Dôchodkový systém na Slovensku je komplexný a pre jeho pochopenie je kľúčové ovládať špecifickú terminológiu. Okrem správneho chápania jednotlivých pojmov je dôležitá aj správna gramatika, ktorá zabezpečuje jednoznačnosť a zrozumiteľnosť informácií. V tomto článku sa pozrieme na najdôležitejšie veličiny a kľúčové pojmy pri výpočte dôchodku, ako aj na časté chyby v slovenčine, ktoré môžu viesť k nepochopeniu a nesprávnemu výkladu.
Dôchodková hodnota
Dôchodková hodnota je jednou z najdôležitejších veličín pri výpočte dôchodku. Používa sa ako násobiteľ pre získaný priemerný osobný mzdový bod a obdobie dôchodkového poistenia.
Jej výška bola v roku 2004 stanovená tak, aby starobný dôchodok občana, ktorý bol približne 40 rokov dôchodkovo poistený, dosiahol približne polovicu jeho hrubého príjmu. Od roku 2004 do roku 2022 dôchodková hodnota každoročne rástla tempom medziročného nárastu priemernej mzdy na Slovensku. Od roku 2023 rastie o 95 % medziročného nárastu priemernej mzdy na Slovensku.
Dôchodkový vek
Dôchodkový vek je kľúčový pojem pri posudzovaní nároku občana na dôchodok. Nárok na starobný dôchodok môžete získať až vtedy, keď dosiahnete dôchodkový vek. Dôchodkový vek pre občanov narodených pred 1.1.1967 je v zákone stanovený v prílohách č. 3a a č. 3b. Výhodnejšie majú pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok stanovený dôchodkový vek občania, ktorí spĺňajú podmienky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie.
Pri stanovení dôchodkového veku sa znižuje dôchodkový vek občanovi, ktorý vychoval jedno a viac detí. Je dôležité poznamenať, že to isté obdobie výchovy toho istého dieťaťa sa zohľadní len raz a len jednému rodičovi, prednostne matke.
Obdobie dôchodkového poistenia
Obdobie dôchodkového poistenia je jedným z najdôležitejších pojmov pri výpočte starobného, predčasného starobného i invalidného dôchodku. Ľudovo povedané, ide o "odpracované roky". Pri výpočte sumy dôchodku sa získaný priemerný osobný mzdový bod a dôchodková hodnota násobia obdobím dôchodkového poistenia (v rokoch).
Do obdobia dôchodkového poistenia sa okrem skutočne odpracovaných rokov započítava aj doba dobrovoľného dôchodkového poistenia, doba, za ktorú sa dodatočne zaplatilo poistné, obdobia, kedy za občana platí poistné štát alebo Sociálna poisťovňa, obdobie invalidity, náhradné doby a doba štúdia pred 1. januárom 2004 atď.
Dôležité upozornenia k obdobiu dôchodkového poistenia
- Pri posudzovaní nároku na predčasný starobný dôchodok po získaní potrebného odpracovaného obdobia sa do odpracovaného obdobia nezapočíta doba, za ktorú bolo dodatočne zaplatené poistné na dôchodkové poistenie (podľa § 142 ods. 3 písm. b) a c) ZSP).
- Nezapočíta sa ani obdobie po 1. januári 2004, kedy bol poistenec zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie.
- Ďalej sa nezapočíta obdobie, kedy sa poistenec sústavne pripravoval na povolanie štúdiom na strednej škole alebo na vysokej škole po dovŕšení 16 rokov veku.
- Nezapočíta sa ani doba nezamestnanosti, doba odborného školenia alebo politického školenia ako náhradná doba získaná pred 1. januárom 2004.
- Nezapočíta sa ani doba štúdia ako doba zamestnania získaná pred 1. januárom 2004.
Náhradná doba
Náhradná doba je doba pred 1. januárom 2004, ktorá sa podľa vtedy platných predpisov započítava do doby dôchodkového poistenia. Je to napríklad doba pred 1.1.2004, počas ktorej mal občan nárok na nemocenské alebo poberal peňažnú pomoc v materstve, prípadne čerpal podporu pri ošetrovaní člena rodiny.
Náhradná doba je aj doba pred 1.1.2004, kedy bol občan v evidencii na úrade práce. Pozor, až do 31.12.2000 sa započítavala bez ohľadu na to, či mal nárok na podporu, avšak od 1.1.2001 do 31.12.2003 je náhradnou dobou len doba, kedy mal vyplácanú podporu v nezamestnanosti.
Osobný mzdový bod a priemerný osobný mzdový bod
Osobný mzdový bod je kľúčová veličina pri výpočte dôchodku. Za každý rok trvania dôchodkového poistenia sa občanovi určí osobný mzdový bod. Je to pomer osobného vymeriavacieho základu dosiahnutého v danom roku a všeobecného vymeriavacieho základu (zjednodušene priemernej mzdy).
Ak ste napríklad v nejakom roku mali hrubú mzdu, resp. vymeriavací základ SZČO vo výške priemernej mzdy, máte za tento rok osobný mzdový bod 1,00. Alebo ak ste v nejakom roku zarábali hrubú mzdu vo výške dvojnásobku priemernej mzdy, máte za tento rok osobný mzdový bod 2,00. Princíp solidarity je premietnutý do zásady, že osobný mzdový bod môže byť najviac 3. Preto platí, že ak ste v nejakom roku platili poistné z naozaj vysokej hrubej mzdy na úrovni 7-násobku priemernej mzdy (z maximálneho vymeriavacieho základu), do výpočtu dôchodku sa zahrnie osobný mzdový bod najviac 3.
Spriemerovaním dosiahnutých osobných mzdových bodov za dobu dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období sa určí priemerný osobný mzdový bod. Zjednodušene povedané, vyjadruje celoživotný pomer vašich príjmov, resp. odvodov za dobu pred priznaním dôchodku k priemernému príjmu, resp. priemerným odvodom na Slovensku.
Výpočet týždenných miezd
Osobný vymeriavací základ
Ak ste zamestnanec, osobný vymeriavací základ je vaša hrubá mzda. Ak ste SZČO alebo dobrovoľne poistená osoba, je to vymeriavací základ, z ktorého platíte poistné. Osobný vymeriavací základ sa posudzuje osobitne za každý rok dôchodkového poistenia. Osobný vymeriavací základ zistený za posudzovaný rok sa vydelí všeobecným vymeriavacím základom, tak sa získa osobný mzdový bod za daný rok. Ak máte počas roka viac rôznych dôchodkových poistení (napríklad máte dve zamestnania alebo ste zamestnanec, pričom si poistné platíte aj ako SZČO), osobný vymeriavací základ je daný ako súčet vymeriavacích základov zo všetkých vašich poistení v danom roku.
Všeobecný vymeriavací základ
Zjednodušene povedané, všeobecný vymeriavací základ je ročná priemerná mzda zistená na Slovensku za daný rok. Všeobecný vymeriavací základ je veličina dôležitá pri výpočte osobného mzdového bodu za daný rok. Pripomeňme si, že osobný mzdový bod je pomer osobného vymeriavacieho základu dosiahnutého v danom roku (vašej hrubej mzdy) a všeobecného vymeriavacieho základu (priemernej mzdy).
Ďalšie dôležité pojmy
Nezaopatrené dieťa
Nezaopatrené dieťa je dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky alebo dieťa po skončení povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 26 rokov veku, ak sa sústavne pripravuje na povolanie, alebo pre chorobu a stav, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť, sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie, alebo nemôže vykonávať zárobkovú činnosť, alebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie, alebo je neschopné vykonávať zárobkovú činnosť.
Pracovné kategórie I. a II.
Podľa § 274 zákona o sociálnom poistení, nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie, resp. služieb do I. a II. kategórie funkcií sa zachovávajú. Znamená to, že osobitne (výhodnejšie) majú pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok (nie však pri posudzovaní nároku na predčasný starobný dôchodok) stanovený dôchodkový vek občania, ktorí spĺňajú podmienky dané podľa § 21 ods. 1 a podľa § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Zároveň pre nich platí, že pri výpočte sumy starobného alebo invalidného dôchodku sa použije spôsob výpočtu podľa zákona č. 100/1988 Zb., ak je pre nich výhodnejší (čo v praxi dnes už nemá význam).
Invalidita
Občan je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Vznik a trvanie invalidity posudzuje posudkový lekár Sociálnej poisťovne.
Súbeh dôchodkov
Nie je možné súčasne poberať starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok ani invalidný dôchodok. Súbežne je však možné poberať jeden z uvedených dôchodkov a pritom vdovský/vdovecký dôchodok. V takomto prípade sa nižší zo súčasne poberaných dôchodkov kráti na polovicu. Nezaopatrené dieťa, ktoré stratilo oboch rodičov, poberá dva sirotské dôchodky - jeden sirotský dôchodok po každom rodičovi.
Valorizácia dôchodkov
Všetky druhy dôchodkov sa každoročne zvyšujú (valorizujú). Dôchodky priznané v predošlom období sa zvyšujú k 1. januáru príslušného roka. Starobné dôchodky, predčasné starobné dôchodky a invalidné dôchodky priznané v aktuálnom roku sa už pri ich výpočte zvyšujú rovnako, ako sa zvyšujú už priznané dôchodky rovnakého druhu k 1. V súčasnosti platí, že zvýšenie je určené o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, ktoré je vykázané Štatistickým úradom SR (tzv. Rok 2023 bol výnimočný, pretože dôchodky sa valorizovali dvakrát. V roku 2024 sa kvôli mimoriadnej valorizácii k 1.7.2023 dôchodky, ktoré boli priznané pred 1. januárom 2024, k 1. januáru nevalorizovali.
Časté gramatické chyby v slovenčine
Pre správnu a jednoznačnú komunikáciu v oblasti dôchodkov, ale aj v každodennom živote, je dôležité poznať a vyhýbať sa častým gramatickým chybám. Nižšie uvádzame zoznam niektorých častých chýb v slovenčine. Výraz pred šípkou je nesprávny (alebo ak nasleduje výraz „vhodnejšie“: nevhodný) tvar, výraz za šípkou je správny (alebo ak mu predchádza výraz „vhodnejšie“: vhodnejší) tvar. Tvary označené ako nevhodné sú inak správne (teda spisovné - kodifikované).
Slová a ich správne použitie
- doba → (niekedy) čas, obdobie [Slovo doba síce nie je nespisovné, ale v netechnických a nehudobných kontextoch je jazykovo vyslovene nevhodné. Používalo sa najmä v starších textoch. V histórii sa výraz doba stále používa pre základné veľké obdobia, inak je vhodnejšie slovo obdobie. Napr. doba bronzová, doba kamenná, doba rímska atď.]
- dotaz → 1. otázka, dopyt; 2. (angl. dotaz)
- jednať → 1. konať; 2. rokovať; 3. zaobchádzať [„Jednať“ existuje len v spojení „jednať sa“, ktoré znamená dohovárať sa o cene pri kúpe alebo predaji (napr. jednať sa o cene).]
- kedy (vo význame: keď) → keď [Napr. neviem, kedy/keď prídem.]
- ošetriť (vo význame: právne ošetriť) → upraviť, rozriešiť, vyriešiť (napr. právne vyriešiť)
- pokým (preklad čes. dokud) → kým
- previesť (vo význame: zrealizovať, urobiť) → vykonať, urobiť, zrealizovať, uskutočniť
- sací → (vhodnejšie:) nasávací
- tiež → (niekedy) aj [„Tiež“ sa vzťahuje na slovo (aj zamlčané) za ktorým stojí. „Aj“ sa vzťahuje na slovo, pred ktorým stojí.]
- u → (niekedy) pri [„Pri“ je namiesto „u“, ak nejde o osoby, alebo ak je predložka použitá v miestnom význame. Preto: cena u dovozu → cena pri dovoze, u pšenice → pri pšenici, u moci → pri moci, u jazera → pri jazere], (niekedy) na [napr. u nás → u nás doma]
- vrchný (vo význame: hlavný) → hlavný [napr. hlavný kuchár]
- východzí → 1. východiskový; 2. vyšeuvedený → uvedený [atď.]
- začať (ako intranzitívne sloveso) → začať sa [Tvar „začať“ je len v spojení s predmetom, napr. začať prácu.]
- závodný → 1. pretekársky; 2. závody → 1. preteky; 2. …že? → …, však? , všakže …?, …, hejže?, …, či nie tak? [Napríklad: Páči sa ti tu, že? → Páči sa ti tu, však?]
Skloňovanie podstatných mien
- Vzor dub a stroj - množné číslo - nominatív a genitív - zvieracie podstatné mená: Zvieracie podstatné mená (okrem čiastočne slov pes, vlk, vták a ďalej okrem slov podľa vzoru pony a okrem umeleckého štýlu) sú v slovenčine v množnom čísle (na rozdiel od češtiny) neživotné, t. j. považujú sa v množnom čísle za veci/neživé tvory, a skloňujú sa preto v množnom čísle podľa vzorov dub resp. stroj, nie podľa vzoru chlap.
- Vzor dub - jednotné číslo - genitív - konkrétne podstatné mená a zdrobneniny: V genitíve jednotného čísla podľa vzoru dub sa často pod vplyvom češtiny robí chyba v skloňovaní. Pri konkrétnych podstatných menách a zdrobneninách sa správne používa koncovka -a (napr. zo stola, zo záhradka), zatiaľ čo pri abstraktných podstatných menách sa používa koncovka -u (napr. z rozumu, z pokroku).
- Vzor dub - jednotné číslo - lokál - niektoré podstatné mená: V lokáli jednotného čísla podľa vzoru dub je štandardne koncovka -e, nie -i (ako tomu je napr. v západoslovenských nárečiach) alebo -u.
Prepis cudzích mien a priezvisk
- Názvy jazykov: Veľká väčšina jazykov, ktorých skrátený názov sa v češtine končí na -ština, sa v slovenčine končí na -čina (napr. arabština → arabčina).
- Priezviská na -ová: V slovenčine je z jazykového hľadiska (existujú výnimky v zákonoch) správne používať -ová v domácich aj cudzích ženských priezviskách.
- Mená osôb z uhorských dejín (do roku 1918): Mená osôb z uhorských dejín sa píšu slovenským pravopisom podľa zásad uvedených v PSP v kapitole III. Konkrétne formy písania jednotlivých mien sa nachádzajú v Slovenskom biografickom slovníku (Martin 1986 - 1994).
- Slovanské priezviská a geografické mená: Slovanské priezviská, geografické a iné vlastné mená, ktoré vo svojom jazyku majú prípony prídavných mien (napr. pri priezviskách ruské -kij, -oj, poľské a južnoslovanské -li, -ski, -cki, -čki, české -ný, pri geografických menách ruské -aja) sa skloňujú ako prídavné mená.
- České vlastné mená: České vlastné mená nechávame v nominative v pôvodnom tvare, ale pri skloňovaní používame slovenské (nie české) pádové prípony, napr. Ohře - nad Ohřou (nie nad Ohří), Praha - v Prahe (nie v Praze).
Rytmické krátenie a ďalšie pravidlá
- Rytmické krátenie: Niekedy sa chybne nedodržuje rytmické krátenie, čo vedie k chybnému zápisu dĺžky samohlások.
- Medzera medzi číselným údajom a znakom %: Medzi číselným údajom a znakom % sa v zásade píše medzera (napr. nárast o 12 % = nárast o 12 percent). Podľa výkladu normy STN 01 6910 a vyjadrenia jazykovej poradne SME to platí aj vtedy, ak znak % znamená prídavné meno (napr. 12 % roztok = 12-percentný roztok); podľa knihy Slovenčina bez chýb sa však v takomto prípade medzera nepíše. Ale roky (letopočty) sa píšu bez medzery (napr. rok 1989%).