Efektívne formy čítania pre deti s mentálnym postihnutím

Mentálne postihnutie je vývinová porucha, ktorá ovplyvňuje kognitívne, sociálne a adaptívne funkcie. Deti s mentálnym postihnutím môžu mať ťažkosti s učením, komunikáciou, riešením problémov a adaptáciou na nové situácie. Našťastie, existuje množstvo pomôcok, ktoré im môžu pomôcť dosiahnuť svoj plný potenciál. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o formách čítania pre mentálne postihnuté deti, pokrýva rôzne oblasti vývinu a špeciálne potreby.

Špeciálnopedagogická didaktika a jej formy

Špeciálnopedagogická didaktika je vedná disciplína, ktorá sa zaoberá zákonitosťami procesu vyučovania postihnutých, narušených jedincov a jedincov so špeciálnymi potrebami, prihliadnutím na druh a stupeň postihnutia (defektu), narušenia a vek vyučovaných. Didaktika v jednotlivých učebných predmetoch sa označuje ako metodika.

Delenie didaktiky

• Didaktika zrakovo, sluchovo, telesne postihnutých a zdravotne oslabených.
• Žiakov s narušenou komunikáciou.
• Detí psychosociálne narušených.
• Detí s poruchami učenia, správania.
• Detí s viacnásobným postihom.
• Detí výnimočne nadaných a talentovaných.

Pri zohľadňovaní sprostredkovaného obsahu vzdelávania možno hovoriť o didaktike (metodike) všeobecnovzdelávacích predmetov (na špeciálnych školách), didaktike odborných predmetov, didaktike pracovného vyučovania a didaktike odborného výcviku (na odborných učilištiach). Špecializované didaktiky sa sústreďujú na osobitosti vyučovania príslušného typu postihnutia, narušenia, alebo potreby - napr. používanie Braillovho písma pri vyučovaní nevidiacich, posunkovej reči pri vyučovaní nepočujúcich.

Didaktiky predmetov špeciálnych škôl rozpracúvajú spôsoby vyučovania jednotlivých vyučovacích predmetov s ohľadom na cieľ, obsah, podmienky a prostriedky výchovno-vzdelávacieho procesu na špeciálnych školách. Didaktiky možno členiť podľa druhu a stupňa postihnutia (napr. žiakov telesne postihnutých, slabozrakých), podľa jednotlivých predmetov (napr. SJ, TV, ZEM, HV, CH) a podľa šírky ponímania predmetu alebo skupiny predmetov (napr. didaktiky elementárnej triedy, všeobecného vzdelávania predmetov, odborného výcviku). Osobitosťou didaktík predmetov špeciálnych škôl je aj to, že v rámci nich sa uplatňujú spravidla špeciálne metódy, reedukácie alebo rehabilitácie.

Metódy vyučovania a ich klasifikácia

Metódy vyučovania sú spôsoby usporiadania a realizácie vyučovacej činnosti učenia na dosiahnutie vytýčených vyučovacích cieľov.

Triedenie metód pre potreby vyučovania postihnutých alebo narušených jedincov:

• Všeobecné: Metódy používané u intaktných žiakov modifikované pre potreby postihnutých.
• Špeciálne: Používané len pre špeciálne školy.

Ďalšie delenie je podľa:

• Logického postupu, podľa ktorého sa rozvíja učivo. Sem patria: metóda analytická a syntetická; metóda induktívna a deduktívna; metóda genetická a dogmatická.
• Prostriedkov a zámerov, ktoré pri vyučovaní prevládajú. Rozdeľujeme ich na: metóda samostatnej práce; mimovoľného učenia; fixačné; diagnostické a klasifikačné.

Pri adaptácii týchto metód druhu a stupňa postihnutia alebo narušenia vznikajú špeciálne metódy, ktoré sa opierajú o prirodzené záujmy dieťaťa, o jeho potreby, psychické a telesné možnosti a o požiadavky obsahu a rozsahu učiva. Proces výučby sa realizuje v nasledujúcich etapách: úvodné (vstupné) práce, bezprostredné pozorovanie toho, o čom sa deti učia (napr. zber jabĺk), konkrétna expresia (vyjadrenie v rôznych formách) napr. vystrihovania. Vo výučbe sa používa čítanie, písanie a počítanie. Koncipovanie obsahu vzdelávania vychádza z potreby poznať najbližšie prostredie, ktoré sa postupne stupňovito rozširuje. Obsah vzdelávania je rozložený nie v predmetoch, ale v témach - ročných, mesačných, týždenných, denných.

Metódy rozvoja komunikačných spôsobilostí

Metódy akými sa postihnutí vedú k osvojeniu základných komunikačných spôsobilostí sú rôzne. Patria sem:

• Britská metóda: Spočíva v globálnom odzeraní slov a viet, v napodobovaní výslovnosti (vyslovovania); v oprave chybnej artikulácie.
• Belgická metóda: Cvičenie rozprávania hrovou formou; nácvik ideo-vizuálneho čítania; globálne odzeranie cvičenie hovoridiel (dýchacie); cvičenie rečových celkov písanie slov a viet, ktoré s už predtým naučili vyslovovať.
• Materinská metóda: Vychádza z toho, aby dieťa pochopilo, „čo je to rozprávať“ (hovoriť) a aby zachytilo rytmus reči.

Podľa spôsobov sprostredkovania informácií v rámci vyučovacieho procesu u postihnutých alebo narušených detí možno uviesť toto triedenie:

• Metóda viacnásobného opakovania informácie.
• Metóda nadmerného zvýraznenia informácie (inštrukčnými médiami a pod.).
• Metóda optimálneho kódovania.
• Metóda zapojenia viacerých kanálov do prijímania informácií.
• Metóda spätnej väzby.
• Metóda algoritmizácie obsahu vzdelávania.

Špeciálne metódy možno deliť aj v závislosti od foriem sprostredkovania informácií:

• Metóda slovného sprostredkovania.
• Metóda sprostredkovania pohybom (rúk mimikou a pod.), inštrukčnými médiami a technickými prostriedkami (elektrické zosilňovače a pod.).
• Metóda kombinovaná (z uvedených foriem).

Dôležitou súčasťou metód sú špeciálne metodiky, ktoré môžu byť zamerané na vyučovacie predmety alebo spôsobilosti, ktoré si žiaci majú osvojiť. Ide tu o konkrétne spôsoby a postupy individuálne volené a prispôsobené druhu a stupňu postihnutia. Ide tu o špeciálnopedagogické metodiky u nevidiacich na osvojenie čítania a písania pomocou bodového písma; u telesne postihnutých o špeciálnopedagogické metodiky písania kýpťom, protézou, ústami, nohami a pod.

Formy vyučovania

Formy vyučovania postihnutých a narušených žiakov predstavujú organizačné usporiadanie podmienok a priebehu vyučovacieho celku, na základe ktorých učiteľ organizuje svoju prácu. Patria sem:

• Miesto, kde sa realizuje výučba: Môže ísť o vyučovanie na špeciálnej škole, v špeciálnej triede pri bežnej škole, v triede na školskom pozemku, v školskej dielni, v laboratóriu, v prírode, vo výrobnej organizácii.
• Počet súčasne vyučovaných žiakov: Individuálne, hromadné, zmiešané. Individuálne vyučovanie - na nemocničnom lôžku alebo doma, alebo popri vyučovaní v heterogénnej triede, kde postihnutého žiaka doučuje špeciálny pedagóg; alebo s individuálnym vzdelávacím programom. Hromadné vyučovanie, pri ktorom učiteľ a žiak postupujú rovnako. Skupinové vyučovanie pozostáva z priamej práce s určitými žiakmi a nepriameho zamestnávania (samotnej práce) ostatných žiakov. Zmiešané vyučovanie - pri ktorom vyučovacia činnosť učiteľa s intaktnými žiakmi sa uskutočňuje niekedy paralelne s individuálnym vyučovaním postihnutého žiaka so špeciálnym pedagógom.
• Dĺžka vyučovania: Časové trvanie vyučovacej hodiny v triede, vyučovacia jednotka v školskej dielni, na pozemku, v laboratóriu, odborného výcviku.
• Stupeň homogenity žiakov: Homogénna trieda, čo sa týka druhu a stupňa postihnutia; heterogénna trieda pozostávajúca z intaktných žiakov, s ktorými sa v rámci integrovanej výchovy vyučujú aj postihnutý žiaci s rovnakým stupňom a druhom postihnutia; homogénna trieda postihnutých žiakov, rozdelená na skupiny, podľa úrovne vedomostí, schopností a zručností; heterogénna trieda, v ktorej sa intaktní žiaci vyučujú spolu s postihnutými s rôznym druhom a stupňom postihnutia.
• Obsah vzdelávania.

Medzi organizačné formy patrí aj rozdelenie žiakov do paralelných tried podľa stupňa schopností, nadania a inteligencie v rámci daného druhu a stupňa postihnutia, či mimo nej, napr. - najschopnejší, priemerní, podpriemerní. Najradikálšou formou individualizovaného vyučovania je Daltonský plán. Učebné predmety sa rozdeľujú na hlavné - materinský jazyk a cudzie jazyky, dejepis, matematika a pod. a vedľajšie - telesná, hudobná, pracovná výchova a podobne. Vedľajšie sa vyučujú hromadne (podľa rozvrhu) a hlavné predmety individuálne (bez pevného rozvrhu). Patria sem hodiny spoločenskej výchovy, spojené s usporiadaním besiedok, slávností a pod. O postupe žiakov rozhodujú ich výsledky dosiahnuté v didaktických testoch. Učebné pomôcky je program práce, v ktorom je učivo jednotlivých predmetov (podľa ročníkov) rozdelené na pracovné jednotky (na mesiac, týždne, dni) s príslušným návodom i odkazom na pramene. Podľa stupňa nadania žiakov sa zvyčajne vypracúvajú pracovné programy: minimálne, normálne a maximálne. Výsledky žiakov sa zaznamenávajú do tzv. osobných grafov. Uvedená forma sa môže uplatniť u telesne postihnutých, rečovo chybných, alebo emocionálno-sociálne narušených.

Inou formou skupinového individualizovaného vyučovania je metóda M. Grzegorzewskej, ktorá na rozdiel od hodinovo - predmetovej formy u postihnutých detí stavia koncepciu globálneho vyučovania. Upúšťa od pevného členenia predmetov na vyučovacie hodiny. Pracuje podľa tematických plánov rozdelených na časové úseky, v rámci ktorých obsah vzdelávania tvoria jednotlivé vybrané problémové celky a žiaci sa s nimi zaoberajú v rámci rôznych činností.

Obsah vzdelávania (curriculum)

Obsah vzdelávania tvorí súhrn poznatkov o prírode a spoločnosti, ako aj spôsobilostí a zručností, ktoré si má žiak osvojiť v procese vzdelávania. Je určovaný predmetom, druhom a zameranosťou vzdelávania (druhu stupňa školy) a spoločenskými cieľmi. V špeciálnych školách sa upravuje v súlade s možnosťami žiakov, vzhľadom na druh a stupeň ich postihnutia či narušenia napr. individuálna logopedická starostlivosť, tyflopedická starostlivosť pre zrakovo postihnutých, rytmicko - pohybová výchova pre nepočujúcich, dorozumievacia zručnosť a špeciálna telesná výchova pre telesne postihnutých a prispôsobenie mentálnym danostiam žiakov pre mentálne postihnutých.

Pomôcky pre žiakov so špecifickými potrebami

Inkluzívne vzdelávanie vychádza z modelu, ktorý tvrdí, že prekážky vytvorené spoločnosťou (ekonomické, architektonické, psychické atď.) sú dôvodom zdravotného postihnutia. Vzdelávacie inštitúcie sa snažia minimalizovať tieto bariéry, aby žiaci so zdravotným postihnutím mohli využívať zdroje spoločnosti. Štúdie ukazujú, že inkluzívne vzdelávanie je potrebné približne pre 1/5 školskej populácie. Na splnenie tejto potreby sú nevyhnutné špeciálne edukačné pomôcky pre jednotlivé dysfunkcie.

Terapia detí s mentálnym postihnutím: Edukačné potreby pre predškolákov

Deti s mentálnym postihnutím potrebujú zvýšenú pozornosť a podporu, aby sa naučili všetko potrebné. Aktívne sa rozvíja zmysel pre dotyk a vizuálne vnímanie okolia.

Pomôcky pre žiakov so zrakovým postihnutím

Pre žiakov so zrakovým postihnutím je dôležité zabezpečiť pomôcky, ktoré im umožnia prístup k informáciám a aktívnu účasť na vyučovaní.

Kategórie zrakového postihnutia:

• Nevidiaci: Žiaci, ktorí nevnímajú svetlo alebo majú len minimálne zvyšky zraku.
• Slabozrakí: Žiaci so zníženou zrakovou ostrosťou.
• Binokulárne chybní: Žiaci s tupozrakosťou alebo škúlením.

Pomôcky pre nevidiacich:

• Učebnice s bodovým písmom (Braillovo písmo).
• Zvukové knihy.
• Hmatové pomôcky.
• Vibračno-zábleskový budík alebo náramkové hodinky.

Pomôcky pre slabozrakých:

• Zväčšovacie lupy a ďalekohľady.
• Špeciálne osvetlenie.
• Interaktívna tabuľa.

Všeobecné pomôcky pre žiakov so zrakovým postihnutím:

• Gramatické tabuľky, kalkulačka, názorné pomôcky.

Pomôcky pre žiakov s poruchami učenia

Poruchy učenia sú neurologické poruchy, ktoré ovplyvňujú schopnosť učiť sa a spracovávať informácie.

Dyslexia

Neschopnosť naučiť sa čítať. Ťažkosti s čítaním, porozumením textu a reprodukovaním textu.

• Pomôcky: Špeciálne upravené učebnice a texty, počítačové programy na podporu čítania, záložky a podložky s pomocnými linajkami.

Dysgrafia

Neschopnosť osvojiť si zručnosť písania. Ťažkosti s tvarmi a poradím písmen, nedodržiavanie hraníc slov, vynechávanie diakritických znamienok.

• Pomôcky: Špeciálne upravené písacie potreby, počítač/notebook s korekciou gramatiky, podložky s pomocnými linajkami.

Dysortografia

Porucha pravopisu. Ťažkosti s rozlišovaním hlások a písmen, zamieňanie krátkych a dlhých samohlások.

• Pomôcky: Špeciálne upravené učebnice a texty, počítačové programy na podporu pravopisu, gramatické tabuľky.

Dyskalkúlia

Porucha počítania. Ťažkosti s matematickými operáciami, číslami a geometrickými tvarmi.

• Pomôcky: Počítadlá, kocky a iné manipulačné pomôcky, kalkulačka, špeciálne upravené učebnice a pracovné listy.

Všeobecné pomôcky pre žiakov s poruchami učenia:

• Gymnastická lopta.
• Ďalšie pomôcky odporúčané poradenským zariadením.

Pomôcky pre žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou

Narušená komunikačná schopnosť môže mať rôzne formy, napríklad dysláliu, dyzartriu, zajakavosť, brblavosť, dysfáziu, mutizmus, afáziu, palatoláliu, poruchy hlasu a autizmus.

Pomôcky pre rozvoj komunikačných schopností:

• Logopedické hry.
• Názorné pomôcky (zrkadlo).
• Hračky.

Alternatívne a augmentatívne komunikačné systémy (AAK):

• Piktogramy, fotogramy, kartičky so slovami.
• Komunikačné tabuľky a zariadenia.

Senzorická integrácia a multisenzorické prostredie

Senzorická integrácia je proces, pri ktorom mozog spracováva informácie zo zmyslov a organizuje ich tak, aby mohli byť použité na interakciu s prostredím.

Zvyšovanie čitateľskej gramotnosti žiakov s mentálnym postihnutím sa snažia dosiahnuť kúpou nových kníh, viacerých druhov IT techniky, ako aj vzdelávacími aktivitami pre učiteľov. Vranov nad Topľou 8. októbra (TASR) - Zvyšovanie čitateľskej gramotnosti žiakov s mentálnym postihnutím je hlavným poslaním projektu, ktorý začala realizovať v tomto školskom roku Spojená škola internátna (SŠI) vo Vranove nad Topľou. Rozpočet projektu vo výške vyše 260.000 eur financuje kúpu nových kníh, viacerých druhov IT techniky, ako aj vzdelávacie aktivity pre učiteľov. Ako TASR informovala riaditeľka SŠI Renáta Kopčeková, projekt s názvom Čítanie - brána do sveta financuje spomínaná škola z prostriedkov, ktoré získala z Európskej únie a štátneho rozpočtu SR. Vzdelávanie zamerané na zvyšovanie čitateľskej gramotnosti detí s mentálnym postihnutím, realizujú pedagógovia pomocou klasickej knihy ale aj moderných technológií. V praxi to podľa jej slov funguje napríklad tak, že učitelia vložia pod vizualizér knihu, ktorej vybrané kapitoly následne premieta interaktívna tabula. Žiaci sa potom za asistencie pedagógov snažia s textom pracovať. "Veríme, že aj týmto spôsobom dospejeme k tomu, že naše deti budú lepšie čítať, ale aj čítať s porozumením. Nové technologické zázemie školy sa snažia využívať jej učitelia na všetkých vyučovacích hodinách. Na interaktívnych tabuliach premietajú okrem textov rôzne obrázky, prezentácie či náučné videá. Ako ďalej uviedla, pedagogický zbor absolvoval v rámci spomínaného projektu rad školení zameraných na prácu s počítačovou technikou, získavanie psychosociálnych zručností, ako aj poznatkov a schopností pre samotný rozvoj čitateľských zručnosti svojich zverencov. Na podobných vzdelávacích aktivitách v réžii odborných lektorov, sa zúčastnia aj v nasledujúcich mesiacoch.

Stratégie pre zlepšenie čitateľskej gramotnosti

Existuje veľa žiakov, ktorí dokážu plynulo čítať, ale nerozumejú textu alebo niektorým slovám. Schopnosť rozumieť textu a pochopiť ho, je pre úspech v živote a v štúdiu nevyhnutná. Často je vyzdvihovaná krásna výslovnosť, plynulosť čítania, práca s hlasom, ale niekedy sa práve medzi týmito žiakmi ukrývajú tí, ktorí nerozumejú textu. Je preto dobré problémy s porozumením textu odhaľovať čo najskôr, aby sa žiakom pomohlo skôr, ako sa vyskytnú problémy.

Ako teda žiakom pomôcť?

1. Zamerajte sa na celkové porozumenie jazyka: Nedávny výskum odhaľuje, že ťažkosti s porozumením čítania môžu prameniť, okrem iného, aj zo základnej jazykovej schopnosti, ktorá existuje od raného detstva, teda ešte predtým, ako sa čítať dieťa vôbec začne učiť. Ukazuje sa, že žiaci, ktorí zle rozumejú textu pri čítaní s porozumením, tiež často menej rozumejú hovoreným slovám a tiež majú problém porozumieť tomu, čo počujú. Na efektívne riešenie tohto problému môžu učitelia použiť prístupy, ktoré žiakom pomáhajú precvičovať slovnú zásobu, myslenie a porozumenie najprv v hovorenom jazyku a až potom pri čítaní textu. Pri opakovaní a vysvetľovaní slovnej zásoby môžete tiež používať rôzne grafické organizéry, obrázky a mnemotechnické pomôcky. Keď žiaci začnú lepšie rozumieť jednotlivým slovám, zvýši sa tým pravdepodobnosť, že porozumejú aj slovám, ktoré sa vyskytnú v texte, ktorý čítajú.
2. Učte rôzne stratégie myslenia: Keď už žiaci majú osvojené určité množstvo slovnej zásoby, učiteľ môže prejsť na ďalší level, ktorý pomôže žiakom pochopiť text. Učitelia môžu študentov poučiť o kognitívnych stratégiách, ktoré môžu použiť. Mnohé bežné stratégie čítania textu, ako napríklad anotácia, SQ3R a graf KWL pomáhajú pri porozumení textu. Žiaci sa môžu naučiť a potom použiť stratégie, ktoré im najviac vyhovujú v závislosti od textu, ktorý čítajú.
3. Využívajte recipročné vyučovanie: Na vyučovaní môžete kognitívne stratégie praktizovať aj pomocou recipročného vyučovania, ktoré povzbudzuje žiakov v tom, aby prevzali vedúcu úlohu vo svojom učení a začali premýšľať o svojom myšlienkovom procese pri počúvaní alebo čítaní. Učitelia môžu využiť recipročné vyučovanie počas diskusií v triede, pri práci s textom, ktorý sa číta nahlas a neskôr s textom, ktorý sa číta v skupinách.
4. Využívajte pomocné začiatky viet: Keď žiaci čítajú rozprávky, poviedky, povesti, bájky, báje alebo iné umelecké texty, učíme ich odlišovať úvod, jadro, záver. Vedieme ich tiež k tomu, aby vedeli identifikovať prostredie a postavy.
5. Využívajte pomocné slová: Táto aktivita učí žiakov odlišovať zápletku a jej riešenie. Posledné dve spomínané aktivity pomáhajú hlavne neskúseným čitateľom pri uvedomovaní si štruktúry literárneho diela a pomáhajú im vnímať v texte podstatné veci. Keď sú už žiaci skúsenejší, motivujeme ich k tomu, aby začali vyjadrovať svoj vlastný názor, vlastné myšlienky a hodnotenia. A práve v tejto chvíli práca s textom začína mať hlbší zmysel, pretože núti k abstraktnejšiemu premýšľaniu a k vytváraniu vlastných názorov. Motivujeme ich tiež k tomu, aby hľadali ďalšie otázky súvisiace s textom a nabádame ich k diskusii či k napísaniu vlastnej úvahy. Takto sa postupne dopracujú až k posolstvu a k podstate príbehu. V tejto fáze si často uvedomujú, že nastala zmena v ich názore.

Aktivity a hry pre podporu čítania s mentálnym postihnutím

Radi by ste dieťa podporili vo voľných chvíľach k častejšiemu lúskaniu písmeniek? Ako na to cez hry a rôzne aktivity?

• Čítanie spoločne s dieťaťom: V predčítanom texte (napr. v odstavci z detského časopisu) si dieťa vyhľadá slová, ktoré nemohlo prečítať, v ktorých urobilo chybu. Dve alebo tri najťažšie slova si každý deň napíše do zošita písaným písmom. K tomu nalepí vystrihnuté slovo z časopisu. Učenie čítať a písať sa navzájom podporujú.
• Vytváranie hádaniek a rébusov: Zlož z písmen slovo, napr. kso=kos, evkt=kvet.
• Hra na schovávačku so slovami: Na papieriky napíšeme alebo nalepíme vystrihnuté slová, poschovávame ich po miestnosti, prípadne vonku na záhrade.
• Doplňovanie slov vo vete: Aby sa dieťa naučilo chápať a vnímať zmysel textu, zakryjeme vo vete nejaké slovo a dieťa musí odhadnúť, čo tam asi je. Príklad: Na záhrade kvitol krásny červený……………..(tulipán).
• Využívanie okienok: U detí, ktoré slová hádajú alebo čítajú nepresne, využívame okienka t.j. napíšeme na lístočky číslice od 1 do 10, dáme do klobúka a dieťa si vylosuje dve - napr. 4 a 6.
• Čítanie porekadiel a básničiek: Dieťaťu predčítavame porekadlá, básničky, ktoré sa ľahko učí naspamäť - dieťa sleduje text očami, prípadne si ukazuje.

Príklad aktivít s textom "Rodina" (podľa Šimečkovej)

V úvode ešte pred čítaním sa spolu so žiakmi snažíme podľa obrázka zistiť tému. Skutočný nadpis zakryjeme, namiesto neho necháme 6 voľných políčok. Ak chcú žiaci získať písmená, ktoré tvoria nadpis, musia splniť určité úlohy. Každá úloha sa viaže ku časti textu. Výsledný nadpis, ktorý z písmen poskladajú je „RODINA“.

1. V texte sa hovorí, že vôňa sa dá nakresliť (ako farebné bodky okolo kvetín) - my skúsime vôňu zahrať na hudobnom nástroji. Keďže vôňa sa hrá ťažko, začneme hraním nálady (smutný, veselý, nahnevaný, ...).
2. Časť textu hovorí, že si s rodičmi v posteli rozprávame rozprávky - My si nerozprávame rozprávky, ale čítame spoločnú knihu. Ak chcú dostať písmeno, každý povedzte o tejto knihe 1 vetu.
3. Časť textu hovorí, že oco má na hlave tvár - to je pre nás nejasné, ako šifra. Túto metaforu, teda šifru si vysvetlíme a vymyslíme aj my šifry.
4. Časť textu hovorí, že mama kikiríka ako kohút a je s ňou zábava - žiakom zašepkáme, aké budú zviera. Každé zviera je v skupine dvakrát.

Aktivity žiakov veľmi bavili. Pečiatkovanie zaujalo aj tých, ktorí neradi kreslia alebo vyrábajú. Vytváranie nových slov robilo viacerým žiakom problém. Najväčší problém bol pri vymýšľaní jednoslabičných slov. „Varenie polievky” nám trvalo veľmi dlho. Hudobné stvárňovanie nálad sa veľmi osvedčilo, skutočne sa snažili podľa rôznych nálad svoju hru obmieňať. Vytvoriť jednu vetu o knihe bolo veľmi náročné, napriek tomu, že žiaci knihu dobre poznajú. Aktivít bolo na daný čas príliš veľa, poslednú aktivitu sme nestihli, ani prečítať si na záver súvislý text. Keďže sme text čítali po častiach a v závere sme ho neprečítali celý, navyše v texte nebol dej iba opisy a množstvo metafor, žiaci si nevedeli vytvoriť význam celého textu, iba jeho častí. Je vhodné vynechať niektoré aktivity v závislosti od času, aký je k dispozícii.

tags: #formy #citania #pre #mentalne #postihnutych #deti