Zrakové postihnutie je komplexná problematika, ktorá ovplyvňuje nielen samotného jednotlivca, ale aj jeho rodinu a celkové sociálne okolie. Na Slovensku, podobne ako vo svete, existuje snaha o plnohodnotnú integráciu zrakovo postihnutých osôb do spoločnosti, čo si vyžaduje systémový prístup, ktorý zahŕňa právne úpravy, sociálne služby, vzdelávanie a technologické inovácie.
Rozdelenie zrakového postihnutia a s tým spojené bariéry
Zrakovo postihnutých môžeme členiť do štyroch skupín, v rámci ktorých existuje široká individuálna variabilita. Ľudia so zrakovým postihnutím predstavujú zhruba 1,5 % celkovej populácie. Napriek najlepšej možnej korekcii majú títo ľudia problémy s vykonávaním zrakovej práce. Okrem toho existujú aj osoby s poruchou funkčnej rovnováhy a fyziologickej spolupráce pravého a ľavého oka.
Zrakovo postihnutí narážajú na rôzne bariéry aj z dôvodu rôznych funkčných dôsledkov ich diagnóz. V závislosti od stupňa a typu zrakového postihnutia môžu totiž rôzne prekážky byť vnímané rozdielne:
- Problémy s orientáciou v priestore: Ľudia so zrakovým postihnutím narážajú na problém neozvučených semaforov na prechodoch pre chodcov, na chýbajúce vodiace línie a reliéfne značenie alebo i na nedostatočne označené nebezpečné prekážky (napríklad stojany, stĺpy).
- Problémy s prístupnosťou informácií: V tomto prípade môžu byť problémy spojené s dostupnosťou materiálov vo vhodných formátoch, akými sú napríklad Braillovo písmo, zvuková nahrávka alebo elektronická verzia.
Zrakové postihnutie sa môže zhoršovať v dôsledku určitých diagnóz. Niektoré z nich ovplyvňujú nielen samotné videnie, ale aj celkový fyzický stav osoby (napr. pri zelenom zákale - glaukóme - môžu vznikať bolesti hlavy a očí). Dôležitým faktorom je aj sociálne okolie (rodina, priatelia, známi), ktoré síce neovplyvňuje mieru samotného videnia, ale motivovanosť a ochotu osvojovania nových zručností, či už v oblasti priestorovej orientácie alebo sebaobsluhy. Hoci možno hovoriť o zlepšujúcom sa postoji spoločnosti, na druhej strane ešte stále existujú stereotypy súvisiace so zrakovým postihnutím. Ide napríklad o nadhodnotenie alebo aj podhodnotenie schopností osoby so zrakovým postihnutím.
Odvážny život so slepotou - David Toro
Právny rámec a sociálna podpora
Na medzinárodnej úrovni zaručuje osobitné zaobchádzanie s osobami so zdravotným postihnutím Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a Opčný protokol k Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktoré za Slovenskú republiku podpísal prezident dňa 26. septembra 2007. Dňa 25. mája 2010 uložila stála misia Slovenskej republiky v New Yorku pri OSN u generálneho tajomníka OSN originály ratifikačných listín Slovenskej republiky k Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a Opčného protokolu k Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Pre Slovenskú republiku nadobudol Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím platnosť 25. júna 2010.
Legislatíva Európskej únie a Slovenskej republiky
Európska únia pristúpila k Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý bol vôbec prvým dohovorom o ľudských právach, ku ktorému EÚ pristúpila. Rada EÚ prijala rozhodnutie o podpísaní dohovoru 26. novembra 2009. Pre EÚ dohovor nadobudol platnosť 22. januára 2011. Všetky štáty EÚ pritom tiež podpísali a ratifikovali tento Dohovor. Až 22 členských štátov EÚ navyše podpísalo a ratifikovalo aj opčný protokol k Dohovoru. Znamená to, že EÚ, i jej jednotlivé členské štáty, sa zaviazali dodržiavať a chrániť práva osôb so zdravotným postihnutím, ktoré sú zakotvené v príslušnom Dohovore OSN.
V tomto duchu sa nesie aj nová smernica EÚ, ktorá má za cieľ zlepšiť každodenný život ľudí so zdravotným postihnutím a podnietiť podniky, aby inovovali svoje produkty a služby tak, aby sa stali dostupnejšími pre zdravotne postihnutých. Totiž až približne 80 miliónov ľudí v EÚ žije s určitým stupňom zdravotného postihnutia. V dôsledku starnutia obyvateľstva sa navyše očakáva, že tento počet sa do roku 2020 zvýši na 120 miliónov. Smernica, označovaná aj ako „Európsky zákon o prístupnosti“ (European Accessibility Act, EAA) stanovuje požiadavky na sprístupnenie viacerých produktov a služieb, vrátane služieb leteckej, autobusovej, železničnej a vodnej dopravy osôb, vrátane informácií o cestovaní v reálnom čase. Z legislatívnotechnického hľadiska sa pritom v EAA uvádza, čo musí byť prístupné pre zdravotne postihnutých, ale nie sú v ňom pritom špecifikované podrobné technické riešenia, ako ich sprístupniť. Technické riešenie teda bude ponechané na jednotlivé členské štáty. Spod smernice sú vyňaté mikropodniky, ktoré poskytujú dotknuté služby, aby sa tak vyhli „neprimeranému zaťaženiu“. V prípade dopravných podnikov však zásadne o mikropodniky nepôjde. Už v súčasnosti právne predpisy EÚ čiastočne riešia situáciu osôb so zdravotným postihnutím v mnohých prípadoch so zameraním na špecifickú oblasť. To je aj prípad predpisov o právach cestujúcich pre všetky druhy dopravy, ktoré sa zameriavajú na nediskrimináciu a pomoc pre osoby so znevýhodnením.
Na vnútroštátnej úrovni Slovenskej republiky, Ústava č. 460/1992 Zb. v čl. 12 ods. 1 prvá veta ustanovuje: „Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.“ Problematiku rovného zaobchádzania bez ohľadu na zdravotné postihnutie ďalej rozvádza zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon). Zákon normuje, že „Dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.“ Zároveň je potrebné prihliadať aj na dobré mravy na účely rozšírenia ochrany pred diskrimináciou.
Osobitné zaobchádzanie s cestujúcimi so zdravotným postihnutím pritom vo všeobecnosti obsahuje aj slovenský právny poriadok, a to konkrétne zákon o cestnej doprave č. 56/2012 Z. z. v ust. § 13 ods. 4: „Cestujúci so zdravotným postihnutím so psom so špeciálnym výcvikom alebo cestujúci so zníženou pohyblivosťou majú právo na vyhradené miesto.“ Obdobne sú formulované aj prepravné poriadky mestských dopravných podnikov. Prepravný poriadok integrovaného dopravného systému v Bratislavskom kraji, verzia 3.5 platná od 01.10.2018, stanovuje osobitné práva pri preprave pre cestujúcich so zdravotným postihnutím a cestujúcich so zníženou pohyblivosťou vrátane sprevádzajúcich osôb. Za spôsobilého sprievodcu osoby s ťažkým zdravotným postihnutím sa považuje osoba po dovŕšení 15. (pätnásteho) roku veku. U osôb s ťažkým zdravotným postihnutím môže plniť funkciu sprievodcu aj pes so špeciálnym výcvikom. Ak pri označníku zastávky stojí zrakovo postihnutá osoba s bielou palicou alebo psom so špeciálnym výcvikom, dopravca je povinný pri označníku zastávky znova zastaviť každé ďalšie vozidlo stojace súčasne v zastávke. Cestujúci so zdravotným postihnutím a/alebo so zníženou pohyblivosťou majú vo vozidle vyhradené a zreteľne označené najmenej 2 (dve) miesta na sedenie nachádzajúce sa v prednej časti vozidla. Cestujúcemu, ktorému vyplývajú osobitné práva pri preprave má právo na bezpečné nastúpenie a vystúpenie s asistenciou zamestnanca dopravcu, a to za predpokladu, že o tom zamestnanca dopravcu on, alebo jeho sprievodca, príp. iná osoba upozornili. Spoje, na ktorých dopravca garantuje prevádzku vozidiel s bezbariérovým prístupom, sú označené v cestovných poriadkoch piktogramom.
Sociálne služby a podpora
Sociálna pomoc, ktorú vykonáva Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska (ÚNSS) je vykonávaná v súlade so Zákonom č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci. Je poskytovaná sieťou Krajských stredísk ÚNSS, ktoré sa nachádzajú na celom Slovensku v každom Krajskom meste a Úradom ÚNSS. Pod sociálnou rehabilitáciou v kontexte zrakového postihnutia chápeme odbornú činnosť zameranú na predchádzanie a na zabraňovanie príčin vzniku, prehlbovania alebo opakovania porúch psychického vývinu, fyzického vývinu alebo sociálneho vývinu. Sociálna prevencia nie je chápaná v zmysle medicínskeho a teda vo vzťahu ku zrakovo postihnutým ako predchádzania straty alebo poškodenia zraku, ale najmä v zmysle predchádzania sociálnych dôsledkov, ktoré vyplývajú zo straty zraku. Sociálna rehabilitácia sa v Únii nevidiacich a slabozrakých Slovenska vykonáva predovšetkým individuálne. Okrem samotného klienta so zrakovým postihnutím sa pozornosť venuje aj bezprostrednému okoliu klienta. Sociálna rehabilitácia sa okrem toho poskytuje aj v rehabilitačnom stredisku pre zrakovo postihnutých v Levoči. Ekonomické náklady pozostávajú z ceny práce osoby, ktorá vykonáva sociálnu rehabilitáciu, z cestovných, telekomunikačných a režijných nákladov.
ÚPSVaR poskytuje občanom so zdravotným postihnutím aj rôzne formy pomoci pri vykonávaní zamestnania alebo pri uplatňovaní sa v zamestnaní. Každý občan so zdravotným postihnutím má možnosť požiadať o vydanie preukazu občana s ťažkým zdravotným postihnutím. Tento preukaz je dôležitý pre preukázanie nároku na služby, ktoré tieto inštitúcie poskytujú. V niektorých prípadoch je možné zdravotné postihnutie a jeho rozsah preukázať potvrdením od lekára. V každom prípade je však vhodné o preukaz požiadať na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR). Na tento úrad je potrebné sa obrátiť aj v prípade, že potrebujete finančnú podporu na zakúpenie pomôcky (kompenzačnej pomôcky). Na tom istom úrade môžete požiadať aj o vydanie parkovacieho preukazu pre občana s ťažkým zdravotným postihnutím. Dôležitou formou pomoci pre zrakovo znevýhodnených občanov je možnosť požiadať o príspevok na osobnú asistenciu, vďaka ktorému môžu viesť podstatne nezávislejší život.
Vzdelávanie a špecializované školy
Pre žiakov a žiačky so zdravotným postihnutím školy poskytujú rôzne formy pomoci v podobe podporných opatrení. V rámci týchto opatrení môžu žiaci a žiačky využívať podporu. Spojená škola internátna, Námestie Š. je jednou z inštitúcií, ktorá ponúka citlivý a individuálny prístup pre variabilitu znevýhodnení a špeciálnych edukačných potrieb žiakov, ktorí sa tu vzdelávajú.
Typy škôl a programov pre zrakovo postihnutých:
- Špeciálna materská škola: V stimulujúcom prostredí plnom farieb, zvukových a hmatových podnetov dokážu deti predškolského veku so zrakovým či viacnásobným postihnutím rýchlo napredovať.
- Základná škola pre žiakov so zrakovým postihnutím: Rozdiel oproti bežnej základnej škole je v spôsobe sprístupňovania poznatkov, metódach a formách edukácie v závislosti od stupňa zrakového postihnutia.
- Špeciálna základná škola pre žiakov so zrakovým postihnutím: Vzdelávanie prebieha vo variante A, B, C. vzdelávacieho programu a individuálnych vzdelávacích programov.
- Praktická škola: Určená pre absolventov špeciálnej základnej školy. Štúdium je trojročné zamerané na pomocné práce v kuchyni a iné domáce práce.
Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči ponúka deťom množstvo krásnych príbehov vo zvuku i Braillovom písme, žiakom a študentom prístup k učebniciam a vzdelaniu, dospelým zase literatúru všetkých žánrov a formátov na rozširovanie vzdelania i na voľný čas. Bezbariérové centrum Technickej univerzity v Košiciach je špeciálnym pedagogickým pracoviskom s celoškolskou pôsobnosťou.
Technologické a praktické pomôcky
Existujú optické a elektronické pomôcky posilňujúce zostatkové zrakové funkcie, rovnako pomôcky založené na využívaní hmatu alebo sluchu a nakoniec používajú sa aj bežné výrobky bez akejkoľvek úpravy alebo s jednoduchými úpravami, ako je doplnenie reliéfnej stupnice. Pomôcok je veľké množstvo a sú medzi nimi úzko špecializované i veľmi univerzálne zariadenia. Je to zapríčinené tým, že zatiaľ neexistuje žiadna univerzálnejšia funkčná náhrada zraku, ktorý je hlavným prostriedkom na získavanie informácií.
Druhy pomôcok a ich využitie:
- Pomôcky pre priestorovú orientáciu: Pri výučbe priestorovej orientácie a samostatného pohybu sa využívajú rôzne typy bielych palíc (orientačná, signalizačná, oporná).
- Pomôcky pre sebaobsluhu: Pri nacvičovaní sebaobslužných zručností sa zas používajú rôzne adaptované kuchynské pomôcky s hlasovým výstupom (napr. hovoriaca kuchynská váha) alebo aj pomôcky v domácnosti, ktoré sú bežne dostupné a uľahčujú fungovanie v kuchyni.
- Softvérové a optické pomôcky: Pri nácviku práce so špeciálnymi softvérmi určenými pre zrakovo postihnutých, akým je čítač a zväčšovač obrazovky, sa používa najmä PC s príslušenstvom. Pri reedukácii zraku alebo stimulácie sa často používajú rôzne optické pomôcky, ktorých škála je veľmi široká.
Využívanie verejnej dopravy zrakovo postihnutými
Vzhľadom na to, že zrakové postihnutie prirodzene znemožňuje takto postihnutým osobám jazdiť autom a využívať iné spôsoby individuálnej dopravy, verejná doprava sa stáva de facto jedinou možnosťou, ktorú majú zrakovo postihnutí k dispozícii. Programy sociálnej integrácie pre ľudí so zdravotným postihnutím sa aj preto v obciach po celom svete snažia, aby verejná doprava bola prístupnejšou i pre zrakovo postihnutých. Je pritom zrejmé, že mnohým súvisiacim problémom a ťažkostiam by sa dalo predísť, ak by sa vo väčšej miere využívali moderné technológie, napríklad audio-technológie ohlasujúce názvy zastávok a podobne. To však samo osebe nepostačuje a pre nevidiacich alebo iba čiastočne vidiacich cestujúcich by malo byť prezentované komplexnejšie riešenie problematiky využívania hromadných dopravných prostriedkov v rámci verejnej dopravy. Využiteľné sú pritom i prostriedky právne, osobitne v podobe právnej úpravy dopravy, resp. poskytovania dopravy zdravotne a osobitne zrakovo postihnutým osobám. Príkladom nám môže byť úprava izraelského zákona o rovnakých právach pre osoby so zdravotným postihnutím, podľa ktorého majú zrakovo postihnutí právo využívať verejnú dopravu ako ktokoľvek iný. Poskytovatelia verejnej dopravy nesmú diskriminovať zrakovo postihnutých. Napríklad je zakázané odmietnuť dopravné služby zrakovo postihnutému, požadovať dodatočné poplatky za vodiaceho psa alebo odmietnuť vstup s vodiacim psom. Miestne orgány majú úlohu zabezpečiť, že všetky zastávky sú na jednej strane ulice a sú bez akýchkoľvek prekážok pre prístup zdravotne postihnutých osôb. Prevádzkovatelia hromadných verejných dopravných prostriedkov sú navyše zodpovední za uverejnenie dvoch informačných tabúľ týkajúcich sa trasy a podrobností každej autobusovej linky: jedna s veľkým písmom je určená pre slabozrakých a druhá v Braillovom písme pre nevidiacich. Komplexné riešenie však musí brať do úvahy aj otázky zakupovania cestovných lístkov, dostupnosť automatov a ich prístupnosť, t.j. využiteľnosť aj zdravotne a zrakovo postihnutými - v prípade, že takéto osoby nemajú nárok na bezplatnú dopravu. A hoci najjednoduchším riešením sa pritom javí využitie elektronického cestovného lístka (cez sms alebo osobitnú aplikáciu), vyvstáva otázka, čo prípade, ak je takýto lístok drahší než bežný cestovný lístok zakupovaný prostredníctvom automatu, a tiež, či je v prípade, že cestujúci uprednostní bežný cestovný lístok, možné vyžadovať od zrakovo postihnutého, aby si označili v dopravnom prostriedku lístok (sebe či sprievodcovi/vodiacemu psovi). Zrakovo postihnutý, osobitne nevidiaci, totiž v niektorých prípadoch nemá sám možnosť lístok si označiť a žiadať o pomoc spolucestujúcich môže preňho byť nielen problematické, ale občas i nebezpečné a možno i ponižujúce.
Odvážny život so slepotou - David Toro
Diskusia o diskriminácii v doprave
Osobitne v prípade využívania služieb hromadnej dopravy zrakovo postihnutými cestujúcimi sa okrem priamej diskriminácie (napr. nevpustením osoby s vodiacim psom do prostriedku hromadnej dopravy) osobitne pri predaji cestovných lístkov a ich označovaní a následnej kontrole môžeme stretnúť aj s rovinou nepriamej diskriminácie. Tou je „navonok neutrálny predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax, ktoré znevýhodňujú alebo by mohli znevýhodňovať osobu v porovnaní s inou osobou; nepriama diskriminácia nie je, ak takýto predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax sú objektívne odôvodnené sledovaním oprávneného záujmu a sú primerané a nevyhnutné na dosiahnutie takého záujmu.“
V prípade problematiky zakupovania cestovných lístkov a ich označovania v dopravnom prostriedku zrakovo postihnutými osobami sa teda musíme vysporiadať s otázkou, či je požiadavka kladená na zrakovo postihnuté osoby, a to požiadavka rovnaká ako je kladená na osoby vidiace (t.j. zakúpiť si a označiť cestovný lístok), odôvodnená oprávneným záujmom prevádzkovateľa verejnej dopravy, a zároveň primeraná a nevyhnutná na dosiahnutie cieľa - t.j. záujmu a cieľa (spolu)financovania verejnej dopravy z predaja cestovných lístkov. Oprávnenosť záujmu je pritom daná už tým, že ak zdravotne postihnuté osoby nie sú vyňaté z povinnosti zakúpiť si cestovný lístok, záujmom je rovnaké prispievanie na náklady dopravy všetkých osôb bez ohľadu na ich prípadné postihnutie. Žiadny z právnych predpisov a ani príkladom preskúmaný prepravný poriadok bratislavského kraja nezaručujú zdravotne postihnutým osobám automatický nárok na bezplatnú dopravu. Je teda zrejmé, že pre zdravotne postihnuté osoby neexistuje paušálna výnimka zo záujmu dopravcu na odplate za poskytovanú službu. Otáznou tak môže zostať iba primeranosť a nevyhnutnosť požiadavky zakúpiť si a označiť cestovný lístok. Tá sa môže posúdiť na základe toho, či požiadavka zakúpenia a označenia znamená takú požiadavku, ktorá neprimerane zaťažuje postihnutú osobu a pre túto neexistuje iná alternatíva ako túto požiadavku naplniť. Táto otázka je pritom v poslednom období v centre pozornosti Európskej únie, ktorá aktuálne pracuje na osobitnej smernici vyžadujúcej osobitnú úpravu aj v otázkach zakupovania cestovných lístkov zdravotne postihnutými osobami.
Aktivity a projekty na podporu integrácie
Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska (ÚNSS) realizuje množstvo aktivít a projektov zameraných na podporu a integráciu zrakovo postihnutých osôb do spoločnosti.
Prehľad vybraných projektov ÚNSS:
- Fotografická súťaž „Cesta svetla“: Každoročne vyhlasovaná súťaž pre každého bez obmedzenia, ktorej cieľom je prostredníctvom fotografií zachytiť fenomén svetla alebo priamo či nepriamo priblížiť problematiku zrakového postihnutia.
- Braillovská olympiáda: Pravidelný projekt ÚNSS, ktorého zámerom je posilniť pozíciu Braillovho písma ako dôležitého nástroja gramotnosti ľudí so zrakovým postihnutím a ich kompetencie v jeho používaní. Nadväzuje na celoštátnu Súťaž v čítaní a písaní Braillovho písma, ktorú ÚNSS organizovala v rokoch 1992 - 2015.
- Celoslovenská prehliadka interpretov hudby so zrakovým postihnutím: Realizovaná ÚNSS pravidelne v dvojročných intervaloch.
- Celonárodná prehliadka nevidiacich a slabozrakých recitátorov a literárnych tvorcov: Organizovaná ÚNSS každé 2 roky, pri príležitosti Dňa nevidiacich. Zúčastniť sa môže každý nevidiaci alebo slabozraký, ktorý túto skutočnosť doloží preukazom ŤZP alebo potvrdením krajského strediska ÚNSS či školy.
- Svetový deň bielej palice (15. október): Každoročne si pripomíname túto dopravno-preventívnu akciu v spolupráci s Prezídiom Policajného zboru SR. Jej cieľom je upozorniť na skupinu chodcov so zrakovým postihnutím, ktorých zákon o cestnej premávke špeciálne vymedzuje ako tých, voči ktorým je vodič povinný dbať na zvýšenú opatrnosť.
Európska únia nevidiacich každoročne vyhlasuje Súťaž braillovských esejí. Posolstvom súťaže je podporiť používanie Braillovho písma ako kľúča pre prístup ľudí so zrakovým postihnutím k informáciám a pre ich sociálnu inklúziu. Aj v dobe, ktorej vládnu moderné technológie, využívajú Braillovo písmo nevidiaci v každom veku.
tags: #integracia #zrakovo #postihnutych