Ukončenie pracovného pomeru a následná práceneschopnosť (PN) sú situácie, ktoré môžu spôsobiť nejasnosti v oblasti práv a povinností zamestnanca aj zamestnávateľa. V tomto článku sa podrobne pozrieme na to, ako postupovať pri ukončení pracovného pomeru výpoveďou alebo dohodou počas práceneschopnosti a aké sú dôležité aspekty ochrannej lehoty a nárokov na dávky.
Ukončenie pracovného pomeru dohodou počas PN
Pracovný pomer je možné skončiť dohodou, ktorá musí byť písomná a musí v nej byť uvedený dátum, kedy pracovný pomer končí. V tom prípade pracovný pomer zanikne ku dňu uvedenému ako posledný deň trvania pracovného pomeru.
Ukončenie pracovného pomeru dohodou počas PN nie je obmedzené. Pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom. Podstatnou náležitosťou je dohodnutý deň skončenia. Dohoda o skončení pracovného pomeru sa uzatvára písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c) a f) Zákonníka práce.
V prípade ukončenia pracovného pomeru dohodou je potrebný súhlas zamestnávateľa. Zamestnávateľ musí súhlasiť s tým, že zamestnanec chce skončiť pracovný pomer a zároveň aj s dátumom jeho plánovaného ukončenia. Ak zamestnávateľ nebude so skončením pracovného pomeru dohodou súhlasiť, nemôžete týmto spôsobom platne skončiť pracovný pomer. V takom prípade je možné skončiť pracovný pomer výpoveďou.
Ak si zamestnanec želá skončiť pracovný pomer dohodou z dôvodu straty spôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu pre zdravotný stav podľa lekárskeho posudku, má nárok na odstupné. V takomto prípade je potrebné mať lekársky posudok, ktorý potvrdzuje stratu spôsobilosti. Výška odstupného závisí od počtu odpracovaných rokov u daného zamestnávateľa.
Pre zamestnávateľa je vždy lepšia dohoda, lebo v prípade výpovede na základe lekárskeho posudku by musel platiť okrem odstupného aj počas výpovednej doby, aj keby zamestnanec nebol v práci.
Dostali ste výpoveď? Overte si, či je platná. Kto má nárok na odstupné?
Výpoveď počas PN
Zákonník práce nevylučuje podanie výpovede zamestnancom počas trvania pracovnej neschopnosti. Zamestnanec môže podať výpoveď kedykoľvek, aj bez uvedenia dôvodu.
Právo zamestnanca na výpoveď počas PN
Zákonník práce žiadnym spôsobom neobmedzuje právo zamestnanca ukončiť pracovný pomer vzniknutý na základe pracovnej zmluvy výpoveďou. Na výpoveď danú zamestnancom sa nevzťahuje tzv. zákaz výpovede počas PN. Rovnako v zmysle Zákonníka práce nie je zamestnanec ani povinný zamestnávateľovi oznámiť dôvod výpovede.
Forma a doručenie výpovede
Výpoveď je jednostranne adresovaný prejav vôle skončiť pracovný pomer bez ohľadu na vôľu druhého účastníka. Výpoveď však musí byť písomná a musí byť doručená zamestnávateľovi, inak je neplatná. Riadne doručenie výpovede má význam aj z hľadiska začiatku výpovednej doby, ktorá začína plynúť vždy prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede.
Výpoveď je najlepšie doručovať priamo na pracovisku, aby ste mali zaručené jej priame doručenie, čo je potrebné na platnosť výpovede. Odovzdajte ju buď vášmu priamemu nadriadenému alebo na personálnom oddelení. Ak sa zamestnávateľ presťahoval alebo zmenil adresu, výpoveď sa doručuje na jeho aktuálnu adresu doporučenou poštou.
Plynutie výpovednej doby počas PN
Ak výpoveď podal zamestnanec, výpovedná doba plynie aj počas PN alebo materskej dovolenky. Ak budete PN počas výpovednej doby, táto vám bude normálne plynúť ďalej. O počet dní PN sa nenavyšuje dĺžka výpovednej doby.
Dĺžka výpovednej doby
Všeobecná dĺžka výpovednej doby je Zákonníkom práce stanovená najmenej na jeden mesiac. Dĺžka výpovednej doby závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru.
- Zamestnanec, ktorý odpracoval u zamestnávateľa menej než jeden rok, má právny nárok na najmenej jednomesačnú výpovednú dobu.
- Zamestnanec, ktorý odpracoval u zamestnávateľa najmenej 1 rok, má právny nárok najmenej na dvojmesačnú výpovednú dobu.
Vo všeobecnosti platí, že výpovedná doba je 1 mesiac, okrem určitých špecifických prípadov. Ak máte vo svojej pracovnej zmluve uvedenú dlhšiu výpovednú dobu, tá má prednosť pred zákonným ustanovením.
Práva a povinnosti počas výpovednej doby
Plynutie výpovednej doby neznamená žiadne úľavy z pracovných povinností. Zamestnanec má právny nárok na dohodnutú mzdu za vykonanú prácu, dovolenku, vrátane iných nárokov zamestnanca, akými sú príplatky za prácu cez víkendy, sviatky, príspevok na stravovanie a pod.
Zákaz výpovede zo strany zamestnávateľa počas PN zamestnanca
Ak je zamestnanec uznaný za dočasne práceneschopného pre chorobu alebo úraz, nemôže mu zamestnávateľ počas trvania PN dať výpoveď. To znamená, že zamestnanec na PN-ke nemôže byť z práce prepustený. Vyplýva to z toho, že zamestnanec je počas práceneschopnosti v tzv. ochrannej dobe, kedy sa na neho vzťahuje zákaz výpovede (§ 64 Zákonníka práce).
Podmienkou je však to, že zamestnanec si túto neschopnosť úmyselne nevyvolal alebo nespôsobil pod vplyvom alkoholu, omamných alebo psychotropných látok. Inak povedané, zamestnávateľ nemôže so zamestnancom rozviazať pracovný pomer len na základe jeho dočasnej PN-ky.
Výnimky zo zákazu výpovede zo strany zamestnávateľa
Práceneschopnému zamestnancovi môže byť daná výpoveď z organizačných dôvodov, napríklad keď sa zamestnávateľ ruší alebo keď sa zamestnávateľ premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou miesta výkonu práce. Ide o zákonné výnimky zo zákazu výpovede v ochrannej dobe. Ak by sa pozícia zamestnanca rušila z organizačných dôvodov, zamestnávateľ by mu mohol dať výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, ale opäť platí, že počas PN to nie je možné. Výpoveď by mu mohol doručiť až po skončení PN a zamestnanec má nárok na odstupné podľa § 76 ods. 1 Zákonníka práce, ak by dostal výpoveď z organizačných dôvodov.
Predĺženie výpovednej doby zo strany zamestnávateľa
Ak bola zamestnancovi daná výpoveď pred začiatkom ochrannej doby (t. j. pred nástupom na PN), výpovedná doba sa predlžuje o trvanie ochrannej doby.
Príklad: Zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď s dvojmesačnou výpovednou dobou od 1. septembra. Zamestnanec je však práceneschopný od 1. októbra do 30. novembra. Výpovedná doba, ktorá mala pôvodne skončiť 31. októbra, sa preruší a jej zvyšná časť začne plynúť až po skončení PN. Zamestnanec však môže oznámiť, že na predĺžení jeho pracovného pomeru o ďalšie dni PN netrvá. Tým pádom by sa pracovný pomer mohol ukončiť ku koncu marca, v závislosti od konkrétneho prípadu.
Pracovná neschopnosť (PN) a ochranná lehota
Pracovná neschopnosť (PN) je právne upravená v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a v zákone č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti. V závislosti od trvania práceneschopnosti má zamestnanec nárok na náhradu príjmu a nemocenské.
Zamestnancovi však vzniká nárok na nemocenské až od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Dovtedy, t. j. do desiateho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, má nárok na náhradu príjmu.
Ochranná lehota po skončení pracovného pomeru
Ochranná lehota je lehota, počas ktorej za zákonom splnených podmienok má poistenec nárok na nemocenskú dávku, aj keď už nie je nemocensky poistený. Ochranná lehota po skončení pracovného pomeru je 7 dní. Ak zostanete práceneschopný napríklad 2 dni po skončení pracovného pomeru, nachádzate sa v ochrannej lehote a vzniká vám aj nárok na nemocenské dávky. Na dávky počas PN máte nárok do jej ukončenia.
Počas tejto ochrannej lehoty vám dávky vypláca od prvého dňa Sociálna poisťovňa. Konkrétne je to tá pobočka, ktorá patrí k sídlu posledného zamestnávateľa. Od 11. dňa má zamestnanec nárok na nemocenskú dávku, alebo ošetrovné, ktoré mu vypláca Sociálna poisťovňa.
Ak ste tehotná a zároveň vám napríklad končí pracovná zmluva, je pre vás výhodnejšie ísť nasledujúci deň po skončení pracovného pomeru na PN v ochrannej lehote. Na PN po výpovedi môžete nastúpiť aj neskôr, keďže ochranná doba po skončení PP je v prípade tehotenstva 8 mesiacov.
Nemocenské dávky po skončení pracovného pomeru
Skutočnosť, že poistencovi zanikne pracovný pomer v čase dočasnej pracovnej neschopnosti, neznamená, že mu skončí súčasne aj poberanie nemocenského. Vplyv na nárok a výplatu nemocenského ukončenie pracovného pomeru nemá. Ak poistencovi vznikol nárok na nemocenské z povinného nemocenského poistenia zamestnanca a po ukončení pracovného pomeru pretrvávajú dôvody práceneschopnosti, Sociálna poisťovňa mu vypláca nemocenské až do ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti alebo do uplynutia podporného obdobia (t. j. až do ukončenia 52. týždňa).
Sociálna poisťovňa upozorňuje poistencov, že ak sa dostanú do podobnej situácie, doklady potrebné k výplate nemocenského a k ukončeniu jeho poberania (preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti a hlásenie o skončení dočasnej pracovnej neschopnosti) sú povinní doručiť priamo pobočke Sociálnej poisťovne podľa sídla posledného zamestnávateľa. Uvedené doklady zamestnávateľ už nie je povinný potvrdiť podpisom ani odtlačkom pečiatky. Sociálna poisťovňa upozorňuje tiež, že preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti potrebný k výplate nemocenského, ak práceneschopnosť pokračuje aj v ďalšom kalendárnom mesiaci, je potrebné pobočke doručiť najneskôr do 5. dňa tohto mesiaca.
Povinnosti zamestnanca a práva zamestnávateľa počas PN
Povinnosti zamestnanca počas PN
- Oznámenie PN: Zamestnanec je povinný bezodkladne, najneskôr do troch dní, informovať zamestnávateľa o svojej dočasnej pracovnej neschopnosti a o jej predpokladanej dĺžke. Túto povinnosť zakotvuje § 206 Zákonníka práce. V prípade PN sa to realizuje predložením potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti (tzv. „PN-ky“).
- Dodržiavanie liečebného režimu: Počas PN je zamestnanec povinný dodržiavať lekárom stanovený liečebný režim. Zamestnávateľ má právo vykonať kontrolu, či sa zamestnanec zdržiava na vopred určenom mieste počas svojej práceneschopnosti.
Práva zamestnávateľa počas PN zamestnanca
- Kontrola PN: Zamestnávateľ je oprávnený kontrolovať, či zamestnanec skutočne dodržiava liečebný režim.
- Žiadosť o preplatenie: Hoci to nie je priamy nárok, zamestnávateľ môže od Sociálnej poisťovne žiadať preplatenie nemocenského pre zamestnanca po 10. dni PN.
Nárok na podporu v nezamestnanosti
Ak ste dostali výpoveď alebo odchádzate z práce, odporúča sa zaevidovať sa na úrade práce. V tejto dobe vám zdravotné poistenie bude hradiť štát. Máte tak nárok na podporu v nezamestnanosti a nemusíte sa starať o platenie zdravotného poistenia.
Podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. je možné poberať dávku v nezamestnanosti. Ak spĺňate podmienky pre priznanie dávky v nezamestnanosti, odporúča sa zvážiť, či nepožiadať po skončení pracovného pomeru najskôr o dávku v nezamestnanosti, ktorú by ste poberali 6 mesiacov a až následne požiadať o predčasný starobný dôchodok, pričom by sa vám krátil o nižšiu sumu.
Dôležité ustanovenia Zákonníka práce
Pre lepšie pochopenie problematiky ukončenia pracovného pomeru a PN je dôležité poznať kľúčové ustanovenia Zákonníka práce:
- § 61 ods. 1: "Výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec."
- § 62 ods. 2: "Výpovedná doba je najmenej jeden mesiac, ak tento zákon neustanovuje inak."
- § 62 ods. 6 a 7: "Ak výpoveď dáva zamestnanec, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok, výpovedná doba je najmenej dva mesiace."
- § 64 ods. 1 písm. a): "Zamestnanec je v ochrannej dobe v prípade, ak bol uznaný za dočasne práceneschopného pre chorobu alebo úraz, a výpovedná doba v tomto čase plynie."
- § 60: "Ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom. Dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c) a f)."