Rok bol rušný nielen v našej republike, ale aj vo svete. V tomto roku začali nepokoje v Juhoslávii, ktoré prerástli do otvoreného boja a vo vojnu. Prvé sa od Juhoslávie oddelilo Slovinsko. Zmeny neobišli ani Sovietsky zväz. Deň 21. december znamená zánik Zväzu sovietskych socialistických republík, zánik komunistickej veľmoci, ktorá sa začala formovať po víťazstve Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie v r. 1917 a ovládla 1/6 sveta. Sovietsky zväz sa zmenil na Spoločenstvo nezávislých štátov. 25. decembra odstúpil zo svojej funkcie Michail Gorbačov.
Významným dňom pre našu republiku sa stal 24. jún, deň, kedy sa skončila okupácia Česko-Slovenska sovietskymi vojskami. Začala sa 21. augusta 1968 vtrhnutím vojsk Varšavskej zmluvy, údajne proti kontrarevolúcii a na obranu socializmu u nás. Túto nevítanú návštevu trpko znášala väčšina národa. Podľa Brežneva mala byť iba "dočasná" - trvala však takmer 23 rokov.
Nepokojné dni na Slovensku nastali v marci a apríli. 5. marca rozpadla sa VPN - Verejnosť proti násiliu. Časť členov tohto hnutia, vedená Vladimírom Mečiarom, vtedajším predsedom Slovenskej vlády, vytvorila nový politický subjekt HZDS - Hnutie za demokratické Slovensko. Tento rozpad mal za následok odvolanie Vladimíra Mečiara z postu predsedu vlády Slovenska. Na jeho miesto nastúpil Ján Čarnogurský z KDH - Kresťansko-demokratického hnutia. K tejto zmene prišlo 23. apríla. Následne na druhý deň, 24. apríla, konala sa v Bratislave na nám. SNP niekoľkotisícová protestná demonštrácia na podporu Vladimíra Mečiara, podporená 10-minútovým výstražným štrajkom mestskej hromadnej dopravy a bratislavských taxikárov.
Liberalizácia cien a jej dopady
Oveľa nepríjemnejšou skutočnosťou pre občanov bola liberalizácia maloobchodných cien hneď na začiatku roka. Znamenalo to veľmi nevhodné zvýšenie cien všetkého tovaru, no predovšetkým potravín. Začínajú prvé sklamania z novej politickej situácie po novembri 1989. Odteraz si mohol každý predávajúci tvoriť ceny podľa vlastného uváženia. Dovtedy boli ľudia zvyknutí na jednotné ceny tovarov v celej republike. Ľudia teda začali vyhľadávať predajne s čo najnižšími cenami. Okrem miestnych predajní sa nakupovalo v pojazdnom autobuse, ktorý prichádzal do obce raz za týždeň a kde boli potraviny o niečo lacnejšie, ale aj príležitostne z rôznych nákladných áut a stánkov. V takýchto stánkoch ponúkali predovšetkým lacnú elektroniku a konfekciu, hlavne Vietnamci.
Počasie a jeho vplyv na poľnohospodárstvo
Začiatok januára bol sychravý. Mrznúť začalo až v polovici mesiaca, kedy teploty poklesli na -8 až -10 stupňov C. Chladný ráz počasia trval až do konca februára. Vo februári chlad sprevádzalo sneženie. Najnižšia teplota poklesla 7. februára na -17 stupňov C. V marci nastalo otepľovanie a koncom mesiaca teploty vystúpili až na +22 stupňov C. Teplý bol aj začiatok apríla. V druhej polovici nastalo prudké ochladenie s občasnými mrazmi až do konca mesiaca.
Prvé májové dni boli bez mrazu a nastalo oteplenie. V polovici mesiaca sa ochladilo. Denné teploty dosahovali iba +6 stupňov C. Podľa meteorológov to bol najchladnejší máj za posledných 10 rokov. Posledné dni sa oteplilo až na +27 stupňov C. Jún bol na začiatku teplý, potom nastalo krátke ochladenie sprevádzané lejakom. V polovici mesiaca sa opäť ochladilo. Ochladeniu predchádzalo niekoľko teplých dní. Najteplejšie bolo 17. júna až +30 stupňov C. Koniec mesiaca bol daždivý.
Júl začal s teplým počasím. Oteplilo sa až natoľko, že do 14. júla mal mesiac 11 tropických dní. Posledné dni pršalo. Daždivé boli aj prvé augustové dni. Následkom dažďov bol vysoký stav vody na Dunaji. V Bratislave až 863 cm. Vystúpila hladina rieky Moravy a tým aj kanála. Veľmi teplo bolo 7. augusta, až +32 stupňov C. V polovici mesiaca bolo niekoľko chladných dní, po nich opäť horúčavy až +30 stupňov C. Posledné dni mali iba +10 stupňov C. Toto leto do 27. augusta malo 28 tropických dní.
September bol od začiatku chladný a daždivý s teplotami okolo +17 stupňov C. Teplé boli až posledné dni +26 stupňov C. Začiatok októbra bol pekný. Dni okolo 10. boli chladné a veterné. V polovici mesiaca bolo opäť až +20 stupňov C. Ochladenie nastalo 21. októbra až na -2 stupne C. Daždivé a chladné dni boli s nočným mrazom až -4 stupne C a trvali až do posledného dňa mesiaca. V novembri prišlo oteplenie bez mrazu. Zato celý mesiac bol sychravý a daždivý.
Posledný mesiac roka - december priniesol slabý mráz -3 stupne C. Na Mikuláša slabo snežilo. Väčšie ochladenie prišlo 9. decembra s mrazmi -13 stupňov C ráno a -7 stupňov C cez deň. Chladné boli aj nasledujúce dni s poľadovicou a snežením. Oteplilo sa až 19. a nastal odmäk. Na Štedrý deň pršalo a objavila sa dúha. Vianoce boli so slabým mrazom a následným snežením.
Poľnohospodárstvo
Mrazy koncom mája spôsobili, že pomrzli na poli zemiaky a uhorky zle schádzali. Tieto v lete napadla perenospóra, preto skoro poschli. Skoré zemiaky museli na poli strážiť, aby ich nepokradli. Kilogram zemiakov na trhu stál 20,- Kčs, aj viac. 15. júla začala žatva repky olejnej. Úroda tejto plodiny bola dobrá a družstvo ju odpredalo bratislavskému podniku Palma. Následkom horúčav prezrelo obilie a žatva trvala ešte v auguste. Perenospórou bolo napadnuté aj hrozno.
Vapor Pressure and Boiling
Obchod, služby a súkromné podnikanie
Do ekonomického prenájmu prešli objekty Drobnej prevádzkárne, pretože táto bola začiatkom tohto roka zrušená. Dielne pri Obecnom úrade prešli do rúk súkromnej firmy Drevo a kovovýroba. Obytný objekt na bývalej píle bol prebudovaný najprv na kancelárske miestnosti a potom na obchodnú činnosť "Mäso-údeniny" pre súkromného podnikateľa Valentína Bertoviča.
Vznikli drobné predajne, umiestnené provizórne v malých bunkách, prípadne prebudovaných obytných miestnostiach v rodinných domoch:
- Predaj liehovín - J. Rybár
- Predaj ovocia a zeleniny - P. Vachálek
- Potraviny - Ing. R. Duffeková
- Zelenina, ovocie a potraviny - D. Červenka
- Butik - Ing. A. Podstupková
- Predaj kvetov a viazanie vencov - A. Šteffek
- Drogéria - J. Ščasný
- Staršie odevy (bazár) - Poláková
- Zmrzlina - P. Partl
Ďalej súkromné prevádzky - služby občanom:
- Kaderníctvo s espressom "Bonita" - Ant. Fumačová
- Kaderníctvo v bývalom Dome služieb prebrali G. Valentová a A. Hubeková
- V tom istom objekte Cukráreň s espressom - Kobelárová
- Kozmetika "Sára" - D. Perkalová
- Oprava obuvi - J. Háša
V rámci reštitúcie pohostinstvo "Šenk u Kratochvíla" bolo vrátené pôvodným majiteľom. Pracuje v ňom M. Valovič. Predajňa nábytku, ktorá patrila štátnemu podniku Nábytok Nitra, bola vydražená a novým majiteľom sa stal Ing. Hoffer z Bratislavy, ktorý v predaji nábytku pokračuje. Vydražený bol aj sklad a výkup zeleniny pri železničnej stanici. Majiteľom sa stal Robert Šteffek z Bratislavy. Kultúrny dom bol po súhlase Obecného zastupiteľstva daný do ekonomického prenájmu p. Neli Rohrerovej.
Zmeny na obecnom úrade a miestna správa
Starostom obce po voľbách 1990 sa stal Ľudovít Rybár, ktorý zotrval vo funkcii aj v tomto roku. Zástupkyňou starostu bola Ľubica Havranová. Nela Slobodová od 1. januára 1991 sa stala zamestnankyňou Obvodného úradu v Stupave a ako matrikárka pracovala v Zohore. Na 1/2 pracovného úväzku vykonávala pre Obecný úrad v Zohore evidenciu obyvateľstva, sociálne veci a zdravotníctvo. Účtovníčkou zostala Žofia Bertovičová. Elena Valovičová od 1.1. prebrala agendu po Petrovi Štefanovičovi - teda výstavbu a poľnohospodárstvo. Gabriela Kafková pracovala na polovičný úväzok ako administratívna pracovníčka a na polovičný úväzok ako knihovníčka v Miestnej ľudovej knižnici v Zohore.
Verejný život a kultúra
3. februára sa konala v našom chráme slávnostná rozlúčková omša s doterajším dôstojným p. farárom ThDr. Jánom Rybárom. Ako 80-ročný sa rozhodol odísť do dôchodku a uchýlil sa v Charitatívnom dome pre kňazov a rehoľníkov v Pezinku. V našej farnosti pracoval 19 rokov. Prišiel z Marianky a prebral našu farnosť od dôstojného p. Galbavého, po ktorom zdedil dlh farnosti vo výške 160.000,- Kčs. Pri svojom odchode z našej farnosti nielenže dlh vyrovnal, ale v pokladni zanechal na účte 270.000,- Kčs. Bol to vzdelaný, múdry, chápajúci, láskavý a pozoruhodný človek. V minulosti pôsobil ako profesor na Gymnáziu v Trenčíne. Ani on sa v 50-tych rokoch nevyhol perzekúcii a prenasledovaniu katolíckych kňazov komunistickým režimom. Ovládal plynule niekoľko cudzích jazykov - okrem latinčiny nemčinu a francúzštinu. Bol literárne činný, robil preklady z cudzojazyčnej literatúry. V tomto roku vydal pozoruhodné dielo "Výber z najkrajších modlitieb sveta", vydaním vydavateľstva Letra & Line v Zohore. Jeho veľkým koníčkom bola maľba. Namaľoval veľa obrazov krajiniek a zátiší. Väčšiu časť rozdal pri rôznych príležitostiach občanom. Ľudia ho mali radi, radi sa s ním stretali.
Rozlúčková omša bola slávnostná. Spieval spevácky zbor a dôstojný pán odchádzal po omši s množstvom kvetov a darov od farníkov. Z omše bol urobený videozáznam. Zastupovanie prevzal dôstojný pán farár Pavol Flajžík z Lozorna.
2.-3. marca prebehlo sčítanie ľudu, v ktorom okrem iného bola zahrnutá aj otázka náboženskej príslušnosti občanov. V tomto roku sa prvýkrát nekonali oslavy MDŽ - Medzinárodného dňa žien - 8. marca.
15. februára Ján Hladík, maliar - grafik, vytvára súkromný ateliér "Grafik art ateliér". Na jeseň v tomto roku založil súkromné vydavateľstvo Letra & Line. Prvá knižka tohto vydavateľstva bola "Výber z najkrajších modlitieb sveta", ktorú zostavil ThDr. Ján Rybár.
24. marca v kultúrnom dome - teraz dostal nový názov "Kultúrne centrum", konala sa schôdza SNS - Slovenskej národnej strany. Mala búrlivý priebeh. Niesla sa v duchu požiadavky uznania historických osobností Andreja Hlinku a Dr. Jozefa Tisu. 13. apríla bola púť v Marianke venovaná pamiatke Dr. Jozefa Tisu. Na toto obdobie pripadá výročie popravy bývalého slovenského prezidenta. Púte sa zúčastnilo aj veľa občanov.
28. apríla sa uskutočnilo v kultúrnom centre stretnutie priaznivcov KDH. 1. máj bol v znamení futbalového turnaja medzi miestnymi "šenkami". Pre deti bola diskotéka. 12. mája miesto tradičného marcového MDŽ uskutočnila Demokratická únia žien - miestna organizácia oslavu Dňa matiek. 13.-15. júna konali sa v našom farskom kostole katolícke misie za účasti viacerých kňazov. Na tieto omše prišlo veľa veriacich. Posledné misie v obci boli r. 1948.
Púte a zájazdy
V tomto mesiaci sa uskutočnilo aj niekoľko zájazdov do rakúskeho pútnickeho miesta Mariazell - KDH, ČK, Záhradkári. Zároveň sa začali aj pravidelné mariánske púte do Marianky. Sú to tzv. "Fatimské soboty", ktoré sa konajú každú druhú sobotu v mesiaci. Zohorskí pútnici sa na púti zúčastňujú spolu s pútnikmi z Lozorna, odkiaľ chodí mimoriadny autobus.
Na 11. júl bol vyhlásený štrajk poľnohospodárov - družstevníkov. Poľnohospodári žiadali, aby štát od nich vykúpil obilie, mäso a mlieko, aby poskytol im dotácie, keďže za bývalého režimu boli Jednotné roľnícke družstvá silne dotované zo štátnej pokladnice. Štrajk sa uskutočnil ráno medzi 6,00 hod. a 8,00 hod. Prebehol tým spôsobom, že poľnohospodári počas týchto dvoch hodín zablokovali cesty, hlavne križovatky poľnohospodárskou technikou. Z nášho družstva sa na štrajku zúčastnilo asi 7 osôb s jedným kombajnom a nákladným autom zn. Škoda.
21. septembra miestna organizácia záhradkárov usporiadala púť na Velehrad. 27. septembra na Obecnom úrade konalo sa slávnostné stretnutie s miestnymi futbalistami. Bolo spojené so zápisom do Pamätnej knihy Zohora pri príležitosti 70 rokov zohorského futbalu. Slávnosti sa zúčastnili najstarší žijúci futbalisti ako Šebastián Fóra, Vendel Šurina, Nikodém Jurových, František Masarovič, Michal Kovár, František Ščasný, ale aj mladší ešte stále hrajúci v rôznych turnajoch, ako aj súčasní tréneri a funkcionári miestneho futbalového oddielu. K účastníkom tejto slávnosti sa prihovoril starosta Ľudovít Rybár, ktorý jubilantom zablahoželal a zaželal im veľa športových úspechov. Za futbalistov poďakoval Milan Michalík. Stretnutie oživili piesne ženského speváckeho zboru v našej obci, ktorým dominovala "Zelená je tráva, futbal, to je hra...". Nasledoval slávnostný prípitok na ďalšie úspechy zohorského futbalu.
Futbalová slávnosť pokračovala v nedeľu, 29. septembra na štadióne futbalovým stretnutím Senec - Zohor s výsledkom 0:3 pre Zohor. Slávnostnú atmosféru pred začatím zápasu navodila dychová hudba "Zóhranka", ktorá na štadióne veselo vyhrávala. Pre návštevníkov boli pripravené stánky s občerstvením. Po futbalovom zápase mali futbalisti pripravené pohostenie. K tomuto výročiu bol pripravený a vydaný bulletin "70 rokov zohorského futbalu", ktorý s použitím materiálov občanov Zohora zostavili František a Ján Masarovič. Vydal FO TJ Družstevník vo vydavateľstve LETRA & LINE. 28. septembra konal sa autobusový zájazd do Ružomberka na slávnosť spomienky venovanej Andrejovi Hlinkovi.
5. decembra o 17,00 hod. po sv. omši stretol sa v kostole s deťmi Mikuláš. Od oltára pomocou telefónu ho "privolal" d. p. Flajžik. Sv. Mikuláš prišiel v sprievode miništrantov. Tí niesli koše s darčekmi pre deti, ktorých sa v kostole mimoriadne veľa zhromaždilo. Každé z prítomných detí dostalo zdarma balíček sladkostí. Bola to pekná akcia z farského úradu. 14. decembra Jednota SD uskutočnilo nákupný zájazd do Viedne.
Školstvo a vzdelávanie
Základná škola
V školskom roku 1990/91 bolo na škole zaškolených 368 žiakov, z toho 40 rómskych detí. Vedenie školy sa nezmenilo, riaditeľkou bola p. Tatiana Masarovičová, zástupkyňa Nela Rohrerová a vyučovalo 18 učiteľov. Školská družina mala 3 oddelenia s troma vychovávateľkami.
Osobitná škola
V tomto školskom roku bolo zapísaných 35 žiakov. Rozdelení boli do troch tried, z čoho jedna bola v Plaveckom Štvrtku s 13 žiakmi. Riaditeľkou bola p. Magda Pravdová a okrem nej vyučovali 2 učiteľky, jedna v Zohore a jedna v Plaveckom Štvrtku. Pretože túto školu navštevovali aj žiaci z okolitých obcí a to prevažne rómske deti, začali sa v obci ozývať hlasy proti tejto škole.
Materská škola
Zapísaných bolo 109 detí. Riaditeľkou bola p. Kvetoslava Rusnáková, zástupkyňa p. Helena Matlovičová a na škole pracovalo 8 vychovávateliek. K 31. marcu bola zrušená prevádzka Detských jaslí v Zohore.
Kronika obce Lúky: pohľad do minulosti
Toto je prepis Kroniky obce Lúky tak, ako ju napísali jednotliví kronikári v rôznych časových a teda aj politických a spoločenských obdobiach. Každý z nich bol ovplyvnený dobou a vývinom v spoločnosti, v ktorej žil. Pre zachovanie autentickosti textu neboli robené žiadne zásahy do štylistiky a pravopisu a len nepatrné do úpravy (farebné zvýraznenie, odseky a pod).
Založenie kroniky a prvý kronikár
Uznesením obecného zastupiteľstva zo dňa 20. marca 1933 bol Rudolf Jaroušek, správca školy rímsko katolíckej ľudovej na Lúkach, ustanovený prvým kronikárom tunajšej obce. Tejto funkcie sa ujal. Nie je tunajším rodákom. Býva tu len 4 roky. Narodil sa 31. januára 1904 a po absolvovaní učiteľského ústavu v Lučenci, bolo to jeho tretie miesto, keď sa 31. januára 1931 stal správcom učiteľom tunajšej rímsko katolíckej ľudovej školy.
Opis obce Lúky
Poloha: Obec Lúky, ktorá má meno podľa polohy kraja (od lúk), rozprestiera sa po obidvoch stranách krajinskej cesty (hradskej) vedúcej z Púchova cez Lysky priesmyk na Moravu. Od Púchova i od Moravy je vzdialená na 12-12 km, takže leží uprostred Púchovskej doliny. Je dlhá 2 km. Na hornom konci, pri moste, odbočuje viciniálna cesta na Lazy pod Makytou, vzdialené 4 km.
Dolina na Lúkach je najužšia. Po stranách hradskej stoja zväčša drevené domce, často bez komínov, takže dym vychádza povalom. Len kostoly (rímsko katolícky a židovský), fara, školy (rímsko katolícka a ev.a.v.), notársky úrad, poštový a telegrafný úrad, četnícka stanica a niektoré židovské domy sú murované. Za domami sú menšie, väčšie záhradky a polia. Na nížine dosť úrodné, na stráňach neraz kamenisté a preto menejcenné. Ulica je úzka, miestami len pár metrov, čo je na tak frekventovanú hradskú zaiste primálo.
Píla a jej význam
Na hornom konci dediny, za mostom je schreibrovská parná píla. Pred rokmi zamestnávala až dvadsať robotníkov, dnes sotva 6-7. Má svojho strojníka a spravuje ju lesný správca z Lysej pod Makytou. Po prevrate menila viac ráz svojich majiteľov. Stavebné drevo (hrady, dosky, laty) sa predáva aj do cudzích štátov, najmä do Nemecka.
Katolícky kostol a jeho história
Katolícky kostol stojí na dolnom konci, pri vstupe do dediny. Je najstarší kostol doliny a okolia vôbec. Podľa ľudovej povesti ho začali stavať medzi Lúkami a Lysou, tam, kde stoja teraz staré lipy a kríž, ale práca sa nedarila. Čo cez deň vystavali, v noci im to vždy ktosi zrúcal. Márne strážili robotníci v noci. Keď prišlo 12 hodín, pospali a ráno zas bolo všetko rozváľané. Boli bezradní. Až tu raz akýsi neznámy človek im poradil: „Zapriahnite čierne voly do voza a nechajte voľne ísť. Kde zastanú, tam vystavte kostol.“ Stalo sa. Voly zastali na mieste dnešného kostola. Lúčania s čerstvou chuťou sa dali do stavby a kostol bol čoskoro hotový.
O kostole zo spisku zostaveného na pamäť 700 ročného jubilea chrámu (1228-1928) sa uvádza toto: „Lúcky chrám je najstarší na okolí a jeden z najstarších v Trenčianskej a v biskupstve nitrianskom, ba na Slovensku vôbec.“ Podľa kanonickej vizitácie vykonanej na Lúkach 25. augusta 1829 so všetkou pravdepodobnosťou možno tvrdiť, že bol postavený r. 1228. Tento rok je vyrytý v plechovej zástavke, nachádzajúcej sa v štíte veže a niet nijakých príčin, aby tento rok značil iné ako rok postavenia. Tým viac, lebo štruktúra, štýl a spôsob stavby nepochybne nasvedčujú, že chrám bol postavený v 13. storočí za panovania Arpádovcov, keď sa stavali kostoly aj inde. V kameni hlavnej brány je síce vyrytý rok 1612, ale v tomto roku bol už kostol len opravovaný, prípadne prestavaný. Druhý raz bol kostol opravovaný r. 1817.
Cintorín a fara
Cintorín bol na Lúkach pôvodne len okolo kostola, len koncom 18. storočia založili terajší cintorín. Pod kostolom je krypta, prístupná len z kostola. V tej pochovávali patrónov a farárov, ale nie všetkých. Do r. 1823 bola fara drevená. V tomto roku postavili faru z kameňa. R. 1882 bola fara prestavená, takže bola zrušená brána vedúca cez stred farskej budovy a dve krajné čiastky farskej budovy boli spojené novovystavanou izbou tak, ako dnes.
Počet veriacich a zoznam farárov
Počet veriacich podľa kanonickej vizitácie z r. 1829 bol tento: Lúky 620, Dolná Dubková 11, Vydrná 21, Mestečko 8, Záriečie 21, Zbora 7, spolu 688. V r. 1928 je takýto stav: Lúky 490, Dolná Dubková 76, Vydrná 18, Záriečie 22, spolu 606. Mená farárov sú podľa záznamov na fare známe od r. 1671. Spomedzi nich evanjelici farára Jána Hudka (Hudek) vyhnali, zaujali faru a kostol. Tento stav trval však len rok, lebo katolíci sa kostola zmocnili a vrátil sa i farár Ján Hudek. Od tých čias je stále katolícky. Treba poznamenať, že lúcky kostol a faru mali v moci evanjelici v 16. a 17. storočí za dlhší čas. Odvtedy dodnes sa tu vystriedalo 17 farárov a administrátorov. Z nich Peter Valter vynikal ako povestný záhradník. Terajším farárom od r. 1917 je Anton Kompánek. Dokedy Lazy pod Makytou a Lysá pod Makytou patrili na Lúky, boli tu stále aj kapláni. Kostol a fara zažili pohnuté časy najmä od Turkov v 16. a 17. storočí.
Škola v Lúkach
Podľa kanonickej vizitácie z r. 1829 na Lúkach jestvuje katolícka škola od r. 1826. Postavili ju na terajšom mieste. V roku kanonickej vizitácie (1829) organistom bol František Kresánek, rodák z Považskej Bystrice a bol súčasne učiteľom, notárom a zvonárom. Mená ďalších učiteľov sú neznáme. Vie sa, že počet dietok nebýval veľký, lebo do školy chodil, kto chcel. Školský rok trval len cez zimné mesiace. Z učiteľov posledných desaťročí uvádzame Pavla Ihriského (starý otec akademického sochára Vojtecha Ihriského), V. Šimka, Štefana Igaza, Antona Kumeryho a Jána Záhorského. Mimo uvedených po prevrate sa tu vystriedalo niekoľko výpomocných učiteliek. Terajšími učiteľmi sú Rudolf Jaroušek, správca školy a Elena Jaroušková rod. Valachová, tr. učiteľka. Do r. 1929 škola bola jednotriedkou, hoci už niekoľko rokov počet žiakov prevyšoval hodne číslo 100. V tomto roku (1929) cirkevníci s veľkými obetami a pomocou subvencií Krajinského úradu v Bratislave, vystavili krásnu, modernú dvojtriedku so správcovským bytom v cene cca Kč 220.000. Odvtedy vyučujú dvaja učitelia. V ostatných 3 rokoch žiakov je vyše 150, mala by sa zriadiť i tretia trieda, čo v dnešných ťažkých pomeroch ale nijako nemožno.
Počet žiakov v šk.r. 1930/31-1937/38
Školu navštevujú okrem detí lúckych, žiaci katolíckeho vyznania z Dolnej Dubkovej a zo Záriečia. Počet žiakov v posledných 5 školských rokoch menil sa takto:
- 1930/31: v I. triede 73 žiakov, v II. triede 55 žiakov
- 1931/32: v I. triede 76 žiakov, v II. triede 72 žiakov
- 1932/33: v I. triede 88 žiakov, v II. triede 73 žiakov
- 1933/34: v I. triede 74 žiakov, v II. triede 71 žiakov
- 1934/35: v I. triede 81 žiakov, v II. triede 74 žiakov
- 1935/36: v I. triede 75 žiakov, v II. triede 86 žiakov
- 1936/37: v I. triede 45 žiakov, v II. triede 50 žiakov, v III. triede 53 žiakov
- 1937/38: v I. triede 52 žiakov, v II. triede 51 žiakov, v III. triede 38 žiakov
Podľa udania správkyne školy p. Oľgy Švehlovej miestna ev.a.v. škola vznikla r. 1913. Od začiatku učí na nej ona. Má žiakov 64, z nich polovica dochádza z Dolnej Dubkovej. Budova je z r. 1913. V rokoch poprevratových menovaná správkyňa vyvinula čulú kultúrnu činnosť.
Židovská komunita a jej inštitúcie
V obci okrem katolíckeho kostola je aj veľký kostol židovský. Stojí od r. 1872. Predtým na jeho mieste stál kostol menší, drevený. Sem patrili a patria židovskí veriaci z obcí Lúky, Dolná Dubková, Lazy pod Makytou, Lysá pod Makytou, Záriečie, Mestečko, Vydrná, Zbora a Dohňany. Voľakedy to bolo asi 90 rodín, dnes asi 42. Mávali 2 kantorov a 1 pomocníka. Teraz len jedného kantora. Židia na Lúkach mali aj svoju školu, založenú asi v r. 1872. Trojtriednu s piatimi ročníkmi. Napred sa vyučovalo len hebrejsky, neskoršie v nižších triedach nemecky a vo vyšších maďarsky. Všetkých žiakov bývalo asi 135. Školu navštevovali i katolíci a evanjelici. Postupom času škola upadala, stala sa dvojtriednou a napokon jednotriednou. Cez prevrat zanikla pre nedostatok žiactva. Židovské deti z Lúk chodia teraz do miestnej rímsko katolíckej školy. Židovská škola bola umiestnená v dome, v ktorom je ubytovaný ich kantor. Zo starej židovskej školy si katolíci kúpili tabule pre svoju školu. Lúky majú tri cintoríny: rímsko katolícky (najstarší) na úpätí Kňažej, evanjelický a židovský.
Vapor Pressure and Boiling
Vodstvo a pôda
Na juhovýchodnej strane obce tečie potok Biela voda, prameniaci na Čertove. Bielou vodou ho prví začali nazývať Maríkovčania, ktorí chodievali na Lúky pracovať. Potok nie je hlboký. V lete najväčšia hĺbka 0,5m, takže ho veľmi snadno možno prebrodiť. Počas dažďov a za odmäku vzrastie na dravú rieku, hlbokú 1,5 m. Jej šírka sa pohybuje medzi 3-8 m. Spodok je piesočnatý a kamenistý. Žijú v nej raci, z rýb: mrenice, jalce, slíže, a.i. Rýb v potoku je málo. Smerom na Lysú pod Makytou je cez Bielu vodu postavený drevený most, obnovený r. 1936. Pri potoku stojí jeden valcový mlyn - blízko Osmeku. Pri ňom je aj píla, kde si dávajú rezať kmene na dosky z okolitých obcí. Patrí p. Pečeňovi. Donedávna stál tu aj druhý mlyn, neďaleko parnej píly. Bol však zrušený pri stavbe železnice Púchov-Horní Lideč v r. 1935.
Pôda nášho chotára pozostáva z piesku, hlinačky, slienu a štrku. Na rovine je dosť úrodná. Menej na stráňach, kde je hodne štrku. Všetka zem u nás je nános. Miestami, zvlášť na rovine, je veľmi blízko pod povrchom voda, čo veľmi škodilo plodinám. Preto v r. 1931 boli najvlhkejšie pozemky odvodnené.
Rozdelenie pôdy v Lúkach
V r. 1882 mali Lúky ornej pôdy 607 kat. jutár 972 kvadrátnych siah, záhrad 6 k.j. 673 kv.s., Lúk 41 k.j. 263 kv.s., pasienkov 421 k.j. 700 kv.s., hôr 166 k.j. 110 kv.s. a neplodnej zeme 81 k.j. 1065 kv.s. Spolu 1327 k.j. 1580 kv.s. V r. 1930 podľa štátneho štatistického výkazu ornej pôdy 5849 kat. jutár, lúk 459 kat. jutár, záhrad 87 kat. jutár, pasienkov 4043 kat. jutár, hôr 2431 kat. jutár, vodnej plochy 02 kat. jutár, zastavanej plochy 172 kat. jutár, neplodnej pôdy 84 kat. jutár.
Miestne názvy a obyvateľstvo
Čiastky nášho chotára sú Kňažia - Hajnušov, Dolný lán, Nadhumnie a Diel, Nad Dankov, Dankov, Dielnice a Horekončie, Vlčie jamy, Strážna - Trnkov, Niva, Potok, Hladovec, Brehy, Uhlíkovec, Zábreh, Na puste, Nadlučie, Zákružie, Zaosičie, Krivá, Nagobec, Nová stávka, Kurejovec, Sekerčina, Pastierovec, Uľahlice, Cukraj, Zamedničie, Láz - Holkovec, Zalučie, Srazy, Stávky, Medník.
R. 1913 mali Lúky 168 domov, 718 duší. Podľa sčítania z r. 1919 bol tento stav 139 domov, 555 obyvateľov (229 mužských a 326 ženských). Náboženské rozvrstvenie: r. katolíkov 584, ev.a.v. 103, ev.ref. 1, židov 82. Podľa sčítania ľudu z r. 1930 bolo na Lúkach 198 domov, 783 obyvateľov. Z nich čslov. Národnosti 752, ruskej 4, nemeckej 16, židovskej 8, cudzincov 3. Katolíkov 584, ev.a.v. 133, židov 63, iných 3. Obyvatelia sú skoro všetci robotníci, roľníkov je málo. I tí zväčša sú utisnutí na zárobok, lebo oráčiny je málo a nie najlepšej akosti. Robotníci chodievali na sezónne roboty na majere (do repy) na nížinu, potom do blízkych Lednických Rovní, Dubnice a.i. Po prevrate mnoho ich chodí do Čiech. Niektorí sa vysťahovali do SAU i do Kanady. V posledných časoch zarábali si živobytie pri hydrocentrále na Váhu pri Ladcoch, neskoršie hlavne pri stavbe dráhy Púchov - Horní Lideč. Teraz pri stavbe železnice Harmanec - Diviaky, vo Vsetíne, Trenčíne. Niektorí chodia denne do zbrojovky v Považskej Bystrici. Dobrý úžitok dáva obyvateľstvu hovädzí dobytok, ktorého tu chovajú hodne. Väčšina mlieka sa spracuje v družstevnej mliekárni, založenej v rokoch poprevratových. Zo živnostníkov sú tu 1 kováč, 1 pekár, 6 obchodníkov s miešaným tovarom, 4 mäsiari, 2 priekupci, 2 hostince, 1 krajčír, 3 obuvníci (robí však len 1), 1 holič, 2 stolári (pracujú málo), 1 strojný zámočník.
Úrady a infraštruktúra
Od r. 1937 je železničná stanica v mieste. Predtým sa chodilo do Púchova nad Váhom (13 km). Pred vojnou pešo, alebo vozom, ktorým sa vozila pošta. Tak aj v prvých rokoch povojnových. Potom od r. 19.. zaviedli autobusovú dopravu jedným a neskoršie dvoma (jeden z Lazov pod Makytou, druhý z Lysej pod Makytou). Autobusová doprava zanikla započatím železničnej premávky na Štefánikovej dráhe 2.5.1937. Obec Lúky patrí do púchovského okresu, kde je okresný úrad, berný úrad, okresný súd, dôchodková kontrola, okresný lekár, zverolekár. V obci je trojtriedna rím. katol. a jednotriedna ev.a.v. škola. Do nich chodia aj žiaci z Dolnej Dubkovej. Do meštianskej školy chodia žiaci do Púchova. Železničná stanica má prednostu (p. Vida), výpravčíka, traťmajstra a 5 výhybkárov. Farský kostol pre občanov katolíckeho vyznania je v obci i s farou. Fara nateraz nie je obsadená. Administruje ju správca dohňanskej fary dp. Rudolf Minarovský. Občania ev.a.v. vyznania sú prifarení do Záriečia (p. Samuel Peressényi). Obyvatelia židovskí majú svojho kantora na Lúkach. Predsedom židovskej náboženskej obce je miestny lekár. Poštový úrad je v mieste a listonoš nosieval dvakrát týždenne poštu do Vydrnej. Od r. 1937 sú dvaja listári. Jeden roznáša v obci, druhý vo Vydrnej denne.
Kroje a kultúrne zvyklosti
Občania nosievali pestré kroje. Ženy nosia ešte doteraz zubáče, riasnaté punčochy, vyšívané papuče, rukávce, biele plachty a v zime kožuchy. Chlapi tmavé súkenné nohavice, kapce (papuče), vyšívané vesty s gombíkmi a široké klobúky. Ale kroj pomaly zanechávali. Už pred vojnou bolo toto badateľné. Po prevrate chlapi takmer úplne sa vzdali kroja. Širokého klobúka už na hlave Lúčana dávnejšie nevidieť. Ženy sú konzervatívnejšie. Ale aj u nich je to neraz oblek len sviatočný.
Hory a lesné hospodárstvo
Hôr u nás nie je veľa, ale viac ako pred 50 rokmi. Tak v r. 1882 ich bolo 166 kat. jutár, r. 1930 už 2431 kat. jutár. Lesov pribudlo na úkor pasienkov. Najviac hôr je v čiastkach Nová stávka a Stávky. V horách rastú stromy listnaté (buky, duby, hraby, brezy, kleny), ihličnaté (smreky, borovice, jedle, červený smrek, borovičky). Sem tam sa nájdu osiky, agáty, lipy. Hory patria miestnemu urbáru a jednotlivcom. Obec nemá lesov. Cudzích drevín tu niet. Hlavným produktom lesov je drevo, pochádzajúce z hlavnej ťažby, medziťažby, čiže paberkov v mladších porastoch. V lesoch sa rúbe ročite raz (v zime). Rúbaniská sú znovu vysádzané hlavne ihličnatými priesadami. Drevo sa spracuje na siahovicu, alebo rovné kmene sa na pílach režú na laty a dosky. Drevo sa z hôr dopravuje domov na vozoch, saniach, ťahaných koňmi a kravami. Chudobní si drevo ťahajú a vozia sami. Mnoho škodí našim lesom zhrabávanie a odnášanie lístia v jeseni, ktoré sa používa na podstielanie hovädziemu dobytku. Na jar zasa oblamujú sa stromy a zeleným lístím kŕmia kozy (letnina). Vedľajšiu ťažbu lesa poskytujú huby, jahody, maliny a iné lesné plodiny, ktoré sú predmetom zbierania okolného obyvateľstva. Malín, jahôd, húb je v našich horách dosť, menej je čučoriedok. Z húb sa u nás nachádzajú bukové, sivé, dubové, osikové, brezové, lieskové, zachojáky, kuričky, paprstky, mlieče, kozáky, smrekové a.i. Ani na kvetiny nie je kraj chudobný. Z liečivých rastlín sú ...