Informovaný súhlas a poradenská starostlivosť v kontexte slovenského zdravotníctva a školstva

Zdravotná starostlivosť je poskytovaná v zložitom systéme zdravotníckych zariadení. Rôznorodosť vzťahov v zdravotníckej starostlivosti zvýšila potrebu práv pacientov. Jedno z práv pacientov ustanovuje, že pacient má právo na informácie o svojej chorobe a liečbe. Informačný systém eZdravie priniesol do slovenského zdravotníctva významné zmeny, ktoré sa dotýkajú aj problematiky informovaného súhlasu a poradenskej starostlivosti. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o týchto aspektoch s ohľadom na platnú legislatívu a praktické dopady na pacientov, lekárov a tiež na oblasť školstva.

Informovaný súhlas v zdravotníctve

Informovaný súhlas pacienta je základným kameňom správne poskytovanej zdravotnej starostlivosti (lege artis). Práve v dôsledku informovaného súhlasu, ktorému predchádza náležité poučenie, dochádza k budovaniu partnerského vzťahu medzi pacientom a zdravotníckym pracovníkom. Je potrebné ho vnímať ako prostriedok zabezpečujúci udržanie balansu a dôvery v procese diagnostiky a liečby.

V ustanovení § 6 ods. 4 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o zdravotnej starostlivosti“) je presne uvedené, čo informovaný súhlas je: „Informovaný súhlas je preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo poučenie podľa tohto zákona.“ Laicky povedané, ide o súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorý vyjadruje pacient potom, ako mu dôkladne, jasne a zrozumiteľne vysvetlia zdravotnícki pracovníci, čo sa s ním bude diať. Informovaný súhlas je aj taký súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo odmietnutie poučenia.

Poučenie pacienta predchádza informovanému súhlasu. Poučenie sa zväčša zabezpečuje ústnym rozhovorom s pacientom. Podstatou poučenia je informovať pacienta o účele, povahe, následkoch a rizikách poskytnutia zdravotnej starostlivosti, o možnostiach voľby navrhovaných postupov a rizikách odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti. Každý zdravotnícky pracovník je povinný na začiatok poučiť pacienta o účele, povahe, následkoch a rizikách poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Táto povinnosť vychádza zo Zákona č. 576/2004 Z. z. Lekár má povinnosť zabezpečiť, aby bol ošetrovaný plne informovaný o svojich možnostiach, rizikách, výhodách a nevýhodách liečby. Je dôležité, aby tento dokument bol napísaný zrozumiteľným jazykom pre presné pochopenie, problematické pojmy je potrebné osvetliť.

Hlavnou úlohou informovaného súhlasu je zachytiť spôsob, akým bol pacient poučený svojím lekárom. Preto je dôležitý aj z hľadiska medicínskeho práva. Tento dokument ochraňuje pacienta i lekára v prípade zaváhaní, nejasností, pochybení. Informovaný súhlas tiež poskytuje ochranu v prípade súdneho sporu obom stranám - pacientovi i zdravotníckemu pracovníkovi. Keďže lekár nesie na svojich pleciach obrovskú zodpovednosť, môže byť pre neho informovaný súhlas istotou a dôkazným prostriedkom na jeho obranu.

Pacient vyjadrujúci tento súhlas musí mať spôsobilosť na právne úkony (minimálne 18 rokov, žiadna duševná choroba či závislosť). Ošetrujúci zdravotnícky pracovník je povinný poskytnúť poučenie zrozumiteľne, ohľaduplne, bez nátlaku, s možnosťou a dostatočným časom slobodne sa rozhodnúť pre informovaný súhlas.

Právo na súkromie a telesná integrita

Právo na súkromie má široký obsah a všeobecne zahrňuje komplexnú sféru života fyzickej osoby, ktorú chce fyzická osoba nechať oddelenú od svojho „verejného/prístupného“ života a ktorú sprístupňuje len vybraným osobám. V prípade Pretty proti Spojenému kráľovstvu Súd pripomenul, že súkromný život zahrňuje aspekty fyzickej a sociálnej identity jednotlivca, vrátane práv na osobnú autonómiu. V prípade Glass proti Spojenému kráľovstvu sa Súd vyjadril, že súkromný život zahrňuje fyzickú a fyziologickú integritu osoby a že štát má pozitívny záväzok zabezpečiť svojim občanom ich právo na jej efektívne rešpektovanie.

Každý zásah do tela inej fyzickej osoby môže byť vykonaný jedine na základe súhlasu dotknutej osoby. V opačnom prípade by sa mohlo jednať o konanie, ktoré by malo trestnoprávne dôsledky. Aj zákrok, ktorý nespôsobil škodu vo svojej podstate zasahuje do osobnostných práv fyzickej osoby a pri absencii súhlasu dotknutej osoby je spôsobilý privodiť na týchto právach ujmu. Povinnosť rešpektovať telesnú a psychickú integritu pacienta (poskytovať zdravotnú starostlivosť len na základe súhlasu pacienta) pôsobí erga omnes a je nevyhnutné ju dodržať, až na zákonom taxatívne definované výnimky v každej situácii.

Ustanovenie práva fyzickej osoby disponovať svojím zdravím možno nájsť v národných, ako aj medzinárodných právnych dokumentoch. V každom z nich sa v zásade uvádza ako súčasť práva na ochranu súkromia.

• Európsky dohovor o ľudských právach
• Európsky dohovor o ľudských právach a biomedicíne (ďalej len „Dohovor“) - čl. 5: „Zásah v oblasti zdravia sa môže vykonať iba vtedy, ak osoba, ktorej sa týka, bola informovaná a so zásahom vyjadrila súhlas.“
• Ústava SR - čl. 16 a čl. 19.

Súhlas je nevyhnutný aj v prípadoch, kedy zdravotnícky výkon nezasahuje do práva na telesnú integritu, ale zasahuje napr. do práva na súkromie.

Výnimky z informovaného súhlasu

Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. umožňuje poskytnúť zdravotnú starostlivosť bez súhlasu pacienta v štyroch prípadoch (§ 6 ods. 9):

• v naliehavých situáciách (neodkladná zdravotná starostlivosť),
• v prípade ochranného liečenia uloženého súdom,
• ústavnej starostlivosti o osobu, ktorá má prenosnú chorobu a ktorá závažne ohrozuje jej okolie,
• v prípadoch duševných ochorení, ktoré sa prejavujú automutiláciou alebo agresiou voči okoliu.

Informovaný súhlas v ére eZdravia

Informačný systém eZdravie priniesol do slovenského zdravotníctva významné zmeny. Informovaný súhlas súvisí s eZdravie len v prípade prístupu k pacientskemu sumáru. Lekár má prístup vždy k pacientskemu sumáru - k život zachraňujúcim údajom aj na základe rozšíreného informovaného súhlasu, ktorý pacient podpisuje pri každom ošetrení.

Súhlas so zápisom do eZdravia

Dôležité je zdôrazniť, že pacient nedáva súhlas na zápis jeho zdravotných záznamov do systému eZdravie. Záznam zobrazený v eZdravie je platným záznamom, ktorý vytvoril zdravotnícky pracovník a podpísal ho svojim ePZP.

Prístup lekárov k informáciám v eZdraví

• Lekár - špecialista má prístupný len výmenný lístok a pacientsky sumár. Pacientsky sumár obsahuje liekovú anamnézu alebo zoznam medikačných záznamov (za posledných 6 mesiacov). Lekárovi je prístupný na základe vloženia eID pacienta s čipom.
• Lekár záchranár bude mať prístup bez súhlasu pacienta k tzv. emergency datasetu (len na čítanie).

Elektronická zdravotná knižka (EZK)

Elektronická zdravotná knižka je súbor najdôležitejších údajov vybraných zo zdravotnej dokumentácie o pacientovi v elektronickej podobe. Vzniká tak, že vybrané údaje zo zdravotnej dokumentácie osoby vedené u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti sú zhromažďované centrálne v Národnom zdravotníckom informačnom systéme. EZK existuje v elektronickej podobe ako množina záznamov v databáze - v Národnom registri elektronických zdravotných knižiek. Register prevádzkuje NCZI.

Obsah elektronickej zdravotnej knižky (EZK) je vymedzený Zákonom č. 153/2013 Z. z. o Národnom zdravotníckom informačnom systéme v znení neskorších predpisov. Všeobecný lekár má prístup k EZK svojich zmluvných pacientov zo zákona, špecialista v rozsahu svojich záznamov. Prístup nad tento rámec je na základe súhlasu pacienta, ktorý prejaví prostredníctvom svojho eID (v prechodnom období prostredníctvom RČ).

Problémy so zápisom do eZdravia

Ako má v súčasnosti postupovať lekár, ak mu systém neumožní zápis údajov do eZdravie (neumožňuje to momentálne pri samoplatcoch a pri BIČ - nie sú v JRÚZ)? Ak pacient nebol stotožnený v systéme eZdravie, je vždy potrebné záznam vytlačiť. Aktuálne sa pacientska dokumentácia musí viesť aj v papierovej forme.

Informovaný súhlas a osoby nespôsobilé na právne úkony

Čo ale v prípade, ak osoba, ktorej sa poskytuje zdravotná starostlivosť, nie je spôsobilá na udelenie súhlasu? Túto situáciu je potrebné riešiť v súlade s platnou legislatívou, ktorá určuje, kto môže udeliť súhlas za nespôsobilú osobu (napr. zákonný zástupca, opatrovník).

Poradenská starostlivosť

Poradenská činnosť zdravotných poisťovní

V zákone o zdravotných poisťovniach (z. č. 581/2004 Z. z.) je upravené, že zdravotná poisťovňa „vykonáva poradenskú činnosť pre poistencov a platiteľov poistného“ [§ 6 ods. 1 písm. f) zákona o zdravotných poisťovniach].

Navrhovaná novela zákona o poskytovateľoch (z. č. 578/2004 Z. z.) prichádza s významnými zmenami v poradenskej činnosti zdravotných poisťovní. Tie by po novom mali mať oprávnenie poskytovať rady o zdraví, životospráve, zdravom životnom štýle či preventívnych programoch. Novela počíta aj s organizovaním programov zdravia a riadenia chorôb, ktoré majú pomôcť pri prevencii a odhaľovaní chorôb. Otázky však vyvoláva, kto bude za zdravotnú poisťovňu analyzovať zdravotný stav poistencov a aké odporúčania budú dávať.

Informovaný súhlas v školskom prostredí

Stále viac sa opakuje v školách otázka, či je potrebné na prácu školského podporného tímu (školský psychológ, školský špeciálny pedagóg, sociálny pedagóg, liečebný pedagóg, školský logopéd a pod.) používať informovaný súhlas.

Zákon o ochrane osobných údajov a školský zákon

Zákon o ochrane osobných údajov 18/2018 uvádza viacero spôsobov, ako získavať a spracúvať osobné údaje. Jedným z právnych základov je aj zákonná povinnosť. V našom prípade je to školský zákon, ktorý v § 11 ods. 6 určuje školám a školským zariadeniam, že majú právo získavať a spracúvať o žiakoch, deťoch a ich zákonných zástupcoch údaje v uvedenom rozsahu.

Zákon o ochrane osobných údajov uvádza, že získavanie a spracúvanie osobných údajov sa nemusí riadiť iba informovaným súhlasom dotknutej osoby, ale môže mať právny základ aj v inej zákonnej úprave, v našom prípade školský zákon, ktorý umožňuje školám získavať osobné údaje bez ďalšieho súhlasu. Ak by sme chceli, aby školský psychológ, či iný pracovník školy získaval informovaný súhlas preto, aby mohol získavať a spracúvať osobné údaje v rozsahu, v akom to § 11 ods. 6 zákon škole umožňuje, bola by to nadbytočná duplikácia, byrokracia a mohlo by to spôsobiť aj zmätok, ak by rodič takýto neodôvodnený súhlas chcel vziať späť. V tomto prípade to však možné nie je, pretože škola spracúva informácie, ktoré následne archivuje vo vysvedčeniach, výkazoch a správach alebo zdieľa ďalej pri prestupe alebo prechode žiaka na vyšší stupeň vzdelania.

Ďalším dôvodom pre informovaný súhlas môže byť to, že ho priamo určuje niektorý zo zákonov. Ak si otvoríme školský zákon, zistíme, že sa tam informovaný súhlas používa len niekoľko krát a to v kontexte:

• organizovania mimoškolských aktivít,
• preradenia do špeciálnej triedy/školy,
• nultého ročníka,
• oslobodenia od dochádzania do školy,
• aktivitami nad rámec ŠkVP a pod.

Na žiadnom mieste v zákone sa nestanovuje osobitný súhlas s intervenciou alebo činnosťou odborných zamestnancov škôl alebo školských zariadení.

Nová povinnosť pre zariadenia poradenstva a prevencie

Od 1. 1. 2026 sa pre zariadenia poradenstva a prevencie zavádza nová povinnosť - informovaný súhlas na odbornú činnosť (v § 130 ods. 8-10 školského zákona). Už od 1. 1. 2023 to vyžadovala aj vyhláška 22/2022 o poradenských zariadeniach v § 2 ods. 5 a 6.

Školský zákon to zdôrazňuje opakovane aj v § 7 ods. 14, že škola na prítomnosť zamestnancov CPP (alebo aj iných štátnych orgánov - polícia, kuratela) nepotrebuje od rodičov súhlas, ak vykonávajú prevenciu (preventívne programy, depistáže, skríningy, besedy, diskusie, sociometrie) alebo krízovú intervenciu (sem by patrilo aj riešenie akútneho šikanovania) a rovnako pre tento účel nepotrebuje súhlas CPP ani pre svoju činnosť v poradni. Zároveň nie je možné odňať dieťaťu právo, aby sa na školu či školské zariadenie obrátilo aj z vlastného podnetu, ak je to v jeho najlepšom záujme.

Všetci zamestnanci školského podporného tímu majú stanovenú svoju činnosť, ktorú majú vykonávať s deťmi alebo žiakmi a ich zákonnými zástupcami, čo stanovuje školský zákon (napr. § 131) a najmä zákon 138/2019 od § 21 - 27. Na rozdiel od lekára, ktorý poskytovanie svojej činnosti má podmienenú informovaným súhlasom priamo v zákone 579/2004 o zdravotnej starostlivosti (§ 4 ods. 4).

Štandardy odborných činností

Ďalším právnym základom pre informovaný súhlas by mohli byť Štandardy odborných činností (§ 130 školského zákona), ktoré stanovujú výkon odborných činností. Tieto štandardy ako nižší právny predpis nemôžu určovať zamestnancom ani školám, či CPP nové povinnosti nad rámec zákona. Tvorcovia štandardov si spočiatku mysleli, že to možné je, ale po kritike štandardy prepracovali a od 8. 7. 2025 je informovaný súhlas iba odporúčaním, ale nie povinnosťou.

Odborný názor je, že takýto súhlas nemá v aplikačnej praxi zmysel a môže spôsobiť mimoriadne ťažkosti až zabrániť výkonu odborných činností, ktoré sú pre dieťa v školskom systéme nevyhnutné - riešenie konfliktov, poradenstvo, individuálna podpora. Problematika súhlasov je veľmi citlivá etická otázka, ale zároveň v školstve sa vysoko nadužíva pri zavádzaní podporných profesií do škôl. Práca školského psychológa je rovnako dôležitá ako práca učiteľa fyziky alebo práca riaditeľa.

Informačná povinnosť školy

To, že nie je potrebné pýtať na činnosť zamestnancov škôl špeciálny súhlas, neznamená, že zamestnanci nemajú zákonnú informačnú povinnosť. Škola i rodič (§ 144 ods. 1, 6 a 7) sú povinní sa vzájomne informovať pri podpore najlepšieho záujmu dieťaťa. Takéto informovanie zahŕňa transparentné zverejňovanie školského vzdelávacieho programu, školského poriadku, činností školského podporného tímu na webe, na nástenke, počas rodičovských združení, priamym informovaním žiakov počas vyučovania i záznamom v triednej knihe, cez informačné systémy škôl (napr. Edupage, eŠkola a pod.). Poskytovanie informácii má byť dialogické, zamerané na vzájomnú komunikáciu, ujasňovanie a spoluprácu, nie iba jednostranné stanovenie.

Na otázku, či si školský psychológ/školský špeciálny pedagóg a ďalší majú pýtať súhlas napr. na prácu s triedou, alebo individuálnu prácu s dieťaťom v škole v súlade so svojou náplňou práce, znie odpoveď: Nie. Nie je na to právny základ. Psychológ pri takejto práci nezískava a nespracúva údaje iné ako tie, ktoré mu zákon umožňuje získavať a spracúvať (ak by áno, tak by súhlas samozrejme potreboval, napr. ak by fotil alebo natáčal prácu žiakov pre účely orientačnej či skupinovej diagnostiky a i).

tags: #informovany #suhlas #poradenska #starostlivost