Kardiovaskulárne ochorenia predstavujú najčastejšiu príčinu úmrtí u žien aj mužov. Na Slovensku, rovnako ako aj v iných krajinách, sú príčinou úmrtnosti číslo jeden, pričom každý štvrtý Slovák zomiera na ischemickú chorobu srdca a mozgovo-cievne príhody. Tragické je, že na infarkt zomiera stále viac ľudí aj v produktívnom veku. Prevencia je v tomto smere kľúčová, no mnohokrát podceňovaná. V rebríčku úmrtí na kardiovaskulárne ochorenia sme v Európe medzi poslednými krajinami. Napriek smutným štatistikám sa väčšine krajín podarilo srdcovo-cievne ochorenia v priebehu desaťročí dramaticky znížiť práve prevenciou. Príčin je niekoľko, vrátane zdravotnej politiky, nedostatku kvalifikovaného zdravotníckeho personálu a technického vybavenia, ale určite aj postoja ľudí k svojmu zdraviu. K lekárovi ideme často až vtedy, keď cítime, že už je zle. Pri tom je veľká škála možností, čo by sme mali a mohli urobiť predtým.
Prednemocničná starostlivosť a kritický čas
Prežitie a kvalita následného života pri náhlych cievnych mozgových príhodách či akútnom infarkte myokardu rozhoduje čas. Dôležité sú minúty a prvé dve či tri hodiny - teda to, či je pacientovi poskytnutá adekvátna zdravotná starostlivosť v čo najkratšom tzv. ischemickom časovom okne. Pacienti s infarktom myokardu či náhlou cievnou mozgovou príhodou sa dnes dostanú do rúk špecialistov v nemocniciach rýchlejšie ako doteraz. Ministerstvo zdravotníctva definovalo sieť 57 pracovísk s potrebným vybavením po celom Slovensku. Posádky záchrannej zdravotnej služby komunikujú s týmito pracoviskami priamo prostredníctvom mobilnej aplikácie, ktorá zrýchľuje komunikáciu medzi záchrannou službou a nemocnicou. Každá posádka má k dispozícii mobilnú aplikáciu, ktorou dokáže zhodnotiť stav pacienta a preposlať EKG pacienta. Na základe toho je vyhodnotené najbližšie pracovisko, kde je potrebný prevoz. Na tomto pracovisku je k dispozícii odborne špecializovaný lekár, ktorý už online konzultuje stav pacienta. Čas od privezenia pacienta do nemocnice a podania liečby sa tak výrazne skracuje. Cieľom je eliminácia tzv. sekundárnych prevozov, teda prevozu z nemocnice, ktorá nemá schopnosť vykonať zákrok, do nemocnice, kde sa takýto výkon realizuje, čím sa skráti dôležitý čas. Počas pilotnej prevádzky bolo možné skrátiť celkové ischemické časové okno z priemeru 231 minút na 181 minút, čo zodpovedá najlepším európskym krajinám.
Úloha magnézia v prevencii a liečbe srdcových ochorení
Magnézium je kľúčový minerál, ktorý zohráva dôležitú úlohu v udržiavaní správnej funkcie srdca a ciev. Je jedným zo štyroch najvýznamnejších katiónov ľudského organizmu a je prítomný vo viac ako 300 enzymatických systémoch, kde je dôležitá tvorba energie cestou adenozín trifosfátu (ATP). Nedostatok magnézia môže viesť ku vzniku inzulínovej rezistencie, zvýšenému tonusu hladkého svalstva a zvýšenej reaktivite krvných doštičiek. Deficit magnézia sa často nachádza pri chronických kardiovaskulárnych ochoreniach, ako sú artériová hypertenzia, koronárna choroba srdca a dyslipoproteinémia. Magnézium normalizuje abnormálnu elektrickú aktivitu srdca, podporuje cievnu vazodilatáciu, má vplyv na cievny endotel a tiež sú známe jeho účinky na elektrofyziologické vlastnosti srdca.
Magnézium pomáha regulovať krvný tlak, znižuje riziko vzniku arytmií a zlepšuje prietok krvi do srdca. Tento minerál tiež podporuje zdravie ciev a prispieva k prevencii infarktu či mŕtvice. Nízka hladina magnézia v krvi znamená väčšiu náchylnosť na vznik srdcových arytmií. Magnézium teda má svoje miesto aj v liečbe srdcových arytmií, a to nielen menej závažných.
Vplyv magnézia na rôzne kardiovaskulárne ochorenia
- Vysoký krvný tlak (artériová hypertenzia): Vysoký krvný tlak je najbežnejšie diagnostikované chronické ochorenie. Sledovania veľkých populácií pacientov dokázali, že vyšší príjem magnézia je spojený s nižším rizikom vzniku vysokého krvného tlaku. Hypomagneziémia je spájaná s nerovnováhou Na+, K+, Ca2+, čo vedie k manifestácii kardiovaskulárnych ochorení. Magnézium ovplyvňuje hladkú svalovinu ciev cez metabolizmus oxidu dusnatého a je prirodzený blokátor kalciových kanálov. Znižuje systémovú vaskulárnu rezistenciu, čím spôsobuje pokles afterloadu a redukuje tlak krvi.
- Koronárna choroba srdca a angina pectoris: Hypomagneziémia je častá u starších pacientov s koronárnou chorobou srdca. Podávanie magnézium orotátu viedlo k zlepšeniu kvality života a psychoemocionálneho stavu u pacientov so stabilnou angínou pectoris a k zlepšeniu tolerancie námahy. Magnézium má tiež vplyv na inhibíciu tvorby trombov u pacientov so stabilnou angínou pectoris.
- Srdcové arytmie: Už dlhodobo je známe, že nižšia hladina magnézia v krvi znamená väčšiu náchylnosť na vznik srdcových arytmií. Magnézium moduluje funkciu atrioventrikulárneho uzla a predlžuje zotavovanie sinusového uzla. Používa sa pri supraventrikulárnych tachykardiách a je efektívne pri torsade de points.
- Prolaps mitrálnej chlopne: Klinicky sa prolaps cípu mitrálnej chlopne veľmi často prejavuje búšením srdca, nepravidelnou činnosťou srdca, strachom a úzkosťou. Komplexné sledovanie pacientov s prolapsom mitrálnej chlopne po dobu 15 rokov s doplnením magnézia viedlo k poklesu pulzovej frekvencie, zníženiu počtu epizód tachykardií a zníženiu výskytu supraventrikulárnych i komorových extrasystol.
Dopĺňanie magnézia: Zdroje a biodostupnosť
Keďže si ľudské telo nedokáže horčík vyrobiť samo, potrebuje ho prijímať z vonkajších zdrojov. V prvom rade sú to potraviny. V mnohých prípadoch potraviny na doplnenie správnej hladiny magnézia nepostačujú. Vtedy prichádzajú na rad výživové doplnky. Doporučený denný príjem magnézia (DDDMg) pre dospelého muža je asi 400 mg a pre dospelú ženu asi 300 mg. V priemere pre dospelého jedinca je to asi 350 mg/deň, čo zodpovedá 15 mmol magnézia.
Zdroje magnézia v potrave
Potraviny bohaté na horčík sú kľúčom k udržaniu zdravia a optimálneho fungovania organizmu. Tu sú príklady s orientačným obsahom magnézia na 100g (a % z DDD, ktorá je 400 mg):
| Potravina | Množstvo Mg na 100g (mg) | % DDD (400 mg) |
|---|---|---|
| Mandle | 270 | 67,5% |
| Špenát | 80 | 20% |
| Avokádo | 29 | 7,25% |
| Čierna fazuľa | 160 | 40% |
| Horká čokoláda (70-85% kakao) | 228 | 57% |
| Banány | 27 | 6,75% |
| Celozrnný chlieb | 90 | 22,5% |
Magnézium v pitnej vode
Zdravotným významom magnézia a kalcia v pitnej vode vo vzťahu k nemocnosti a úmrtnosti akútnym infarktom myokardu sa zaoberala už rada štúdií, ale s rozporuplným výsledkom. Niektoré predchádzajúce štúdie preukázali inverzný vzťah medzi prítomnosťou horčíka v pitnej vode a rizikom úmrtia na ischemickú chorobu srdca a infarkt myokardu. Zistilo sa, že riziko úmrtia bolo o 7,6 % nižšie v kvartile s vysokou hladinou horčíka (>=8,3 mg/liter). Okrem toho sa ukázalo, že rôzne hladiny horčíka vo vode nemali vplyv na celkovú častosť výskytu akútneho infarktu myokardu, ale percento prípadov, ktoré AIM prežili, bolo väčšie v skupine s vyššími hodnotami horčíka v pitnej vode, a obzvlášť počet úmrtí na AIM mimo nemocnice bol menší v skupine s vysokou hladinou horčíka. Magnézium je vo vode prítomné vo forme hydratovaných iónov, v tomto stave má vyššiu biodostupnosť ako horčík v potrave, viazaný v rôznych zmesiach, ktoré sú ťažšie absorbované. Existuje experimentálna pilotná štúdia preukazujúca, že horčík vo vode je lepšie absorbovaný ako dietárny horčík. Jeden z dôvodov, prečo sa v minulosti nedostatok magnézia nevyskytoval v takej miere ako dnes, môže byť ten, že naši predkovia konzumovali vodu zo studní, ktorá bola mineralizovaná. V štúdii z Fínska sa zistilo, že zvýšenie horčíka vo vode len o 1 mg na liter znamenalo dvojpercentný pokles infarktu myokardu. Slovenskí kardiológovia jednoznačne odporúčajú magnéziovo-kalciovú vodu Gemerka.
Výživové doplnky a formy magnézia
Pri magnéziu by ste sa mali vždy informovať o forme, ktorú konkrétny doplnok obsahuje. Oxid alebo uhličitan horečnatý sú formy, ktoré majú pomerne nízku vstrebateľnosť, kým najlepšie formy magnézia sú tie organické a chelátové, ako je citrát, malát, orotát alebo bisglycinát. Vstrebateľnosť minerálov z organických zlúčenín je mnohonásobne vyššia ako zo zlúčenín anorganických. Napríklad bisglycinát je vhodný na upokojenie, regeneráciu a zlepšenie spánku, zatiaľ čo malát má energizujúce účinky a znižuje pocit únavy.
Synergia s inými minerálmi a vitamínmi
Kombinácia magnézia s ďalšími minerálmi a vitamínmi môže mať synergický účinok na zdravie, najmä ak sa zameriame na zdravie srdca a správnu funkciu celého organizmu:
- Vápnik a magnézium: Spolupracujú pri udržiavaní zdravia svalov a kostí. Dôležitý je správny pomer medzi týmito dvoma minerálmi.
- Draslík a magnézium: Hrajú kľúčovú úlohu pri regulácii krvného tlaku. Zvýšený príjem draslíka môže znížiť riziko srdcových ochorení.
- Vitamín D a magnézium: Vitamín D zvyšuje vstrebávanie vápnika, ale na to, aby tento proces prebiehal efektívne, je nevyhnutný dostatok magnézia.
- Vitamín K2 a magnézium: Vitamín K2 je kľúčový pri správnej distribúcii vápnika, čím predchádza kalcifikácii ciev.
- Zinok a magnézium: Sú kľúčové pre metabolizmus a správne fungovanie imunitného systému. Je dôležitý vyvážený príjem, pretože príliš vysoký príjem zinku môže brániť vstrebávaniu magnézia.
- Vitamín B6 a magnézium: Vitamín B6 pomáha telu efektívnejšie využívať magnézium a spoločne pomáhajú znižovať stres a podporovať zdravie nervového systému.
Životný štýl a prevencia
Základným predpokladom pre zdravé srdce je vhodná životospráva, dostatok pohybu a pobytu na čerstvom vzduchu. Žijeme však v uponáhľanej dobe a často si nevieme nájsť dostatočný čas na obed, alebo sa stravujeme nezdravo. Všetci hovoríme o zmene životného štýlu, ktorá zahŕňa zdravú životosprávu, správny hydratačný režim a spánkovú hygienu, vyhýbanie sa stresu. Ľahko sa o tom hovorí, ťažšie žije. V dnešnej spoločnosti sa kladie vysoký dôraz na výkon, na psychohygienu si nevieme nájsť čas.
Stres a jeho vplyv na srdce
Stres srdcu vyslovene neprospieva. Úplne sa ho však nevieme zbaviť. Trvalá záťaž je nežiaducim javom pre kardiovaskulárny systém. Už menší stres môže spustiť problémy so srdcom, napríklad nedostatočný prietok krvi do srdcového svalu, čo spôsobuje nedostatok živín a kyslíka. Z dlhodobého hľadiska to môže ovplyvniť zrážanie krvi, teda jej zahustenie a vznik zrazenín, ktoré vedú až k infarktu. Bolo preukázané, že ľudské telo v strese spotrebováva viac horčíka ako keď je v pokoji. Nízka hladina horčíka môže viesť k vyššej náchylnosti na stres, úzkosť alebo depresiu.
Fyzická aktivita a fajčenie
Blahodarný vplyv na srdce má dostatok fyzickej aktivity. Každý pohyb sa pritom počíta - prechádzka, schody namiesto výťahu, tancovanie, ale aj hra s deťmi, domáce práce alebo práce v záhrade. Nemusíme sa stať vrcholovým športovcom, stačí sa hýbať, chodiť čo najviac pešo. Významným rizikovým faktorom je fajčenie. Tabakový dym si ročne vyžiada až 6 miliónov životov.
tags: #infarkt #prednemocnicna #starostlivost #magnezium