Vianočný večierok predstavuje obľúbený spôsob, ako zamestnávatelia môžu na konci roka oceniť svojich zamestnancov a partnerov za ich celoročné úsilie a spoluprácu. Financovanie tejto udalosti môže pochádzať z rôznych zdrojov, pričom jedným z nich je aj sociálny fond. Tento článok sa zameriava na podmienky využitia sociálneho fondu na vianočný večierok, ako aj na daňové aspekty s tým spojené.

Sociálny Fond: Nástroj Sociálnej Politiky Podniku
Sociálny fond je dôležitým nástrojom realizácie sociálnej politiky podniku a zabezpečuje rôzne plnenia sociálneho charakteru pre zamestnancov. Právny základ pre tvorbu a použitie sociálneho fondu tvorí zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde v znení neskorších predpisov.
Tvorba Sociálneho Fondu
Každý zamestnávateľ, ktorý zamestnáva aspoň jedného zamestnanca na pracovný alebo služobný pomer, je povinný tvoriť sociálny fond. Povinný minimálny prídel do SF vo výške 0,6 % tvorí zamestnávateľ bez ohľadu na to, či je tvorba a čerpanie SF dohodnuté v kolektívnej zmluve. Zamestnávateľ, ktorý za predchádzajúci kalendárny rok dosiahol zisk a splnil všetky daňové povinnosti k štátu, obci a vyššiemu územnému celku a odvodové povinnosti k zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni, môže tvoriť povinný prídel do výšky 1% zo základu. Ak zamestnávateľ nesplnil niektorú z uvedených podmienok, tvorí povinný prídel do fondu vo výške 0,6% zo základu (§ 3 zákona č. 152/1994 Z. z.). Ďalší prídel do fondu je možné dohodnúť v kolektívnej zmluve, a to až do výšky 0,5 % zo základu. To znamená, že ak zamestnávateľ dosiahol za predchádzajúci kalendárny rok zisk a splnil si všetky daňové a odvodové povinnosti, môže tvoriť povinný prídel do výšky 1% a ďalej v zmysle §3 ods.1 písm. b) bod 1 (ďalší prídel vo výške dohodnutej v kolektívnej zmluve najviac vo výške 0,5% zo základu) ďalší prídel vo výške 0,5% zo základu.
Základom na určenie mesačného prídelu do sociálneho fondu je súhrn hrubých miezd a platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný kalendárny mesiac. Základom na určenie ročného prídelu do sociálneho fondu je súhrn hrubých miezd a platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok. Tvorba fondu a čerpanie fondu sa vedie na osobitnom analytickom účte fondu alebo na osobitnom účte v banke alebo v pobočke zahraničnej banky. Fond sa tvorí najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy alebo platu. Za mesiac december môže zamestnávateľ tvoriť fond z predpokladanej výšky miezd alebo platov a previesť finančné prostriedky na účet fondu do 31. decembra. Zúčtovanie prostriedkov fondu za kalendárny rok vykoná zamestnávateľ najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka. Nevyčerpaný zostatok fondu sa prevádza do nasledujúceho roka (§ 6 ods. 3 zákona č. 152/1994 Z. z.).
Daňové Aspekty Tvorby Sociálneho Fondu
Tvorba sociálneho fondu je daňovým výdavkom za predpokladu, že tak ustanovuje zákon o sociálnom fonde. Za daňový výdavok je považovaná tvorba fondu len vo výške stanovenej zákonom - 1,5% (povinný prídel v max. výške 1% zo základu + ďalší prídel v max. výške 0,5%).

Príklad: Zamestnávateľ tvorí sociálny fond vo výške 1,8% (povinný prídel vo výške 1%, ďalší prídel 0,5% a ďalšie zdroje, napr. prídel zo zisku, 0,3%). Do daňového výdavku zamestnávateľa bude v tomto prípade zahrnutých len 1,5%.
Použitie Sociálneho Fondu: Široké Možnosti
Prostriedky zo sociálneho fondu je možné použiť na rôzne účely, ktoré sú v súlade so sociálnou politikou podniku a zákonom o sociálnom fonde. Je dôležité zdôrazniť, že prostriedky zo sociálneho fondu nie je možné použiť na odmeňovanie za prácu.
- Príspevky na stravovanie zamestnancov.
- Použitie rekreačných, zdravotníckych, vzdelávacích, predškolských, telovýchovných alebo športových zariadení pre zamestnancov a ich rodinných príslušníkov.
- Sociálna výpomoc zamestnancom v ťažkých životných situáciách.
- Príspevky na dopravu do zamestnania a späť pre zamestnancov s nízkym príjmom.
- Servisné poukážky alebo na tovary a služby dodávané alebo poskytované registrovaným sociálnym podnikom.
- Príspevok zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie zo sociálneho fondu (nad rámec príspevku na DDS, ktorý je povinný zamestnávateľ platiť podľa zákona a ktorý platí z nákladov).
- Na spracovanie analýz a expertíz pre odborovú organizáciu na úhradu jej nákladov vynaložených na spracovanie analýz a expertíz alebo iných služieb nevyhnutných na realizáciu kolektívneho vyjednávania. Maximálna výška príspevku určeného na takýto účel nesmie prekročiť 0,05% zo základu a musí byť dohodnutá v kolektívnej zmluve.
Tvorbu, výšku, použitie, podmienky poskytovania príspevkov z fondu a spôsob preukazovania výdavkov zamestnancom dohodne zamestnávateľ s odborovou organizáciou v kolektívnej zmluve, respektíve vo vnútornom predpise, ak v organizácii nepôsobí odborová organizácia. Uvedený príspevok pre odborovú organizáciu je možné dohodnúť len v kolektívnej zmluve, kolektívnu zmluvu nie je možné nahradiť iným predpisom!
Vianočný Večierok Financovaný Zo Sociálneho Fondu
Usporiadanie vianočného večierka pre zamestnancov a obchodných partnerov je možné financovať aj zo sociálneho fondu. V tomto prípade je však potrebné dodržať určité podmienky a zohľadniť daňové hľadisko.
Podmienky pre Financovanie Vianočného Večierka Zo Sociálneho Fondu
- Účasť na vianočnom večierku by nemala byť povinná.
- Zamestnávateľ by mal viesť zoznam zúčastnených osôb (prezenčnú listinu).
- V kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise by mali byť definované benefity pre zamestnancov, ktoré zahŕňajú aj organizovanie spoločenských podujatí, ako je vianočný večierok.
- Náklady na vianočný večierok by mali byť primerané a v súlade so sociálnou politikou podniku.
Daňové Hľadisko Vianočného Večierka
V súvislosti s daňovým hľadiskom vianočného večierka je potrebné rozlišovať medzi nákladmi na občerstvenie a iné plnenia poskytnuté zamestnancom a obchodným partnerom. Zároveň je dôležité mať vopred stanovený postup rozpočítania výdavkov (nákladov), napríklad rozpočítanie na všetkých zamestnancov rovnako, alebo len pre zúčastnených.

Občerstvenie pre Zamestnancov
Zamestnávateľ má možnosť zvoliť si, či hodnotu občerstvenia zamestnancovi zdaní a výdavky na zabezpečenie občerstvenia budú daňovým výdavkom zamestnávateľa podľa § 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov, alebo vynaložené prostriedky na zabezpečenie občerstvenia vylúči z daňových výdavkov a hodnotu nepeňažného plnenia poskytnutého zamestnancovi oslobodí od dane v súlade s § 5 ods. 7 písm. d) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Keď zamestnávateľ zorganizuje vianočný večierok a poskytne občerstvenie, ktoré je vopred upravené v kolektívnej zmluve ako takzvaný zamestnanecký benefit, vynaložené prostriedky na večierok možno považovať za daňové výdavky zamestnávateľa v súlade s § 19 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.
Občerstvenie pre Obchodných Partnerov a Spolupracujúce Osobnosti
V prípade obchodných partnerov a spolupracujúcich živnostníkov nie je hodnota občerstvenia zdaniteľným príjmom, s výnimkou prípadov, keď ide o neprimerane vysoké výdavky na reprezentáciu. Náklady na občerstvenie a darčeky pre spolupracujúcich živnostníkov je možné zahrnúť do daňových výdavkov, ak nejde o neprimerane vysoké výdavky na reprezentáciu.
Príklady Zdaňovania Plnení na Vianočnom Večierku
Príklad 1: Spoločnosť Depo, s. r. o., usporiadala vianočný večierok v decembri 2011. Na večierok boli pozvaní zamestnanci a spolupracujúci živnostníci. Pri vchode bola prezenčná listina, kde sa každý účastník podpísal. Na večierku sa podávalo občerstvenie formou švédskych stolov, nealkoholické a alkoholické nápoje a vystupovala hudobná skupina. Pri odchode dostal každý z hostí víno s logom spoločnosti. V tomto prípade:
- Náklady na občerstvenie a program pre zamestnancov je možné zahrnúť do daňových výdavkov, ak zamestnávateľ zdaní hodnotu občerstvenia zamestnancom.
- Náklady na občerstvenie a darčeky pre spolupracujúcich živnostníkov je možné zahrnúť do daňových výdavkov, ak nejde o neprimerane vysoké výdavky na reprezentáciu.
Príklad 2: Zamestnávateľ zorganizoval vianočný večierok pre zamestnancov. Účasť na večierku nebola povinná, zamestnávateľ nemá zoznam zúčastnených. Pohostenie sa poskytlo zamestnancom formou bufetových stolov. V kolektívnej zmluve sú benefity definované takto: „Zamestnávateľ môže organizovať rôzne podujatia pre zamestnancov a ich rodinných príslušníkov, ako napríklad vianočné večierky.“ Na základe účtovných dokladov vie vypočítať hodnotu občerstvenia. Zamestnávateľ mal mať vopred stanovený postup rozpočítania výdavkov (nákladov), napríklad rozpočítanie na všetkých zamestnancov rovnako (pretože sa večierku mohol zúčastniť každý, tzn. občerstvenie bolo zabezpečené na všetkých zamestnancov) alebo rozpočítanie len pre zúčastnených.
O čom sa rozprávate na firemnom vianočnom večierku?
Zdaňovanie a Oslobodenie Príspevkov Zo Sociálneho Fondu
Vo všeobecnosti platí, že ak sú príspevky zo sociálneho fondu zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti, podliehajú zdaneniu a odvodom (platí sa poistné na ZP a poistné na SP).
Výnimky z Zdanenia a Odvodov
Existujú však určité výnimky, kedy sú príspevky zo sociálneho fondu oslobodené od dane a odvodov. Ide najmä o:
- Príspevok na stravovanie poskytnutý podľa §5 ods.7 písm. b) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov. Podľa uvedeného zákona je od dane z príjmov oslobodená hodnota stravy poskytovaná zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania prostredníctvom iných subjektov (nepeňažné plnenie). Od dane je tiež oslobodený príspevok na stravovanie poskytnutý zo sociálneho fondu nad rozsah Zákonníka práce. Avšak, poskytnutý peňažný príspevok, aj v prípade ak je poskytnutý zo sociálneho fondu, je v plnom rozsahu zdaňovaný 19% sadzbou dane a bude vstupovať do vymeriavacieho základu pre výpočet poistného. Pokiaľ ide o finančný príspevok na stravovanie poskytovaný podľa §152 ods.5 Zákonníka práce (zamestnancovi, ktorý na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára nemôže zo zdravotných dôvodov využiť žiadny zo spôsobov stravovania zabezpečený zamestnávateľom), tento zostáva aj naďalej oslobodený.
- Použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia (alebo jeho časti) poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom a ich rodinným príslušníkom podľa §5 ods. 7 písm. d) zákona č. 595/2003 Z.z. Oslobodenie sa vzťahuje nielen na používanie vlastných zariadení, ale aj zariadení cudzích, napríklad na základe zmluvy uzavretej s vlastníkom príslušného zariadenia (prenajatie fitnes - centra, plavárne atď.).
Príklad nepeňažného plnenia oslobodeného od dane: Zamestnávateľ má uzatvorenú zmluvu s vlastníkom fitnes - centra. Uvedené zariadenie si prenajíma 2-krát do týždňa po 4 hodiny. V tomto prípade ide o nepeňažné plnenie, ktoré je oslobodené od dane.
tags: #financny #prispevok #na #obcerstvenie #vianocne #posedenie