Vplyv gymnázia na duševné zdravie študentov: Komplexný pohľad a riešenia

Duševné zdravie je stav, keď všetky duševné pochody prebiehajú harmonicky, umožňujú správne odrážať vonkajšiu realitu, primerane a pohotovo reagovať na všetky podnety a riešiť bežné aj neočakávané úlohy, stále sa zdokonaľovať a prežívať uspokojenie zo svojej činnosti. Niekedy sa jednoduchšie definuje ako neprítomnosť duševnej poruchy. Psychika je pojem, ktorým odborne označujeme celok vnútorného sveta človeka, jeho prežívanie (myslenie, cítenie, chcenie) človeka, ako aj vonkajší prejav prežívania - správanie (výraz, reč, konanie) človeka. V súčasnosti sa uprednostňuje slovné spojenie psychohygiena.

Gymnázium, ako prostredie, kde študenti trávia značnú časť svojho dňa, zohráva kľúčovú úlohu v ich celkovom duševnom zdraví. Stres, tlak na výkon, sociálne vzťahy a obavy z budúcnosti sú len niektoré z faktorov, ktoré môžu negatívne ovplyvniť psychickú pohodu študentov. Tento článok sa zameriava na komplexný pohľad na duševné zdravie študentov gymnázií, identifikuje potenciálne riziká a ponúka stratégie a riešenia na podporu ich psychickej pohody.

Súčasný stav duševného zdravia študentov

Alarmujúce štatistiky a zistenia odborníkov poukazujú na zhoršujúci sa psychický stav mladých ľudí. Správa o psychickom stave Slovenska Národného centra zdravotníckych informácií zdôraznila, že v roku 2021 bolo uskutočnených takmer dva milióny vyšetrení s diagnostikovanou psychickou poruchou. Zvlášť znepokojujúci je nárast novodiagnostikovaných pacientov vo vekovej kategórii 15 až 19 rokov. Tieto čísla signalizujú naliehavú potrebu venovať zvýšenú pozornosť duševnému zdraviu študentov.

Ministerstvo školstva v spolupráci s Výskumným ústavom detskej psychológie a patopsychológie predstavilo prvú Predbežnú výskumnú správu v rámci národného projektu Dáta o duševnom zdraví. Správa čerpá zo súhrnu viac ako 250 výskumov uskutočnených v období rokov 2018 až 2023 a poukázala na pokles životnej spokojnosti u mladých ľudí. Zhoršené výsledky mali najmä dievčatá. Analýza zároveň kriticky hodnotí súčasný stav výskumných poznatkov. Podporné opatrenia v školách zlyhávajú.

„Aktuálne výskumy sú väčšinou prierezové, zachytávajú len okamžitý stav. Koniec bifľovania. Výsledky výskumu zverejnia v komplexnej Správe o obraze duševného zdravia detí, žiakov a študentov. „Zohľadnili sme kraj, stupeň vzdelávania a ročník, zriaďovateľa školy či vyučovací jazyk školy. Na základných školách ide často o preťaženie, strach zo školy, úzkosti či problémy so správaním, ktoré deti vyjadrujú rôznymi spôsobmi - tichom, podráždenosťou alebo, naopak, hlučnosťou. Na stredných školách sa pridávajú závažnejšie témy ako sebapoškodzovanie, depresie, pocit prázdnoty, tlak na výkon či hľadanie identity.“

Podľa psychologičky má školský systém na psychickú pohodu detí veľký vplyv. „V škole trávia deti veľkú časť svojho dňa, a to, ako sa tam cítia, ovplyvňuje ich sebaobraz aj schopnosť zvládať stres,“ vysvetlila. Juráneková dodala, že mladí často cítia osamelosť a bezmocnosť. „Ak má dieťa duševnú nepohodu, nie je to len jeho chyba. Treba sa pozrieť aj na prostredie, v ktorom žije a učí sa. Psychologička Eva Poláková vníma snahu ministerstva systematicky sledovať duševné zdravie detí ako veľmi dôležitý krok. Aj školský psychológ Tomáš Trembáč vyjadril podporu projektu.

Pocity študentov

Tamara, študentka gymnázia, priznala, že sa často cíti pod veľkým tlakom. „Porovnávam sa s ostatnými a bojím sa zlyhania.“ Vníma, že o duševnom zdraví sa dnes hovorí viac ako kedysi, no v školách podľa nej stále chýba niekto, komu by žiaci mohli dôverovať. Nina, študentka strednej odbornej školy, hovorí, že má dni, keď sa cíti dobre, ale aj také, keď by najradšej zostala doma a s nikým nehovorila. „Je toho veľa, škola, brigáda, problémy doma. Pomáha jej, keď sa môže ísť prejsť alebo si písať denník. V škole však podľa nej chýba osoba, s ktorou by sa dalo porozprávať aj o osobných veciach. „Nie každý má rodičov alebo učiteľov, ktorým sa dá zveriť.“ Adam sa pripravuje na štúdium na vysokej škole. Ako ďalej uviedol, o duševnom zdraví by sa malo hovoriť otvorenejšie a častejšie aj medzi študentmi. „Nie je hanba cítiť sa zle, ale stále sa bojíme, čo si o nás kto pomyslí. Na školách by podľa neho mala byť väčšia podpora pre študentov aj mimo výučby. „Občas by úplne stačilo, keby sa niekto opýtal, ako sa máme.“

Identifikácia rizikových faktorov

Duševné zdravie študentov gymnázií môže byť ovplyvnené rôznymi faktormi, ktoré možno rozdeliť do niekoľkých kategórií:

• Školský stres: Tlak na dosahovanie vysokých akademických výsledkov, náročné učivo, skúšky a termíny môžu viesť k nadmernému stresu a úzkosti.
• Sociálne vzťahy: Problémy s rovesníkmi, šikanovanie, kyberšikanovanie, vylúčenie z kolektívu alebo ťažkosti s nadväzovaním a udržiavaním priateľstiev môžu negatívne ovplyvniť psychickú pohodu študentov. Prieskumy ukazujú, že prejavy šikany a kyberšikany viac vnímajú deti než učitelia.
• Rodinné problémy: Konflikty v rodine, rozvod rodičov, finančné ťažkosti alebo strata blízkej osoby môžu byť zdrojom stresu a úzkosti pre študentov.
• Obavy z budúcnosti: Študenti sa často obávajú o svoju budúcnosť, výber vysokej školy, uplatnenie na trhu práce a očakávania spoločnosti.
• Životný štýl: Nedostatok spánku, nezdravá strava, nedostatok pohybu, užívanie energetických nápojov, fajčenie elektronických cigariet a zapájanie sa do online výziev predstavujú ďalšie rizikové faktory.
• Online prostredie: Nenávisť šíriaca sa sociálnymi sieťami, online výzvy, kyberšikana a závislosť na sociálnych sieťach môžu mať negatívny dopad na duševné zdravie študentov.

Prejavy psychickej nepohody

Psychická nepohoda sa môže prejavovať rôznymi spôsobmi, ktoré si často vyžadujú pozorné sledovanie a včasnú intervenciu. Medzi najčastejšie prejavy patria:

• Zmeny v správaní: Izolácia, strata záujmu o aktivity, ktoré študenta predtým bavili, podráždenosť, agresivita, problémy so spánkom alebo stravovaním.
• Emocionálne problémy: Smútok, úzkosť, strach, beznádej, pocity viny alebo nízke sebavedomie. Dievčatá sú citlivejšie na úzkosť a sebahodnotenie, u chlapcov sa prejavuje napätie.
• Fyzické príznaky: Bolesti hlavy, brucha, únava, vyčerpanie alebo problémy s koncentráciou.
• Problémy v škole: Zhoršenie prospechu, absencie, problémy s disciplínou alebo nezáujem o učenie.

Stratégie a riešenia na podporu duševného zdravia

Pre zlepšenie duševného zdravia študentov je dôležité implementovať komplexné stratégie, ktoré sa zameriavajú na prevenciu, včasnú intervenciu a podporu.

• Vzdelávanie a osveta: Organizovanie prednášok, workshopov a diskusií o duševnom zdraví, ktoré študentom pomôžu porozumieť svojim emóciám, identifikovať príznaky psychickej nepohody a naučiť sa stratégie zvládania stresu. Príkladom je prednáška „Drogy pre nikoho nie sú skutočným riešením bežných problémov“, ktorá sa uskutočnila na jednom z gymnázií.
• Dostupnosť psychologickej podpory: Zabezpečenie prítomnosti školského psychológa alebo poradenského pracovníka, ktorý je k dispozícii pre študentov s ťažkosťami. Školský psychológ môže poskytovať individuálne poradenstvo, skupinové terapie alebo krízovú intervenciu.
• Vytváranie podporného prostredia: Podpora pozitívnych vzťahov medzi študentmi, učiteľmi a rodičmi. Vytváranie prostredia, kde sa študenti cítia bezpečne, akceptovaní a podporovaní.
• Programy prevencie šikanovania: Implementácia programov, ktoré sa zameriavajú na prevenciu šikanovania a kyberšikanovania. Vzdelávanie študentov o dôsledkoch šikanovania a podpora empatie a rešpektu.
• Podpora zdravého životného štýlu: Propagácia zdravého stravovania, pravidelného pohybu, dostatku spánku a obmedzenia užívania energetických nápojov a elektronických cigariet.
• Spolupráca s rodičmi: Zapájanie rodičov do aktivít zameraných na podporu duševného zdravia študentov. Poskytovanie informácií a poradenstva pre rodičov o tom, ako rozpoznať príznaky psychickej nepohody u svojich detí a ako im pomôcť.
• Dištančné vzdelávanie ako forma podpory: Využitie dištančného vzdelávania ako nástroja na zníženie stresu a poskytnutie priestoru pre regeneráciu. Gymnázium v Prievidzi zaviedlo dištančné vyučovanie pred Vianocami ako reakciu na zhoršujúci sa psychický stav študentov.
• Dobrovoľníctvo a sociálna angažovanosť: Podpora dobrovoľníckych aktivít a sociálnej angažovanosti študentov. Zapájanie sa do aktivít, ktoré pomáhajú druhým, môže zvýšiť sebavedomie, pocit užitočnosti a zlepšiť sociálne vzťahy. Príkladom je zapojenie študentov do zbierky Hodina deťom alebo návštevy seniorov v Domovoch dôchodcov.
• Rozhovory o duši: Organizovanie otvorených diskusií o duševnom zdraví, kde môžu študenti zdieľať svoje skúsenosti, pocity a obavy. Podujatie „Rozhovory o duši“ na Gymnáziu Pov. Bystrica je príkladom takejto iniciatívy.
• Aktivity na podporu duševného zdravia: Organizovanie rôznych aktivít, ktoré podporujú duševné zdravie študentov, ako sú napríklad športové podujatia, umelecké workshopy, relaxačné cvičenia alebo záujmové krúžky.

Aktivity gymnázia na podporu duševného zdravia

V rámci oslavy Dňa duševného zdravia sa na jednom gymnáziu konali rôzne aktivity, ktoré sa zameriavali na zlepšenie duševnej pohody žiakov a podporu v oblasti duševného zdravia. Jednou z hlavných súčastí Dňa duševného zdravia boli prednášky, ktoré si pripravili samotní žiaci. Témy boli veľmi rôznorodé a pokrývali široké spektrum oblastí, ktoré sa týkajú duševného zdravia. Medzi hlavné témy patrili drogy, úzkosť, gambling, syndróm vyhorenia, zvládanie stresu, pohybové aktivity a arteterapia. Prednášky neboli len teoretické, ale priniesli aj praktické rady, ako sa vyrovnať s náročnými situáciami, s ktorými sa mladí ľudia môžu stretnúť v každodennom živote.

Na týchto aktivitách sa zúčastnili aj žiaci, ktorí sa venujú prevencii a podpore svojich rovesníkov v rámci Peer Ministry. Táto skupina pripravila aj relaxačnú zónu a kaviareň, kde si mohli žiaci oddýchnuť, porozprávať sa o svojich pocitoch alebo si vychutnať si čaj v príjemnej atmosfére. Cieľom bolo poskytnúť bezpečné a pohodlné prostredie na rozhovory a relaxáciu.

Ďalšou dôležitou súčasťou programu bolo predstavenie liniek pomoci, ktoré sú dostupné pre každého, kto potrebuje podporu v náročných chvíľach. Tieto linky ponúkajú odbornú pomoc pri riešení problémov s duševným zdravím, ako aj pri riešení závislostí, problémov s úzkosťou alebo stresom. Canisterapia, teda terapia so psami, bola ďalšou skvelou aktivitou, ktorá priniesla do Dňa duševného zdravia pocit pokoja a pohody. Žiaci mali možnosť stretnúť sa s terapeutickými psami a zažiť, ako môže prítomnosť týchto zvierat pomôcť pri znižovaní stresu a zlepšovaní nálady.

Aktivity venované pohybovým aktivitám ukázali, ako dôležité je venovať sa fyzickej aktivite, ktorá má priamy vplyv na naše duševné zdravie. Počas dňa si žiaci mohli vyskúšať rôzne cvičenia a relaxačné techniky, ktoré podporujú uvoľnenie a zlepšujú náladu. Zaujímavou časťou programu bola arteterapia, ktorá ponúkla žiakom príležitosť vyjadriť sa prostredníctvom umenia a kreatívnych aktivít. Tento deň bol nielen príležitosťou na vzdelávanie, ale aj na vytvorenie priestoru pre rozhovory o duševnom zdraví a zlomyselných stigmatizáciách, ktoré ho často sprevádzajú. Tento deň mal veľký význam nielen pre tých, ktorí sa zúčastnili, ale aj pre celkovú komunitu nášho gymnázia.

Príklady dobrej praxe na gymnáziách

Niektoré gymnáziá na Slovensku už aktívne pracujú na podpore duševného zdravia svojich študentov. Medzi príklady dobrej praxe patria:

• Gymnázium Vavrinca Benedikta Nedožerského v Prievidzi: Gymnázium otvorene komunikuje o problémoch s duševným zdravím študentov a zaviedlo dištančné vyučovanie ako formu podpory.
• Gymnázium Pov. Bystrica: Gymnázium organizuje podujatie „Rozhovory o duši“, ktoré je zamerané na otvorenú diskusiu o duševnom zdraví.
• Gymnázium v Poprade: Študenti gymnázia sa aktívne zapájajú do diskusií o spoločenských problémoch a neboja sa vyjadriť svoj názor.
• Gymnázium v Košiciach: Radnica v spolupráci s Filozofickou fakultou Univerzity Pavla Jozefa Šafárika realizovala prieskum duševného zdravia v základných školách, aby získala údaje a na základe nich zlepšovala podmienky v školách.

Duševné zdravie študentov vysokých škôl

V posledných rokoch sa čoraz intenzívnejšie ozýva téma duševného zdravia študentov na vysokých školách a univerzitách na Slovensku. Mnohí mladí ľudia sú vystavení náročným výzvam - výučba na diaľku, izolácia, vysoké študijné nároky či neistota ohľadom budúcnosti - a školy na to začínajú reagovať. Podľa metodických podkladov je v slovenskom vysokoškolskom systéme vyžadované, aby školy zabezpečili bezplatné či dostupné psychologické poradenstvo. Nie je to len o tom, že školy vytvorili poradne: začínajú sa meniť aj postoje vyučujúcich a pedagógov k tomu, že študent nie je len „študijný robot“. Zapojte sa do aktivít, ktoré škola ponúka - napríklad relaxačné hodiny, skupinové workshopy, tréningy zvládania stresu. Je povzbudivé vidieť, že slovenské vysoké školy začínajú brať duševnú pohodu študentov vážne - od bezplatných či veľmi dostupných psychologických služieb až po zmenu kultúry v tom, ako sa pristupuje ku štúdiu a študentom.

Dostupnosť psychologickej pomoci na slovenských univerzitách

Vysoké školy na Slovensku poskytujú študentom psychologickú pomoc:

• Univerzita Komenského v Bratislave (UK): Jej Psychologická poradňa funguje od roku 1968 a je otvorená študentom aj zamestnancom. Návšteva je bezplatná. Okrem individuálneho poradenstva sa realizuje aj párové či skupinové poradenstvo a tematické tréningy.
• Slovenská technická univerzita v Bratislave (STU): V poradenskej ponuke uvádza, že psychické zdravie považuje za „významný kľúčový faktor pre akademický úspech“, a ponúka psychologické poradenstvo a terapiu.
• Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach (UPJŠ): Prostredníctvom svojho „Poradenského centra“ (UNIPOC) poskytuje psychologické poradenstvo pre študentov, týkajúce sa osobných či študijných problémov, a to bezplatne.
• Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave (VŠVU): Oddelenie podpory a poradenstva pre študentstvo ponúka psychologické poradenstvo, a to aj formou osobných aj online konzultácií.

Vplyv pandémie na duševné zdravie vysokoškolákov

Vedci z Univerzity Komenského v Bratislave skúmali psychické zdravie študentov a zamestnancov UK počas pandémie koronavírusu. Výskum poukázal na približne dvojnásobný nárast depresie a úzkosti v porovnaní s rokom 2018. Globálna pandémia teda výrazne ovplyvňuje prežívanie mladých ľudí na vysokých školách. Tretina študentov pociťuje závažnejšie príznaky depresie a dlhodobo zvýšenou úzkosťou trpí každý piaty vysokoškolák. Odhalil to výskum, na ktorom sa podieľali psychológovia a psychiatri z pracovísk UK pod hlavičkou Centra výskumu psychických porúch UK.

Počas 4. až 27. decembra 2020 vyplnilo online dotazník 1786 študentov a 166 zamestnancov Univerzity Komenského. Výsledky by sa mali vnímať v kontexte dynamického zhoršovania epidemiologickej situácie a v súvislosti s nariadenými obmedzeniami, ktoré znamenali významný zásah do zvyklostí, ktoré sú spojené so sviatkami. Výskumníci hodnotili s použitím štandardizovaných metód najmä oblasti prežívanej depresie, úzkosti, sociálnej úzkosti, prítomnosť psychotických symptómov, rizikové užívanie alkoholu, subjektívne vnímaný stres, osamelosť, fungovanie v bežnom živote a problémy so spánkom. Okrem toho boli do výskumu zahrnuté otázky, ktoré súvisia s online výučbou.

Tak, ako je to typické pri podobnom type výskumu, väčšiu časť účastníkov, ktorí sa do výskumu zapojili, tvorili ženy - 80 % v prípade študentov a 69 % v prípade zamestnancov. Takmer pätina študentov (18,6 %), ktorí sa zúčastnili prieskumu, uvádza, že im v minulosti diagnostikovali psychickú poruchu, najčastejšie to boli úzkostné poruchy, depresia a poruchy príjmu potravy. V podstatne menšom počte uvádzali aj ďalšie psychické poruchy, ako sú porucha pozornosti s hyperaktivitou (ADHD) a poruchy učenia, bipolárna porucha, závislosť, schizofrénia a poruchy autistického spektra. Každý desiaty študent (9,7 %) v prieskume sa aktuálne lieči na psychické ťažkosti.

Zatiaľ čo svoje telesné zdravie hodnotia študenti a pedagógovia podobne ako priemerné alebo skôr dobré, vlastné psychické zdravie vnímajú študenti významne horšie ako pedagógovia. „Tento rozdielny výsledok vo vnímaní vlastného psychického zdravia súvisí pravdepodobne primárne s väčšou stabilitou v práci či vzťahoch u vekovo starších účastníkov, a tým menším negatívnym vplyvom protiepidemických opatrení a prežitými skúsenosťami. Rôzne vekové skupiny inak reagujú. Až 72 % študentov zároveň uvádza, že ich psychické zdravie sa v dôsledku pandémie mierne alebo výrazne zhoršilo. Pri pedagógoch je tento ukazovateľ oveľa nižší. Mierne alebo výrazné zhoršenie uvádza 52 % učiteľov. 41 % zamestnancov neeviduje žiadnu zmenu.

Prejavy depresie pociťuje 34,3 % študentov a prejavy úzkosti 20,1 % študentov, 16,5 % študentov malo súčasne zvýšenú mieru úzkosti aj depresie. Oproti roku 2018 ide o dvojnásobný nárast. „Podobné výsledky o náraste depresie a úzkosti priniesla aj česká epidemiologická štúdia, ktorá zistila, že nárast psychických porúch bol najvyšší práve v skupine mladých ľudí,“ vysvetľuje psychológ Michal Hajdúk. Zamestnanci uvádzali závažnejšiu depresívnu symptomatiku v 9 % a výraznú úzkosť v 3 % prípadov.

Výskumníci upozornili, že ľudia, ktorí uvádzali zvýšenú mieru depresie a úzkosti, intenzívnejšie prežívajú stres, menej často žiadajú o pomoc iných a majú aj problémy so spánkom. Sú tiež menej spokojní so zdravím, zvládaním školy, pociťujú nepohodu z výučby, necítia možnosť spoľahnúť sa na blízkych a cítia sa osamelí. Otázky vo výskume sa zamerali aj na výskyt rizikového pitia alkoholu medzi mladými ľuďmi. 21,3 % študentov, s častejším výskytom u mužov, vykazovalo rizikové užívanie alkoholu podľa uvedeného množstva a/alebo frekvencie pitia, ale aj dopadu na psychiku a fungovanie. Ukázalo sa, že mnohí študenti by sa v prípade psychických ťažkostí snažili problém vyriešiť sami. V súvislosti s pandémiou študentom najviac prekáža nedostatok kontaktu so spolužiakmi, chýbajúca rovnováha medzi školou a súkromím a náročná organizácia aktivít. Zamestnanci rovnako ako študenti uvádzajú zvýšenú nepohodu spojenú s učením.

Tabuľka: Nárast depresie a úzkosti u študentov UK (2018 vs. 2020)

tags: #gymnazium #a #mentalne #poruchy