Imobilizačný syndróm: Komplexný prístup k rehabilitácii, liečbe a prevencii

Imobilita, definovaná ako neschopnosť samostatného, voľného a účelového pohybu, predstavuje závažné zdravotné riziko. Imobilný človek je pri rôznych bežných činnostiach odkázaný na pomoc inej osoby. Komplexná ošetrovateľská starostlivosť o imobilného pacienta zabezpečuje správnu starostlivosť, predchádza komplikáciám a podporuje udržanie najvyššej možnej miery samostatnosti.

Imobilizačný syndróm je stav, ktorý vzniká v dôsledku dlhodobého obmedzenia pohybu. Toto obmedzenie môže byť spôsobené rôznymi faktormi, ako sú choroby, úrazy, operácie alebo celková slabosť. Dlhodobá imobilita vedie k oslabeniu svalov, zhoršeniu funkcie kĺbov, problémom s krvným obehom a ďalším komplikáciám, ktoré negatívne ovplyvňujú kvalitu života pacienta. Imobilizácia vyvoláva vždy veľký zásah do organizmu, ktorý môže spôsobiť patologické zmeny vo všetkých systémoch tela. Poruchy, ktoré imobilizácia spôsobuje, môžu byť psychické alebo fyzické.

Pochopenie imobility a imobilizačného syndrómu

K rozvoju imobility u pacientov vedie viacero zdravotných problémov. Medzi najčastejšie ochorenia, ktoré spôsobujú imobilitu, patria rôzne neurologické, ortopedické a kardiovaskulárne stavy. Príčinou môžu byť všetky stavy, pri ktorých musí pacient dodržiavať pokoj na lôžku (napr. pooperačné stavy, akútny infarkt myokardu), alebo pri ktorých sa nemôže aktívne pohybovať (napr. hemiplégia, paraplégia). K vzniku imobilizačného syndrómu prispievajú aj vyšší vek, polymorbidita, podvýživa, výrazné prejavy celkovej artériosklerózy. Medzi ďalšie príčiny vzniku imobilizačného syndrómu patrí aj slabosť, bolesť, strata rovnováhy a psychologické problémy.

Imobilita je syndróm s variabilným klinickým obrazom, vždy je následkom vážnej poruchy zdravia, vždy predstavuje vážne zdravotné riziko. Obmedzenie pohybu vyvoláva patologický stav s možnými následkami pre celý organizmus.

Prejavy imobilizačného syndrómu

Prejavy imobilizačného syndrómu môžeme rozdeliť na psychické a somatické:

• Psychické: strata motivácie, depresia, apatia, úzkosť, strach, nepokojnosť a podráždenosť, znížená motivácia učiť sa a riešiť problémy, zhoršenie vnímania času a priestoru, zvýšený pocit bezmocnosti, zhoršený spánok.
• Somatické:
  • Svalový systém: atrofia svalstva, vznik kontraktúr (zníženie alebo nemožnosť plného pasívneho rozsahu pohybu). Svalová sila sa následkom nečinnosti zmenšuje, strata svalovej sily je 1 - 3 % denne alebo 10 - 15 % za týždeň. Ak nehybnosť trvá dva mesiace, môže svalová hmota atrofovať na polovicu pôvodného objemu, pričom väčšie svaly sú postihnuté viac než menšie. Svaly dolných končatín môžu strácať silu dvakrát rýchlejšie ako svaly horných končatín.
  • Kostrový systém: vznik osteoporózy, ktorá začína po 2 týždňoch po imobilizácii. Následne po 3 týždňoch dochádza k demineralizácii kostí, čo je spôsobené vyplavovaním vápnika z kostí. Chorý je ohrozený kompresívnymi zlomeninami stavcov a patologickými zlomeninami.
  • Kardiovaskulárny systém: zhoršenie kardiálnej funkcie, zvýšenie rizika vzniku trombózy, ortostatická hypotenzia (pokles tlaku pri posadení či postavení), hydrostatický edém (stáza krvi v dolných končatinách). Srdcová výkonnosť sa znižuje, tepová frekvencia sa zvyšuje o 0,5 úderu/min denne.
  • Respiračný systém: zhoršenie saturácie kyslíka, atelektázy, predispozícia k vzniku pneumónie (zápal pľúc), pokles ventilácie pľúc a stáza krvi v pľúcach.
  • Gastrointestinálny systém: zmenšená chuť do jedla, spomalenie peristaltiky, zápcha (obstipácia), niekedy paradoxná hnačka.
  • Urogenitálny systém: zhoršené vyprázdňovanie mechúra, retencia moču, inkontinencia, tvorba obličkových konkrementov (nefrolitiáza), infekcia močového traktu.
  • Kožný systém: dekubity (preležaniny), potničky, zapareniny.

Imobilizačný syndróm môže byť spúšťačom celého radu komplikácií, ktoré môžu mať až fatálny koniec. Opakovane sa tiež preukázal priamy vzťah medzi imobilitou, inkontinenciou a včasnou mortalitou. Najvážnejšie komplikácie hroziace imobilnému starému pacientovi sú hypostatická pneumónia, dekubity, tromboembolické príhody, psychická deprivácia, kontraktúry a osteoporóza s jej dôsledkami a adaptačné zlyhanie.

Prevencia imobilizačného syndrómu

Prevencia vzniku imobilizačného syndrómu predstavuje neoddeliteľnú súčasť ošetrovateľskej starostlivosti o imobilného pacienta. Prevencia imobilizačného syndrómu spočíva aj v odstránení príčin, ktoré vedú k imobilizácii. Pobyt na lôžku musí byť skrátený na nevyhnutný čas, treba sa vyvarovať zbytočným hospitalizáciám a ústavnému pobytu starých ľudí.

Prevenciu imobilizačného syndrómu môžeme rozdeliť na primárnu prevenciu a sekundárnu prevenciu zameranú na prevenciu problémov z imobility.

Primárna prevencia

Súčasťou primárnej prevencie je napríklad povzbudzovanie pacienta k aktivite spojenej s prekonávaním tiaže. To znamená, že pacientovi pomáhame vstať z postele a začíname s ním chodiť čo najskôr. Pacient najprv sedí na posteli, potom na jej boku. Neskôr mu pomôžeme z postele vstať a prejsť na stoličku. Napokon chodí s pomocou, pričom vzdialenosti postupne zvyšujeme. Státie alebo chôdza spôsobujú nielen úplnú extenziu bedrových a kolenných kĺbov, ale vyvolávajú aj gravitačné zaťaženie, ktoré zamedzuje strate kalcia z kostí.

Pacientom, ktorí nemajú dosť síl na státie či chodenie, alebo neudržia rovnováhu, môžeme pomôcť nácvikom pasívnej antigravitácie použitím sklopného stola alebo špeciálnej sklopnej postele. Posteľ sa postaví do vertikálnej polohy, čo umožňuje pacientovi stáť a niesť svoju hmotnosť. Program fyzických cvičení zahŕňa pasívne a aktívne cvičenia na rozsah pohybu. Príkladom vhodného cvičenia je používanie trapézového závesu pri zdvíhaní tela z postele. Aktívne cvičenia na rozsah pohybu sú cviky, pri ktorých pacient pohybuje každým kĺbom tela, pričom maximálne napína všetky svalové skupiny v okolí kĺbu. Tieto cvičenia udržiavajú alebo zvyšujú svalovú silu a vytrvalosť.

Sekundárna prevencia

Sekundárna prevencia je zameraná na prevenciu problémov z imobility. V jednotlivých systémoch sa zameriavame na tieto preventívne opatrenia:

• Kardiovaskulárne komplikácie: vhodné sú pohyby a cvičenia každého druhu (najmä s dolnými končatinami), cviky na nezávislosť v bežných aktivitách, otáčanie sa a iné pohyby v posteli. Tieto aktivity spomaľujú frekvenciu srdca a zvyšujú jeho rezervu, stimulujú sympatikový nervový systém k znovuobnoveniu periférnej vazokonstrikcie počas zmien polohy, zlepšujú svalový tonus, a teda zabraňujú vzniku edému, ako aj trombov a embolov. Ďalším zásahom je posilňovanie periférnej vazokonstrikcie vertikálnou polohou. Patrí sem postupné zvyšovanie prednej časti postele. Sestra starostlivo sleduje prípadný pokles tlaku, sťažnosti pacienta na závrate či neistotu vo vzpriamenej polohe.
• Tromboembolická choroba: zahŕňa používanie elastických pančúch alebo bandáže, ktoré napomáhajú predchádzať ortostatickej hypotenzii a nahromadeniu krvi v žilách dolných končatín, ktoré spôsobuje dilatáciu žíl, ich preplnenie s následným edémom a možnosťou vzniku trombov. Pančuchy treba dvakrát denne vyzliecť na 20 - 30 minút. Pri podozrení na trombózu pacientovi ukladáme dolné končatiny do zvýšenej polohy. Pacienta upozorníme, aby si nemasíroval lýtka, lebo masáž by mohla uvoľniť prípadný trombus.
• Respiračný systém: dychové cvičenia a kašľanie predstavujú efektívny spôsob na dosiahnutie správneho dýchania. Príjem tekutín najmenej 2000 ml denne uľahčuje expektoráciu. Bránicovobrušné dychové cvičenia znižujú množstvo nevymieňajúceho sa a stagnujúceho vzduchu v alveolách a redukujú úsilie potrebné na dýchanie. V rámci rehabilitácie je potrebné zvýšiť pľúcnu ventiláciu a rozvinúť pohyblivosť hrudníka. Pacient sa musí naučiť dýchať hlboko nosom, nesmie držať hrudník v inspiračnom postavení, ale má ho uvoľniť a tým prehĺbiť dýchanie. Spočiatku sa nacvičuje statické dýchanie, neskôr dynamické. Následne nácvik dýchania v prirodzenom tempe a rytme. Snaha pacienta naučiť vykašliavanie.
• Metabolické a výživové problémy: vyžaduje, aby pacient prijímal dostatočné množstvo proteínov, tukov a vláknin. Vysokoenergetická strava napomáha znovuzískaniu spotrebovanej energie a hojeniu tkanív. Vláknina je dôležitá na prevenciu zápchy.
• Močové a endokrinné problémy: vhodné je časté otáčanie a polohovanie, ktoré znižuje množstvo stagnujúceho moču v obličkách a močovom mechúre a napomáha lepšiemu vyprázdňovaniu pri každom močení. Pacientovi odporúčame piť aspoň 2000 ml tekutín denne.
• Preležaniny (dekubity): preventívne opatrenia zahŕňajú úpravu prostredia, správne polohovanie, výživu a úzkostlivú hygienu. Poloha pacienta by sa mala meniť každé dve hodiny, ak je potrebné aj častejšie. Pacient sa musí dvíhať, nikdy nie ťahať do sediacej polohy.

Zásady starostlivosti o imobilného pacienta

Jednotlivé úkony starostlivosti a potreby pacienta úzko súvisia s jeho zdravotným stavom. Pacienti, ktorí sú na lôžko pripútaní úplne, budú potrebovať opateru a starostlivosť častejšie a vo väčšej miere, než tí, ktorí sú čiastočne schopní vykonávať niektoré úkony sami. Pri starostlivosti o imobilného pacienta by ste mali postupovať podľa týchto zásad:

• Precíznosť: Keďže sa pacient nevie o seba postarať sám, je dôležité, aby ste napríklad v rámci jeho hygieny vykonali všetky úkony poctivo a precízne. Zabránite tak vzniku podráždenia, zaparenia či infekcií.
• Pravidelnosť: Nájdite si spolu s vašim blízkym či pacientom režim, dbajte na pravidelnosť hygieny (minimálne ráno a večer) a tiež pravidelnú zmenu polohy.
• Individuálny prístup: Nezabúdajte, že každý človek je iný, má iné potreby a pocity, snažte sa s ním čo najviac komunikovať to, čo cíti, potrebuje a ako sa má.
• Empatia: Je veľmi dôležité prejaviť empatiu a poskytnúť dotyčnému dostatočnú pomoc, ktorú potrebuje.
• Trpezlivosť a obetavosť: Starostlivosť o milovaného človeka, ktorý je odkázaný na svojich príbuzných, si vyžaduje dávku odhodlania, trpezlivosti a často i obetavosti.

Hygienická starostlivosť o imobilného pacienta

Správne vykonaná hygiena pomáha zvýšiť komfort pacienta a zároveň funguje ako prevencia pred vznikom infekcie, či dekubitov. Hygienická starostlivosť o imobilného pacienta by mala zahŕňať starostlivosť o pokožku, vlasy, nechty, zuby, ústa, uši a oblasť genitálií. Pri imobilnom pacientovi prebieha celá očista na posteli. Pravidelná hygiena ležiaceho pacienta je kľúčová pre zdravie tela aj ducha.

Fázy hygienickej starostlivosti

Hygienickú starostlivosť o imobilného pacienta môžeme rozdeliť na 3 fázy:

• Ranná toaleta: Zahŕňa starostlivosť o tvár, ruky, ústnu dutinu, intímnu hygienu, starostlivosť o vlasy, úpravu postele a posteľnej bielizne, v lete aj celkový kúpeľ chorého na posteli, prezlečenie pyžama. V rámci rannej hygieny je potrebné umyť tvár, ústnu dutinu, skontrolovať, či sú čisté uši, nos i oči. Podľa potreby môžete vykonať aj hygienu genitálií. Pokiaľ je šanca, že sa váš pacient alebo blízky bude počas dňa pohybovať, je vhodné prezliecť ho do domáceho oblečenia. Pomôže mu to zachovať si akýsi pocit aktívnosti a rozdelenia dňa na „aktívny“ čas a čas odpočinku.
• Večerná toaleta: Prebieha obdobne ako ranná toaleta, s tým rozdielom, že prichádza čas na kúpeľ. Pri večernej hygiene môžete postupovať podobne ako pri rannej.
• Priebežná toaleta: Zahŕňa pomoc s vylučovaním moču a stolice a v prípade inkontinencie pravidelnú výmenu inkontinenčných pomôcok.

Kúpanie a perineálna starostlivosť

Hlavným cieľom kúpania je očistiť telo od všetkých nečistôt, potu, choroboplodných zárodkov, odlupovanej pokožky a ďalších vecí. Takéto čistenie chráni telo pred infekciami a tiež podporuje zdravý krvný obeh a pohodlie pacienta. V závislosti od možností a pohyblivosti pacienta je možné túto procedúru vykonať ako: kompletný posteľový kúpeľ, čiastočný kúpeľ, kúpeľ vo vani alebo sprchovacom kúte. V prípade posteľového kúpeľa vám postačí lavór s teplou vodou, umývacie rukavice alebo žinky a uteráky. Pri umývaní by ste mali byť naozaj dôkladní. Je potrebné odstrániť z pokožky nečistoty, pot aj odumretú pokožku.

Ďalšie aspekty hygienickej starostlivosti

Netreba zabudnúť na ústnu hygienu dvakrát denne a pravidelnú starostlivosť o nechty. Nechty by mal mať ležiaci pacient vždy čisté. Len tak sa dá predísť infekcii alebo poraneniu.

Prebaľovanie ležiaceho pacienta

Prebaľovanie ležiaceho pacienta je ďalším zo základných hygienických úkonov. Je nevyhnutné predovšetkým u tých pacientov, ktorým zdravotný stav neumožňuje používanie klasickej toalety ani toaletného kresla. Prebaľovať ležiaceho pacienta by ste mali vždy ráno po zobudení, večer pred spaním a potom podľa potreby vždy, keď je plienka znečistená.

Postup prebaľovania

1. Vopred si pripravte všetko potrebné - rukavice, absorpčnú podložku, čistú plienku, pomôcky na umytie intímnych partií.
2. Umyte si ruky a natiahnite si rukavice.
3. Pod pacienta umiestnite absorpčnú podložku.
4. Opatrne ho otočte na bok.
5. Odstráňte znečistenú plienku a umyte intímne partie pacienta (vždy spredu dozadu).
6. Pokožku dobre osušte, predovšetkým v kožných záhyboch.
7. V prípade potreby môžete použiť krém na ochranu pred zapareninami.
8. Rozložte čistú plienku a podsuňte ju pod pacienta.
9. Pacienta následne prevráťte späť na chrbát a upravte plienku.
10. Plienka má vpredu siahať tesne pod pupok, vzadu k pásu.

U inkontinentných pacientov (s únikom moču alebo stolice) je možné požiadať o príspevok na výdavky spojené s opotrebovaním šatstva. Pri ťažkom stupni, ktorý sa zvyčajne týka starších a imobilných pacientov, vám môže lekár predpísať pomôcky hradené poisťovňou až do 51,94 EUR mesačne. Ťažký únik moču či stolice je nepríjemnou súčasťou každodenného života imobilných pacientov. Správny výber inkontinenčných pomôcok vyvinutých špecialistami je prostriedkom na zlepšenie celkového fyzického aj psychického pohodlia pacienta.

Polohovanie a prevencia proti preležaninám (dekubitom)

Polohovanie predstavuje základ prevencie tvorby preležanín. Dlhodobé ležanie či napríklad sedenie na invalidnom vozíku môže mať za následok vznik nepríjemných a bolestivých preležanín, zvaných aj dekubity. Ide v podstate o ťažko sa hojace rany, ktoré vznikajú tlakovým poškodením tkanív. Zabezpečiť zmenu polohy imobilného pacienta je potrebné počas dňa minimálne každé 2 hodiny a počas noci minimálne každé 3 hodiny. Pri každej zmene polohy si zároveň všímajte zmenu farby kože. Každé začervenanie pokožky predstavuje riziko rozvoja dekubitov. Polohovanie môžete spojiť aj s masážou, pasívnym cvičením, či vykonaním hygieny.

Princípy polohovania

Najlepším spôsobom, ako vzniku dekubitov predísť, je pacienta pravidelne polohovať. To znamená, že ležiaceho pacienta je potrebné otáčať, prípadne meniť jeho pozíciu tak, aby nebol tlak vyvíjaný neustále len na jednu časť tela. Buďte však opatrný - aj polohovanie má svoje pravidlá a musí byť urobené správne. Ďalším zo skvelých spôsobov, ako pacientovi pomôcť s prevenciou proti preležaninám, sú masáže. Masáž pomáha zlepšiť cirkuláciu krvi, čo je veľmi dôležité nielen pre ochranu pred dekubitmi, ale aj pre celkové prekrvenie organizmu.

Podávanie stravy a tekutín na lôžku

Pri podávaní jedla imobilnému pacientovi sa snažte podporiť ho k čo najväčšej samostatnosti. Jedlo na lôžku podávajte na servírovacom stolíku. Ak je to možné, pomôžete chorému posadiť sa s nohami spustenými na zemi. Ak poloha v sede nie je možná, mierne zdvihnite imobilnému pacientovi oblasť trupu a v tejto polohe ho opatrne nakŕmte. Kontrolujte, či má pacient počas dňa dostatok tekutín. Vyhnite sa kŕmeniu pacienta vo vodorovnej polohe, aby ste zamedzili vniknutiu jedla do dýchacej trubice a predišli riziku udusenia. Ak sa pacient môže posadiť, použite opierku chrbta. Stravovanie ležiaceho pacienta je špecifické a je preto veľmi dobré sa poradiť s odborníkom, na čo všetko si treba dávať pozor.

Psychická pohoda a prostredie

Tak ako sa staráte o telesnú stránku zdravia a spokojnosti vášho blízkeho, nemali by ste zabúdať ani na tú duševnú. Často sa stáva, že pacienti pripútaní na lôžko posmutnejú. Cítia sa byť príťažou, pretože sa o seba nevedia postarať sami. Dajte im pocítiť, že vám na nich záleží a že sú dôležití. Komunikujte s vašim blízkym, spýtajte sa ho, ako sa má, čo potrebuje, ako sa cíti. Pobyt na čerstvom vzduchu je nevyhnutný pre každého človeka.

Posledný, ale nie menej dôležitý faktor, ktorý môže vo veľkej miere ovplyvniť to, ako sa pacient cíti, je prostredie. Pripravte vášmu blízkemu priestor tak, aby sa v ňom cítil dobre a pohodlne. Uistite sa, že miestnosť, v ktorej sa pacient nachádza, je vetraná a dobre osvetlená, pokiaľ možno s prirodzeným svetlom - slnečné svetlo je totiž prírodný dezinfekčný prostriedok. Ľahký prístup k veciam, ako je vypínač, lampa, budík, telefón alebo voda zabezpečia, že sa pacient bude cítiť pohodlne a menej závislý na ostatných. Možno ste si to doteraz neuvedomovali, no ľuďom s obmedzenou schopnosťou pohybu a pacientom, ktorí sa pohybujú výlučne s pomocou druhého alebo využitím pohybovej pomôcky, môžu aj menšie nezrovnalosti predstavovať veľký problém. Zamerajte sa na vysoké prahy, koberce, či ostré rohy nábytku. Zbavte sa nepotrebných vecí a doplnkov. Kvalita života závisí aj od toho, ako dôstojne a pohodlne sa pacient na lôžku cíti.

Pohybové cvičenia a rehabilitácia

Aby ste udržali vášho blízkeho v čo najlepšej kondícii, mali by ste dbať na pohybové cvičenia. Rehabilitácie sú preto dôležitou súčasťou domácej starostlivosti. Fyzioterapeut na základe odporúčania lekára realizuje fyzioterapeutickú diagnostiku a terapiu funkčných porúch pohybového systému s cieľom zachovania a obnovenia jeho optimálnej funkčnosti. Základom je pohybová liečba - kinezioterapia, ktorá zlepšuje aktivitu primárnej motoriky, a tým umožňuje vznik užitočných neuroplastických zmien v mozgu. Rehabilitačná liečba sa zameriava na liečbu porúch motoriky a svalového tonusu, senzorických porúch i na prejavy týchto porúch v bežných denných aktivitách. S rehabilitačnou liečbou sa odporúča začať čo najskôr, hneď na 2. deň po príchode, respektíve hneď po stabilizácii základných životných funkcií pacienta.

Ošetrovateľská rehabilitácia zahŕňa polohovanie, ortostatický test a izometrické cvičenia.

Dostupná pomoc a podpora

Ak je pacient imobilný, starostlivosť o neho môže prebrať rodina, opatrovateľka či príbuzný (informovať sa môžu na úradoch: UPSVaR - odbor sociálnych vecí a rodiny, Mestský úrad - sociálny odbor, alebo Obecný úrad). Imobilným pacientom slúžia agentúry domácej starostlivosti, zariadenia sociálnych služieb či domovy pre seniorov. Personál ADOS vám poradí pri vybratí zdravotnej pomôcky. Nie je dobré hneď si niektoré pomôcky zaobstarať. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny na základe vašej žiadosti, lekárskeho nálezu, či posudku, môže poskytnúť niekoľko typov príspevkov, v závislosti od kondície vášho príbuzného v domácej starostlivosti. Patrí sem napríklad peňažný príspevok na opatrovanie, osobnú asistenciu, príspevok na zapožičanie zdravotníckej pomôcky, ale aj na nevyhnutnú úpravu bytových priestorov.

Domáca ošetrovateľská starostlivosť (ADOS)

Agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti poskytujú zdravotnú starostlivosť v domácom prostredí pacienta. Personálne zabezpečenie ADOS zahŕňa sestry so špecializáciou v ošetrovateľskej starostlivosti v komunite. Výkony uskutočňované sestrami ADOS zahŕňajú širokú škálu ošetrovateľských činností, ako je napríklad starostlivosť o rany, podávanie liekov, monitorovanie zdravotného stavu a edukácia pacienta a jeho rodiny.

Dom ošetrovateľskej starostlivosti (DOS)

Dom ošetrovateľskej starostlivosti (DOS) je ústavné lôžkové zdravotnícke zariadenie, ktoré sa zameriava na poskytovanie celodennej ošetrovateľskej a rehabilitačnej starostlivosti. Vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou (FNsP) Žilina obnovil svoju činnosť od 1. 12. 2022 a poskytuje nepretržitú ošetrovateľskú starostlivosť a rehabilitáciu osobám, ktorých zdravotný stav si vyžaduje nepretržité poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti dlhšie ako 24 hodín, pričom si nevyžaduje sústavnú zdravotnú starostlivosť poskytovanú lekárom a nie je možné ju poskytovať v prirodzenom sociálnom prostredí. DOS zabezpečuje ošetrovateľskú starostlivosť na chronických lôžkach pre 20 pacientov. Nachádza sa v priestoroch pavilónu ODCH na 3. poschodí (budova U). Budova je bezbariérová, vybavená plošinou a osobným i lôžkovými výťahmi. Cieľom DOS je poskytnúť klientom starostlivosť v príjemnom prostredí s humánnym prístupom. Oddelenie je vybavené jedno/dvojlôžkovými izbami s vlastným sociálnym zariadením alebo sociálnym zariadením bunkového typu spoločným pre dve susediace izby.

Dočasné zatvorenie DOS

Je dôležité poznamenať, že Dom ošetrovateľskej starostlivosti bude od 1. februára 2025 dočasne zatvorený z dôvodu rekonštrukčných prác na oddelení pediatrie a na jednotke intenzívnej starostlivosti oddelenia vnútorného lekárstva, ktoré sa presunú do priestorov DOS. Predpokladaná dĺžka zatvorenia je šesť mesiacov.

Pre koho je pobyt v DOS vhodný?

Pobyt v dome ošetrovateľskej starostlivosti je vhodný pre klientov po hospitalizácii, kedy môžu byť prepustení do domáceho prostredia, ale rodina sa o nich z rôznych príčin nedokáže adekvátne postarať vzhľadom na ich zdravotný stav. Ošetrovateľskú starostlivosť poskytujeme pacientom:

• s imobilizačným syndrómom,
• s chronickými a neurologickými ochoreniami,
• po chirurgických zákrokoch,
• s obmedzenou pohyblivosťou po úrazoch,
• s narušenou integritou kože (napr. preležaniny, chronické rany),
• v období rekonvalescencie,
• alebo zaradeným do rehabilitačného programu,
• u ktorých nemožno poskytovať ošetrovateľskú starostlivosť v prirodzenom sociálnom prostredí pacienta a je potrebné kontinuálne poskytovanie ošetrovateľskej zdravotnej starostlivosti viac ako 24 hodín.

Všeobecne sú služby DOS vhodné pre pacientov so zmeneným zdravotným stavom súvisiacim s imobilizačným syndrómom, s chronickým dekompenzovaným ochorením, po operačnom výkone, po úraze s obmedzenou hybnosťou, s narušenou integritou kože, alebo s iným zdravotným problémom, na základe odporúčania lekára ústavnej zdravotnej starostlivosti alebo ambulantnej zdravotnej starostlivosti.

Komplexná starostlivosť v DOS

Počas pobytu v DOS je zabezpečená komplexná starostlivosť zameraná na zlepšenie kvality života pacienta a minimalizáciu komplikácií spojených s imobilitou.

Služby poskytované v DOS

Podľa stupňa sebestačnosti pacienta je poskytovaná:

• Komplexná 24-hodinová ošetrovateľská starostlivosť.
• Nepretržitá komplexná ošetrovateľská starostlivosť.
• Pravidelné lekárske vizity.
• Ošetrovanie rán a dekubitov.
• Prevencia vzniku dekubitov.
• Prevencia komplikácií spojených s imobilitou.
• Nácvik chôdze, sebestačnosti, aktivizácia a socializácia.
• Podávanie liekov, injekcií a infúznej liečby.
• Sledovanie účinkov liečby.
• Starostlivosť o tracheostomickú kanylu, odsávanie.
• Odbery krvi a iného biologického materiálu.
• Úľava od bolesti. Tlmenie bolesti.
• Podanie kyslíka podľa potreby.
• Elektrokardiograf (EKG).
• Iné výkony.
• Fyzioterapia a ošetrovateľská rehabilitácia.
• Ošetrovateľská rehabilitácia na základe odporúčania lekára.
• Odborná rehabilitačná liečba.
• Konzultácie s odbornými lekármi podľa potreby.
• Odborná a poradenská činnosť (praktický lekár, odborní lekári, rehabilitačný lekár).
• Zabezpečenie predpisu liekov a ŠZM u všeobecného lekára pacienta, ako aj ich donáška pacientovi.
• Ubytovanie v moderných dvojlôžkových izbách s možnosťou nadštandardu do budúcna.
• Celodenná strava s možnosťou diét podľa individuálnych potrieb.
• Služba práčovne - denná výmena osobnej a posteľnej bielizne.
• Donáška novín a ďalšie.

Súčasťou prístupu je:

• Podpora aktivity pacienta.
• Nácvik chôdze a sebestačnosti.
• Obnova schopnosti udržať kontinenciu.
• Rehabilitačné služby poskytované kvalifikovaným fyzioterapeutom. Našou snahou je pacienta aktivizovať, nacvičovať chôdzu, sebestačnosť, kontinenciu. Potrebnú rehabilitáciu v DOS zabezpečuje kvalifikovaný fyzioterapeut.

Doba umiestnenia v zariadení

Maximálna dĺžka pobytu v DOS je 3 mesiace. Doba umiestnenia pacienta v DOS závisí od zdravotného stavu osoby a potreby ošetrovateľskej starostlivosti. Predĺženie pobytu nad túto dobu je možné len vo výnimočných prípadoch a so súhlasom revízneho lekára zdravotnej poisťovne, v závislosti od zdravotného stavu pacienta a aktuálnej potreby ošetrovateľskej starostlivosti.

Postup pri prijatí pacienta na oddelenie DOS

Ak máte záujem o umiestnenie seba alebo svojho príbuzného do Domu ošetrovateľskej starostlivosti (DOS), kontaktujte nás osobne alebo telefonicky. Informácie o umiestnení pacienta volať od 11:00 hod. do 15:15 hod. na t.č. alebo od 09:00 hod. do 15:00 hod. na t.č.

Krok 1 - Návrh na poskytnutie starostlivosti

Pre prijatie je potrebné vyplniť formulár „Návrh na poskytnutie ošetrovateľskej starostlivosti“, ktorý vystaví ošetrujúci lekár (praktický lekár alebo špecialista). Formulár získate:

• osobne na oddelení DOS,
• alebo si ho môžete stiahnuť z našej webovej stránky (platí len pre poistencov VšZP).

Uvedené formuláre sú dostupné k stiahnutiu aj na tejto webovej stránke.

Krok 2 - Dohodnutie termínu prijatia

Po predložení kompletného návrhu sa so sociálnou pracovníčkou dohodne konkrétny termín nástupu pacienta na oddelenie.

Potrebné doklady a veci pri prijatí

Pri nástupe je nutné priniesť:

• občiansky preukaz (OP),
• preukaz poistenca (PP),
• kompletnú zdravotnú dokumentáciu (ZD),
• hygienické potreby (hygienický balíček),
• pomôcky pre inkontinentných pacientov (ak sú potrebné),
• ordinované lieky a iné zdravotnícke pomôcky.

Služby a poplatky

Za pobyt v zariadení sa účtuje poplatok 15,- eur/ deň.

Návštevné hodiny

Pondelok-Piatok: 9:00 - 18:00.

Informácie o umiestnení pacienta volať od 09:00 hod. do 15:00 hod. na t.č. Oddelenie: +421 41 5110 686

Prevencia cievnej mozgovej príhody (CMP) a rehabilitácia po CMP

Ak má mať pacient po prekonaní mozgovej príhody šancu na zotavenie a návrat do života, je v prvom rade dôležitá včasná a efektívna liečba. Mala by zlepšiť tzv. prietok krvi mozgom. Po návrate z nemocnice zohráva významnú úlohu liečba komplikácií aj včasná rehabilitácia.

Pred poskytnutím rehabilitácie je dôležité stanovenie hlavných okruhov problémov. Musíme poznať stupeň funkčného poškodenia, komunikačné poruchy, kognitívne poruchy, motorický deficit aj poruchy regulácie motoriky, stupeň spasticity, poruchy citlivosti, vylučovacie funkcie. Áno, na zreteli treba mať aj prevenciu sekundárnych komplikácií, akými sú imobilizačný syndróm, syndróm bolestivého ramena, riziká vzniku dekubitov, hlbokej žilovej trombózy a embólie, pneumónie… Nevyhnutné je hodnotenie testov funkčného postihnutia a sebestačnosti v denných aktivitách, teda či sa vie pacient sám o seba postarať, alebo či vyžaduje 24-hodinovú starostlivosť.

Najdôležitejším prostriedkom je tu efektívna prevencia. Ide o komplex systémových liečebných postupov, ktoré sú zamerané práve na zabránenie vzniku a recidívy CMP vrátane rehabilitačnej liečby. Rozoznáme primárnu prevenciu. Je určená pre pacientov, ktorí nemali v anamnéze mozgovú príhodu. Vo viac ako 70 percentách prípadov je totiž CMP prvou manifestáciou cerebrovaskulárneho ochorenia. Sekundárna prevencia má za cieľ minimalizovať riziko recidívy. V rámci komplexnej terapie ide o antihypertenzívnu liečbu (liečbu vysokého krvného tlaku), liečbu porúch srdcového rytmu, liečbu hyperlipidémie a diabetu, redukciu nadmernej telesnej hmotnosti a úpravu stravovacích návykov, ukončenie fajčenia, zníženie nadmerného užívania alkoholu a prípadne aj chirurgickú liečbu - karotickú endarterektómiu na odblokovanie ciev, ktoré obhospodarujú hlavu a krk.

tags: #imobilizacny #syndrom #rehabilitacia