Život prináša rôzne výzvy, najmä ak sa týkajú zdravia našich najbližších. V tejto rozsiahlej a emotívnej reportáži sa venujeme príbehom rodín, ktoré sa vyrovnávajú s duševnými ochoreniami, fyzickými postihnutiami a vzácnymi diagnózami. Prostredníctvom konkrétnych osudov matiek a ich detí nazrieme do ich každodenného boja, hľadania pomoci, ale aj nekonečnej lásky a nádeje.
Pátranie po nezvestných s duševnými problémami
Občas sa stane, že rodiny zažívajú obrovský žiaľ, keď ich blízki trpiaci duševnými chorobami zmiznú. Takýto prípad sa udial s 28-ročným Petrom Mesárošom z bratislavského Lamača, ktorý trpí ťažkou schizofréniou a odmieta liečbu. Od polovice júla sa jeho matke Andrei neozval a nikto nevie, kde sa nachádza. Petra videli naposledy jeho kamaráti na Trnavskom mýte, kde im povedal, že ide domov do Lamača. Keďže neprišiel, Petrova mama sa spočiatku neobávala, myslela si, že je u kamaráta alebo známych. No keď jej syn nechodil a telefón mal vypnutý, obrátila sa na políciu.
Andrea si myslí, že Peter mohol odísť mimo Slovenska, pretože je kuchár a mohol sa niekde zamestnať. Nerozumie však, prečo jej nedal vedieť, kde sa nachádza. Obáva sa, že ho niekto na niečo nahovoril, keďže Peter mával ťažké schizofrenické epizódy asi 5 rokov. Má halucinácie a ťažké paranoidné stavy, každého podozrieva. Rodina preto prosí o pomoc. Ak by ste 28-ročného Petra Mesároša niekde videli alebo máte o ňom akékoľvek informácie, volajte políciu. Aj pár informácií jeho rodine nesmierne pomôže.
Podobný prípad sa týkal aj 45-ročnej Jany Florišovej z Novej Dubnice. V utorok 12. júna popoludní odišla z domu, podvečer ešte zavolala svojej dcére na pevnú linku, že odišla na pár dní na dovolenku, no nepovedala kam. Ako informovala trenčianska policajná hovorkyňa Elena Antalová, nezvestná Jana trpí duševnou chorobou. Má predpísané lieky, ktoré však neužíva. So sebou má len svoje osobné doklady. Hľadaná je 170 cm vysoká, plnoštíhlej postavy, má krátke čierne vlasy a hnedé oči. Oblečené mala bledošedé rifle a oranžové tričko s krátkymi rukávmi. Akékoľvek informácie, ktoré by polícii mohli pomôcť pri pátraní, je možné oznámiť na ktoromkoľvek policajnom oddelení, prípadne na linke 158.
Kontroverzné prepúšťanie z psychiatrickej nemocnice
Ďalší príbeh poukazuje na problémy v systéme zdravotnej starostlivosti. Matka Beáta prežila obrovský žiaľ, keď jej syn, ktorý trpí schizofréniou a je drogovo závislý, bol nečakane prepustený z psychiatrickej nemocnice v Pezinku. Akosi pozabudli informovať rodinu a pre chorého syna si pred nemocnicu hneď prišli kamaráti - drogoví díleri. Zúfalá matka nevedela dva dni nájsť svojho syna. Syn Beáty sa už 12 rokov lieči zo závislosti od drog a od polovice leta sa liečil na Klinike drogových závislostí v Pezinku. Jeho matka ešte v piatok s hrôzou zistila, že v nemocnici už nie je, prepustili ho. Tvrdí, že syn jej krátko zavolal asi o pol druhej a informoval ju, že ho prepustili. Dôvod prepustenia mal byť pravdepodobne ten, že nemocnica bojuje s kapacitnými problémami alebo sa naťahuje s poisťovňou.
Podľa pani Beáty mala nemocnica rodinu o prepustení informovať, aby mohli zabezpečiť prevoz do iného zariadenia. Na to však argumentuje Janoška, podľa ktorého sú pacienti, ktorí sa liečia zo závislosti, vo veľkej väčšine spôsobilí k právnym úkonom, sú dospelí, a z toho dôvodu nemajú dôvod informovať rodinu. Beáta tvrdí, že jej syn je nesvojprávny na posúdenie zdravotného stavu, no rozhodnutie zo súdu si vyzdvihla až nedávno. Syn sa našiel zdrogovaný po dvoch dňoch, v nedeľu.
Tragédia v Nemecku: Schizofrénia a násilie
Strašná vražda sa odohrala v Nemecku. Matka Marcela R. (34) zabila svojho synčeka Christiana († 8) osemnástimi bodnými ranami. Vydatá matka dvoch detí bola podľa informácií nemeckého denníka Bild.de pred strašným činom v starostlivosti psychológov, čo potvrdila aj jej advokátka. Napriek tomu si však psychiater a súdny znalec nemyslí, že tento čin sa dal predvídať. Pravdepodobne nešlo o naplánovaný čin. Na základe vyšetrovania sa predpokladá, že Marcela nedávno začala trpieť schizofréniou. Je tu aj možnosť, že choroba sa ešte naplno neprejavila, preto bola mylne považovaná za úzkosť. Podľa jedného zo psychiatrov, ktorí sa na vyšetrovaní prípadu podieľajú, bola v čase činu matka v stave, keď ňou lomcovala obrovská agresivita. „Vnútorný hlas jej zrejme prikázal, aby zabila svojho syna.“
Vzácne ochorenia a boj rodičov
Život píše aj príbehy, kde sú deti postihnuté vzácnymi chorobami. Sabina a Peter prešli neskutočným úsilím. Ich synček Sebastiánko mal vzácne ochorenie - Shprintzen-Goldberg syndróm, ktorý nenávratne poškodzuje časti tela. Bol jediným dieťaťom v Českej republike s touto diagnózou. Sebastiánkovi rodičia vedeli, že ich synček nebude nikdy úplne zdravý, no chceli, aby každý jeho deň od narodenia bol krásny a výnimočný. Chlapček rástol, priberal, robil radosť celej rodine. Pred pár dňami však jeho život vyhasol vo veku 10 mesiacov.
Sabina opisuje bezproblémové tehotenstvo, počas ktorého jej na veľkom screeningu v 13. týždni vyšiel Downov syndróm 1:32. Následný odber choriových klkov však ukázal, že dieťatko je 100% zdravé. Po pôrode však Sebastiánka hneď odniesli preč a otec Peter prišiel s plačom, že malý nie je v poriadku. Neskôr sa ukázala odlišná výzor Sebastiánka, ktorá naznačovala vážny zdravotný problém. Na diagnózu prišli až po štyroch mesiacoch. Sebastiánko mal ako jediný v Českej republike Shprintzen-Goldbergov syndróm, čo je veľmi vzácne ochorenie poškodzujúce časti tela. Bábätko sa vyvíjalo celkom dobre vzhľadom na zdravé deti jeho veku. Keď sa narodil, vážil 3.360 gramov a meral 54 centimetrov. Ako 10-mesačný mal 6.120 gramov a 74 centimetrov.
Tradičné príbehy rodičov 03 - Upratovanie. 👨👩👧👦 #vtip #sranda #parodia
Tradičné príbehy rodičov 03 - Upratovanie. 👨👩👧👦 #vtip #sranda #parodia
Chlapčeka pravidelne kontroloval pediater, kardiológ, genetik, očný lekár, neurológ, neurochirurg a chodili s ním aj do centra komplexnej starostlivosti. Napriek lekárskej opatere a všemožnej snahe rodičov mu však odborníci v Českej republike nedávali veľkú nádej na plnohodnotný život, aj keď v zahraničí žijú deti s týmto syndrómom. Sebastiánko by potreboval pár operácií, ktoré sa ale v Česku nerobia, povzdychla si nešťastná mama. Spolu s rodinou sa snažili urobiť jeho život krajším.
Sabina napriek všetkému hovorí: „Nikdy som neplakala, ako Sebík vyzerá alebo čo sa nám stalo. Asi by to bolo iné, keby už sme nejaké dieťa mali, ale Sebastiánko bol prvý a my to berieme tak, že to k tomu patrí.“ Mladí rodičia prežívajú v týchto dňoch smutné chvíle, pretože už sú bez svojho milovaného synčeka. Aj keď majú prázdnu náruč, spomínajú na svoju malú lásku a život s ním, ktorý bol niekedy ťažký, no hlavne krásny a plný lásky. Napriek všetkému chce Sabina podporiť ostatné mamičky, ktoré majú doma choré dieťatko. Nikdy to nevzdávajte. „Mamičky chorých a postihnutých detí majú zlaté srdcia, navzájom sa motivujú a podporujú. Nikdy na to nie ste samy! Tieto deti majú nejaký svoj strop, ktorý neprekročia, ale my nevieme, kde ten strop je, takže musíte bojovať. Tieto deti si to zaslúžia. Ony si toho museli vytrpieť viac než my a za to im musíte byť oporou.“ Rodičom malého Sebastiánka a ďalším príbuzným vyjadrujeme úprimnú sústrasť a prajeme veľa síl do ďalších dní, majú náš veľký obdiv za to, že bola pre nich dôležitejšia láska, než zlé prognózy či pesimistické názory.
Chybné diagnózy a ich dôsledky
Niekedy sú rodičia postavení pred výzvy, ktoré sú spôsobené chybnými diagnózami. Jedna matka si pamätá vetu „Tento chlapec je mentálne narušený“ dodnes, hoci jej prvorodený má už svoj prvý vlastný holiaci strojček. Šok, vzdor a presvedčenie, že si svoje dieťa nenechá onálepkovať. Stalo sa to pre blbosť, ktorá je už dávno vysvetlená. Jej synátor sa narodil a jeho obvod hlavičky presahoval tabuľkové parametre. Po onej „úžasne povzbudzujúcej“ vete nasledoval kolotoč vyšetrení, z ktorých každý mesiac sa opakovala návšteva v poradni pre rizikových novorodencov onej pani primárky. Z tohto začarovaného kruhu ich paradoxne vytrhli tí odborníci, ktorí mali potvrdiť „presnú diagnózu“. Najprv ich láskavo s verdiktom „absolútne zdravé krásne dieťa“ odprevadila p.dr. Mečiarová z neurológie na Kramároch, a o čosi neskôr aj veľmi milá genetička z rovnakej detskej nemocnice. Konečný verdikt znel vápniková porucha, zdedená po matke. Všetko to stálo 11 mesiacov veľmi nepríjemných vyšetrení všetkého druhu, ktoré sa nakoniec ukázali ako zbytočné. Ale jej syn je aj tak postihnutý, aj keď trochu inak, ako si pani primárka myslela. Je študentom Školy pre mimoriadne nadané deti v Bratislave. Jediné, čo mu je, je problém s jemnou motorikou a odpor k takej rýchlosti pohybu, ktorá by prevyšovala rýchlosť slimáka. Matka má chuť stále bojovať o každé dieťatko, ktoré je pred či po narodení označené ako „iné“.
Takéto príbehy nie sú ojedinelé. Pred piatimi rokmi sa matka, čerstvo prisťahovaná, ocitla v nemocnici pár týždňov pred pôrodom a bola totálne na infarkt. Z dieťatka, ktoré bezproblémovo rástlo dovtedy v brušku, sa stal objekt sporov medzi gynekológmi v tichej súťaži o strašidelnejšiu diagnózu. Najkrajšia z nich bola rázštep podnebia a iné „perličky“. Rebeka sa narodila síce drobná, ale nádherná a zdravá a dnes jedinou jej vyšinutosťou je jej temperament v úžasnej symbióze s hustou ryšavou kučeravou hrivou. A pred rokom sa miesto chlapčeka, ktorý mal ísť do komína s „istou diagnózou Downovho syndrómu“ narodilo nádherné zdravé štvrté dieťatko. Teraz sa čaká na posledných pár týždňov, či sa potvrdí Rettov či Downov syndróm veľmi blízkej osoby, ktorá má doma jednu trojročnú raketu a jedného anjela v nebi. Vraj vyšší vek a z AFP vyšiel s veľkou pravdepodobnosťou Down. Máloktorá z mamičiek vie, že stále ide len o pravdepodobnosť a nie o istotu. Strach má veľké oči a mne sa občas zdá, že sa niektorí z lekárov hrajú viac na bohov, ako sami vedia a ako sa im patrí. Čo takéto slová narobia so psychikou ženy, si vie každá z nás predstaviť. Za chybné diagnózy sa mnohí nedočkali ani ľudského „prepáčte“.
Pôrodné chyby a ich tragické následky
Začiatkom roka bol odvysielaný šokujúci príbeh mladej mamičky, ktorá čakala zdravé bábätko, no pri pôrode došlo k pochybeniu zo strany zdravotného personálu. Do náručia dostala dieťa (3), ktoré nevidí, nepočuje a je úplne ochrnuté. Utápená Andrea prezradila, že obrovskou chybou bolo, že ju po podaní vyvolávačky nechali v sprche takmer hodinu samu. „Skolabovala som na dlažbe,“ zaspomínala si zdrvená mama, z ktorej následne bábätko doslova vytlačili. „Moje dieťa utŕžilo krvácanie do mozgu, opuch mozgu, krvácanie do očka a potom mu mozog odpuchol do mesiaca. Úplne atrofoval,“ šokovala ďalej. Andrea teraz žaluje nemocnicu o náhradu škody aj pre bolestné. Polícia síce rok po pôrode obvinila pôrodníka, no s vyšetrovaním sa neponáhľa. Televízia podala podnet na preskúmanie postupu orgánov činných v trestnom konaní priamo generálnemu prokurátorovi. A previerka preukázala, že vyšetrovateľ robí v prípade Natálky, ktorá stravu prijíma cez sondu a trpí najťažšou formou epilepsie, prieťahy. No to sa už čoskoro zmení. Generálny prokurátor dal podnet, aby sa tento prípad vyšetril ešte do 20. decembra tohto roka.