Komplexná psychologická starostlivosť o onkologického pacienta: Prehľad a výzvy

Onkologická diagnóza a následná liečba predstavujú pre pacientov obrovskú psychickú záťaž. Okrem fyzických ťažkostí sa musia vyrovnávať s úzkosťou, strachom, depresiou a ďalšími emocionálnymi problémami. Psychologická starostlivosť je preto neoddeliteľnou súčasťou komplexnej onkologickej liečby, ktorá pomáha pacientom zvládať túto náročnú životnú situáciu. Nádorové ochorenie patrí medzi najzávažnejšie, život ohrozujúce ochorenie, pri ktorom starostlivosť o pacienta nie je výlučne zameraná iba na medicínske aspekty. Onkologické ochorenie zasahuje pacienta celého. Nepostihuje len jeho telesné zdravie ale aj duševnú a sociálnu oblasť jeho života. Preto by sa komplexná onkologická liečba mala zameriavať na pacienta ako celok.

Čo je psychoonkológia?

Psychoonkológia je nová klinická medziodborová disciplína, ktorá sa zaoberá súvislosťami medzi psychikou a onkologickým ochorením - reakciami pacienta na ochorenie, hľadaním vhodných spôsobov a stratégií zvládania záťažových situácií a pod. Zameriava sa i na skúmanie vzťahov medzi psychosociálnymi faktormi a vznikom a progresom onkologického ochorenia a skúma tiež možnosti rôznych psychologických zásahov pri vyrovnávaní sa so stresom, ktorý choroba a liečba pacientovi prináša. Práve s týmto cieľom položila doktorka Jimmie Hollandová, ktorá v 80. rokoch minulého storočia položila základy psychoonkológie. Vo väčšine vyspelých krajín na svete sa psychoonkológia stala súčasťou onkologickej liečby. Jej cieľom je poskytnúť pacientovi komplexnú terapiu, teda v liečbe onkologického ochorenia venovať sa aj zmierneniu, prípadne odstráneniu, emočných symptómov ktoré ju sprevádzajú, a dosiahnuť tak zlepšenie kvality pacientovho života.

Emocionálne výzvy: Úzkosť a jej zvládanie

Úzkosť je bežnou emóciou, ktorú zažívajú onkologickí pacienti. Je často spojená s katastrofickými scenármi či negatívnymi očakávaniami, ktoré si nevedome vytvárame v hlave. Úzkosť je emócia viazaná na budúcnosť a môže sa prejavovať rôznymi spôsobmi, od mierneho nepokoja až po panické ataky. Je dobré si uvedomiť, že situácia sa môže vyvíjať úplne inak, ako sme si vytvorili v našom katastrofickom scenári, a začať rozlišovať, ktoré sú negatívne sfarbené očakávania, a či dokážem mať aj reálnejší či pozitívnejší pohľad na budúcnosť. Existuje viacero spôsobov, ako si účinne poradiť so stavom úzkosti.

Techniky na zvládanie úzkosti

• Kontakt s blízkymi: Ľudia, ktorí sa cítia lepšie v spoločnosti blízkeho, zvyknú vyhľadávať v tejto chvíli kontakt, buď osobný, alebo aspoň telefonický. Práve kontakt im môže pomôcť na orientáciu tu a teraz, uvedomiť si, že v tejto chvíli žiadne bezprostredné nebezpečenstvo nehrozí.
• Relaxačné cvičenia: Ľuďom s viac introvertnou osobnosťou môžu pomôcť nahrávky relaxačných cvičení, niektoré sú voľne dostupné prostredníctvom internetu. Tieto nás zväčša inštruujú ku kontrolovanému dýchaniu, k postupnému uvoľneniu jednotlivých svalových partií (počnúc končatinami, cez panvu, brucho a spodný chrbát, hrudník a hornú časť chrbtice, krk a hlavu, pretože spravidla po uvoľnení svalového napätia prichádza aj k uvoľneniu psychického napätia), k imaginácii pre nás pokojného miesta. Všimnime si, že tiež ide vlastne o náhradu kontaktu (pre niekoho bezpečnejšie pociťovanú ako ozajstný kontakt), o odpútanie sa od katastrofického myslenia prostredníctvom dýchania a sústredenia sa na to, čo sa deje tu a teraz.

• Cvičenie "5 vecí, ktoré vidím, 4 veci, ktoré počujem a 3 veci, ktoré cítim": Pre mnohých je tiež účinné cvičenie - 5 vecí, ktoré vidím, 4 veci, ktoré počujem a 3 veci, ktoré cítim. Pri cvičení sa pohodlne usadíme v nerušenej miestnosti, zavrieme oči, prehĺbime svoje dýchanie a pomaly si preskenujeme telo, uvedomíme si, čo ma kde bolí, tlačí, omína, či mi je poloha sedu príjemná alebo ju zmením. Otvoríme oči a uvedomíme si postupne 5 vecí v miestnosti, jednu za druhou, ktoré môžem z môjho miesta vidieť. Následne sa započúvam a skúsim si uvedomiť štyri veci, ktoré vo svojom okolí počujem (či sú to okoloidúce autá, zapnutá práčka, kanvica s vriacou vodou, či škŕkanie v mojom bruchu), a nakoniec si uvedomím 3 veci, ktoré cítim (možno tlačiace nohavice, možno hlad, alebo cítim dotyk náhrdelníka na krku). Ak sme podnety v blízkosti nevyčerpali, môžme pokojne pokračovať ďalšími podnetmi, ktoré vidíme, počujeme či cítime. Snažíme sa cvičenie realizovať pomaly, dopriať si čas na ucítenie podnetov v okolí, dýchame si ako keď relaxujeme. Aj toto cvičenie je založené na odpútaní pozornosti od symptómov úzkosti, na sústredenie sa na prítomnosť a uvedomenie si, či mi v tejto chvíli naozaj môj život niečo bezprostredne ohrozuje alebo nie.

• Odborná pomoc: So správnym výberom techník na upokojenie stavu masívnej úzkosti Vám však najlepšie pomôže psychológ, zodpovie Vám všetky otázky, ktoré Vám k téme napadajú a relaxačným tréningom si môžte prejsť v jeho prítomnosti, aby ste obdržali tie najvalidnejšie inštrukcie.

Formy psychologickej starostlivosti

Psychologická starostlivosť o onkologických pacientov môže mať rôzne formy, vrátane:

• Individuálna terapia: Poskytuje pacientovi priestor na vyjadrenie svojich pocitov a obáv, na spracovanie traumy a na hľadanie spôsobov, ako sa vyrovnať s chorobou.
• Skupinová terapia: Umožňuje pacientom zdieľať svoje skúsenosti s ostatnými, ktorí prežívajú podobné problémy. Skupinová terapia môže poskytnúť pocit spolupatričnosti a vzájomnej podpory.
• Rodinná terapia: Zameriava sa na zlepšenie komunikácie a vzťahov v rodine, ktorá je zasiahnutá onkologickou diagnózou. Rodina je kľúčovým zdrojom podpory i potenciálnym stresorom.
• Psychoedukácia: Poskytuje pacientom a ich rodinám informácie o chorobe, liečbe a psychologických dopadoch onkologického ochorenia.
• Farmakoterapia: V niektorých prípadoch môže byť potrebná farmakologická liečba na zvládanie úzkosti, depresie alebo iných psychických problémov.

Faktory ovplyvňujúce psychickú pohodu a dôležitosť včasnej intervencie

Psychická pohoda onkologického pacienta je ovplyvnená mnohými faktormi, vrátane:

• Typ a štádium ochorenia: Pacienti s pokročilým štádiom ochorenia alebo s agresívnym typom rakoviny môžu byť vystavení vyššiemu riziku psychických problémov.
• Liečba: Niektoré druhy liečby, ako napríklad chemoterapia alebo rádioterapia, môžu mať závažné vedľajšie účinky, ktoré negatívne ovplyvňujú psychickú pohodu.
• Predchádzajúce psychické problémy: Pacienti, ktorí mali v minulosti psychické problémy, sú náchylnejší na rozvoj psychických problémov aj počas onkologickej liečby.
• Sociálna podpora: Silná sociálna podpora od rodiny, priateľov a zdravotníckych pracovníkov môže výrazne zlepšiť psychickú pohodu pacienta.
• Osobnostné charakteristiky: Niektoré osobnostné charakteristiky, ako napríklad optimizmus a odolnosť, môžu pomôcť pacientom lepšie zvládať stres spojený s onkologickým ochorením.

Je dôležité, aby sa psychologická starostlivosť poskytovala onkologickým pacientom čo najskôr po stanovení diagnózy. Nádorová diagnóza je často sprevádzaná akútnou stresovou reakciou, neistotou, zmenou identity a rolí, čo môže viesť k úzkosti, depresii, poruchám spánku, problémom v komunikácii a zníženej adherencii k liečbe.

Účinnosť psychologickej starostlivosti

Existuje množstvo štúdií, ktoré potvrdzujú účinnosť psychologickej starostlivosti o onkologických pacientov. Systematický skríning distresu, stupňovaná starostlivosť, evidenčne podložené intervencie a kultúrne citlivá komunikácia prinášajú merateľné zlepšenie kvality života, adherencie i klinických výsledkov.

Paliatívna starostlivosť a podpora v terminálnom štádiu

V terminálnom štádiu ochorenia dochádza k enormnej emocionálnej záťaži a strachu pacienta z poslednej etapy jeho života - z obdobia zomierania a následne aj smrti samotnej. Rozhovory o blížiacej sa smrti patria v našej spoločnosti ešte stále skôr medzi tabuizované témy. Vyžadujú od lekára komunikačnú zručnosť a schopnosť poskytovania nádeje až do úplného konca. Napriek tomu, že nádej zohráva nezastupiteľnú úlohu aj v beznádejnej situácii, akou sa terminálne štádium ochorenia stáva, častokrát jej venujeme minimálnu pozornosť. Opomíname skutočnosť, že každý človek, v každej situácii dúfa, nakoľko nádej môže mať rôzne podoby. Pre jedného je to zázračné vyliečenie a pre druhého to môže byť práve prichádzajúca smrť, ktorá definitívne ukončí jeho utrpenie. Nedostatok empatie, porozumenia a častokrát aj duchovnej opory, ktorú pacient očakáva od svojho lekára, môže viesť k zníženiu kvality jeho života a schopnosti zvládať terminálne štádium ochorenia.

Cieľom je poukázať na potrebu otvárania rozhovorov týkajúcich sa pred terminálnej a terminálnej fázy ochorenia, napriek náročnosti na etické správanie. Ak chceme byť zomierajúcemu oporou, musíme sa naučiť s ním prežívať tieto posvätné okamihy tak, aby cítil spriaznenosť duší. Musíme si vedieť získať jeho dôveru a vytvoriť úprimný osobný vzťah, ktorým mu zároveň ponúkame nádej, že na zvládnutie poslednej etapy života nebude sám. Zároveň chceme poukázať na nutnosť zriaďovania nových hospicov a oddelení paliatívnej starostlivosti. Špecialisti na paliatívnu a hospicovú starostlivosť prinášajú iný prístup k zomierajúcemu a zabezpečujú zvládanie nielen fyzickej, ale aj psychickej, duševnej a duchovnej bolesti. V pokročilom štádiu ochorenia je cieľom zmierniť utrpenie, posilniť dôstojnosť a podporiť zmysluplné vzťahy.

Výzvy v psychologickej starostlivosti na Slovensku

Napriek svetovému trendu, myšlienky psychoonkológie prenikajú na Slovensko len veľmi pozvoľne a v praxi sa zatiaľ uplatňujú nedostatočne. Je nutné konštatovať, že psychologická starostlivosť o onkologického pacienta je ešte stále považovaná za akýsi „nadštandard“ a nie za samozrejmú súčasť liečby. Veď napríklad v Národnom onkologickom ústave BA - kapacita približne 220 lôžok - pracuje jediný psychológ, v OÚ sv. Alžbety nepracuje psychológ žiaden a podobne je to aj na ďalších onkologických pracoviskách na Slovensku. A nie je to tým, že by naši pacienti boli iní ako inde vo svete, teda že by nemali žiadne psychické ťažkosti, alebo nepotrebovali pomoc pri zvládaní ochorenia a liečby. Jednoducho, tieto služby u nás nie sú k dispozícii.

Na onkologických pracoviskách si lekári v rámci starostlivosti o pacienta musia vystačiť s vlastnými odbornými znalosťami a z časti, v rámci svojich časových a kompetenčných schopností, psychologickú starostlivosť o pacienta suplujú. Pacienti si zase zvykli príliš nehovoriť o svojich psychických problémoch. Vďaka tomu je dopyt v tejto oblasti minimálny. A keďže nie je dopyt, nenapreduje ani vzdelávanie psychoonkológov, a tak v súčasnosti máme len veľmi málo odborníkov, ktorí by dokázali poskytovať tento typ starostlivosti o pacienta na potrebnej profesionálnej úrovni. Tak vzniká bludný kruh a ten, kto na to dopláca, je samotný pacient. Ten musí zvládnuť psychické ťažkosti spojené s ochorením sám, v lepšom prípade s podporou rodiny.

Širší kontext podpory

Psychologická podpora onkologických pacientov predstavuje integrálnu súčasť komplexnej onkologickej starostlivosti. Okrem profesionálnej pomoci zohrávajú kľúčovú úlohu aj pacientske organizácie, ktoré poskytujú peer podporu, navigáciu v systéme, právne a sociálne poradenstvo, a udržiavanie dlhodobej motivácie. Zároveň je dôležitá aj supervízia a prevencia vyhorenia u personálu prostredníctvom pravidelných debriefingov a tréningu komunikácie.

tags: #grada #psychologicka #starostlivost #o #onkologickeho #pacienta