Problematika tvorby a čerpania sociálneho fondu je kľúčovou súčasťou sociálnej politiky každého zamestnávateľa. Na Slovensku je táto oblasť komplexne upravená zákonom č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o sociálnom fonde“). Cieľom tohto článku je poskytnúť podrobný prehľad o právnej úprave, povinnostiach zamestnávateľov a právach zamestnancov v súvislosti s hrubými mzdami a sociálnym fondom.
Úvod do problematiky sociálneho fondu
Sociálny fond predstavuje finančné prostriedky určené na realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov. Systém vytvárania sociálneho fondu funguje od roku 1993, kedy sa v rámci prvej daňovej reformy pretransformoval z bývalého Fondu kultúrnych a sociálnych potrieb.
Právny rámec sociálneho fondu
Tvorbu a použitie sociálneho fondu upravuje najmä Zákon o sociálnom fonde. Pri účtovaní je potrebné dodržať aj ďalšie zákony, ako napríklad:
- zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve,
- zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce,
- zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme,
- zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov,
- zákon č. 601/2003 Z. z. o životnom minime,
- zákony o štátnej službe (napr. zákon č. 73/1998 Z. z., zákon č. 200/1998 Z. z., zákon č. 312/2001 Z. z., zákon č. 315/2001 Z. z.).
Povinnosť tvorby sociálneho fondu
Sociálny fond je povinný tvoriť každý zamestnávateľ - právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky alebo fyzická osoba s miestom trvalého pobytu alebo miestom podnikania na území Slovenskej republiky, ktorá zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. To znamená, že povinnosť sa vzťahuje na:
- právnické osoby so sídlom na území Slovenskej republiky,
- fyzické osoby s miestom trvalého pobytu alebo miestom podnikania na území Slovenskej republiky,
- príspevkové a rozpočtové organizácie,
- občianske združenia,
- podnikateľov.
Nezáleží na tom, či je zamestnávateľ podnikateľským subjektom alebo nie. Je dôležité zdôrazniť, že zamestnanec sa na tvorbe sociálneho fondu nepodieľa a zamestnávateľ nie je oprávnený strhávať zo mzdy zamestnanca príspevky na tvorbu sociálneho fondu.
Dôležité upozornenie: Povinnosť tvoriť sociálny fond sa nevzťahuje na zamestnancov pracujúcich na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (napr. dohody o vykonaní práce, dohody o brigádnickej práci študentov, dohody o pracovnej činnosti) alebo na spoločníkov s. r. o. bez pracovného pomeru. Ak by sa sociálny fond tvoril z nákladov aj na týchto zamestnancov, išlo by o neoprávnené zvyšovanie daňovo uznateľných nákladov zamestnávateľa.
Základ pre výpočet prídelu do sociálneho fondu
Základom na určenie ročného prídelu do sociálneho fondu je súhrn hrubých miezd a platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok. Základom na určenie mesačného prídelu do sociálneho fondu je úhrn hrubých miezd zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný kalendárny mesiac.
Pre určenie hrubých miezd a platov Zákon o sociálnom fonde odkazuje na konkrétne ustanovenia zákonov upravujúce odmeňovanie zamestnancov, ktoré presne vymedzujú štruktúru, resp. jednotlivé zložky mzdy a platu. Podľa § 118 ods. 2 Zákonníka práce sa za mzdu nepovažuje najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady, príspevky zo sociálneho fondu, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, náhrada za pracovnú pohotovosť a ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.
Výška povinného prídelu
Povinne sa sociálny fond tvorí na kalendárny rok vo výške 0,6 % až 1 % zo základu, ktorým je súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok. Minimálny povinný prídel je vo výške 0,6 % a vzťahuje sa na všetkých zamestnávateľov.
Obmedzenie tvorby sociálneho fondu formou povinného prídelu platí pre zamestnávateľov, ktorých predmetom činnosti je dosahovanie zisku (podnikatelia). Títo môžu prispievať do výšky 1 % len v prípade, ak za predchádzajúci kalendárny rok dosiahli zisk a splnili všetky daňové povinnosti k štátu, obci a vyššiemu územnému celku a odvodové povinnosti k zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni. Podnikateľ, ktorý nesplní čo i len jednu podmienku, nemôže prispievať povinným príspevkom na tvorbu sociálneho fondu sumou vyššou ako 0,6 % z hrubých miezd. Aj zamestnávateľ, ktorý splnil všetky vyššie uvedené podmienky a nemá uzavretú kolektívnu zmluvu, môže tvoriť SF povinným prídelom až do výšky 1 % z objemu hrubých miezd vyplatených zamestnancom za kalendárny rok.
Príklad tvorby povinného prídelu
Zamestnávateľ je začínajúci podnikateľ (s.r.o.), ktorý vznikol v júli 2016. Keďže v predchádzajúcom kalendárnom roku neexistoval, nie je možné zistiť splnenie podmienky dosiahnutia zisku za predchádzajúci kalendárny rok. Zákon o sociálnom fonde túto situáciu špecificky neupravuje, preto by zamestnávateľ mal prispievať povinným prídelom do sociálneho fondu vo výške 0,6 %.
Ďalší prídel do sociálneho fondu
Okrem povinného prídelu môže zamestnávateľ tvoriť sociálny fond aj z ďalších zdrojov, a to:
- vo výške dohodnutej v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise, ak u zamestnávateľa nemôže pôsobiť odborový orgán, najviac však vo výške 0,5 % zo základu,
- alebo ak kolektívna zmluva uzatvorená nie je alebo v rámci kolektívnej zmluvy nie je dohodnutá výška, vo výške sumy potrebnej na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí dochádzajú do zamestnania verejnou dopravou a ktorých priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, a to najviac vo výške 0,5 % zo základu.
Ak zamestnávateľovi vznikne povinnosť tvoriť sociálny fond vo výške sumy potrebnej na poskytnutie kompenzácie výdavkov na dopravu príslušným zamestnancom, Zákon o sociálnom fonde zo základu na výpočet maximálnej výšky ďalšieho prídelu nevylučuje mzdy alebo platy zamestnancov, ktorí nárok na túto kompenzáciu nemajú.
Príklad výpočtu ďalšieho prídelu na dopravu
Zamestnávateľ má 10 zamestnancov, z ktorých piatim je povinný vyplácať kompenzáciu výdavkov na dopravu. Piati zamestnanci majú hrubú mzdu 1 000 eur a piati zamestnanci majú hrubú mzdu 410 eur, čo znamená, že základom na stanovenie maximálneho limitu ďalšieho prídelu bude suma 7 050 eur. Zamestnanci (piati s hrubou mzdou 410 eur) po skončení mesiaca predložili zamestnávateľovi doklady, na základe ktorých boli ich výdavky na dopravu do zamestnania a späť v úhrne 180 eur. Maximálna výška ďalšieho prídelu do sociálneho fondu je 35,25 eura (0,5 % z 7 050 €). Keďže suma 180 eur presahuje maximálnu sumu ďalšieho prídelu, bude tento prídel vo výške 35,25 eura.
Ďalšie zdroje sociálneho fondu
Zamestnávateľ môže prispievať do fondu aj prídelmi z použiteľného zisku. Použiteľný zisk Zákon o sociálnom fonde bližšie nešpecifikuje. V zásade ide o zisk, s ktorým môže podnikateľ voľne nakladať (napr. u živnostníka je to zisk po zdanení, v s.r.o. ide o zisk po zdanení a schválení valným zhromaždením). Takýto prídel do SF je možný až po schválení ročnej účtovnej závierky spoločnosti a schválení rozdelenia zisku. Z daňového hľadiska je tvorba SF z použiteľného zisku daňovým výdavkom iba vtedy, ak ide o povinné prídely.
Správa a účtovanie sociálneho fondu
V prípade prídelov, ktorých výška je naviazaná na hrubé mzdy alebo platy zúčtované zamestnanom na výplatu, týmito prídelmi je zamestnávateľ povinný tvoriť sociálny fond mesačne. Ide napr. o povinný prídel vo výške 0,6 % až 1 % z určeného základu. Obdobne to platí aj pre ďalší prídel, ktorým sa tvorí sociálny fond na účely kompenzácie výdavkov na dopravu zamestnancov.
Sociálny fond sa tvorí najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy alebo platu. Za mesiac december môže zamestnávateľ tvoriť fond z predpokladanej výšky miezd alebo platov a previesť finančné prostriedky na účet fondu do 31. decembra. Ak zamestnávateľ vypláca mzdu alebo plat vo viacerých výplatných termínoch, za deň výplaty sa na účely tohto zákona považuje posledný dohodnutý deň výplaty mzdy alebo platu za uplynulý kalendárny mesiac.
Prostriedky sociálneho fondu nemusia byť sústredené na samostatnom bankovom účte. Ak zamestnávateľ nemá prostriedky sociálneho fondu na samostatnom bankovom účte, v zmysle Zákona o sociálnom fonde musí tvorbu sociálneho fondu a jeho čerpanie viesť na osobitnom analytickom účte.
Po skončení kalendárneho roka je zamestnávateľ povinný vykonať zúčtovanie prostriedkov sociálneho fondu v lehote najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka. Nevyčerpaný zostatok fondu sa prevádza do nasledujúceho roka.
Použitie finančných prostriedkov zo sociálneho fondu
Problematika použitia finančných prostriedkov zo sociálneho fondu je komplexne upravená v ustanovení § 7 Zákona o sociálnom fonde. Použitie prostriedkov zo sociálneho fondu môže byť upravené aj v príslušnej kolektívnej zmluve (ak u konkrétneho zamestnávateľa takáto bola uzatvorená).
Zákon o sociálnom fonde umožňuje použiť prostriedky fondu najmä na:
- stravovanie zamestnancov nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi,
- účasť na kultúrnych a športových podujatiach (napr. divadlá, koncerty, športové preteky),
- rekreácie a služby, ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu pracovnej sily (napr. masérske služby, kúpeľné pobyty, rehabilitácie),
- zdravotnú starostlivosť (napr. príspevky na očkovanie, preventívne prehliadky),
- sociálnu výpomoc a peňažné pôžičky zamestnancom v ťažkej životnej situácii,
- príspevok zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie zamestnanca,
- kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť pre zamestnancov, ktorí spĺňajú určené podmienky.
Zamestnávateľ môže sociálny fond využívať aj na ďalšiu realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov, pokiaľ to nie je v rozpore s antidiskriminačným zákonom.
Oprávnení príjemcovia príspevkov zo sociálneho fondu
Príspevky zo sociálneho fondu môže poberať iba zamestnanec a osoby uvedené v ustanovení § 7 ods. 2 tohto zákona, ktorými sú:
- rodinní príslušníci zamestnanca,
- dôchodcovia, ktorí u zamestnávateľa pracovali ku dňu odchodu do starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku.
Z uvedeného teda vyplýva, že osoba, ktorej pracovný pomer u zamestnávateľa sa skončil, už nemá právo na žiadny príspevok zo sociálneho fondu, nakoľko ju už nemožno považovať za zamestnanca alebo osobu uvedenú v § 7 ods. 2 Zákona o sociálnom fonde.
Zdaňovanie a odvody z plnení zo sociálneho fondu
Príspevky zo sociálneho fondu, spravidla plnenia, bez ohľadu na skutočnosť, či sú peňažného alebo nepeňažného charakteru, sú predmetom dane z príjmov. Pri ich zdaňovaní sa uplatňuje rovnaký princíp, ako v prípade zdaňovania mzdy. V priebehu kalendárneho roka z plnení zo sociálneho fondu zamestnávateľ za zamestnanca odvádza preddavky na daň z príjmov. Výslednú daňovú povinnosť za kalendárny rok si zamestnanec vysporiada v daňovom priznaní, príp. v ročnom zúčtovaní dane.
U zamestnanca nepodliehajú zdaneniu tie príspevky (plnenia) zo sociálneho fondu, ktoré zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) definuje ako príjmy, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené (napr. príspevok na stravovanie, prenájom futbalového ihriska pre zamestnancov, prenájom zimného štadióna pre zamestnancov). Väčšinou ide o plnenia od zamestnávateľa, ktoré nepodliehajú zdaneniu bez ohľadu na skutočnosť, či sú poskytované zo sociálneho fondu alebo z iných zdrojov zamestnávateľa.
Platenie odvodov na zdravotné poistenie a sociálne poistenie je naviazané na daňové posúdenie plnenia zo sociálneho fondu. Ak plnenie zo sociálneho fondu podlieha dani z príjmov, zamestnávateľ aj zamestnanec z neho platí poistné na sociálne poistenie a zdravotné poistenie. Z nepeňažného plnenia (napr. vecný dar) poskytnutého bývalému zamestnancovi z prostriedkov sociálneho fondu neplatí odvody do Sociálnej poisťovne zamestnanec a ani zamestnávateľ. Poistné na sociálne poistenie sa neplatí ani z plnenia zo sociálneho fondu, ktorým je príspevok zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie (III. pilier) zamestnanca.
Príklady zdaňovania a odvodov
- Zamestnávateľ z prostriedkov sociálneho fondu prenajme pre zamestnancov ľadovú plochu na zimnom štadióne na 2 hodiny každý pondelok večer. Nepeňažné plnenie je u zamestnancov od dane z príjmov oslobodené. Zamestnanci ani zamestnávateľ neplatia odvody do zdravotnej a Sociálnej poisťovne.
- Zamestnávateľ z prostriedkov sociálneho fondu nakúpi poukážky na nákup lístkov do divadla a poskytne ich zamestnancom. Plnenie nie je u zamestnanca od dane z príjmov oslobodené a zdaní sa ako príjem zo závislej činnosti. Zamestnávateľ aj zamestnanec bude platiť odvody do zdravotnej a Sociálnej poisťovne.
- Zamestnávateľ z prostriedkov sociálneho fondu nakúpi hodinky, ktoré odovzdá bývalým zamestnancom pri životnom jubileu. Nepeňažné plnenie z prostriedkov sociálneho fondu je u zamestnanca predmetom dane z príjmov. Zamestnanec aj zamestnávateľ je povinný zaplatiť odvody do zdravotnej poisťovne. Neplatia odvody do Sociálnej poisťovne.