup a autorským zámerom je podať dialogizovanou formou nové informácie.

Znaky interview

• Spravodajský žáner
• Forma dialógu
• Informačný slohový postup

Forma interview

• Titulok: Často to býva myšlienka z rozhovoru.
• Podtitulok: Má najmä informovať, prináša meno osobnosti, často dôvod, prečo sa rozhovor uskutočnil.
• Stručná charakteristika osobnosti: Býva graficky zvýraznená, predstavuje osobnosť, s ktorou redaktor vedie rozhovor. Pri všeobecne známej osobnosti ju môže nahradiť text, ktorý vysvetľuje, prečo sa interview uskutočňuje (napr. fotografia).
• Otázky a odpovede v stĺpcoch: Otázky a odpovede tvoria jadro interview, bývajú písané v stĺpcoch a graficky odlíšené.
• Na konci je údaj, kto sa pýtal.
• Podpis / meno autora.

Interview je žáner, ktorý sprostredkúva informáciu o fakte, ktorým je istá udalosť alebo istý jav a zároveň sprostredkúva informáciu o osobe, ktorá na základe otázok o daných udalostiach a javoch vypovedá. Interview je realizované rozpravou, pri ktorej obidvaja účastníci komunikačného aktu vystupujú ako rovnocenní partneri.

Po jazykovej stránke je interview príťažlivým žánrom, pretože umožňuje spájanie dvoch komunikantov s potenciálne odlišným vzťahom ku komunikovanej realite a navyše s vlastným personálnym štýlom a s vlastným idiolektom. Interview svojím charakterom zabezpečuje informačnú nasýtenosť i aktuálnosť.

Diskusný príspevok

Diskusný príspevok patrí do rečníckeho štýlu a vyjadruje sa v ňom vlastný názor účastníkov diskusie. Musí byť stručný a vecný. Môže riešiť problém ako celok alebo jeho časť. Diskusný príspevok môže byť vopred pripravený, ale aj nepripravený, spontánny. Súhrn všetkých diskusných príspevkov sa nazýva diskusia. Diskusia sa realizuje v malej skupine ľudí, ktorá si vymieňa názory, prípadne hodnotí prednesené myšlienky na porade, seminári, konferencii, schôdzi, v parlamente.

Diskusia je zvyčajne riadená vedúcim diskusie. Vedúci diskusie nastolí problém a vyzýva jednotlivých diskutujúcich, aby prezentovali svoj názor. Po odznení príspevkov vedúci sumarizuje - zhŕňa výsledky, napr. pomenúva problém, na ktorom sa diskutujúci nezhodli.

Charakteristické znaky diskusného príspevku

Diskusný príspevok je špecifický žáner rečníckeho štýlu, ktorý sa vyznačuje hybridnou povahou. Kombinuje v sebe prvky rečníckeho a náučného štýlu. Využíva predovšetkým výkladový slohový postup, pričom kladie dôraz na argumentáciu. V niektorých častiach príspevku však môžu prevládať aj úvahové prvky.

Diskusný príspevok má subjektívno-objektívny ráz. Autor, hoci je subjektívny (používa 1. osobu sg., prípadne 1. osobu pl., ak hovorí za skupinu s jej poverením), hodnotí určitý problém alebo jav. Pri tom využíva aktuálne poznatky o danej problematike. Autor objasňuje, vysvetľuje, vyjadruje svoj názor a zaujíma určité stanovisko, ktoré je podložené rozumnými argumentmi. Cieľom autora je presvedčiť prijímateľa o pravdivosti svojich tvrdení. Pri dokazovaní sa využíva citácia, štúdium materiálov a argumenty podložené odbornou literatúrou.

Jazyková stránka diskusného príspevku

Keďže ide o útvar rečníckeho štýlu, využívajú sa kratšie a jednoduchšie vety. Je to preto, že adresátom je skupina poslucháčov a text je prednášaný ústne. Poslucháč sa k nemu nemôže vrátiť. Ak je veta dlhá a má komplikovanú stavbu, poslucháč ju nemusí zachytiť a môže stratiť pozornosť. Dôležitý je princíp zdvorilosti. Autor prejavuje úctu prijímateľovi dôsledným výberom výrazových prostriedkov. Vyhýba sa nespisovným a vulgárnym slovám a neznevažuje názory, činy ani vlastnosti iných.

Štruktúra diskusného príspevku

Diskusný príspevok má zvyčajne nasledujúcu štruktúru:

• Oslovenie - rešpektuje princíp zdvorilosti.
• Nadviazanie na tému, prípadne na predchádzajúceho diskutujúceho. Vo vedeckom diskusnom príspevku táto časť môže absentovať, pretože všetci účastníci sú oboznámení s témou vedeckej konferencie a majú možnosť pripraviť si svoje príspevky.
• Jadro - vyjadrenie vlastného názoru na daný problém, podložené argumentmi a dôkazmi.
• Záverečná časť - napríklad poďakovanie za slovo ako osobitný odsek. Záverečná formulka sa používa len vtedy, keď rečníkovi bolo udelené slovo, niekto ho vyzval alebo ohlásil jeho meno.

Diskusný príspevok v spoločensko-politickej a pracovnej komunikačnej sfére je oveľa jednoduchší ako vedecký diskusný príspevok. Diskutérovi stačí vyjadriť svoju mienku o prerokovanej veci, nesúhlas alebo súhlas. Svoj názor môže podporiť argumentmi (napríklad citovaním právnickej alebo odbornej literatúry). Môže hovoriť o svojich dojmoch a pozorovaniach. Ak však upozorňuje na zlú prácu, musí svoje tvrdenie podložiť dôkazom (uviesť príklad, svedka…). Dôležité je, aby diskutujúci dodržal program schôdze a diskutoval len o tom, čo je na programe.

Diskusný príspevok patrí medzi subjektívne slohové útvary, čo sa prejavuje používaním slovesa v 1. osobe singuláru (ja si myslím, ja sa domnievam…). Ak hovoríme o skupine ľudí, musíme mať od nich poverenie.

Druhy diskusie

• Rozhodovacia, administratívna diskusia - je to výmena názorov na istú tému, s cieľom dospieť k jednotnému záveru, k dohode, ku kompromisu, na základe vzájomných ústupkov. Na záver sa hlasuje o väčšinovom názore (napr. v triede diskutujete o tom, kam pôjdete na výlet. Na záver musíte odhlasovať väčšinový názor).
• Vedecká diskusia - má poznávací zámer, nehlasuje sa tu za väčšinový názor. Výstupom z vedeckej konferencie je zborník príspevkov, ktorý slúži ako študijný materiál pre mnoho ľudí.

Diskusia môže byť riadená vedúcim diskusie, alebo neriadená, voľná, alebo panelová v televízii so zapojením odborníkov, prítomného obecenstva a televíznych divákov - účastníci reagujú na otázky. Výstupom z vedeckej konferencie je zborník príspevkov, ktorý poslúži ako študijný materiál pre mnoho ľudí.

Príležitostný prejav

Príležitostný prejav je hovorenou úvahou. Jazyk ozvláštňujú výrazové prostriedky umeleckého štýlu - metafory, prirovnania, opakovacie figúry, ale aj rečnícka otázka, zvolania, citát atď. Príležitostné rečnícke prejavy úzko súvisia s určitou konkrétnou udalosťou, napr. rodinná oslava, spoločenská alebo slávnostná príležitosť, rôzne ceremoniály ap. Krátke rámcové prejavy sú v programe zvyčajne umiestňované pred hlavný prejav alebo na záver akcie. Ich súčasťou je množstvo údajov a mien. Hlavnou funkciou informačných prejavov je priniesť informácie a oboznámiť prijímateľov s určitou situáciou alebo problémom veľmi civilným spôsobom. Informácie napríklad o programe; výzvy, aby zúčastnení prispeli na charitatívnu činnosť, upozornenia alebo výstrahy pri neočakávaných situáciách počas udalosti ap.

Príklady príležitostných prejavov

• Slávnostný prejav (jubilejný, gratulačný)
• Sobášny prejav/príhovor
• Stolový prejav, prípitok
• Smútočný prejav

Pri slávnostných prejavoch oslovujeme na prvom mieste jubilanta. Ak sú prítomní hostia, majú v oslovení prednosť pred domácimi. V zozname hostí, v ktorom sú všetci „funkčne“ na rovnakej úrovni, dávame prednosť ženám. Osloviť prítomných môžeme aj viackrát, s oslovením môžeme pracovať v priebehu prejavu. Oslovenie však musí byť vždy použité funkčne. Ak sa nachádza v strede vety, vyčleňujeme ho čiarkou zľava aj sprava - pri prednese ho vyčleníme krátkou pauzou.

Nedá sa s presnosťou povedať, koľkokrát treba počas prejavu použiť oslovenie. Rečník si to určuje sám, pričom zohľadňuje dĺžku prejavu, druh príležitosti a iné faktory. Niekedy je však menej viac a nevhodne použité, príliš časté opakovanie oslovenia pôsobí rušivo a znižuje úroveň rečníckeho prejavu. Oslovenie musí byť pripravené vopred a dôkladne precvičené. Výslovnosť mien si treba overiť a pozornosť treba venovať najmä ťažšie vysloviteľným menám.

V prípade, že oslovíme publikum správne, nevzbudzujeme pozornosť - nikto si to nevšimne, publikum nereaguje. Autorovým zámerom je vytvoriť patričnú atmosféru, prejaviť a vyvolať emócie, citový zážitok ap. Autor vždy prihliada na typ udalosti.

Porovnanie a rozdiely

Hoci všetky tri formy komunikácie - interview, diskusný príspevok a príležitostný prejav - patria do oblasti verejnej komunikácie, líšia sa svojím účelom, štýlom a formou.

Nižšie je uvedená tabuľka, ktorá porovnáva interview, diskusný príspevok a príležitostný prejav na základe ich kľúčových aspektov:

tags: #interview #a #diskusny #prispevok #porovanie