Hygiena a zakázané obedové nádoby: Čo potrebujete vedieť

Dodržiavanie hygienických noriem pri manipulácii s obedovými nádobami je kľúčové pre ochranu zdravia, najmä v zariadeniach pre deti a mládež, ako sú materské a základné školy. Tento článok sa zaoberá legislatívnymi požiadavkami, správnymi postupmi a materiálmi, ktoré sú zakázané alebo neodporúčané pre použitie v obedových nádobách.

Legislatívny rámec pre zariadenia pre deti a mládež

Z hygienického hľadiska legislatívne požiadavky na zariadenia pre deti a mládež upravuje § 24 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V zmysle tohto zákona patria medzi zariadenia pre deti a mládež aj prevádzkarne, v ktorých sa prevádzkuje živnosť starostlivosti o deti do šesť rokov veku. Prevádzkovateľ zariadenia pre deti a mládež musí plniť všetky povinnosti stanovené citovaným zákonom a požiadavky stanovené vykonávacími predpismi k tomuto zákonu - vyhláškou MZ SR č. 527/2007 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na zariadenia pre deti a mládež a vyhláškou MZ SR č. 521/2007 Z. z.

V prípade zriadenia novej materskej školy je prevádzkovateľ zariadenia povinný požiadať príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva o uvedenie priestorov do prevádzky (§ 13 ods. 4 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z.) a o schválenie prevádzkového poriadku (§ 13 ods. 4 písm. b) zákona č. 355/2007 Z. z.), ktorý je prevádzkovateľ zariadenia pre deti a mládež povinný vypracovať podľa § 24 ods. 5 písm. f) zákona č. 355/2007 Z. z.). Prevádzkovateľ zariadenia je ďalej povinný plniť aj požiadavky stanovené na prevádzku zariadení pre deti a mládež, ktoré podrobne upravuje vyhláška č. 527/2007 Z. z.

Základné školy zaraďujeme v zmysle legislatívy verejného zdravotníctva medzi zariadenia pre deti a mládež, ktoré majú oprávnenie uskutočňovať výchovu a vzdelávanie (§ 24 ods. 1 písm. a/ zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Zákon č. 355/2007 Z. z. stanovuje základné požiadavky na priestorové usporiadanie, funkčné členenie a vybavenie základnej školy, ako aj náležitosti prevádzkového poriadku školy. Podrobnosti o požiadavkách na priestorové usporiadanie, funkčné členenie, vybavenie, prevádzku, režim dňa, režim stravovania a pitný režim, činnosti vedúce k výchove a vzdelávaniu a náležitosti prevádzkového poriadku školy sú bližšie upravené vo vyhláške Ministerstva zdravotníctva SR č. 527/2007 Z. z.

Požiadavky na materiály a vybavenie v materských školách

Vybavenie materskej školy musí zodpovedať veku, zdravotnému stavu, stupňu psycho - somatického vývinu, telesným rozmerom a druhu zariadenia. Nábytok má byť stabilný, bez ostrých hrán s trvanlivou povrchovou úpravou. Výchovno-výučbové pomôcky a hračky majú byť vyhotovené zo zdravotne neškodných materiálov (§ 24 ods. 3 zák. č. 355/2007 Z. z.).

Zákaz donášania stravy a výnimky

V materskej škole musí prevádzkovateľ zabezpečiť, aby - do školského stravovacieho zariadenia sa deťom individuálne nedonášala strava okrem detí, pri ktorých podľa posúdenia lekára všeobecnej zdravotnej starostlivosti pre deti a dorast alebo lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore zdravotný stav žiaka alebo dieťaťa predškolského veku vyžaduje osobitné stravovanie. (§ 8 ods. 3 písm. b/ vyhl. MZ SR č. 527/2007 Z. z.). Toto opatrenie má za cieľ zabezpečiť jednotný hygienický štandard a minimalizovať riziko kontaminácie.

Hygienické požiadavky na priestory a vybavenie

Materské školy sa zriaďujú v zdravotne vhodnom prostredí, chránenom pred zdraviu škodlivými faktormi vonkajšieho prostredia, najmä pred hlukom a zdrojmi znečistenia ovzdušia a prostredí chránenom pred negatívnymi výchovnými vplyvmi (§ 24 ods. 2 zák. č. 355/2007 Z. z.). Vonkajšie priestory materskej školy musia mať vyčlenený nezastavaný pozemok na pobyt detí. Časť nezastavaného pozemku predškolského zariadenia musí tvoriť trávnatá plocha a na nezastavanom pozemku musí byť vyčlenená plocha na detské ihrisko (§ 2 vyhl. MZ SR č. 527/2007 Z. z.).

Budova materskej školy musí spĺňať všeobecne platné stavebné podmienky pre objekty občianskej vybavenosti (účelová alebo adaptovaná z iných objektov). Priestorové usporiadanie a funkčné členenie vnútorných priestorov materskej školy musia umožňovať funkčnú nadväznosť jednotlivých priestorov a ich samostatnú prevádzku bez vzájomného rušenia. Priestorové usporiadanie a funkčné členenie priestorov musia umožňovať voľné hry detí, oddych, osobnú hygienu s otužovaním a telesné cvičenia (§ 3 ods. 1 vyhl. MZ SR č. 527/2007 Z. z.).

V materskej škole musí byť na jedno dieťa najmenej 3 m2 plochy miestnosti, do ktorej je započítaný aj nábytok. Na jedno ležadlo na spanie musí byť najmenej 1,7 m2. Priestor na odkladanie ležadiel a lôžkovín musí umožňovať ich riadne prevetrávanie. Na jednu stoličku v jedálni musí byť najmenej 1,4 m2 plochy jedálne ((§ 3 ods. 2 vyhl. MZ SR č. 527/2007 Z. z.).

V umyvárňach materskej školy musia byť umývadlá inštalované k výške detí. Spoločná miešacia batéria musí byť umiestnená mimo dosahu detí. Detské záchodové misy musia byť navzájom oddelené ľahkými priečkami. (§ 5 vyhl. MZ SR č. 527/2007 Z. z.). Ak sú v materskej škole umiestnené deti mladšie ako tri roky, jedno umývadlo musí byť najviac na 10 dojčiat a jedno umývadlo najviac na štyri batoľatá. V umyvárni musí byť vyčlenený priestor na nočníky najviac pre 10 detí (§ 5 ods. 2 vyhl. MZ SR č. 527/2007 Z. z.). Šatne detí v materskej škole musia byť vybavené šatňovými skrinkami a lavičkami (§ 5 ods. 4 vyhl. MZ SR č. 527/200ž. Materská škola musí byť zásobovaná pitnou vodou z verejného vodovodu alebo z vlastného vodného zdroja tak, aby zabezpečovala na jedno dieťa najmenej 60 l vody na jeden deň (§ 5 ods.1 vyhl. MZ SR č. 527/2007 Z. z.). Materská škola musí byť vykurovaná tak, aby bola zabezpečená teplota v herni a v spálni najmenej 22 °C a v umyvárni a záchode najmenej 23 °C (§ 5 ods.2 vyhl. MZ SR č. 527/2007 Z. z.).

Pieskoviská a ich údržba

Ak je v materskej škole pieskovisko, prevádzkovateľ pieskoviska musí pieskovisko čistiť, prekopávať, prehrabávať a polievať vodou určenou na ľudskú spotrebu, alebo vodou na kúpanie najmenej raz za dva týždne v priebehu sezóny; o čistení a udržiavaní pieskoviska musí viesť záznamy. Sezónou sa rozumie obdobie od 1. marca do 30. novembra (vyhláška MZ SR č 521/2007 Z. z.).

Opatrenia proti prenosným ochoreniam

Jedným z opatrení proti prenosným ochoreniam, je dôsledné vykonávanie ranného zdravotného filtra. Ide o povinnosť prevádzkovateľa materskej školy zabezpečiť, aby skutočnosť, či zdravotný stav dieťaťa umožňuje jeho prijatie do zariadenia, zisťovala každý deň zodpovedná osoba pred prijatím dieťaťa do zariadenia. Okrem toho musí prevádzkovateľ zabezpečiť, aby osoba zodpovedná za každodenné prijímanie detí do zariadenia prijala dieťa podozrivé z ochorenia iba na základe vyšetrenia jeho zdravotného stavu ošetrujúcim lekárom (§ 24 ods. 9 písm. a/ a b/ zák. č. 355/2007 Z. z.).

Ďalším z opatrením proti prenosným ochoreniam je izolácia dieťaťa. Prevádzkovateľ je povinný zabezpečiť izoláciu dieťaťa od ostatných detí, ak dieťa počas dňa prejavilo príznaky akútneho prenosného ochorenia, dočasný dohľad nad ním a informovanie zástupcu dieťaťa (§ 24 ods. 9 písm. c/ zák. č. 355/2007 Z. z.). Pobyt detí vonku musí byť zabezpečený najmenej dve hodiny dopoludnia a dve hodiny odpoludnia (to v každom ročnom období). (§ 7 vyhl. MZ SR č. 527/2007 Z. z.).

Zariadenia pre deti a mládež a ich umiestnenie

Zariadenia pre deti a mládež sa musia umiestňovať v zdravotne a výchovne vhodnom prostredí, chránenom pred nepriaznivými vplyvmi zložiek vonkajšieho prostredia, najmä pred hlukom a zdrojmi znečistenia ovzdušia. Zariadenia pre deti a mládež musia mať k dispozícii pozemok, ktorý slúži pre voľný pohyb detí, výchovnú činnosť a pre telesnú výchovu a šport. Veľkosť a vybavenie pozemku musí zodpovedať veľkostnému typu a druhu zariadenia. Člení sa na plochu zastavanú objektom, plochu priestorov pre výchovnú činnosť a zeleň. Priestorové a funkčné členenie školy upravuje vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 527/2007 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na zariadenia pre deti a mládež.

Priestorové a hygienické podmienky v školách

Vo vyhláške sú stanovené plochy na jedného žiaka v škole (s výnimkou špeciálnej školy) najmenej 1,65 m2 plochy teoretickej učebne a najmenej 2 m2 plochy odbornej pracovne, laboratória, počítačovej učebne, jazykovej učebne a učebne strojopisu. V špeciálnej škole musí byť na jedného žiaka najmenej 2,3 m2 plochy teoretickej učebne. Vyhláška MZ SR č. 527/2007 stanovuje hygienické podmienky na školách s ohľadom na vhodné zásobovanie pitnou vodou, vykurovanie, vetranie. Škola musí byť zásobovaná pitnou vodou z verejného vodovodu alebo z vlastného zdroja tak, aby bolo zabezpečených na jedného žiaka najmenej 60 l vody na jeden deň.

Vetranie a kvalita vzduchu

Hygienické podmienky na školách s ohľadom na vetranie:

• v učebniach bolo 20m3/hod.
• v priestoroch určených na výučbu telesnej výchovy 30 m3/hod.
• v šatniach a iných priestoroch určených na odkladanie vrchného odevu 20m3/hod.
• v umyvárňach 30 m3/hod.
• v sprchách 150 m3/hod. až 200 m3/hod.
• v záchodoch 50 m3/hod. na jednu kabínu a 25 m3/hod.

Duševná záťaž a primeranosť výučby

Pri výchovno-vzdelávacej činnosti detí a mládeže musí byť dodržaná požiadavka primeranosti duševnej záťaže so zreteľom na vekové a individuálne vývinové zvláštnosti školských detí a mládeže s vylúčením negatívnych vplyvov na zdravie. Potrebné je uplatňovať také formy výučby, ktoré podporujú a rozvíjajú telesné a duševné zdravie, vedú k rozvoju individuálnych schopností detí a mládeže a zvyšujú efektivitu práce.

Všetky formy výučby musia prísne rešpektovať psychický, telesný a sociálny vývin a zdravotný stav jednotlivca a musia byť zamerané na kompenzáciu nepriaznivých účinkov učebných a režimových záťaží. Z dôvodu predchádzania vzniku predčasnej únavy žiakov sa pri vyučovaní kladie dôraz na racionálne striedanie práce s oddychom a na striedanie rôznych foriem činností. Využíva sa najmä názorný spôsob vyučovania založený na vnímaní skutočností a poznatkov prostredníctvom viacerých zmyslových orgánov (audiovizuálna výučba, názorné učebné pomôcky, praktické ukážky).

Pedagógovia nesmú žiakov vystavovať stavom napätia, vyplývajúcich z časového stresu pri príprave na vyučovanie alebo pri skúšaní. Z tohto dôvodu by sa v jednom dni mala zaraďovať iba jedna písomná skúška. Ako z vyššie uvedeného vyplýva, nesprávne realizovaná výchovno-vzdelávacia činnosť spôsobuje najmä vznik únavy a neurotických prejavov, ako dôsledok neprimeranej záťaže žiakov v škole. Únava sa prejavuje hlavne poruchou činnosti centrálnej nervovej sústavy a znížením celkovej výkonnosti organizmu. U žiakov možno pozorovať nezáujem o prácu, zníženú schopnosť zapamätať si učivo, slabú pozornosť a koncentráciu, bolesti hlavy a pod.

Dĺžka vyučovacej hodiny a prestávky

Dĺžka vyučovacej hodiny je 45 minút. V prvých ročníkoch ZŠ sa môžu krátiť vyučovacie hodiny na 30-35 minút. Krátenie hodín sa odporúča taktiež u oslabených detí, napríklad v školách pri sanatóriách. Štruktúra vyučovacej hodiny musí zohľadňovať čas aktívnej pozornosti žiakov, ktorý sa vekom predlžuje. V 1. a 2. ročníku ZŠ trvá tento čas 10-15 minút, v 3. a 4. ročníku 15-20 minút, v 5. a 6. ročníku 25-30 minút a vo vyšších ročníkoch 30-35 minút. Keďže aktívna pozornosť žiakov nie je počas celej vyučovacej hodiny na rovnakej úrovni, delí sa vyučovacia hodina na časové úseky, v ktorých dochádza k striedaniu činnosti. V 1. a 2. ročníku sa odporúča zaradenie štyroch časových úsekov, ktoré sa striedajú s krátkym oddychom, v 3. a 4. ročníku troch a vo vyšších ročníkoch dvoch časových úsekov.

Prestávkovým režimom sa označuje spôsob zaraďovania prestávok (čas a dĺžka) v rámci vyučovacieho dňa. Zaraďovanie prestávok je nutné na obnovenie zníženého funkčného stavu organizmu detí a mládeže vplyvom vyučovania a na kompenzáciu nadmernej statickej záťaže počas vyučovacích hodín. Prestávky sa majú využívať na aktívny oddych vonku. Prestávka určená na konzumáciu desiatej sa zaraďuje po 1. alebo 2. vyučovacej hodine a trvá 15 minút. Hlavná prestávka je po 2. alebo 3. hodine v dĺžke 20-30 minút. Ostatné prestávky musia byť minimálne 10 minútové a prestávka na obed minimálne 45 minútová.

Denný limit vyučovacích hodín

Počet vyučovacích hodín v rámci dňa musí byť stanovený tak, aby neprekračoval stanovený denný limit pracovného času žiakov. Denný limit predstavuje povinné vyučovanie a čas venovaný domácej príprave na vyučovanie. Je odstupňovaný podľa veku žiakov: v 1. roč. 5 hod., v 2. a 3., roč. 5,5 hod., v 4. a 5. roč. 6 hod., v 6. a 7. roč. 6,5 hod., v 8. roč. 7 hod., vo vyšších ročníkoch 7 až 8 hodín. Celkový počet povinných vyučovacích hodín v jednom dni sa má pohybovať v rozsahu 3 - 4 hodín v najnižších ročníkoch a 6 - 8 hodín v najvyšších ročníkoch. Voľba nepovinných predmetov a záujmových krúžkov musí zohľadňovať celkové časové zaťaženie a fyziologické možnosti žiaka. Pedagógovia by mali zadávanie domácich úloh koordinovať tak, aby neboli prekračované limity časovej pracovnej záťaže žiakov v škole a doma.

Rozvrh hodín a biologický rytmus

Pri zostavovaní rozvrhov hodín sa musia rešpektovať zmeny výkonnosti organizmu detí a mládeže podliehajúce dennému a týždňovému biologickému rytmu organizmu. Psychicky náročné predmety sa musia striedať s predmetmi psychicky menej náročnými, resp. nenáročnými. V rámci vyučovacieho dňa sa náročná psychická práca zaraďuje v čase najvyššej psychickej výkonnosti, ktorá je medzi 9. a 11. hodinou dopoludnia, a psychicky nenáročné predmety v čase nižšej psychickej výkonnosti, t.j. na koniec vyučovacieho dňa.

V rámci vyučovacieho týždňa sa na pondelok, najmä v prvých vyučovacích hodinách, keď je nižšia úroveň výkonnosti v dôsledku fázy zapracovávania sa po dvoch voľných dňoch, zaraďuje psychicky menej náročná činnosť. Psychicky náročné predmety sa zaraďujú na utorok a stredu, kedy žiaci dosahujú maximum výkonnosti a na štvrtok a piatok predmety psychicky menej náročné. Podobne sa postupuje aj pri stanovovaní počtu hodín v jednotlivých dňoch v týždni. Popoludňajšie vyučovanie sa odporúča zaraďovať na utorok. Vzhľadom na najnižšiu výkonnosť žiakov v týždni sa telovýchovná, príp. športová činnosť, odporúča zaraďovať na štvrtok odpoludnia. Za nevhodné sa považuje zaraďovanie nultých hodín.

Hygiena a sterilita v estetických službách

V estetických a para-med službách je výsledok zákroku len tak dobrý, ako je bezpečné jeho prevedenie. Hygiena a sterilita tvoria dvojicu pilierov, ktoré minimalizujú riziko infekcií, skracujú dobu hojenia, znižujú počet komplikácií a chránia klienta aj personál. Priestorové usporiadanie znižuje krížovú kontamináciu. Pred kontaktom s klientom a pred prípravou sterilného poľa - hygienická dezinfekcia.

Zakázané a neodporúčané obedové nádoby

Hlodavce, ktoré požívali koktail plastových kontaminantov len tri mesiace, vykazovali zlomené alebo nesprávne usporiadané vlákna, infiltráciu zápalových buniek a mitochondriálny opuch v ich srdcovom tkanive. Či sa to isté vyskytuje v ľudskom tele alebo nie, nie je známe, ale zistenia naznačujú, že tieto plastové nádoby nemusia byť bezpečným prostriedkom pre potraviny. Ich experimenty na potkanoch, publikované Ecotoxicology and Environmental Safety, podnietil prieskum medzi 3 179 staršími dospelými v Číne. V priebehu troch mesiacov nakŕmili 24 hlodavcov chemikáliami, ktoré sa vylúhujú z plastových nádob pri ich zahrievaní vriacou vodou z vodovodu, medzi ktoré patria zlúčeniny ako BPA, ftaláty a rôzne zmäkčovadlá. Nakoniec, hlodavce, ktoré pili kontaminovanú vodu, mali zmenené črevné mikroprostredie v porovnaní s ôsmimi kontrolnými hlodavcami, ktoré tak neurobili. Krv týchto exponovaných zvierat tiež ukázala prudký nárast zápalových imunitných poslov, ktoré sú rizikovými faktormi kardiovaskulárnych ochorení. Teplo spôsobuje, že sa plasty ľahšie rozkladajú, ale zdá sa, že aj balená voda, ktorá sa zvyčajne uchováva pri izbovej teplote alebo chladnejšej, je plná mikroplastov. Len tri minúty v mikrovlnke môžu uvoľniť miliardy malých plastových častíc. Koľko z týchto plastových častíc sa absorbuje do tela pri požití, nie je známe. Niektoré štúdie o upchatých tepnách u ľudských pacientov našli drobné úlomky plastu, ktoré sa hromadia vo viac ako 50 percentách plakov. Potenciálne zdravotné účinky plastového znečistenia sa ešte len začínajú objavovať, no pribúdajúce dôkazy nie sú práve inšpirujúcou nádejou. Takmer v každej domácnosti sa okrem plastových nádob kúpených výlučne na skladovanie potravín kopia aj rôzne ďalšie. Plastové kelímky z mliečnych výrobkov, vanička zo syra, nádoba zo šalátu kúpeného vo food courte, fľaša z minerálky a ešte aj ten pekný pohár z hudobného festivalu... Dávame v nich zamraziť nezjedený hovädzí vývar či polievku, skončia v nich aj zvyšné olivy, fľašu z minerálky si naplníme vodou a máme pocit, že sa správame ekologicky… Je však viacnásobné používanie nádob, určených na jednorazové použitie bezpečné?

Klasifikácia plastov a ich bezpečnosť

Plastové výrobky sa označujú číselným systémom, ktorý vyvinula Asociácia plastového priemyslu v roku 1988. Klasifikačný systém Resin Identification Code označuje, z akého druhu základného plastu je nádoba vyrobená. Na plastových nádobách alebo etiketách sa toto číslo nachádza v strede malého rovnostranného trojuholníka. Za bezpečné sa považujú plasty s číselným označením #2, #4 a #5, na pomyslenom opačnom konci bezpečnosti sú plasty s číslami #1, #3, #6 a #7. Aj plasty označené ako bezpečné však isté množstvo nežiadúcich chemických látok uvoľňujú.

Riziká opakovaného používania jednorazových nádob

Každý plast po čase degraduje a pri jednorazových nádobách to platí ešte viac. Horúca polievka alebo čaj, kyslé či pikantné jedlá, ale aj vystavenie slnečnému žiareniu podporujú vylúhovanie chemických prísad, ktoré sa pri ich výrobe používajú. To isté platí, ak by ste sa rozhodli takéto nádoby dávať do umývačky riadu či nebodaj do mikrovlnky. Teplo a abrazívne umývacie prostriedky len urýchlia vyplavovanie chemikálií z plastov. Plastové nádoby v domácnosti riešime často len vtedy, keď hľadáme správne viečko. Zvykneme však zabúdať na to, aké dôležité je priebežne kontrolovať ich stav, prípadné poškodenie či mieru opotrebovania. Prečo by sme tomu mali venovať pozornosť? Je to jednoduché - ak sa do jedla uvoľňujú škodlivé látky z poškodeného plastu, môže to mať negatívny dopad na naše zdravie.

Prečo sú plastové krabičky také obľúbené

Plastové boxy patria medzi najpraktickejších pomocníkov v kuchyni. Výborne sa hodia na skladovanie čerstvých potravín, rôznych omáčok či na uchovávanie hotových pokrmov, ktoré plánujeme skonzumovať neskôr. Sú ľahké, cenovo dostupné a môžu ušetriť veľa miesta v chladničke, pretože ich možno jednoducho naukladať na seba. V porovnaní so sklenenými alebo nerezovými nádobami sú vo väčšine prípadov aj lacnejšie.

Pokiaľ však plastové nádoby používame dennodenne, je dobré myslieť na kvalitu materiálu. Nie každý plast je rovnako odolný a spoľahlivý. Nezávadnosť, dlhá životnosť a možnosť bezpečného ohrevu v mikrovlnke či umývania v umývačke sú faktory, ktoré si treba vopred overiť.

Nie je plast ako plast

Na začiatku je kľúčové zamerať sa na správny výber. Nie všetky plastové nádoby sú vhodné na styk s akýmikoľvek potravinami. To isté platí aj pre ohrievanie v mikrovlnnej rúre či umývanie v umývačke riadu. Pozor by sme si mali dať nielen na uzatvárateľné krabičky, ale aj na rôzne misky, tanieriky, tégliky alebo poháriky, ktoré sa v domácnosti používajú.

Na prvý pohľad sa môže zdať, že ak je výrobok určený na manipuláciu s jedlom, mal by byť aj zdravotne bezpečný. Žiaľ, nie vždy je to pravidlo. Kyslé potraviny, horúce jedlá či opakované umývanie v umývačke môžu narušiť povrch plastu. V dôsledku toho sa do pokrmu môžu uvoľňovať nechcené chemikálie, ktoré v niektorých prípadoch môžu predstavovať značné riziko pre zdravie.

Prečo môže byť ohrev jedla v plastových krabičkách rizikový

Pri ohrievaní v mikrovlnnej rúre vystavujeme plastové nádoby vyšším teplotám, čo zvyšuje šancu, že sa z nich uvoľnia nevhodné látky. Najmä vtedy, ak nádoba nie je určená na takýto typ ohrevu. Preto je nevyhnutné sledovať symboly, ktoré výrobca uvádza (zvyčajne na spodnej strane alebo na obale produktu).

Krabičky od zmrzliny a iné obaly na jednorazové použitie

V snahe ušetriť a obmedziť tvorbu odpadu si mnohí ľudia nechávajú v domácnosti plastové obaly od zmrzliny, margarínov či jogurtov a využívajú ich ako náhradu potravinových krabičiek. Na prvý pohľad sa to zdá ako praktické riešenie. Pravda je však taká, že tieto druhy obalov sú vyrobené s dôrazom na jednorazové použitie. Po spotrebovaní obsahu by mali putovať do triedeného odpadu, a nie slúžiť ďalej dlhé mesiace či roky.

Hlavný rozdiel tkvie v tom, že oproti bežným potravinovým nádobám sú tieto obaly mäkšie a ľahšie sa deformujú. Pri ich výrobe sa často používajú rôzne chemické prísady, ktoré zabezpečujú napríklad väčšiu pružnosť alebo umožňujú jednoduchšiu potlač. No práve tieto prísady môžu pri dlhodobom a opakovanom používaní predstavovať zdravotné riziko, pretože sa rýchlejšie začnú uvoľňovať do potravín, pričom niektoré látky môžu byť dokonca karcinogénne.

Dôležité symboly, ktoré si všímať

Ak chceme naozaj mať istotu, že plastové nádoby, ktoré používame, sú pre naše potraviny vhodné, je potrebné naučiť sa rozlišovať základné symboly. Tie sa zväčša nachádzajú na spodnej časti nádoby alebo na obale, v ktorom je predávaná.

• Symbol pohára a vidličky: Pokiaľ je na výrobku tento symbol, znamená to, že nádoba je oficiálne určená na styk s potravinami. Ak by takto označená nebola, jej zdravotná neškodnosť nie je garantovaná a výrobca ju môže označiť za „dekoráciu“.
• Symbol mikrovlnky: Indikuje, že plastovú nádobu možno bezpečne používať pri ohrievaní v mikrovlnnej rúre. Ak tento symbol chýba, jedlo by sme v takejto krabičke ohrievať nemali.
• Symbol umývačky riadu: Tento obrázok poukazuje na to, že nádobu je možné dať do umývačky bez rizika deformácie alebo uvoľnenia nežiaducich látok, hoci aj tu platí, že pri častých umývacích cykloch môže prísť k postupnému opotrebovaniu.
• Symbol vločky alebo stupňov pod nulou: Náznak, že nádoba je vhodná na skladovanie v mrazničke. Mnohé druhy plastových nádob môžu v mraze popraskať a znehodnotiť sa, preto tento údaj rozhodne netreba ignorovať.

Keď tieto značky na obale chýbajú, je lepšie daný produkt radšej nepoužívať na dlhodobé či opakované skladovanie jedla.

Prečo škrabance, praskliny a fľaky znamenajú koniec

Plastové krabičky môžu vydržať naozaj dlhé roky, pokiaľ sa s nimi zaobchádza opatrne. Časom sa však na nich objavia škrabance, viditeľné praskliny či fľaky, ktoré už nie je možné odstrániť ani dôkladným umytím. Práve tieto poškodenia signalizujú, že prišiel čas krabičku vyradiť z používania a odniesť ju do príslušnej nádoby na triedený odpad.

• Škrabance a drobné praskliny: V jemných ryhách sa môže usadzovať veľké množstvo baktérií, ktoré neodstráni ani horúca voda či bežné čistiace prostriedky. Navyše, z takto narušeného plastu sa môžu do potravín uvoľňovať mikročastice.
• Fľaky a zmena farby: Pri dlhodobom používaní sa v plastovej krabičke môže usadiť farba z potravín, napríklad z paradajkových omáčok či korenín. Okrem estetického hľadiska to môže byť indikátor, že plast má svoje zlaté časy za sebou a začína degradovať.
• Nedoliehajúce viečko: Praskliny a poškodené tesnenie vo viečku môžu spôsobiť, že jedlo nebude dobre chránené pred vonkajšími vplyvmi. V takomto prípade sa do pokrmu môže dostať vzduch a výrazne urýchliť jeho skazenie.

Ako predĺžiť životnosť plastových krabičiek

• Dodržiavanie odporúčaní výrobcu: Ak je na nádobe uvedený údaj o maximálnej teplote pri umývaní alebo ohreve, vždy sa ho snažte dodržať.
• Umývanie v rukách: Pokiaľ sa dá, plast umývajte manuálne hubkou a šetrným saponátom. Horúca voda v umývačke a ostré prúdy môžu plast rýchlejšie narušiť.
• Chladenie jedla pred vložením: Nedávajte do plastovej krabičky príliš horúce jedlo. Počkajte, kým mierne nevychladne, aby ste predišli prehnanému namáhaniu povrchu.
• Uskladňovanie na suchom mieste: Aby sa zabránilo rastu plesní, krabičky ukladajte na dobre vetrané a suché miesto.

Zakázané obaly z expandovaného polystyrénu

Po 31.12.2021 je zakázané uvádzať na trh Slovenskej Republiky výrobky uvedené v Prílohe č. 7a ČASŤ B k zákonu č. 79/2015 Z. z. o odpadoch. Obaly z expandovaného polystyrénu sú jeho súčasťou. Zjednodušene by sa dalo povedať, že ide o obaly na jedlo a poháre na nápoje.

Konkrétne sú definované, ako:

• nápojové obaly vyrobené z expandovaného polystyrénu vrátane ich uzáverov a viečok,
• poháre na nápoje vyrobené z expandovaného polystyrénu vrátane ich uzáverov a viečok,
• nádoby na potraviny vyrobené z expandovaného polystyrénu, t. j. škatule s viečkom alebo bez viečka, ktoré sa používajú na potraviny:
  • určené na priamu konzumáciu buď na mieste predaja, alebo na inom mieste, ako je miesto predaja,
  • spravidla konzumované priamo z tejto nádoby a
  • hotové na konzumáciu bez akejkoľvek ďalšej prípravy, napríklad varenia alebo zohrievania, vrátane nádob na potraviny určené na rýchle občerstvenie alebo na akékoľvek iné jedlá určené na priamu konzumáciu okrem nápojových obalov, tanierov a balení a vrecúšok obsahujúcich potraviny.

Zakázaný - EPS = expandovaný polystyrén spoznáte jednoducho podľa viditeľných polystyrénových guličiek v štruktúre.

Možná alternatíva = XPS - extrudovaný polystyrén je veľmi podobný EPS. Podľa recyklátorov, je XPS ľahšie recyklovateľný, ako EPS.

Aký obal od jedla a nápoja nepatrí do triedeného zberu? Jednoducho ten, ktorý obsahuje zvyšky stravy. Môj tip: jedlo z obalu vyberte, skonzumujte z taniera a obal vypláchnite. Tak je vhodne pripravený do žltého kontajnera.

Od 1.decembra 2021 majú stravovacie zariadenia a rýchle občerstvenia povinnosť poskytovať konečnému spotrebiteľovi nádobu na jedlo a pohár na nápoj z jednorazového plastu za úhradu. Nezabúdajte, najlepšie je odpad netvoriť, takže využívajme opakovane použiteľné obaly.

Monitoring bezpečnosti PET fliaš

V súlade s celoeurópskym trendom zameraným na zvyšovanie podielu recyklovaných plastov v PET fľašiach, vyplýva povinnosť výrobcov zvyšovať obsah regranulátu vo finálnych výrobkoch. Z prijatej „Európskej stratégie pre plasty v obehovom hospodárstve“ vyplýva povinnosť vyššej miery recyklácie a povinné používanie regranulátu v podiele 25% do roku 2025 a v podiele 30% do roku 2030. Z nariadenia Komisie (ES) č. 282/2008 o plastových materiáloch a predmetoch určených na styk s potravinami vyplýva povinnosť vykonávať audit u výrobcov vstupných surovín (regranulát) ako aj finálnych výrobkov (PET fľaše) za účelom overenia možnej migrácie kontaminantov vyplývajúcich z použitých vstupných surovín ako aj degradačných produktov, reakčných produktov, iných NIAS (neúmyselne pridaných látok) a kontrolu efektivity dekontaminačného procesu tak, aby bola zaručená zdravotná bezpečnosť PET fliaš v súlade s čl. 3 nariadenia EP a Rady č.

V roku 2021 bolo celkovo laboratórne testovaných 40 PET fliaš v 15 potravinárskych prevádzkarňach, ktoré plnia aj funkciu výrobcu tj. vyfukujú PET preformy. Z celkovo vyšetrených 40 PET fliaš bolo 18 vyrobených z recyklovaných plastov, pri ktorých bolo dokumentárnou kontrolou zistené, že vstupný recyklovaný plast bol vyrobený v recyklačných závodoch, ktoré boli kladne posúdené Európskym úradom pre bezpečnosť potravín, pričom táto kontrola bola zameraná na deklarovaný účel použitia. Vykonalo sa 960 analýz v nasledujúcich ukazovateľoch zdravotnej bezpečnosti: acetaldehyd, kyselina o-ftalová, kyselina izoftalová, kyselina tereftalová a oligoméry (cyklický trimér, tetramér a pentamér butyléntereftalátu, cyklický dimér a trimér etyléntereftalátu), ktoré sú definované ako NIAS. Všetky vyšetrené PET fľaše vyhoveli požiadavkám zdravotnej bezpečnosti.

tags: #hygiena #ktore #obedove #nadoby #su #zakazane