Indikátory kvality života seniorov na Slovensku

Proces demografického starnutia v krajinách EÚ je realitou, ktorá významne ovplyvňuje prijímanie politických a spoločenských opatrení na národnej úrovni. Dokumenty zamerané na problematiku aktívneho starnutia vnímajú starnutie populácie nielen ako záťaž pre spoločnosť, ale predovšetkým ako príležitosť pre individuálne spoločnosti na dosiahnutie vyššej úrovne rozvoja, súdržnosti a medzigeneračnej udržateľnosti.

Kvalita života seniorov je komplexný a mnohostranný fenomén, ktorý je ovplyvnený širokou škálou faktorov. Tieto faktory zahŕňajú objektívne životné podmienky, subjektívnu prosperitu a spokojnosť, osobné hodnoty a ašpirácie. Vzhľadom na starnutie populácie na Slovensku je dôležité venovať pozornosť indikátorom kvality života seniorov a hľadať spôsoby, ako ju zlepšiť.

Kvalita života je ťažko definovateľný pojem, ktorý je často vnímaný individuálne a subjektívne. Vo všeobecnosti sa dá chápať ako vnímanie vlastného postavenia v živote v kontexte kultúry a hodnotového systému, v ktorom človek žije, a vo vzťahu k svojim cieľom, očakávaniam, životnému štýlu a záujmom. Kováč (2004) naznačuje, že kvalitu života možno chápať ako to, čím sa vyznačuje život jednotlivca v porovnaní so životom iných jednotlivcov. Odborníci sa zhodujú na tom, že ide o komplexný koncept, ktorý zahŕňa sociálne, biologické a psychologické aspekty života.

V odbornej literatúre existuje niekoľko prístupov k definovaniu kvality života:

• Sociologicko-ekonomické: Zameriavajú sa na materiálne podmienky života, životný štandard a spôsob života.
• Psychologické: Vychádzajú zo subjektívnej spokojnosti s vlastným životom a jeho jednotlivými oblasťami.
• Aplikačné: Zameriavajú sa na manažment intervencií v krízových situáciách a na meranie dosiahnutých výsledkov.
• Syntetizujúce: Určujú model kvality života, ktorý kombinuje rôzne oblasti života a vnútorné komponenty v každej z nich.

Tokárová (2002) definuje kvalitu života ako komplexnú kategóriu, ktorá zahŕňa sociálne, biologické a psychologické podmienky života. Medzi jej ukazovatele patria fyzická pohoda, materiálna pohoda, kvalita medziľudských vzťahov, sociálne a občianske aktivity, osobný rozvoj, sebarealizácia a rekreácia.

Definovať kvalitu života ľudí vo vyššom veku, stanoviť jej indikátory a riešiť jej teoreticko-praktické otázky je úlohou interdisciplinárnych odvetví. Riešenie tohto aspektu si preto vyžaduje syntézu viacerých hľadísk, mnohých poznatkov a vedeckých prístupov rôznych vedných disciplín. Práve na základe týchto skutočností zohráva teória sociálnej práce veľmi významnú úlohu.

Indikátory kvality života seniorov sú kvalitatívno-kvantitatívne charakteristiky sociálnych procesov, ktoré obsahujú jednotlivé aspekty sociálneho rozvoja seniorov alebo skupín seniorov. Tieto indikátory pomáhajú merať a hodnotiť rôzne aspekty života seniorov, ako sú zdravie, sociálne vzťahy, ekonomická situácia, bývanie a životné prostredie.

Džuka (2004) zostavil hlavné dimenzie na hodnotenie a meranie kvality života občana:

• Objektívne životné podmienky
• Subjektívna prosperita a spokojnosť
• Osobné hodnoty a ašpirácie

V týchto dimenziách sa sleduje psychická, materiálna, sociálna a emocionálna stránka života, rozvoj a aktivity.

Zatura a Goodheart (In: Oliver et al., 1996) zdôrazňujú, že dobrý život určujú spoločenské normy, zákony a spôsoby, ktoré pomáhajú kvalitu života dosiahnuť a udržať.

V gerontológii odborníci diskutujú o tom, že „invalidný proces“ vo svojej podobe zahŕňa interakcie úzko viazané na kultúrne normy a sociálno-ekonomický status jednotlivca (napr. postoje, emócie, stigma, dostupnosť alebo jeho nedostatok rôznych služieb, bezbariérovosť atď.). Okrem rozdielov medzi pohlaviami, etnického pôvodu a ekonomického statusu, patria aj sociálne ukazovatele medzi tie z významných faktorov, ktoré súvisia s mierou zdravotného postihnutia, pretože ovplyvňujú kvalitu života v starobe.

Zdravotné postihnutie môže vzniknúť kedykoľvek v dôsledku rôznych príčin a dotýka sa každého z nás v určitej fáze života. Aj u seniorov môžeme podrobnejšie skúmať kvalitu života, ktorá sa odráža v mnohých sociálnych aspektoch (ako napr. sociálna izolácia, interpersonálne vzťahy).

U imobilných seniorov sa kvalita života vplyvom zdravotného postihnutia môže v niektorých aspektoch líšiť v závislosti od prostredia, v ktorom žijú. Sociálne riziká, ako samota a izolácia, môžu znižovať kvalitu života, zatiaľ čo aktivity podporujúce spoločenskú integráciu ju môžu zvyšovať.

Ak chceme tomuto problému porozumieť, musíme sa zamerať na skutočnosť, že zdravotné postihnutie je akýmsi prienikom medzi jednotlivcom a jeho prostredím, zároveň vnímať potenciál terapeutického prostredia na udržanie alebo zvýšenie kvality života seniorov.

V súvislosti so starobou sa pojem kvality života objavuje pomerne často, avšak predmetom výskumu býva skôr životná spokojnosť. Aj z týchto dôvodov vyvinul medzinárodný výskumný tím WHOQOL-OLD inštrument pre meranie kvality života u osôb vyššieho veku.

Svetová zdravotnícka organizácia (World Health Organization) definovala kvalitu života tým, ako človek vníma svoje postavenie v živote v kontexte kultúry, v ktorej žije vo vzťahu ku svojim cieľom, očakávaniam, životnému štýlu a záujmom. (WHO, 1996) vytvorila na začiatku deväťdesiatych rokov skupinu WHOQOL (World Health Organization Quality of Life Group) a vytvorila štandardizované dotazníky pre meranie kvality života.

WHO teda nielenže definovala kvalitu života, ale vyvinula dotazníky v základnej i modifikovanej podobe na meranie kvality života seniorov. WHOQOL-OLD - špeciálny modul pre starší vek. Dotazník WHOQOL-OLD je štandardizovaným dotazníkom, ktorý vznikol v rámci projektu Svetovej zdravotníckej organizácie: „Meranie kvality života seniorov a jej vzťah k zdravému starnutiu: WHOQOL-OLD“. Projekt prebiehal v rokoch 2001 až 2004 a zúčastnilo sa ho 23 výskumných centier zo 4 kontinentov.

Inštrument WHOQOL-OLD nie je určený pre samostatné použitie, ale iba ako dodatkový modul k dotazníkom kvality života WHOQOL-100 alebo WHOQOL-BREF, čo je skrátená verzia WHOQOL-100.

Dotazník WHOQOL-OLD sa skladá zo šiestich domén: fungovanie zmyslov, nezávislosť, naplnenie, sociálne zapojenie, postoj k smrti a umieranie, blízke vzťahy. Každá uvedená oblasť (doména) obsahuje 4 položky, dotazník má teda 24 položiek, ktoré sú hodnotené na päť bodových Likertových škálach.

Dotazník WHOQOL-BREF je skrátenou verziou tohto dotazníka, pričom prihliada s ohľadom na skúmané osoby (dlhodobo chorí, seniori, osoby so zdravotným znevýhodnením a pod.). Pozostáva zo štyroch domén (obsahujúcich 24 otázok) a z dvoch otázok zameraných na hodnotenie kvality života a spokojnosti so zdravím: fyzický stav (do domény sú zahrnuté aj 4 otázky súvisiace s nezávislosťou), prežívanie (doména obsahuje aj otázku zameranú na spiritualitu), sociálne vzťahy a prostredie.

Výskum realizovaný na Slovensku v rokoch 2014-2015 sa zameral na porovnanie kvality života imobilných seniorov žijúcich doma a v sociálnych zariadeniach. Výskumný súbor tvorilo 225 respondentov, z ktorých 200 žilo v sociálnych zariadeniach a 25 v domácom prostredí.

Pri riešení nášho výskumného problému bol realizovaný kvantitatívny prístup k metodológii výskumu. Výberový výskumný súbor teda predstavoval 225 respondentov, pričom počet respondentov v jednotlivých sociálnych zariadeniach regiónov Slovenska bol v inštitucionálnom prostredí (N=200) a kontrolnú skupinu tvorilo 25 klientov v domácom prostredí (N=25).

V podrobnejšom skúmaní problematiky sme sa zameriavali na rozdiely vo vnímaní nezávislosti, v naplnení a sociálnom začlenení medzi seniormi bývajúcimi doma a seniormi v sociálnych zariadeniach.

Úlohou respondentov bolo pomocou 5-stupňovej Likertovej škály zhodnotiť mieru svojho súhlasu resp. nesúhlasu s daným výrokom. Princípom merania je priraďovanie čísel pocitom, prežitkom a pod., pričom na stupnici respondent vyjadrí ich subjektívnu spokojnosť s jednotlivými oblasťami.

V štatistickom porovnaní boli zistené relevantné rozdiely vo vnímaní nezávislosti, v naplnení a sociálnom začlenení medzi imobilnými seniormi žijúcimi doma a seniormi žijúcimi v sociálnych zariadeniach.

Zlepšenie kvality života seniorov si vyžaduje komplexný prístup, ktorý zohľadňuje všetky relevantné faktory. Medzi kľúčové oblasti, na ktoré by sa mala zamerať pozornosť, patria:

• Podpora zdravia a prevencia chorôb: Zabezpečenie dostupnosti kvalitnej zdravotnej starostlivosti, podpora zdravého životného štýlu, prevencia chronických ochorení.
• Podpora sociálnej inklúzie: Zabezpečenie prístupu k sociálnym službám, podpora medzigeneračných aktivít, boj proti sociálnej izolácii a osamelosti.
• Zabezpečenie dôstojného bývania: Podpora výstavby a rekonštrukcie bezbariérových bytov, zabezpečenie dostupnosti bývania pre seniorov s nízkym príjmom.
• Zlepšenie ekonomickej situácie: Zvyšovanie dôchodkov, zabezpečenie prístupu k finančným službám, podpora zamestnanosti seniorov.
• Podpora vzdelávania a celoživotného učenia: Zabezpečenie prístupu k vzdelávacím programom pre seniorov, podpora aktívneho starnutia.

Štúdium na Univerzite tretieho veku (UTA) je organizované podľa zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a v súlade so zákonom č. 568/2009 Z.z. o celoživotnom vzdelávaní.

tags: #indikatory #kvality #zivota #seniorov