Odchod do dôchodku predstavuje ukončenie alebo obmedzenie ekonomickej aktivity jedinca z dôvodu dosiahnutia vopred dohodnutého dôchodkového veku. Na Slovensku, podobne ako v mnohých iných krajinách, prešlo určovanie dôchodkového veku a samotný dôchodkový systém rozsiahlym vývojom, často sprevádzaným búrlivými diskusiami a zmenami v legislatíve.
Od vlaňajšieho júla platí nový strop odchodu do dôchodku. Ten má budúcim dôchodcom zabezpečiť, že do penzie nepôjdu neskôr, ako keď dosiahnu 64 rokov. Dôvodom na zadefinovanie výchovy dieťaťa, ako aj podmienok na znížený dôchodkový vek je ústavné zastropovanie dôchodkového veku na 64 rokov.
Zohľadňovanie detí pri určovaní dôchodkového veku
Ženám, ktoré vychovali deti, sa však znižovanie veku nepozdávalo, keďže sa im nezohľadňoval pri skracovaní dôchodkového veku počet vychovaných detí. Pri ženách narodených napríklad v roku 1957, 1958, 1959 a 1960 nebolo jasné, ako vlastne prišlo ministerstvo práce k hodnotám dôchodkového veku v tabuľke. Tá nezohľadňovala princíp zakotvený v novelizovanej Ústave SR. Niektorým ženám sa vek znížil o pol roka, iným len o mesiac. Aj keď bývalý minister po kritike a petícii nespokojných žien, ktorých je vyše 100-tisíc, tabuľku čiastočne opravoval, problémy v nej ostali. Nahnevané ženy protestovali aj pred parlamentom.
Rezort práce už v júli tohto roka avizoval, že má ambíciu vyriešiť veľké skoky pri dôchodkovom veku matiek s dvoma deťmi, ktoré sa narodili v rokoch 1958, 1959 a 1960, a zohľadňovanie výchovy detí pri dotknutých ročníkoch. Dôchodkový vek žien, ktorý je vzhľadom na počet vychovaných detí podľa aktuálne účinnej právnej úpravy výhodnejší, sa nemá meniť. K návrhu novely je pripojená nová tabuľka penzijného veku.
Novela sociálneho poistenia, ktorú predložili tri poslankyne vládnych strán Petra Krištúfková (Sme rodina), Katarína Hatráková (OĽaNO) a Anna Zemanová (SaS), aby odstránila nespravodlivosti pri odpočítavaní dôchodkového veku podľa počtu detí, pomôže len tým, ktorí idú do penzie po 1. novembri 2020. Podľa novej tabuľky by žena narodená v roku 1957, ktorá má jedno dieťa, mala mať od 1. novembra znížený penzijný vek na 62 rokov. Podľa tabuľky, ktorá platí dnes, by žena narodená v roku 1958 a s jedným dieťaťom mala ísť do dôchodku vo veku 62 rokov a 7 mesiacov. Ak by táto žena mala dve deti, pôvodne bol dôchodkový vek 62 rokov a 1 mesiac. Tabuľka síce už zohľadňuje deti, avšak pre tie ženy, ktoré bojovali za spravodlivý odpočet, prichádza zmena neskoro.
Novela by mala začať platiť 1. novembra, avšak ženy narodené v roku 1957 alebo 1958 (ak majú 2 deti) sú buď už v penzii, alebo dosiahnu dôchodkový vek do 1. novembra. Čitateľ nám poslal konkrétny príklad. Žena sa narodila v septembri 1958 a vychovala 2 deti. Podľa aktuálne platného znenia zákona je jej dôchodkový vek 62 rokov a 1 mesiac, teda do penzie by mala ísť v októbri 2020. Podľa novely zákona, ktorá prešla do druhého čítania, sa jej má skrátiť dôchodkový vek na 61 rokov a 8 mesiacov. Nespokojné ženy si myslia, že by im štát mal doplatiť penziu za mesiace, o ktoré nemohli odísť do penzie skôr.
Kam zmizne polovica tvojho príjmu? Money Talk 62 s Jozefom Mihálom
Odborník na dane a odvody Jozef Mihál však v tom má jasno. Podľa neho sa tých žien, ktorým podľa aktuálne platného zákona vznikne nárok na dôchodok pred 1. novembrom 2020, teda pred účinnosťou novely zákona, táto schvaľovaná novela nebude týkať. A nespokojným ženám odkazuje, že sťažovať by sa mali u Richtera a Pellegriniho.
Dôchodkový automat a jeho zrušenie
Určovanie dôchodkového veku na základe automatu sa zruší v dôsledku ústavného zastropovania dôchodkového veku na 64 rokov. Presne každý ročník sa dozvie svoj dôchodkový vek za výchovu dieťaťa z tabuľky, ktorá je súčasťou novely zákona o sociálnom poistení. Parlament v utorok 17. septembra 2020 právnu normu schválil spolu s pozmeňujúcim návrhom z výborov. Návrh si osvojuje pripomienky ministerstva práce k tejto novele, ktoré predložilo na rokovanie vlády.
Po novom sa má upustiť od každoročného určovania dôchodkového veku v závislosti od strednej dĺžky života zisteného Štatistickým úradom SR. Ide o tzv. dôchodkový automat. Namiesto toho návrh hovorí o pevnom ustanovení dôchodkového veku pre všetky skupiny poistencov v členení na ročníky, pohlavie a počet vychovaných detí priamo v prílohe zákona o sociálnom poistení. Tabuľka sa má týkať mužov aj žien. Napríklad dôchodkový vek ženy narodenej v roku 1958 má byť 62 rokov a 8 mesiacov, pričom, ak vychovala jedno dieťa, má byť 62 rokov a 7 mesiacov, za výchovu päť alebo viac detí má byť 59 rokov. V prípade žien narodených v roku 1966 a viac má byť dôchodkový vek 64 rokov, za výchovu jedného dieťaťa má ísť do dôchodku v 63 rokoch a šiestich mesiacoch, za výchovu päť a viac detí má byť 62 rokov a šesť mesiacov.
Okrem toho sa má novelou upraviť definícia pojmu výchova dieťaťa, ako aj vznik a rozsah právnych účinkov dovŕšenia a určenia dôchodkového veku, resp. priznania dôchodku. Definícia výchovy sa má týkať vlastného, osvojeného aj zvereného dieťaťa do náhradnej starostlivosti rodičov. Jednou z podmienok výchovy je napríklad to, že sa poistenec bude musieť o dieťa starať najmenej desať rokov, kým nenadobudne plnoletosť, alebo najmenej päť rokov, ak sa o dieťa začal starať po dovŕšení ôsmich rokov dieťaťa. Započítavať sa však má aj obdobie, počas ktorého sa rodič nemohol o dieťa starať pre nepriaznivý zdravotný stav, alebo muselo byť dieťa umiestnené do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia. Podmienky výchovy jedného a toho istého dieťaťa môžu splniť aj dvaja poistenci, teda napríklad manželia. Rovnaké obdobie výchovy toho istého dieťaťa však má byť zohľadnené len jednému poistencovi, prednostne žene. V prípade mužov sa však má pri dôchodkovom veku prihliadať na osobitné životné situácie, ako je napríklad úmrtie matky.
Plénum zároveň schválilo pozmeňujúci návrh poslanca Smeru-SD Jozefa Buriana, ktorý chce eliminovať administratívnu záťaž pri vykonávaní novej právnej úpravy súvisiacej s plnením oznamovacích povinností zo strany športových klubov ako zamestnávateľov a tiež administratívnu záťaž Sociálnej poisťovne. Právny režim dohody o brigádnickej práci študenta, respektíve dohody o pracovnej činnosti na účely sociálneho poistenia, sa má vzťahovať výlučne na zmluvy o výkone činnosti športového odborníka uzatvorené s účinnosťou najskôr od 1. januára 2021.
Vývoj doplnkových dôchodkových schém
Súbežne s vývojom základného dôchodkového systému sa začali vo svete vyvíjať aj doplnkové dôchodkové schémy. Cieľom bolo poskytnúť účastníkom dodatočné ekonomické benefity a zlepšiť ich ekonomickú situáciu na dôchodku. Najskôr to bola iniciatíva, ktorá sa orientovala na konkrétne typy zamestnancov, napríklad bankových úradníkov alebo na vybrané „nedostatkové“ profesie. Zamestnávatelia mali záujem týchto zamestnancov nielen získať pre výkon daného povolania, ale si ich aj dlhodobo udržať. Aby zvýšili atraktivitu vybraných povolaní, vytvárali pre nich preto osobitné doplnkové dôchodkové schémy. Postupne, aj pod tlakom odborových organizácií, sa začali doplnkové schémy rozširovať na širší okruh zamestnancov. V tomto období sa aj výrazne zvyšuje regulácia, ale aj podpora doplnkových systémov z pozície štátu. Dnes existujú doplnkové schémy asi vo všetkých vyspelých ekonomikách sveta. Niektoré štáty dokonca pristúpili k povinnej účasti v doplnkových schémach pre konkrétne odvetvia alebo celú ekonomiku. Skutočnosťou je, že zdrojom výrazne vyššej životnej úrovne dôchodcov z vyspelejších krajín sú práve doplnkové schémy.
Samotné označenie „tretí pilier“ je produktom nedávnej doby. Nájdeme veľa rôznych metodík, ako označovať jednotlivé nástroje na zabezpečenie optimálneho príjmu po odchode do dôchodku. Vo všeobecnosti sa používa „trojpilierová“ schéma. Pravda ale je, že presná definícia jednotlivých pilierov, ako aj ich organizácie a významu sa v jednotlivých krajinách odlišuje.
Tretí pilier na Slovensku
Tretí pilier na Slovensku vznikol v roku 1996 ako doplnkové dôchodkové poistenie, a to zákonom č. 123/1996 Z.z. Toto doplnkové dôchodkové sporenie bolo, obdobne ako dnes, postavené na vzťahu zamestnanec - zamestnávateľ a podpore štátu. Nositeľom doplnkovej schémy boli doplnkové dôchodkové poisťovne. Základom pre získané dôchodkové nároky bol takzvaný dávkový plán. Kontrolu nad ich fungovaním zabezpečovalo ministerstvo práce a ministerstvo financií. V tomto období vstúpili do systému takmer všetci podstatní zamestnávatelia na Slovensku a systém sa začal úspešne rozvíjať.
Súčasnú organizačnú podobu získala doplnková schéma na Slovensku v rámci komplexnej dôchodkovej reformy v rokoch 2003 - 2006. Na základe zákona č. 650/2004 Z.z. pre účastníkov to znamenalo možnosť lepšieho výberu uloženia svojich dôchodkových úspor do dôchodkového fondu, ktorý svojím investičným profilom lepšie vyhovoval ich investičnej stratégii pri tvorbe dôchodkových úspor. Naďalej zostal ako základný dokument pre definovanie dôchodkových nárokov vyššie uvedený dávkový plán. Podpora doplnkového dôchodkového systému zo strany štátu sa od jeho vzniku postupne obmedzovala. Dôsledkom bol znižujúci sa záujem o vstup do tretieho dôchodkového piliera a tým aj znižovanie jeho významu z pohľadu spoločnosti ako celku.
Nateraz poslednou zásadnou zmenou systému doplnkového dôchodkového sporenia je novelizácia zákona č. 650/2004 Z. z. Pre účastníkov, ktorí do systému vstúpili pred účinnosťou tejto zmeny, je podmienkou získania daňových úľav prestúpiť na nový systém, ktorý vylúčil pôvodné dávkové plány a nároky na dávky zo systému upravil priamo zákonom.
Na Slovensku je nateraz účasť v doplnkovej schéme zväčša dobrovoľná pre zamestnanca aj pre zamestnávateľa. Výnimku tvoria len zamestnanci, ktorí vykonávajú práce zaradené na základe rozhodnutia príslušného úradu verejného zdravotníctva do kategórie III. alebo IV.