Celosvetovo sa zaznamenáva starnutie populácie, a to nielen vo vyspelých krajinách. Nárast počtu starých ľudí nesie so sebou množstvo ekonomických, sociálnych, psychologických a zdravotníckych problémov, ktoré významne ovplyvňujú nielen život jednotlivcov, ale i celej spoločnosti. Socio-ekonomické štúdie o jeho dopadoch v jednotlivých krajinách pomohli odhaliť a pomenovať negatívne javy sprevádzajúce starobu, ako je feminizácia, oslabenie rodinných vzťahov, zhoršenie ekonomickej situácie, ale hlavne prebudili záujem o riešenie zanedbávania, zneužívania a týrania seniorov. Zdravotná a sociálna závažnosť danej problematiky je vysoká, avšak informovanosť o jej výskyte, konkrétnych prejavoch a typoch je veľmi nízka.
Zanedbávanie a týranie seniorov sa prevažne vyskytuje ako jeden z prejavov domáceho násilia vnútri rodín. Tomuto násiliu sú vystavení predovšetkým slabší, závislí a znevýhodnení seniori, ktorí vzhľadom na ambivalentné vzťahy so svojimi príbuznými iba ojedinele prípad domáceho násilia nahlásia.
Problematikou násilia sa zaoberá aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), ktorá v roku 2002 v Správe o násilí a zdraví vo svete (World report on violence and health) definuje násilie ako: „úmyselné použitie či hrozbu použitia fyzickej sily alebo moci proti sebe, inej osobe, proti skupine či komunite, a to sily (moci), ktorá má, alebo s vysokou pravdepodobnosťou bude mať za následok poranenie, smrť, psychickú ujmu, poruchu vývoja či depriváciu“. Termín „moc“ je ponímaný ako pôsobenie inými prostriedkami než fyzickou silou, takže definícia pokrýva všetky druhy telesného, duševného a sexuálneho týrania, prejavy zanedbávania i samovraždy a iné formy sebapoškodzovania.
Podľa definície WHO je zneužívanie a týranie starších jednorazový alebo opakovaný čin objavujúci sa v akomkoľvek vzťahu, ktorý spôsobuje ujmu alebo nešťastie staršej osobe.
História a terminológia
Prvé písomné zmienky o násilí pochádzajú z roku 1962, kedy bol v USA definovaný syndróm týraného dieťaťa, v súčasnosti označovaný ako child abuse and neglect - CAN. Prvé medicínske štúdie o starom človeku ako objekte zanedbávania a týrania pochádzajú zo 70. rokov 20. storočia z USA. Zneužívanie a zanedbávanie seniorov sa označuje termínom „elder abuse“, „elder mistreatment“ alebo „geront abuse and neglect“ - GAN. V ČR a SR sa touto problematikou začali zaoberať geriatri až od polovice 90. rokov 20. storočia.
V literatúre sa okrem pojmu násilie alebo týranie starších ľudí uvádza aj pojem zanedbávanie. Zanedbávanie sa popisuje ako zlyhanie opatrovateľa pri poskytovaní potrebnej starostlivosti s účelom vyhnúť sa fyzickým ťažkostiam alebo mentálnej úzkosti voči zraniteľnej osobe. Týraním sa rozumie predovšetkým zlé zaobchádzanie so zverenou osobou vyznačujúce sa vyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti, neúcty až ponižovania, ktoré poškodená osoba pociťuje ako ťažké príkorie.
Formy zanedbávania, zneužívania a týrania seniorov
Formy zanedbávania, zneužívania a týrania seniorov nie sú jasne vymedzené a závisia od životnej úrovne, civilizačných zvyklostí a kultúrnej úrovne v jednotlivých krajinách. Najčastejšie sa zanedbávanie starých ľudí odohráva v domácom prostredí a páchateľmi sú zväčša najbližší príbuzní (partner či dospelé deti), prípadne osoby, s ktorými starý človek žije v spoločnej domácnosti. Alternatívou je nevhodné zaobchádzanie v ústavnej starostlivosti - v nemocniciach a zvlášť v zariadeniach dlhodobej starostlivosti. Všetky uvedené formy sa často vyskytujú dlhodobo, no nemusia byť zároveň sústavné.
1. Telesné týranie
Je najviditeľnejšou formou násilia, jeho podstatou je zámerné spôsobovanie bolesti, zranení a neuspokojovanie telesných potrieb. Zahŕňa bitie, škrtenie, zrazenie k zemi, kopanie, rafinované telesné ubližovanie - chlad a umývanie studenou vodou, odmietnutie jedla, liekov či ošetrenia pri bolesti a pasívnu agresiu, ako neposkytnutie pomoci, úmyselné nezabránenie hroziaceho poranenia (chôdza po zľadovatenom povrchu).
2. Citové a psychické týranie
Je jednou z najčastejších a ťažko dokázateľných foriem násilia. Zahŕňa verbálnu agresiu (urážky, ponižovanie, vyhrážanie, zastrašovanie), znižovanie sebaúcty a sebavedomia, zdôrazňovanie involučných a chorobných zmien staroby, nepotrebnosti seniorov, vyhrážanie sa presťahovaním a umiestnením v ústavnom zariadení. Často je používaný gaslighting, psychická manipulácia, pri ktorej tyran presviedča obeť, že jej vnímanie reality je nesprávne.
Psychické týranie sa nesmie zahmlievať. Náročné na dokazovanie je práve psychické týranie seniorov (často horšie znášané ako fyzické týranie). Ide predovšetkým o slovnú agresiu, ponižovanie, vylúčenie z rodinného života, úmyselné ničenie a vyhadzovanie vecí obete, sociálnu izoláciu, klamanie a pod. Klientka v seniorskom veku, matka dvoch dospelých detí, dlho pred okolím tajila problémy s dieťaťom, s ktorým zdieľala spoločnú domácnosť. Po kontaktovaní intervenčného centra bolo podané oznámenie na políciu vo veci informovania o skutočnostiach nasvedčujúcich spáchanie trestného činu a udalosť nabrala iný smer.
3. Sexuálne obťažovanie a zneužívanie
Je v starobe menej časté a má podobu jednorazovej agresie.
4. Finančné a materiálne zneužívanie
Je, naopak, v starobe jav častý. Ide o vynucovanie peňazí či zmenu závetu, o nevýhodné prevody majetku, o obmedzovanie vlastníckych a užívateľských práv. Žena prepísala štvorizbový byt na dcéru, ktorá jej dovtedy sľubovala, že sa o ňu postará a bude tam pokojne môcť dožiť. Dcére vyhovela, ale do zmluvy nezahrnula právo na dožitie. Mesiac v lete prespávala vonku. Potom ju prichýlila iná pani z klubu seniorov.
5. Systémové týranie (druhotné ponižovanie)
Je charakterizované ako nadmerný spoločenský tlak pri snahe rodiny umiestniť seniora do domova dôchodcov či do iného sociálneho zariadenia alebo neustále požiadavky na dokazovanie majetku a životnej situácie pri žiadosti starého človeka o poskytnutie sociálnych služieb. Ide o upieranie práva byť vypočutý a podieľať sa na rozhodovaní o sebe samom, rozhodovanie o podstatných záležitostiach nielen bez súhlasu, ale často i bez primeraného informovania seniorov (postupy v rámci zdravotníckych služieb, premiestňovanie v rámci zariadení...), nerešpektovanie rozhodnutí seniorov, nerozvinutie mechanizmov smerujúcich k ochrane záujmov a práv osôb trpiacich na demenciu.
6. Zanedbávanie starostlivosti
Môžeme charakterizovať ako odmietnutie alebo pozabudnutie splnenia záväzku či povinnosti voči starej osobe. Za typické príznaky zanedbania starostlivosti možno považovať dehydratáciu, podvýživu, neupravenú posteľ, nedostatok liekov alebo lekárskej starostlivosti, nedostatočnú hygienu, neostrihané nechty, vlasy, znečistené šatstvo a posteľná bielizeň a pod. Zanedbanie starostlivosti o seba, tzv. self-neglect, je označenie asociálneho spôsobu života s nedodržiavaním základných hygienických a sociálnych noriem. Takýto človek je neupravený, špinavý, má neupravené svoje bývanie, má rôzne hnisavé choroby kože, parazity, často trpí podvýživou.
7. Nevhodné správanie (mistreatment)
Je súhrnné označenie všetkých prípadov týrania, zanedbávania a zneužívania.
Špecifickou skupinou ľudí sú osamelí, závislí, často nepohybliví a dementní ľudia, ktorí sú mimoriadne bezbranní proti všetkým formám týrania, šikanovania alebo zanedbávania.
Príčiny týrania seniorov
Základné príčiny zanedbávania, zneužívania a týrania seniorov pochádzajú z viktimológie charakterizovanej ako obetavosť obete (z lat./angl. victim - obeť) trpieť páchané násilie. Starý človek zväčša odmieta o danej problematike hovoriť, zaujíma pasívnu polohu a na odhalení týrania sa nepodieľa. Zdrojom tolerancie a vedomého i nevedomého popierania problematiky zanedbávania, zneužívania a týrania sú obavy z opustenia, prípadnej nasledujúcej agresie, z vylúčenia z rodinného kruhu, odmietnutia starostlivosti s následnou inštitucionalizáciou, z medializácie problematiky a z hanby priznať konanie narušujúce ich „imidž dobrého rodiča“.
Na základe sledovania tohto javu boli identifikované rizikové faktory, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť, že určitý človek sa stane obeťou elder abuse, ale i faktory, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť, že sa nevhodného správania dopustí on sám. So starnutím populácie, chudobou, nárastom kriminality, nedostatočnou sociálnou sieťou, ale najmä ignorovaním problému spoločnosťou sa zanedbávanie, zneužívanie a týranie seniorov stáva závažným problémom. Život pod stresom zapríčiňuje, že tento problém vidieť nechcú.
Klinické príznaky týrania a jeho rozpoznanie
Klinické príznaky zanedbávania, týrania a zneužívania seniorov sú rôznorodé a líšia sa v závislosti od formy. Rozpoznať elder abuse je citlivý problém. Dôležité je každý prípad násilia na starom človeku posudzovať individuálne. Sestra si musí uvedomiť, že veľa obetí sa hanbí za svoju ponižujúcu situáciu, za správanie svojej blízkej osoby - partnera alebo detí, tiež neverí na možnosť prijateľného riešenia, bojí sa pomsty udaného vinníka, má obavy, že bude musieť opustiť svoj domov alebo nechce vystaviť svoje deti odsúdeniu okolia. Veľmi často sú postihnutí priamo závislí na páchateľovi a majú k nemu citový vzťah. Preto zanedbávaní seniori problémy nesignalizujú, ale častokrát, naopak, maskujú a kryjú páchateľa. Sestrino vyslovenie závažného podozrenia sa môže vnímať ako ponižujúce a vážne narušiť vzťah pacienta k nej.
Pri posudzovaní treba zvážiť i výskyt chorobnej podozrievavosti u starnúcich, paranoidné poruchy či podozrievavosť pri demencii. Vždy musíme myslieť i na účelové skreslenie anamnestických údajov od pacienta alebo rodiny. Základom pre optimálny postup sa stáva citlivá komunikácia, ktorá má dôverný charakter, rešpektuje pacienta a je orientovaná na pacientove problémy. Veľmi dôležitá je empatia sestry a absolútna dôvera pacienta k nej.
Sestra si všíma nevysvetliteľné zranenia, neošetrené rany, modriny, jazvy, popáleniny na takých miestach, kam si senior sám nedočiahne, zlomeniny, vytrhané vlasy, podvýživu alebo opakovanú dehydratáciu. Pri podozrení na fyzické týranie je vhodné kontrolovať dokumentáciu so zameraním na frekvenciu zranení, ošetrení a rehospitalizácií v ostatnom období. Ďalej sestra hodnotí nejasné a náhle psychické zmeny depresívneho typu s plačom, bojazlivou komunikáciou, nervozitou hlavne pred samotným ošetrovateľom, city bezmocnosti, utiahnutosť. U seniorov so samozanedbávaním (self-neglect) sa odporúča vylúčenie duševnej choroby. Treba pamätať, že na otázky zamerané na zanedbávanie, zneužívanie a týranie seniorov opatrovateľ môže reagovať podráždene. Je preto vhodnejšie urobiť rozhodujúci rozhovor iba s obeťou.
V anamnéze sa považuje za vhodné použiť ohľaduplné otázky typu: „Cítite sa v domácom prostredí isto a bezpečne? Máte sa na koho obrátiť, keď niečo potrebujete, keď sa stane niečo nepredvídateľné? Rozumiete si dobre so svojimi blízkymi, susedmi? Máte s niekým častejšie a závažnejšie konflikty či problémy? Ako prebiehajú?“ Pri podozrení na elder abuse sa pýtame priamo: „Bojíte sa niekoho? Správa sa k vám niekto hrubo? Ubližuje vám niekto? Môžete sa voľne pohybovať? Môžete vychádzať zo svojej izby?“
Riešenia a pomoc
Pri riešení zanedbávania, zneužívania a týrania seniora je najvhodnejší multidisciplinárny postup viacerých odborníkov z oblasti zdravotníctva a sociálnej starostlivosti. Z dlhodobého hľadiska je rozhodujúce sociálne poradenstvo. V prípade akútneho ohrozenia obete je najvhodnejšie prerušenie kontaktu, obyčajne formou hospitalizácie zanedbávaného seniora. Pri jeho dobrom zdravotnom stave možno zvažovať aj umiestnenie v sociálnom alebo azylovom zariadení. Ak sa starý človek rozhodne byť doma a nie je zbavený svojprávnosti, jeho rozhodnutie akceptujeme. Okrem medializovaných prípadov sa neodporúča kriminalizácia vinníkov. U osôb, ktoré vykazujú self-neglect, sa odporúča poskytnúť sociálnu pomoc, ak je príčinou tohto javu sociálna núdza. Ak ide o amorálne správanie seniora, je vhodné vytvorenie azylových možností, hlavne pri kalamitných situáciách. Ak sa opatrenia nepodarí realizovať dobrovoľne, riešením je súd.
Organizácia Fórum pre pomoc starším od roku 2008 prevádzkuje bezplatnú telefonickú Senior linku 0800 172 500, na ktorú sa môžu obrátiť seniori alebo ich rodinní príslušníci či susedia, ktorí majú podozrenie na týranie či násilie. Často stačí poradiť a podporiť seniora v tom, aby problémovú situáciu začal riešiť. Intervenčné centrá poskytujú bezplatne základné informácie, podporu a v prípade potreby aj usmernenie v právnej, sociálnej a psychologickej oblasti prostredníctvom externých odborníkov. Klient tak nadobudne pocit istoty, že v celej situácii nie je sám a je tam preňho niekto, kto „mu kryje chrbát“.
Prevencia a ochrana
V súvislosti s finančným a majetkovým zneužívaním seniorov je dôležité dodržiavať niekoľko preventívnych opatrení:
- Nevpúšťajte cudzie osoby do svojich príbytkov.
- Nekontaktujte sa s cudzími osobami osamote.
- Vždy majte na viditeľnom mieste dôležité kontakty.
- Neodovzdávajte a nepožičiavajte peniaze osobám, ktoré nepoznáte.
- Pri oslovení telefónom, že volá Váš vnuk, príbuzný alebo známy najskôr si overte, či naozaj volá Váš príbuzný alebo známy, ktorý Vás v telefóne žiada o požičanie peňazí na kúpu auta, darčeka alebo na iné účely. Zavolajte mu.
- Pri oslovení na ulici neznámymi osobami, že potrebujú ukázať cestu do nemocnice, neverte osobám, ktoré nepoznáte. Nenasadajte s nimi do vozidla. Nedávajte im finančnú hotovosť. Nesúhlaste s možnosťou výberu peňazí zo svojho osobného účtu. Nechoďte s nimi do svojich príbytkov. Neverte im, že potrebujú požičať peniaze na operáciu príbuzného, aj keď pôsobia dôveryhodne.
- Pri ponúkaní tovaru na predaj priamo vo Vašich príbytkoch nevpúšťajte neznáme osoby dovnútra. Dôsledne zvažujte ponuku na výhodnú kúpu tovaru. Pokiaľ môžete, poraďte sa so svojimi príbuznými.
- Pri poskytovaní služby pracovníkmi plynární, elektrární, vodární, daňových úradov, či iných inštitúcií, preverte si, či ide o skutočných zamestnancov spoločností, ktorí Vám prišli bez ohlásenia vykonať odpis spotreby vody, elektriny alebo plynu. Neverte osobám, ktoré tvrdia, že Vám prišli vyplatiť preplatok na dani, či inkasovať nedoplatok za služby.
- Pri vyplatení výhry, zvýšenia dôchodkov, pomoci s nákupmi, či poskytnutia finančnej alebo inej pomoci, odmietnite záujem o zvýšenie dôchodku, nezištnú pomoc s nákupmi, vyplatenie výhry, alebo poskytnutie finančnej pomoci neznámymi osobami.
- Dôsledne zvažujte každú ponuku, ktorá Vám je ponúkaná priamo vo Vašich príbytkoch. Skôr ako sa pre niektorú službu, či ponuku rozhodnete, poraďte sa so svojimi príbuznými. Skôr ako niekomu zveríte svoje celoživotné úspory, poraďte sa so svojimi príbuznými alebo na bezplatnej senior linke 0800 172 500.
Zanedbávanie, zneužívanie a týranie seniorov je v našej spoločnosti nutné identifikovať, zaznamenať jeho príčiny, vytvoriť preventívne opatrenia, ale i ochrannú sieť obetiam tohto javu. Čím dlhšie sa bude odkladať jeho pomenovanie a riešenie, tým ťažšie sa bude odstraňovať z bežného života.