Hospodársky, sociálny a kultúrny život na Slovensku: Od histórie po súčasnosť

Slovenská republika, nachádzajúca sa v srdci Európy, prešla v priebehu svojej histórie zložitým vývojom, ktorý výrazne ovplyvnil hospodársky, sociálny a kultúrny život jej obyvateľov. Od čias Rakúsko-Uhorska, cez obdobie prvej Československej republiky, Slovenského štátu, socialistického Československa až po súčasnú samostatnosť, formovali slovenskú spoločnosť rôzne politické, ekonomické a sociálne faktory.

Tento článok sa zameriava na analýzu týchto faktorov a ich vplyv na život Slovákov v rôznych obdobiach, pričom sa osobitne venuje vývoju vo vybraných mestách ako Brezová pod Bradlom a Štúrovo.

Hospodársky vývoj Slovenska

Hospodársky vývoj Slovenska bol vždy spätý s politickou situáciou a geografickou polohou krajiny.

Začiatky industrializácie a rozvoj obchodu

Už v 18. storočí sa začal rozvíjať hospodársky život v okolí Štúrova (predtým Parkan), ktoré sa stalo centrom širokého okolia vďaka svojej výhodnej polohe. Cisár Karol III. udelil v roku 1724 pre „Villa Párkány“ vo forme menších mestských privilégií právo vydržiavať ročne 4 zemské trhy a jarmoky. Prvý deň bol trh výkladný, na druhý deň trh dobytčí. Panovník však neudelil Parkanu titul mesta. V roku 1739 spĺňal Parkan všetky podmienky pre udelenie mestských výsad, ktoré obdržal až v roku 1740 od cisárovnej Márie Terézie.

V roku 1750 bol zriadený Parkanský okres ako súčasť Ostrihomskej župy.

V druhej polovici 19. storočia sa v Parkane začal rozvíjať priemysel a s ním aj meštiansky život. Vznikli menšie závody. Roku 1842 tu bola založená Prvá parkanská škrobáreň Otta Frankla a synov spolu s mlynom. Neskôr bola založená tehelňa bratov Rennerovcov. V tých časoch sa Parkan stal aj významným dopravným uzlom. V roku 1850 bola dokončená výstavba železnice na úseku Vác - Bratislava. Prvý vlak cez Parkan prechádza 16. decembra 1850 na linke Viedeň - Pešť.

K rozvoju mesta na prelome 19. a 20. storočia vo veľkej miere prispel lekárnik Ede Rogrün, ktorý založil prvú poštu v meste a zaslúžil sa o založenie Parkanskej sporiteľne. Vzrast mesta sa nezastavil ani začiatkom 20. storočia. Medzi najsmutnejšie udalosti mesta v 19. storočí patrí obrovská povodeň, ktorá zatopila mesto v roku 1876.

Obdobie Československej republiky

Po vzniku Československej republiky v roku 1918 sa Slovensko stalo súčasťou štátu s vyspelejším priemyslom v Čechách. To viedlo k odbúravaniu priemyslu na Slovensku a zvyšovaniu nezamestnanosti. Napriek tomu sa hospodárstvo Slovenska rozvíjalo, hoci pomalšie ako v Čechách. V prvých povojnových rokoch priemysel v meste Štúrovo stagnoval. Jedinou menšou továrničkou, ktorá vznikla v meste po prvej svetovej vojne, bol závod na výrobu a opravu poľnohospodárskych strojov a náradia. Rekonštrukcia mesta nastala po roku 1921. Medzi prvé akcie obnovy patrila rekonštrukcia dunajského mosta, ktorý bol v roku 1927 opäť daný do prevádzky. Do povojnových rekonštrukcií spadá aj oprava škrobárne, parného mlyna, Rennerovej tehelne, pivoskladu a výstavba nových vojenských kasární. Mesto nadväzuje aj na tradičné trhy a jarmoky. Mesto sa začalo elektrifikovať v roku 1906 elektrárňou GANZ villamosági R.T. Dodávka elektriny z Ostrihomu trvala až do roku 1929, keď došlo k napojeniu na novo vybudovanú elektráreň v Komárne.

V novej republike Brezová pod Bradlom zaznamenala nielen výrazný hospodársky rozvoj, ale zintenzívnil sa i kultúrny a spoločenský život.

Hospodárstvo počas Slovenského štátu

Počas Slovenského štátu (1939-1945) bola kúpyschopnosť obyvateľstva na nízkej úrovni. Vláda vydala Zákon o pracovnej povinnosti, ktorý nariaďoval nezamestnaným od 18 do 60 rokov nastúpiť na určené pracovné miesto, inak boli zaradení do vojenskej pracovnej služby. Pokles nezamestnanosti bol aj dôsledkom odchodu českých a židovských zamestnancov. Obmedzila sa práca v nedeľu a zaviedli sa prídavky na deti. Robotník zarobil od 4 do 20 KS denne, pričom 1kg chleba stál 2,20KS, 1kg cukru 6KS, 1kg masla 20KS a 1l mlieka 2KS.

Ceny vybraných potravín a priemerná denná mzda v období Slovenského štátu:

Socialistická industrializácia a súčasnosť

V socialistickom Československu prešlo Slovensko výraznou industrializáciou. Koniec 40. a začiatok 50. rokov 20. stor. bol pre Brezovú veľmi priaznivý. Vznikom kovospracujúceho podniku nastala zmena. Zo začiatku sa vyrábali kovové tkaniny, neskôr, v 60. a 70. rokoch 20. stor., pribudla výroba pružín a strojov. Toto malo priaznivý vplyv na rozvoj mesta.

V roku 1963 bol položený základný kameň kombinátu Juhoslovenských celulózok a papierní (JCP) v Štúrove, ktorý na 40 rokov pozitívne ovplyvnil život mesta a celého okolia. Dal zamestnanie do 4 tisícom ľudí, čo znamenalo rozsiahly hospodársky i spoločenský vývoj mesta. Pokojné budovanie mesta prerušila veľká dunajská povodeň v júni roku 1965. V tomto roku sa začali aj prípravy na vybudovanie dunajského cestného mostu do Ostrihomu. Rieka Dunaj, ako ďalšia medzinárodná vodná cesta, umožnila Štúrovu stať sa po Bratislave a Komárne tretím prístavným mestom na Dunaji v našej vlasti.

Významné zmeny nastali po novembri roku 1989, kedy nastal rozvoj súkromného podnikania. Následkom privatizácie prešli podniky do správy súkromných podnikateľov. Dňa 11. septembra 2001 bol odovzdaný do prevádzky zrekonštruovaný most „Márie - Valérie“ medzi Štúrovom a Ostrihomom, čo prispelo k rozvoju hospodárskeho, spoločenského a kultúrneho života v meste. Štúrovo sa stalo významným železničným uzlom s prekládkou zahraničného tovaru. Dňa 26. júna 1948 sa názov PARKAN zmenil na ŠTÚROVO.

Sociálny život na Slovensku

Sociálny život na Slovensku bol ovplyvnený politickými a hospodárskymi zmenami. V prvej Československej republike sa uzákonil 8-hodinový pracovný čas, podpory v nezamestnanosti, ochrana nájomníkov a zlepšilo sa sociálne poistenie. Počas Slovenského štátu sa zaviedli prídavky na deti. V socialistickom Československu sa sociálny život zlepšil vďaka industrializácii a zamestnanosti. V mestách sa budovali nové byty a zlepšovala sa infraštruktúra.

V súčasnosti je prioritou ochrana a pomoc rodine ako prirodzenej a základnej jednotke spoločnosti, najmä pri jej založení a počas starostlivosti o maloleté deti. Osobitná ochrana sa poskytuje matkám pred a po narodení dieťaťa. Osobitné opatrenia sú smerované na ochranu a pomoc všetkým deťom a mládeži pred hospodárskym a sociálnym vykorisťovaním. Ich zamestnávanie prácou, ktorá by škodila ich morálke, zdraviu, bola nebezpečná ich životu alebo bránila ich normálnemu vývoju, sa trestá podľa zákona.

Štáty, zmluvné strany paktu, uznávajú právo každého jednotlivca na primeranú životnú úroveň pre neho a jeho rodinu, zahrňujúce dostatočnú výživu, šatstvo, byt, a na neustále zlepšovanie životných podmienok. Po roku 1989 sa sociálny život zmenil vďaka rozvoju súkromného podnikania a liberalizácii. Zvýšila sa životná úroveň, ale aj sociálne rozdiely.

Zdravotnícke služby na území mesta Brezová pod Bradlom zabezpečujú 3 praktickí lekári pre dospelých, 2 detské lekárky, 3 stomatologičky, 1 gynekológ. Okrem lekárov poskytujú zdravotné služby aj 2 rehabilitační pracovníci, 1 protetik, zubná laborantka, rehabilitačná masérka. V začiatku 50-tych rokov sa v Štúrove založila poliklinika a podstatne sa rozšírila sieť lekárskej starostlivosti a zdravotných zariadení.

Kultúrny život na Slovensku

Kultúrny život na Slovensku bol vždy bohatý a pestrý. Vznik Československej republiky v roku 1918 mal pre slovenský národ nesmierny význam. Česká kultúra, školstvo, šport a iné oblasti života sa pre Slovákov stali vzorom, ktorý sa snažili napodobňovať. Oproti uhorským pomerom mimoriadne stúpla všeobecná vzdelanostná úroveň.

Vznikla meštianska škola, prvá na Slovensku, v Brezovej pod Bradlom. V roku 1925 bol postavený Národný dom Štefánikov a v roku 1928 bola postavená Mohyla M. R. Štefánika na Bradle.

Na prelome 19. a 20. storočia a potom aj v 1. polovici 20. storočia sa v Štúrove vďaka aktívnemu meštianstvu rozvinul bohatý kultúrny a spoločenský život. V roku 1880 bol v Parkane založený notársky a matričný úrad. Medzi najstaršie dobrovoľné organizácie mesta patril Zbor požiarnej ochrany, ktorý bol založený v roku 1885. Pred I. svetovou vojnou bola v Parkane zriadená aj meštianska škola. V roku 1913 začalo premietať prvé nemé kino -" divadlo pohyblivých obrázkov". Ozvučené kino "TATRA" pravidelne začalo premietať v roku 1935.

Významné osobnosti a diela

Vo výtvarnom umení v období Slovenského štátu tvorili Martin Benka, Vincent Hložník, Ľudovít Fulla. V hudbe pôsobili Mikuláš Schneider Trnavský, Eugeň Suchoň, Alexander Moyzes, Gejza Dusík. Spevákom bol František Krištof Veselý.

V oblasti vedy vznikali a rozvíjali svoju činnosť Slovenská národná knižnica, Slovenská akadémia vied a umení, Slovenské národné múzeum a Štátny archeologický ústav. Kultúrny život v meste Brezová pod Bradlom organizuje najmä MsKS a Mestská knižnica Brezová pod Bradlom, intenzívne sa na ňom svojou činnosťou podieľajú školy a školské zariadenia, bohatá je aj spolková a záujmová činnosť občanov mesta.

V socialistickom Československu sa kultúrny život rozvíjal pod vplyvom socialistického realizmu. Vznikali nové divadlá, kiná a kultúrne domy. Po roku 1989 sa kultúrny život otvoril novým vplyvom a trendom. Rozvíja sa súkromná kultúrna iniciatíva a vznikajú nové kultúrne inštitúcie.

Bohatú históriu Brezovej pod Bradlom a jeho význačných rodákov pripomínajú viaceré pamiatky. Najvýznamnejšou je Mohyla M. R. Štefánika na Bradle, dielo architekta D. Jurkoviča, dokončená v roku 1928. Mohyla je národnou kultúrnou pamiatkou. Z každého rohu sa týčia 12 m vysoké obelisky. Mohyla bola slávnostne odhalená 23. 9. 1928. Pri vstupe k mohyle je pamätná doska odhalená k 70. výročiu vzniku Československa ako symbol československej vzájomnosti a úcty k Štefánikovej osobnosti. Revolučné roky 1848 - 1849 pripomínajú viaceré pamätníky a pamätné tabule. Jeden z nich je na Bukovskej ceste a pripomína boje z 22. septembra 1848. V roku 1933 bol odhalený pomník J. M. Hurbanovi. Ďalším pamätníkom na toto obdobie je súsošie Víťazstvo od akademického sochára V. Baďuru. Tabuľa na dome organistu M. Šašku pripomína pamätné divadelné predstavenie 25. 4. 1848 a zhromaždenie ľudu 28. 4. 1848, na ktorom boli predstavené Žiadosti slovenského národa v stolici Nitrianskej. Najstarším na Brezovej je pomník Majstra J. Husa z r. 1922, jediný na Slovensku.

V roku 1996 boli pri príležitosti 200. výročia narodenia S. Jurkoviča a 100. výročia narodenia JUDr. J. Papánka odhalené pamätníky týchto brezovských rodákov. V r. 1999 odhalili na Námestí M. R. Štefánika pamätník, venovaný brezovskému rodákovi JUDr. Š. Osuskému, dielo J. Hoffstädtera, v r. 2004 pamätník SNP venovaný partizánskemu veliteľovi J. Repkovi, dielo M. Lukáča. Ďalšie pamätné tabule sú venované Š. Fajnorovi-pravotárovi a hudobnému skladateľovi, J. Závodnému, S. Tvarožkovi a V. G. Šaškovi - tvorcom prvého slovenského hraného filmu Jánošík z roku 1921. Na cintoríne sú ďalšie diela D. Jurkoviča - vstupná brána a dejinný pamätník bojov za slobodu, kde je umelec i pochovaný. Niekoľko ďalších menších pamätníkov a tabúľ sa viaže k obdobiu SNP a oslobodeniu mesta. Z cirkevných pamiatok sú dominantami rím. kat. kostol Najsvätejšej Trojice z roku 1590 a ev. kostol z roku 1873. Na ev. fare je pamätná tabuľa venovaná kňazovi, básnikovi a publicistovi J. P. Leškovi.

Významné osobnosti z Brezovej pod Bradlom

• Dr. M. R. Štefánik: politik, astronóm, generál, ktorý sa zaslúžil o vznik Československa.
• JUDr. Š. Osuský: diplomat, spolupracovník M. R. Štefánika.
• JUDr. J. Papánek: diplomat, politik, jeden z autorov záverečného textu Charty OSN, stály delegát ČSR pri OSN.
• S. Jurkovič: učiteľ, notár, propagátor družstevníctva, zakladateľ Gazdovského spolku v Sobotišti.
• Arch. D. Jurkovič: autor mnohých stavieb na Slovensku, v Čechách a Poľsku. Jeho najvýznamnejšie dielo je Mohyla M. R. Štefánika.
• M. Šaško: organista, autor viac ako 50 chrámových organov.
• PhDr. ThDr. S. Š. Osuský: ev. biskup, profesor teológie, sociológie, filozofie a histórie.
• ThDr. Š. Kátlovský: ev. biskup, profesor teológie.
• J. Závodný: producent a spolutvorca prvého slovenského hraného filmu Jánošík.

Hospodársky, sociálny a kultúrny život na Slovensku v kontexte kultúry a rozvoja

S prihliadnutím na aktuálne nastavenie rozvojových politík kultúru vnímame ako štvrtý pilier regionálneho rozvoja, pričom daný kontext akcentuje aj Agenda 2030. Parametrom posudzovania kvality života na rovine miest a sídiel sú prejavy a iniciatívy naviazané na aktívnu participáciu vo sfére kultúrneho a spoločenského. Aktivity živej kultúry pozitívne ovplyvňujú verejnú sféru, ich pridanou hodnotou je nielen oživenie kultúrneho diania, ale aj revitalizácia občianskej participácie, ochoty podieľať sa na verejnom a občianskom živote lokality, podpora vnútornej súdržnosti spoločenstva a upevňovanie sídelnej identity. Živá kultúra je dôležitým faktorom zvyšovania atraktivity lokality pre odvetvie kultúrneho turizmu. Bohatá a pestrá ponuka aktivít živej kultúry predstavuje alternatívu k pasívne trávenému voľnému času, vyrovnáva dôsledky spojené s konzumným spôsobom života. Spokojnosť obyvateľov s kultúrnym a spoločenským životom znamená aj vytváranie podmienok na udržanie a kreatívne rozvíjanie jedinečných a výnimočných miestnych kultúrnych tradícií a miestneho kultúrneho dedičstva a upevňovanie vedomie potreby ich zachovania pre ďalšie generácie. Kvalita kultúrneho života pozitívne ovplyvňuje kvalitu ľudských zdrojov. Svoj význam a špecifické funkcie majú nielen organizované podujatia, ale aj aktivity a činnosti založené na aktívnej kultúrnej participácii. Spontánna a dobrovoľná participácia na kultúrnom a spoločenskom živote signalizuje vitalitu lokálnej komunity.

Slovenská republika disponuje bohatou a pestrou kultúrnou infraštruktúrou, ktorá sa intenzívne budovala v 20. storočí. Okrem zastaralej infraštruktúry je výraznou bariérou produktívnejšieho využívania potenciálu kultúry aj nevhodné nastavenie cieľov kultúrnych politík v predchádzajúcich obdobiach. Zo zistení tímu expertov EÚ vyplýva aj výrazne nižšia miera kultúrnej participácie občanov SR v porovnaní s priemerom EÚ ale aj okolitými krajinami, vrátane krajín V4. Nízka miera participácie nie je podmienená nedostupnosťou kultúry alebo slabou kultúrnou ponukou, pretože počet kultúrnych inštitúcií v kľúčových kategóriách je porovnateľný s rovnako veľkými štátmi. Kultúrny a sociálny potenciál regiónov a sídiel sledujeme prostredníctvom ukazovateľov a parametrov ako kvalita sociálneho prostredia, pestrosť kultúrneho života, ponuka kultúrnych a sociálnych služieb, štruktúry kultúrnej krajiny v jej komplexnosti a pod. Predstavuje ho jedinečné bohatstvo lokality (či už sídla alebo regiónu) a ľudských zdrojov, ktoré môže byť ďalej rozvíjané, kultivované, využívané (aj ekonomicky), ale môže aj zaniknúť. Odporúčania pre koncipovanie rozvojových stratégií a koncepcie kultúrneho plánovania kultúru neredukujú na oblasť tradičnej ľudovej kultúry či pamiatkového fondu, naopak, akcentujú tzv. živú kultúru, vrátane tradičnej živej kultúry mestskej ale aj živej ľudovej kultúry.

Medzi parametre, ktoré kultúrny a sociálny potenciál najvýraznejšie ovplyvňujú, zaraďujeme podnikateľské prostredie, ústretovosť orgánov verejnej správy, úroveň využitia jedinečnosti a neopakovateľnosti miesta (genius loci), potenciál obyvateľov a ich verejne prejavovaná spokojnosť. V kontexte politík udržateľného rozvoja patrí medzi prioritné oblasti ochrana kultúrnej krajiny, vrátane rešpektovania a zachovávania jedinečného a osobitého koloritu ľudských sídiel. Ochrana kultúrnej krajiny je spojená s iniciatívami zacielenými na obnovu a ochranu krajinárskych hodnôt aj pamiatkových hodnôt, vrátane ochrany krajinných dominánt a urbanistických celkov s významnou krajinárskou kvalitou (siluety a panorámy historických miest). Kultúrne dedičstvo slovenských regiónov v podobe živej tradičnej kultúry obohacuje nielen obyvateľov obcí, miest a regiónov, ale funguje ako potenciálna atraktivita pre odvetvia kultúrneho turizmu. S udržateľnosťou a ďalším rozvojom kultúrnej tradície a kultúrneho dedičstva súvisí upevňovanie vedomia, že bohatstvo kultúrnych tradícií a prvky kultúrneho dedičstva je potrebné zachovať pre ďalšie generácie nie ako múzejné exponáty, ale ako živé kultúrne prvky.

Regionálne povedomie a sídelná identita

Existencia emocionálnych väzieb medzi človekom a priestorom vyúsťuje do pevnejšieho ukotvenia, znižuje riziko odcudzenia a eliminuje pociťovanie osamotenosti. Ukotvenie do regiónu ako sociálno-kultúrneho prostredia predstavuje dôležitý faktor sociálnej súdržnosti obyvateľov územia. Silné regionálne povedomie vyúsťuje do pociťovania vzájomnej spolupatričnosti a súdržnosti. Aktívna participácia na všetkých formách života občianskej spoločnosti predpokladá porozumenie situácie spoločenstva, vnímanie udalostí aj potrieb okolitých aktérov. Regionálne povedomie a s ním súvisiaca spolupatričnosť a súdržnosť sa prejavujú aj v zdieľaní kultúry, v udržiavaní kontinuity významov, s ktorými sa vo vedomí subjektov spoločenstvo spája a na pozadí ktorých jednotlivci a skupiny identitu spoločenstva potvrdzujú a „zvečňujú“ tu a teraz, smerom do minulosti aj smerom do budúcnosti. Spolupatričnosť jednotlivca so skupinou či s miestom je verbalizovaná a manifestovaná: prejavuje sa aj rešpektovaním ustálených spôsobov správania, ktoré síce nemajú záväzný charakter, ale spoločenstvo ich opakuje a rešpektuje. Zahŕňajú skúsenosti, vyjadrenia, znalosti, schopnosti, ako aj rovinu artefaktov (nástroje a predmety), ktoré sa prejavujú v ústnych tradíciách a vyjadreniach, v interpretačnom umení, vo zvyklostiach, vo vedomostiach a presvedčeniach týkajúcich sa prírody a vesmíru, v zručnostiach, spojených s tradičnými remeslami a v osobitostiach pretvárania kultúrnej krajiny.

V praktických, každodenných situáciách sa regionálne povedomie prejavuje nielen ako emocionálne puto medzi človekom a regiónom, ale aj na rovine interakcií medzi členmi spoločenstva. Spoločenstvá vo vnútri sociálno-kultúrne ohraničených regiónov svoju vnútornú súdržnosť prejavujú vtedy, ak dokážu identifikovať faktory, ktoré umožňujú nasmerovať sa k spoločnému cieľu alebo zdieľa(teľ)nej vízii napriek tomu, že v skutočnosti fungujú ako kultúrne pluralitné a vnútorne diferencované (kultúrne nehomogénne), často aj politicky, sociálne, etnicky, konfesionálne a pod. partikularizované celky. Brezová pod Bradlom je súčasťou Kopaničiarskeho regiónu Veľká Javorina-Bradlo. Rozvíja partnerské vzťahy s francúzskymi mestami Congrier a Paulhan, spolupracuje s obcami Březové v ČR.

Živá kultúra ako kultúrny potenciál

Kultúrnu a sociálnu dimenziu interakcií medzi obyvateľmi a sídlom je možné transformovať na kvantifikovateľný ukazovateľ: kultúrny a sociálny potenciál sídiel a regiónov, ktorý patrí medzi tzv. mäkké faktory regionálneho rozvoja. Jednotlivé kultúrne regióny pri pohľade „zhora“ vytvárajú kultúrne pestrú a rôznorodú mozaiku: na základe jedinečnosti lokálne a regionálne ukotvených „spôsobov života“ o „slovenskej kultúre“ (ako špecifickej zovšeobecňujúcej konceptualizačnej schéme) musíme uvažovať ako o heterogénnom, vnútorne diferencovanom komplexe, ktorý sa skladá z autochtónnych javov a prejavov (boli aktívne vytvárané obyvateľmi lokality a často nadväzovali na staršie formy, odovzdávané tradovaním: folklórne prejavy, dispozícia vidieckych stavieb, funkčné usporiadanie hospodárskych stavieb, stavebné postupy, využívanie lokálne dostupných surovín, poľnohospodárske postupy a podobne), ale aj aktívne či pasívne preberaných a adaptovaných z iných prostredí. Rovnako je kultúrne pestrým, pluralitným a diferencovaným celkom aj každý región, keďže „kultúra regiónu“ zovšeobecňuje spoločné prvky a prejavy lokálne špecifických spôsobov života (lokálne viazaných kultúrnych prejavov), vrátane tradícií, histórie a vzorov konania každodenných aktivít.

Jedným z najviditeľnejších prejavov lokálnej kultúry sú kultúrne vzorce, ktoré si spoločenstvo odovzdáva tradovaním, ďalej sa reprodukujú v kultúrnych prejavoch a výtvoroch a stabilizujú sa vo zvykoch a obyčajach. V lokálnej kultúre možno identifikovať statické a stabilné, ale aj dynamické prejavy v podobe inovácií, výpožičiek či transferov. Tradovaním odovzdávaný súbor kultúrnych vzorcov odkazuje aj na hodnoty, na ktoré sa navrstvuje obraz sveta a prežívanie každodennosti. Ako hodnotový fundament spoločenstva, jeho étos, je neprenositeľný a predstavuje skutočné dedičstvo, ktoré sa tradovaním odovzdáva a zachováva. Význam a hodnota regiónu pre jeho obyvateľov nie je daná, ale získavajú sa v kontexte interakcií, diania a komunikačných udalostí. S fenoménmi a prvkami, ktoré región tvoria a charakterizujú (od objektov cez ľudí, udalosti a ich prežívanie), sa viažu hlboko uložené a ukotvené významy. Potrebu „patriť niekam“, mať väzby k okolitému prostrediu (sociálnemu, kultúrnemu aj environmentálnemu) radíme medzi základné potreby biologických organizmov. Jedným z najdôležitejších typov vzťahov k priestoru je pociťovanie domova, identifikovanie sa jednotlivca s priestorom. Súvisí s vytvorením teritoriálnych, ale aj emocionálnych väzieb ku konkrétnemu geografickému sídlu, nevzťahuje sa výlučne na vnímanie objektívnych parametrov priestoru. Pre pociťovanie pozitívnej emocionálnej väzby k miestu (sídlu, regiónu) je relevantnejší sociálny a kultúrny kontext, v ktorom aktivity, činnosti a sociálne konanie sociálnych aktérov získavajú význam pre všetkých zúčastnených. Región musí byť ustanovený nielen ako administratívna a geografická, ale aj ako mentálna štruktúra, musí existovať vo vedomí svojich obyvateľov. Obyvatelia geografického priestoru pociťujú potrebu symbolicky sa od ostatných vydeliť. Symbolické vyčleňovanie („kým nie sme“) je zároveň symbolickým identifikovaním sa, vychádzajúcim zo sebauvedomenia („kým sme“).

Noviny pre hospodárstvo, remeslo a domáci život

Noviny pre hospodárstvo, remeslo a domáci život bol prvý slovenský ekonomický časopis. Daniel Lichard sa pripravoval vystúpiť s hospodárskym týždenníkom, lebo sa domnieval, že tento by oveľa lepšie slúžil ľudovýchovnému a hospodárskemu programu štúrovskej generácie ako raz do roka vychádzajúci kalendár.

Lichardovo rozhodnutie vydávať hospodárske noviny bolo v súlade s plánmi predstaviteľov slovenského národného hnutia, ktorí venovali veľkú pozornosť roľníckej otázke a preto chceli aj prostredníctvom hospodárskych novín získavať ľudové vrstvy pre svoj sociálny a politický program. Slovenskje národňje novini a Orol tatránski prinášajú prvý raz v histórii slovenského novinárstva od tých čias v neobvyklom rozsahu správy o živote slovenského ľudu, o jeho sociálnom a hospodárskom položení. Uverejňujú tu priamo otriasajúce zvesti o hlade, biede roľníkov, bezzemkov i robotníkov. Stávajú sa bojovou tribúnou, ktorá chce nielen najkrikľavejšiu biedu odstrániť, aj pomocou ľudovýchovných a hospodárskych spolkov, ale útočiť aj na vinníkov neutešených spoločenských pomerov, na celý prehnitý a reakčný systém feudalizmu.

Lichardove Noviny pre hospodárstvo, remeslo a domáci život mali dopĺňať Štúrov politický tlačový orgán a okrem poľnohospodárstva všímať si aj remeslá a vznikajúci priemysel. Jednou z ich závažných úloh bolo aj vedenie a organizovanie ľudovýchovných spolkov, hlavne nedeľných škôl, zriaďovaných intenzívnejšie po nariadení Kráľovskej uhorskej miestodržiteľskej rady. Lichardove noviny mali šíriť medzi roľníkmi a remeselníkmi aj poznatky o racionálnejšom hospodárení a modernej remeselníckej výrobe a to v čase, keď u nás neboli nijaké školy, ba ani len kurzy zaoberajúce sa takouto problematikou. Lichard sľuboval, že zábavná časť jeho novín bude obsahovať „zaujímavé básničky, rozprávky, podobenstvá…“.

Prvé číslo slovenských hospodárskych novín malo v hlavičke znázornený symbol moderného poľnohospodárstva, remeselníckej výroby a priemyslu. Pod týmto alegorickým obrazom bol symbol anjela mieru s nápisom „Pokoj“. Noviny boli lámané do dvoch stĺpcov. Zriedkavo sa v nich objavila ilustrácia. Vychádzali raz do týždňa na ôsmich stranách “v podobe štvorky" (formát 25 cm x 19 cm). Ich posledné číslo vyšlo 27. septembra 1848.

tags: #hospodarsky #socialny #a #kulturny #zivot