Vzdelávanie mentálne postihnutých detí je komplexný proces, ktorý si vyžaduje úzku spoluprácu rodiny a školy. Efektívna spolupráca medzi rodinou a školou je kľúčová pre zabezpečenie optimálneho rozvoja a edukácie týchto detí. Prostredie, v ktorom mladý človek žije, plní dôležitú úlohu pri formovaní mladej osobnosti. Rodina je dominantným výchovným prostredím dieťaťa a má nezastupiteľnú funkciu v období predškolského veku a pri dospievaní dieťaťa. Rodinná výchova je odrazom rodinných vzťahov, ktoré sa utvárajú na báze celospoločenskej situácie a spoločenského vývoja.
Spolupráca rodiny a školy je nevyhnutná pre úspešnú edukáciu mentálne postihnutých detí. Rodina poskytuje dieťaťu základné hodnoty, návyky a postoje, ktoré ovplyvňujú jeho správanie a učenie v škole. Škola zase poskytuje dieťaťu odborné vzdelávanie a rozvíja jeho schopnosti a zručnosti. Ak rodina a škola spolupracujú, môžu spoločne vytvoriť pre dieťa optimálne podmienky pre jeho rozvoj a edukáciu.
Formy spolupráce rodiny a školy
Existuje mnoho foriem spolupráce medzi rodinou a školou. Medzi najčastejšie patria:
- Pravidelné konzultácie medzi učiteľmi a rodičmi: Tieto konzultácie umožňujú učiteľom a rodičom vymieňať si informácie o dieťati, jeho pokrokoch a problémoch.
- Účasť rodičov na školských akciách a podujatiach: Účasť rodičov na školských akciách a podujatiach posilňuje vzťah medzi rodinou a školou a umožňuje rodičom lepšie spoznať školské prostredie.
- Zapojenie rodičov do vyučovacieho procesu: Zapojenie rodičov do vyučovacieho procesu môže mať rôzne formy, napríklad pomoc pri príprave pomôcok, asistencia pri vyučovaní alebo vedenie krúžkov.
- Vzdelávanie rodičov v oblasti výchovy a vzdelávania mentálne postihnutých detí: Vzdelávanie rodičov v oblasti výchovy a vzdelávania mentálne postihnutých detí im pomáha lepšie porozumieť potrebám svojho dieťaťa a efektívnejšie ho podporovať v jeho rozvoji.
Bariéry spolupráce rodiny a školy
Napriek dôležitosti spolupráce medzi rodinou a školou, existujú aj bariéry, ktoré túto spoluprácu sťažujú. Medzi najčastejšie patria:
- Nedostatok času: Učitelia aj rodičia sú často zaneprázdnení a nemajú dostatok času na pravidelnú komunikáciu a spoluprácu.
- Nedostatok informácií: Rodičia často nemajú dostatok informácií o vzdelávaní mentálne postihnutých detí a nevedia, ako môžu svojmu dieťaťu pomôcť.
- Nedôvera medzi rodinou a školou: V niektorých prípadoch môže existovať nedôvera medzi rodinou a školou, ktorá sťažuje komunikáciu a spoluprácu.
- Rozdiely v názoroch na výchovu a vzdelávanie: Rodičia a učitelia môžu mať rozdielne názory na výchovu a vzdelávanie mentálne postihnutých detí, čo môže viesť k konfliktom.
Problémy súvisiace s rodinou sa neriešia systémovo, prepojením prvkov rodič, dieťa, učiteľ, vychovávateľ.
Faktory ovplyvňujúce rodinu
Rodinná výchova je odrazom rodinných vzťahov, ktoré sa utvárajú na báze celospoločenskej situácie a spoločenského vývoja. Tento vývoj sa premieta do životnej úrovne rodiny, ktorá je v prípade výrazného ekonomického poklesu frustrovaná a stresovaná. Súčasný vývoj nenaznačuje, že by dochádzalo k zlepšovaniu podmienok na realizáciu uvedených funkcií rodiny. Mnohé rodiny trpia bytovou krízou, všeobecne klesá pôrodnosť a stúpa rozvodovosť. Viac ako 60 % domácností bolo pod hranicou priemerných príjmov. V posledných rokoch sa síce podarilo mierne zvýšiť finančnú situáciu rodín, ale aj tak je stále pod úrovňou spred roka 1989. Najčastejším typom rodinnej domácnosti v SR sú dvojdetné domácnosti, z ktorých cca 70 % je pod intervalom s priemerným príjmom. Ekonomická situácia v rodine podstatne ovplyvňuje jej reálnu životnú úroveň, často až na úroveň zabezpečenia kúpy základných potravinových článkov. V súčasnosti sa začína vytvárať skupina rodín, ktoré nepociťujú nedostatok financií (cca 10 %).
Problémom ostáva aj absencia rodičov, kde ich pracovné povinnosti sa často vykonávajú na úkor času pre rodinu. Podstatou je absencia rodiča vo vzťahu k výchove detí, vzťahová labilita a veľmi malá citová prepojenosť medzi členmi rodiny. Dôležitou súčasťou vzniku a fungovania mladej rodiny je riešenie bytovej otázky. Mladí ľudia často ako jeden z najvážnejších problémov pri zakladaní rodiny uvádzajú otázku bývania.
Ekonomická transformácia vplýva na vnútororodinnú štruktúru. Nízka participácia, resp. neúčasť otcov na rodinnom živote i na výchove detí vedie k dlhodobým frustráciám. Podnikateľská rodina je zasa poznačená väčším stresom, orientáciou na konzumný spôsob života a menším dôrazom na sociálne istoty. Pribúdajú aj rodiny dysfunkčné, s oslabenou vychovávateľskou úlohou jedného z partnerov. Iba 4,5 % rodičov číta odbornú literatúru z oblasti rodičovstva a iba 3,8 % využíva rady odborníkov.
Náhradná výchova ako možnosť starostlivosti
V súvislosti s riešením aktuálnych problémov rodinnej politiky sa javí ako jedna z možností starostlivosti o deti a mládež z dysfunkčných rodín náhradná výchova. Je potrebné zabezpečiť legislatívu v prospech detí z detských domovov a transformáciu zariadení ústavnej výchovy pod gesciu jedného rezortu.
Náhradná rodinná starostlivosť predstavuje jednu z foriem náhradnej výchovy detí. Druhou formou náhradnej výchovy je ústavná výchova (vykonávaná v detských domovoch). Z hľadiska náhradných rodinnoprávnych vzťahov je najvhodnejšou formou náhradnej rodinnej starostlivosti osvojenie. Osobitné postavenie v oblasti náhradných rodinných vzťahov má pestúnska starostlivosť, ktorá je v gescii štátu. Ďalšou formou náhradnej rodinnej starostlivosti je zverenie dieťaťa do výchovy iného občana než rodiča. Starostlivosť o deti je možné poskytovať aj v domovoch sociálnych služieb pre deti a v detských domovoch, v ktorých možno poskytovať dieťaťu starostlivosť od narodenia až do dosiahnutia plnoletosti, najdlhšie však do 25 rokov veku.
Zlepšenie spolupráce rodiny a školy
Na zlepšenie spolupráce rodiny a školy je potrebné prekonať existujúce bariéry. Som 28-ročný muž, ktorý má detská mozgová obrna. Pracujem na čiastočný úväzok, šoférujem auto a vediem šťastný a naplnený život. Mal som bežné/inkluzívne vzdelávanie a pri pohľade na moje známky by ste si mysleli, že môj školský život bol len snom. Jedným z problémov, ktorým som čelil, bolo, že mnohí asistenti pri učení sú zvyknutí pracovať so študentmi, ktorí majú problémy s učením, nie telesné postihnutie. Moja prvá rada pre každého rodiča je zabezpečiť, aby škola vedela o zdraví a postihnutí vášho dieťaťa a o tom, ako ich ovplyvňujú. Uistite sa, že tieto informácie sú odovzdané všetkým, ktorí sa podieľajú na vzdelávaní vášho dieťaťa. Dobrým spôsobom, ako to dosiahnuť, je používať domáci/školský denník vášho dieťaťa alebo mať samostatnú knihu, najmä ak sa potreby a zdravie vášho dieťaťa môžu líšiť. To je niečo, čo bolo v mojom prípade buď prehliadnuté, alebo úplne nepochopené.
Sociálny vývoj vášho dieťaťa je rovnako dôležitý ako akýkoľvek iný typ vývoja. Dieťa nemusí mať žiadne sociálne ťažkosti ako také, ale prichádza o sociálne príležitosti len kvôli svojim fyzickým ťažkostiam. Napríklad, ak vaše dieťa nemá prístup do vonkajších priestorov, príde o hranie hier alebo len o pobyt s priateľmi. Často mi bolo dovolené byť v jedálni bez dospelého. To mi zabezpečilo nezávislosť.
Malé miestnosti; kvôli svojmu postihnutiu považujem davy a hlučné prostredie za ťažké. Čokoľvek z vyššie uvedeného by sa malo zaviesť po diskusii so študentom. Uvedomenie si šikanovania. Ďalšia vec, ktorá môže mať významný vplyv na vzdelanie vášho dieťaťa, je šikanovanie. Počas celého školského života som bol šikanovaný a malo to na mňa výrazný vplyv. Hoci som mal väčšinu času pri sebe dospelého, stále som bol šikanovaný. To mi sťažilo roky základnej školy. Niekedy si myslím, že som bol šikanovaný, pretože som bol iný ako ostatné deti; možno sa deti báli. Myslím si, že je dôležité vzdelávať deti o postihnutí, aby vyrastali tak, že akceptujú, že každý je iný a že iný je pozitívny. Deti sú prirodzene zvedavé a budú sa pýtať na niečo, s čím sa ešte nestretli.
Komunikácia medzi školou, rodičmi, zdravotníkmi a žiakmi (v závislosti od veku a schopností) je nevyhnutná. Všetky organizácie zapojené do starostlivosti o vaše dieťa musia spolupracovať. To zaisťuje, že vaše dieťa môže dostať to najlepšie možné vzdelanie a zdravotnú starostlivosť. Keď som bol v škole, každý semester som mal návštevu telovýchovného lekára alebo ergoterapeuta. Keď som išiel do 11. ročníka, mal som možnosť vynechať predmet. Môže to byť dobrý nápad, mali by ste však dôkladne zvážiť, aké predmety sú pre budúce kariérne ciele vášho dieťaťa najcennejšie.
- Uistite sa, že vaše dieťa má vždy prístup k svojmu zariadeniu.
- Ak vaše dieťa ako ja absolvovalo technický test na základnej škole, zabezpečte, aby bolo vaše dieťa pravidelne prehodnocované.
Toto sú hlavné veci, ktoré by mi pomohli vo vzdelávaní. Samantha Milne, Samantha Milne. Kvalitné vzťahy medzi školou a rodičmi majú zásadný vplyv na úspech dieťaťa v škole, budovanie pozitívnych vzťahov, ako aj na duševnú pohodu žiakov a žiačok. Pritom výskumy ukazujú, že jedným z najčastejších zdrojov stresu pre učiteľov a učiteľky je práve komunikácia a konflikty s rodičmi. Kritika zo strany rodiča dokáže zájsť až do agresívneho správania. S vyhrážaním od rodiča sa vo svojej praxi stretol jeden z každých piatich učiteľov a učiteliek. Príručka je preto priamou odpoveďou na vyššie spomínané potreby učiteľov a učiteliek a ponúka konkrétne, overené nástroje a návody, ktoré uľahčujú spoluprácu, nastavovanie hraníc, pokojné zvládanie konfliktných situácií a zmysluplné zapájanie rodičov do školského života. Príručka je primárne určená učiteľom a učiteľkám. Príručka je tiež dôležitým nástrojom pre vedenie školy. Dôkladné oboznámenie sa s obsahom a aktívna podpora zo strany riaditeľa môžu výrazne prispieť k tomu, aby sa predišlo eskalácii prípadných konfliktných situácii s rodičmi až na úroveň vedenia školy. Nastavovanie zdravých hraníc v komunikácii s rodičmi (napr. Modelové situácie a konkrétne scenáre z praxe, ktoré možno priamo využiť alebo prispôsobiť podľa potrieb triedy, školy či konkrétneho prípadu).
Ako ľahko informovať rodičov o zoznamoch pomôcok?
Rodičia majú v procese výchovy a vzdelávania dôležitú úlohu, a to hlavne v rannom detstve. Sú prvými a najdôležitejšími sprostredkovateľmi vzdelania svojmu dieťaťu. V rodine získava základné princípy fungovania spoločnosti a postoje morálky. No aj napriek vplyvu iných má rodina stále nezastupiteľné miesto v rozvoji osobnosti mladého človeka. My nechceme túto úlohu rodiny nahradiť, ale ju podporiť, spolupodieľať sa na výchove a vzdelávaní detí a poskytnúť rodičom odbornú podporu a pomoc. Veríme, že kvalitné vzdelanie je možné dosiahnuť, keď rodina aj škola vyznávajú rovnaké základné hodnoty. Preto sú rodičia do výchovno-vzdelávacieho procesu aktívne zapájaní. Na pravidelných konzultáciách a počas tútoringu viackrát ročne sú oboznamovaní nie len so vzdelávacím procesom a napredovaním svojho dieťaťa, ale aj s jeho osobnostným rastom. Rodičom poskytujeme možnosť zapojiť sa do rôznych foriem vzdelávania podľa ich záujmu. Organizujeme prednášky o výchove a vzdelávaní, každý mesiac poskytujeme rodinám materiály a školenia k cnostiam a spolupracujeme aj s Akadémiou rodiny.
Rodičia a učitelia dnes nie sú na Slovensku v tak intenzívnom vzťahu, ako tomu bolo kedysi. Učitelia vedeli o rodinách žiakov pred pár rokmi viac a nebolo ničím ojedinelým, že ich pravidelne navštívili aj v ich domácnostiach. Menší záujem o dianie v škole je však aj zo strany rodičov. Neprejavujú veľký záujem o podporu zo strany učiteľov a ďalších odborníkov, ktorí v škole pracujú a mohli by im napomôcť v dosiahnutí potenciálu ich dieťaťa.
Spájajú nás hlavne problémy. V prostredí slovenských škôl k najčastejšiemu kontaktu medzi rodičom a školou dochádza na rodičovských stretnutiach, ktoré sa organizujú najčastejšie 2 krát ročne. Vtedy sa rodičia zaujímajú najmä o prospech a správanie dieťaťa. Zväčša je to veľmi formálne. „Váš syn sa na hodinách matematiky zhoršil.“ „Vaša dcéra má problém so správaním v triede.“ „Potrebujeme opraviť v triede dvere.“ „Potrebujeme viac peňazí na kúpu interaktívnych tabúľ. Mohli by ste prispieť?“ „Mohli by ste sa zastaviť v škole?
Uvedomili ste si, koľko je takých učiteľov či rodičov, ktorí navzájom komunikujú pravidelne aj o tých dobrých veciach, čo sa v škole dejú? Koľko učiteľov píše rodičom aj vtedy, ak sa nič zlé nestalo? Koľko rodičov sa len tak ľudsky zastaví za učiteľkou popýtať sa, ako sa ich dieťaťu darí, prípadne ako sa darí v triede jej? Bez žiadnej indície, že je vo vzduchu nejaký problém? Vzťah rodič-učiteľ by mal byť o niečom viac ako len o problémoch. Ak by bol, pravdepodobne by učitelia cítili podporu rodičov aj pri učiteľských štrajkoch a samotnej podpore reformy školstva.
Ako to robia inde vo svete?
Vo väčšine krajín EÚ sú rodičia organizovaní vo formálnych inštitúciách spojených so školským systémom. Majú podiel na riadení škôl, rozhodujú o veciach vzdelávacieho charakteru, majú právo vyjadrovať sa k rôznym aspektom života školy. Napriek tomu sú medzi jednotlivými krajinami rozdiely. V mnohých z nich sa rodičia ďaleko intenzívnejšie ako na Slovensku zapájajú do diania v školách a školy vynakladajú väčšie úsilie, ako rodičov do školského života ich detí zahrnúť. V škandinávskych krajinách napríklad rodičia chodia učiť svoje deti a ich spolužiakov mimoškolské aktivity. Vedia, čo je to vžiť sa do náročnej role učiteľa, zaujať na nejaký čas skupinu detí a vďaka tomu poznajú dôvernejšie aj dianie v škole. Vo Fínsku, kde sa školským reformám darí a umiestňuje sa pravidelne na popredných miestach v medzinárodných testovaniach OECD, je taktiež záujem rodičov omnoho väčší v porovnaní so Slovenskom. Fínska expertka na vzdelávanie Marjaana Manninen na návšteve Slovenska priblížila, že u nich si rodičia zakladajú rešpektované rodičovské organizácie v každom regióne a o dianie v školách sa zaujímajú nielen na svojej škole, ale dôležitý je pre nich celý vzdelávací systém. Vyjadrujú sa k jeho zmenám a podporujú ich.
Mária Garabášová je Slovenka a bývalá učiteľka ZUŠ žijúca v Severnom Írsku. Je mamou 5 detí a tiež vidí rozdiely vo vzťahu škola-rodič v Írsku a na Slovensku. „V prvej írskej škole, kde chodili moje deti, stála riaditeľka každé ráno pred školou a pila kávu. Pristavovali sa pri nej rodičia, aj žiaci a dá sa povedať, že sa s väčšinou, aj vďaka tomu, dobre osobne poznala.“ Hoci majú rodičovské stretnutia podobne ako u nás 2 krát do roka, za výhodu pokladá pri budovaní vzťahov s učiteľmi a deťmi aj to, že deti musia vyzdvihovať zo školy na prvom stupni rodičia. Nesmú odchádzať zo školy samé. Keď má ako rodič akýkoľvek problém, nemusí si nahlasovať termín, jednoducho sa pri tejto príležitosti za učiteľkou zastaví a vec vyriešia. Školstvo je tu podľa jej slov viac podporujúce. Zameriavajú sa na to, čo žiakovi ide a nekritizujú. Ak je nejaký problém, riešenia hľadajú vždy spoločne s rodičom. Rodičia neodchádzajú z takýchto stretení zahanbení. Cítia pri každej príležitosti zo strany učiteľov podporu.
„Robia tu aj rôzne kurzy pre rodičov - ako sa majú s deťmi učiť, aby to bolo efektívne a deti neboli preťažené, kurzy o hyperaktívnych deťoch, autistoch i deťoch s Downovým syndrómom. Celé to tu je akoby skôr o poradenstve ako o nejakej kritike či treste, ak sa aj vyskytne nejaký problém. Je tiež veľmi povzbudivé, že sa úprimne tešia z úspechov detí. Berú to ako spoločný pokrok a výsledok úspešnej spolupráce,“ vysvetľuje Mária. Rodičia sa o chod školy naozaj zaujímajú. Svedčí o tom aj fakt, že ak škola urobí program ako napr.
Vo vzťahu ide najmä o dieťa
Cieľ rodiča i učiteľa by mal byť rovnaký - čo najlepšie prospievanie dieťaťa. Toto je potrebné si v prvom rade uvedomiť. Aké benefity môžu získať rodičia zo spolupráce so školu? Predovšetkým nie sú na problémy svojich detí sami. Môžu využiť pomoc triedneho učiteľa alebo výchovného poradcu. Informácie o dieťati môžu pomôcť predísť problémom. Kdeže v spolupráci rodina - škola ide o dieťa, tak medzi najväčšie výhody môžeme zaradiť dôveru k učiteľovi a elimináciu stresu zo školy. Výkon dieťaťa sa zlepšuje, učenie a vyučovanie nadobúda väčšiu hodnotu.
Zistenia a odporúčania výskumov
Česká spoločnosť EDUIn zareagovala na verejnú diskusiu o spolupráci rodiny a školy rozsiahlym výskumom. Spoločne s výskumnou spoločnosťou Perfect Crowd uskutočnili v roku 2011 reprezentatívny sociologický výskum. Jeho výsledky ukázali, že väčšina respondentov - rodičov si praje, aby školy viac iniciovali spoluprácu s rodičmi. Rodičia si tiež myslia, že by škola chcela spoluprácu zintenzívniť, mala by na to vytvoriť podmienky. 1 z 5 rodičov však uviedol, že na viac spolupráce v skutočnosti nemá čas. Z výsledkov výskumu však vyplýva aj fakt, že spolupráca rodičov a školy vysiela dieťaťu dôležitý signál, že jeho rodina má záujem o dianie v škole, pretože v nej trávi väčšinu času svojho detstva. Lepšie prijíma a chápe autoritu dospelých, nie len učiteľov, jeho postoj k škole môže byť pozitívnejší v porovnaní s deťmi, ktorých rodičia spoluprácu so školou odmietajú. Prejav záujmu rodiča o dianie v škole má určite aj vplyv na budovanie rešpektu voči samotným učiteľom.
Na pôde Harvardskej Univerzity sa uskutočnilo niekoľko výskumov, ktoré dokazujú, že zapojenie rodiny do života školy podporuje úspech detí v každom veku, čiže aj pripravuje deti na štúdium na vysokú školu. Táto spolupráca slúži aj ako prevencia problémov, s ktorými sa deti stretávajú - zlyhanie v škole, násilie, kriminalita. Výskum ukázal, že je dôležité pracovať aj na vzťahu s rodičmi zo sociálne znevýhodneného prostredia.
Spolupráca školy a rodičov je neoddeliteľnou súčasťou výchovno-vzdelávacieho procesu. Umožňuje nielen zvyšovať motiváciu žiakov pre učenie, ale aj pomáha identifikovať a bojovať s poruchami učenia a problémovým správaním. V konečnom dôsledku obojstranná komunikácia medzi učiteľmi a rodičmi dáva možnosť reagovať na rôzne životné situácie, v ktorej sa dieťa nachádza. Líši sa to však od prípadu k prípadu. Vo všeobecnosti sa rodičia zaujímajú o svoje deti a o ich prácu v škole. Občas je snaha prehnaná, snažia sa deti ospravedlňovať, žehliť ich nedostatočnú prípravu na vyučovanie. Osobne sa prídu ospravedlniť s tým, že žiak o písomke nevedel, hoci vedel. Pýtajú šancu na opravu alebo ústne skúšanie. Pýtajú si osobne telefónne číslo učiteľa, aby mu mohli písať, keď sú žiaci chorí, hoci môžu zavolať túto informáciu na sekretariát školy. Rodičia majú tendenciu volať a pýtať sa na známky, písomky, chcú prefotené písomky žiakov. Niektorí však vedome podporujú záškoláctvo žiakov, v styku s učiteľmi sú vulgárni. Iní rodičia so školou a učiteľmi spolupracujú, podporujú učiteľov v práci s ich deťmi, vedú deti k rešpektu k učiteľom. Pomáhajú pri odstraňovaní nežiaduceho správania ich detí a nedostatkov v učení a pri poruchách učenia. Zaujímam sa najmä o to, ako sa môj syn učí. Ak nemá problém, tak sa o iné dianie veľmi nezaujímam. Ak učiteľky od rodičov niečo potrebujú, tak to napíšu do žiackej knižky alebo do slovníčka. Keď bolo treba niečo v triede opraviť, tak nemali problém nás o to poprosiť a rodičia nemali problém to urobiť.
