Európsky sociálny model: Komplexný prístup k spravodlivosti a blahobytu

Európsky sociálny model (ESM) predstavuje rozsiahly systém sociálnej ochrany a politík, ktoré sa vyvinuli v Európe s cieľom zabezpečiť vysokú úroveň životnej úrovne, sociálnej spravodlivosti a inklúzie pre všetkých občanov. Tento model nie je jednotný a líši sa v závislosti od krajiny, ale zdieľa spoločné hodnoty a princípy. Naš pohľad na spoločnosť a hospodárstvo vychádza z kresťanských hodnôt a pevného presvedčenia, že ľudia sú slobodní a musia byť stredobodom sociálne trhového hospodárstva.

Veríme v európsky sociálny model ako základ sociálne trhového hospodárstva. Chceme zlepšiť a chrániť sociálny blahobyt a konkurencieschopnosť, ktorá musí byť neustále prispôsobovaná rýchlo sa meniacemu svetu. Článok 3 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) stanovuje rámec, v ktorom konkurencieschopnosť prispieva k sociálnej spravodlivosti a sociálna spravodlivosť stimuluje konkurencieschopnosť. Hlavným cieľom sociálnej politiky je poskytnúť občanom nástroje, vďaka ktorým budú môcť získať sebestačnosť a udržať si ju.

Sme presvedčení, že extrémizmus a populizmus sa musia vykoreniť tak v EÚ, ako aj v regiónoch, ktoré prekonávajú krízu, aby mohli ponúknuť skutočnú perspektívu ľuďom v ich domovských krajinách. Jednotný trh je jedným z hlavných pilierov Únie a jeho riadne fungovanie je základom hospodárskeho oživenia v Európe. Rovnako ako v iných oblastiach (od právnych predpisov v oblasti životného prostredia po jednotný trh a Pakt stability a rastu) trváme na úplnom a jednotnom uplatňovaní a presadzovaní vnútroštátnych a európskych predpisov vrátane kolektívnych zmlúv zo strany všetkých príslušných zainteresovaných strán. Sme presvedčení, že naše sociálne trhové hospodárstvo je úzko späté s efektívnym sociálnym dialógom. V tejto súvislosti podporujeme záväzok Európskej komisie a jej predsedu oživiť európsky sociálny dialóg. Takisto zdôrazňujeme, že pri vymedzovaní a vykonávaní politík na úrovni EÚ sa v súlade s článkami 9 a 152 Zmluvy o fungovaní Európskej únie musí zohľadniť sociálny dialóg. Schopnosť sociálnych partnerov zapájať sa do zmysluplného sociálneho dialógu je kľúčom k nastoleniu rovnováhy medzi spravodlivosťou a konkurencieschopnosťou, čím sa vytvárajú vyvážené moderné sociálne politiky EÚ, ktoré zodpovedajú potrebám zamestnancov a zamestnávateľov.

Definícia a základné pojmy sociálnej politiky

Pre pochopenie európskeho sociálneho modelu je dôležité definovať kľúčové pojmy ako sociálna politika, sociálne zabezpečenie, sociálna ochrana a záchranná sociálna sieť. Sociálna politika je sústavné a cieľavedomé úsilie sociálnych subjektov o zmenu, udržanie alebo fungovanie sociálneho systému. Prejavuje sa rozhodovaním a činnosťou sociálnych subjektov a jej výsledkom je fungovanie alebo transformácia systému. Sociálna politika smeruje k zlepšovaniu životných podmienok obyvateľov a zabezpečeniu sociálneho bezpečia.

Kľúčové pojmy v sociálnej politike

• Sociálny: Spoločenský, týkajúci sa spoločnosti, životných podmienok, životnej úrovne, istôt, blaha, dobra a spolucítenia. Vyjadruje ľudské hodnoty a prospešnosť pre spoločnosť.
• Politika: Označuje vládnutie štátu, verejnú činnosť zameranú na regulovanie a ovplyvňovanie konania jednotlivcov, skupín a inštitúcií. Je to činnosť rôznych spoločenských síl, ktoré sa stretávajú, ovplyvňujú a vytvárajú politickú situáciu a systém.
• Sociálna politika: Súbor aktivít, ktoré smerujú k zlepšeniu životných podmienok obyvateľstva, zabezpečeniu sociálnej suverenity a bezpečia v rámci hospodárskych možností krajiny. V širšom ponímaní ide o konkrétnu činnosť štátu, ktorá ovplyvňuje sociálnu realitu. V užšom ponímaní je to oblasť hospodárskej politiky zameraná na elimináciu sociálnych tvrdostí trhového mechanizmu. V najužšom ponímaní sa stotožňuje so sociálnym zabezpečením.
• Sociálne zabezpečenie: Systém, ktorým spoločnosť zaručuje hmotné zabezpečenie občanom, ktorí nemôžu pracovať z dôvodov uznaných spoločnosťou. V širšom ponímaní ide o právne, finančné a organizačné nástroje na kompenzáciu nepriaznivých dôsledkov sociálnych udalostí a situácií, alebo na predchádzanie takýmto situáciám.
• Sociálna ochrana: Súbor nástrojov na prevenciu a riešenie obtiažnych životných situácií, ktoré vedú k ekonomickej alebo sociálnej núdzi. Starostlivosť o zabezpečenie podmienok pre život, vývoj, výchovu a ochranu oprávnených záujmov.
• Záchranná sociálna sieť: Systémové usporiadanie sociálneho poistenia, sociálnych podpôr a sociálnej pomoci, ktoré zabezpečuje, aby v období ekonomických reforiem nebol ani jeden občan existenčne ohrozený. Je to jeden zo základných predpokladov úspešnosti ekonomickej reformy. Podstatou sú sociálne opatrenia pre tých, ktorí budú ekonomickou transformáciou najviac postihnutí a nie sú schopní sa o seba postarať. Cieľom je, aby v dôsledku ekonomickej transformácie žiaden občan neklesol pod hranicu existenčného alebo sociálneho minima.

Nástroje sociálneho zabezpečenia

Sociálne zabezpečenie využíva rôzne nástroje na dosiahnutie svojich cieľov. Schéma sociálneho zabezpečenia zahŕňa:

• Systém sociálneho poistenia: Delí sa na úrazové, nemocenské, zdravotné, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti. Usiluje sa o sociálnu spravodlivosť na princípoch solidarity, osobnej participácie a štátnej ingerencie.
• Systém štátnej sociálnej podpory: Zaopatrovacie dávky poskytované určitým skupinám osôb v špecifických životných situáciách (napr. pôrodné, prídavky na deti).
• Systém sociálnej pomoci: Pomoc poskytovaná štátom občanom v stave núdze (peňažné dávky, vecné dávky, služby). Zahŕňa dávky v hmotnej núdzi, príspevky na kompenzáciu zdravotných pomôcok a sociálne služby (opatrovateľská služba, stravovanie, prepravná služba).

Organizácia sociálnej ochrany na Slovensku zahŕňa:

• Zdravotná starostlivosť: (vecné dávky, riadi MZ SR)
• Sociálne poistenie: (peňažné dávky, riadi MPSVaR cez Sociálnu poisťovňu)
• Štátna sociálna podpora: (peňažné dávky pre rodiny, kompetencia MPSVR, vyplácané ÚPSVaR)
• Sociálna pomoc: (peňažné a vecné dávky, rozhoduje MPSVR SR a MZ SR, al. cez samosprávu, vyplácané osobám v hmotnej núdzi a zdravotne postihnutým)

Historický vývoj sociálnej politiky

Sociálna politika sa vyvíjala od rodinnej a rodovej vzájomnosti cez pomoc chudobným až po komplexnú sústavu inštitúcií moderných spoločností zabezpečujúcich ľudské práva na existenciu, život, zdravie, sociálne zabezpečenie a vzdelanie.

Najstaršie podoby sociálnych intervencií

• Rodová solidarita: Najstaršie usporiadanie sociálnych vecí bolo založené na spoločnom úsilí rodu o prežitie. S deľbou práce a vyššou spoločenskou organizáciou vznikol problém starostlivosti o nezaradených do spoločenského systému tak, aby sa o seba postarali. Prostriedky prideľovala hlava rodiny, rodu alebo kmeňa.
• Autokratický paternalizmus: Vláda určovala sociálne potreby, na ktoré bude reagovať i spôsob ich uspokojenia a systém spracovala a financovala, alebo tým niekoho poverila. Prvé štátne podpory boli pre ľudí, o ktorých sa štát opieral (vojaci, vdovy po vojakoch, vojnoví veteráni).
• Antický paternalizmus: Ideál slobodného občana v slobodnom štáte sa stal východiskom sociálnej politiky v antike. Sociálne reformy boli zamerané na navrátenie slobody dlžným otrokom.
• Charita a starostlivosť o chudobných: Prvý ucelený koncepčný rámec poskytli monoteistické cirkvi výzvou k filantropii. Rímskokatolícka cirkev zakladala útulky a vznikali žobravé rády starajúce sa o chudobných. O žobrákov sa začala starať šľachta a obce. Niektoré reformné kresťanské smery sa usilovali o sociálnu rovnosť (husiti). Utopisti sa pokúšali formulovať spravodlivejšiu občiansku spoločnosť (Tomas Morus, Thomamasso Campanella).

Starostlivosť o chudobných ľudí na okraji spoločnosti v minulosti zahŕňala telesne a duševne postihnutých, vdovy a siroty. V mimoriadnych prípadoch sa mohli spoliehať na dobročinnosť mesta alebo náboženskej obce. Rizikový faktor predstavovala staroba, ktorá sa stávala príčinou sociálneho úpadku. Najstaršie sociálne ustanovizne zakladali a spravovali cirkvi, neskôr mestské samosprávy a bohatí šľachtici alebo mešťania. Spočiatku mali charakter všeobecnej zdravotno-sociálnej ustanovizne pod názvom špitál (hospitál), xenodochium. Starostlivosť dostávali chorí, chudobní, starci, siroty i pocestní. V praxi pretrvával univerzálny charakter ústavných zariadení. Úroveň starostlivosti v chudobincoch závisela od finančných možností a pre koho boli určené.

Ak zlyhala záchranná sociálna sieť v rámci rodiny a pomoc neposkytol ani zamestnávateľ, uplatnili jednoduché a ľahko kontrolovateľné formy pomoci. Vedenie obce poskytovalo opateru alebo možnosť obživy postihnutým tak, že ich zamestnávalo na pasenie zvierat, čistenie ulíc a iné pomocné alebo príležitostné práce. Najviditeľnejším problémom boli žobráci a tuláci. V obdobiach ekonomických kríz - ľudia bez práce, čím počet žobrákov narastal. Prvé zásahy proti žobrákom mali zaviesť organizovaný poriadok a sociálnu kontrolu širokých vrstiev. Tvorcovia právnych predpisov o žobraní sa domnievali, že tento problém je možné odstrániť výchovou k pracovitosti. Novou, účinnejšou formou starostlivosti o chudobných, zavedenou Jozefom II., sa mala stať inštitúcia nového typu, tzv. farský chudobinský ústav, teda orgán na centrálne získavanie a prideľovanie milodarov na území každej farnosti. Predstavovali prvú etapu systematizovanej a organizovanej štátnej sociálnej politiky na území Habsburskej monarchie s novými zásadami (zákaz žobrania, udeľovanie podpôr domácim "čestným" chudobným, vykazovanie "cudzích" žobrákov, evidencia a systemizácia financovania).

Charakteristika európskeho sociálneho modelu

Európsky sociálny model je charakteristický kombináciou hospodárskeho rastu a sociálnej ochrany. Silná sociálna Európa je o obyvateľoch a ich blahobyte. V Európe sa tešíme najrovnoprávnejším spoločnostiam na svete, najvyšším normám v oblasti pracovných podmienok a širokej sociálnej ochrane. Jadrom sociálneho trhového hospodárstva Európy je konkurencieschopná udržateľnosť, kde sa úsilie zameriava na model udržateľného a inkluzívneho rastu, ktorý prináša to najlepšie pre ľudí aj planétu.

Európania si cenia tento jedinečný sociálny a hospodársky model a očakávajú, že prinesie príležitosti pre všetkých bez ohľadu na pohlavie, rasový alebo etnický pôvod, náboženstvo či vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu. Ambíciou Únie je naplniť prísľub spoločnej prosperity. To sľubuje aj Európsky pilier sociálnych práv, ktorý vyhlásili Európsky parlament, Rada a Komisia v roku 2017. Deväť z desiatich Európanov sa domnieva, že sociálna Európa je pre nich dôležitá a mala by ponúkať rovnaké príležitosti a prístup na trh práce, ako aj spravodlivé pracovné podmienky a sociálnu ochranu.

Kľúčové aspekty ESM:

• Univerzálny prístup k službám: Snaha zabezpečiť prístup k zdravotnej starostlivosti, vzdelávaniu a sociálnym službám pre všetkých občanov bez ohľadu na ich príjem alebo sociálne postavenie.
• Silná ochrana pracovníkov: Práva zamestnancov sú chránené zákonmi a kolektívnymi zmluvami, ktoré zabezpečujú spravodlivé mzdy, bezpečné pracovné podmienky a ochranu pred prepustením. Sme zástancami dlhodobých zmlúv ako štandardnej formy zmluvy, ktorú možno podporovať primeranými opatreniami. Práca na čiastočný úväzok, dočasná práca, sezónna práca a iné formy zmlúv sú tiež potrebné z hľadiska rozmanitosti zmluvných záväzkov pre podniky a pracovníkov. Napriek tomu žiadame prijatie opatrení, ktoré zabezpečia, že každý druh zmluvy, ktorá sa pracovníkovi ponúkne, bude zodpovedať jeho záväzku a povinnostiam a nebude špekulatívny, ani zneužívať jeho postavenie. Podporujeme opatrenia na boj proti nelegálnej práci vo všetkých jej formách, ako aj proti neistým pracovným podmienkam.
• Sociálne zabezpečenie: Rozsiahle systémy sociálneho zabezpečenia poskytujú dávky v nezamestnanosti, starobné dôchodky, dávky v chorobe a invalidite a ďalšie formy podpory. Zároveň by členské štáty mali zabezpečiť sociálnu ochranu pracovníkov, pokiaľ ide o dôchodky, poskytovaním verejných dôchodkov, ktoré sú dostatočné na udržanie dôstojnej životnej úrovne a na ochranu pred chudobou v starobe a podporou doplnkových systémov dôchodkového zabezpečenia ako dodatočného krytia naviazaného na pracovné zmluvy.
• Rovnosť príležitostí: Snaha o odstránenie prekážok, ktoré bránia ľuďom v prístupe k vzdelávaniu, zamestnaniu a iným príležitostiam. Európania si legitímne spoliehajú na sľub výkonného sociálneho trhového hospodárstva s pracovnými miestami, ktoré umožňujú dôstojný život a ochranu v čase núdze.

Európsky sociálny fond (ESF)

Európsky sociálny fond (ESF) je hlavným finančným nástrojom Európskej únie na podporu zamestnanosti v členských štátoch a na propagáciu hospodárskej a sociálnej súdržnosti. ESF je jedným zo štrukturálnych fondov EÚ, ktoré sú určené na zvyšovanie sociálnej súdržnosti a hospodárskeho blahobytu vo všetkých regiónoch únie. Štrukturálne fondy patria medzi redistribučné finančné nástroje, ktoré sústreďujú výdavky do menej rozvinutých regiónov v rámci Európy a podporujú tak jej súdržnosť. Hlavným cieľom ESF je podporiť vytváranie nových a lepších pracovných miest v rámci EÚ.

Európsky sociálny fond bol zriadený zakladajúcou Rímskou zmluvou v roku 1957 a je najstarším štrukturálnym fondom. Cieľom ESF vždy bolo zvýšenie zamestnanosti a postupne sa začal zameriavať na riešenie aktuálnych problémov. V povojnových rokoch sa venoval riadeniu migrácie pracovníkov po Európe; neskôr sa zameral na riešenie problému nezamestnanosti medzi mladými ľuďmi a ľuďmi s nižším vzdelaním. V aktuálnom období financovania 2007 - 2013 sa ESF nielen snaží pomôcť ľuďom, ktorí majú problémy pri hľadaní zamestnania, napr. ženy, mladí ľudia, starší pracovníci, migrujúci pracovníci a zdravotne postihnuté osoby, ale pomáha tiež podnikom a pracovníkom prispôsobiť sa zmenám.

Strategický rámec a implementácia ESF

Celková stratégia Európskej únie sa opiera o lisabonskú stratégiu, ktorej cieľom je, aby sa do roku 2010 európske hospodárstvo stalo najdynamickejším na svete, budovalo na znalostiach, dokázalo dosiahnuť trvalo udržateľný hospodársky rast s väčším množstvom kvalitnejších pracovných miest a lepšou súdržnosťou a aby pritom rešpektovalo životné prostredie. Mnohé finančné a politické nástroje EÚ sa snažia svojou činnosťou podporiť lisabonskú stratégiu. Politika súdržnosti sa usiluje o zníženie hospodárskych a sociálnych nerovností medzi krajinami a regiónmi EÚ.

V dôsledku potreby zvýšiť súťaživosť a mieru zamestnanosti na pozadí globalizácia a starnúceho obyvateľstva poskytuje európska stratégia zamestnanosti koordinačný rámec pre politiky členských štátov EÚ, aby prijali spoločné priority a ciele v oblasti zamestnania. Tieto spoločné priority sa potom zohľadňujú v usmernení pre zamestnanosť a stávajú sa súčasťou národných reformných programov, ktoré pripravujú jednotlivo členské štáty. Štáty využívajú finančnú pomoc ESF na podporu národných reformných programov a strategických národných referenčných rámcov, ktoré stanovujú primárne ciele členského štátu pri investovaní získaných štrukturálnych fondov EÚ.

Európsky sociálny program takisto zohráva úlohu pri určovaní prioritných investícií ESF. Sociálny program sa snaží zmodernizovať európsky sociálny model prostredníctvom modernizácie trhov práce a systémov sociálnej ochrany, aby mohli pracovníci a podniky využívať príležitosti vytvárané v rámci medzinárodnej súťaže, technologického pokroku a meniaceho sa rozloženia obyvateľstva, pričom ten najzraniteľnejší sociálny prvok zostane chránený. K aktuálnym iniciatívam ESF sa okrem toho pridáva koncept flexiistoty. Flexiistotu môžeme definovať ako politickú stratégiu na zvýšenie na jednej strane efektivity trhov práce, pracovných organizácií a vzťahov a na druhej strane istotu zamestnania a istotu príjmu. Súčasťou flexiistoty je aj nový prístup k zamestnaniu, ktorý využíva model „jedna práca na celý život“ a nie jeho zastaranú verziu „jedno zamestnanie na celý život“.

Financovanie a riadenie ESF

ESF je spravovaný v programových cykloch s dĺžkou sedem rokov. Stratégiu a rozpočet ESF stanovujú po vzájomnej dohode členské štáty EÚ, Európsky parlament a Komisia EÚ. V stratégii sú stanovené ciele finančnej pomoci ESF, na ktoré sa čiastočne alebo plne vzťahuje aj pomoc z iných štrukturálnych fondov. Súdržnosť: stimulovať rast a zamestnanosť v menej rozvinutých regiónoch. Stratégia tiež určuje širokú os priorít - potrebných akcií na dosiahnutie cieľov a na ktoré z nich sa vzťahuje finančná pomoc.

Miera výšky príspevkov z ESF je pre každý región iná a závisí od jeho relatívneho bohatstva. V konvergentných regiónoch môže podiel ESF na financovaní projektov dosiahnuť až 85 % celkových nákladov. Čo sa týka regionálnej súťaživosti a zamestnania, výška investícií zvyčajne predstavuje 50 % nákladov. V bohatších členských štátoch dopĺňajú finančnú pomoc ESF národné iniciatívy v oblasti zamestnanosti; v chudobnejších štátoch môže byť ESF hlavným zdrojom finančných prostriedkov pre iniciatívy súvisiace so zamestnaním.

Kým stratégia ESF sa plánuje na úrovni EÚ, implementácia prostriedkov ESF je v rukách členských štátov EÚ a ich regiónov. Po schválení stratégií a príspevkov z rozpočtu nastupuje jednotný prístup k programovaniu. Členské štáty a ich regióny v spolupráci s Európskou komisiou naplánujú sedemročné operačné programy. Členské štáty menujú národné orgány pre riadenie ESF, ktoré majú na starosti výber projektov, rozdeľovanie financií a hodnotenie napredovania a výsledkov projektov. ESF sa v praxi uplatňuje prostredníctvom projektov, ktoré využívajú a uplatňujú mnohé organizácie vo verejnom i súkromnom sektore.

Týka sa to národných, regionálnych a miestnych orgánov, výchovných a vzdelávacích inštitúcií, mimovládnych organizácií (MVO) a dobrovoľníckeho sektora, no tiež sociálnych partnerov, napr. odborov a zamestnaneckých rád, priemyselných a odborných združení a jednotlivých spoločností. Škála osôb a organizácií, ktoré môžu využívať projekty ESF, je široká, napr. jednotliví pracovníci, skupiny ľudí, priemyselné odvetvia, odbory, verejná správa či jednotlivé firmy. Osobitnú cieľovú skupinu predstavujú zraniteľné skupiny ľudí, ktorí majú obzvlášť veľké problémy pri hľadaní práce alebo pokračovaní v jej výkone, napr. trvalo nezamestnané osoby a ženy. Odhaduje sa, že prostredníctvom projektov ESF sa ročne pomôže viac ako 9 miliónom ľudí z týchto skupín.

Aktuálny programový cyklus ESF je platný od roku 2007 do roku 2013 a jeho témou je investícia do ľudí. V tomto období ide o investíciu vo výške zhruba 75 miliárd € - teda takmer 10 % rozpočtu EÚ - na projekty pre zlepšenie zamestnanosti. Samotné rozdelenie zdrojov v každom regióne sa líši v závislosti od miestnych a regionálnych priorít. Redistribučný charakter ESF sa prejavuje vo vyčlenení väčších podielov pre menej rozvinuté regióny.

Súčasné výzvy a budúcnosť sociálneho modelu EÚ

Zmena klímy a environmentálne výzvy, digitalizácia, globalizácia a demografické trendy rýchlo menia náš každodenný život. COVID-19 vystavil Európu ďalším drastickým zmenám v našich zamestnaniach, vzdelávaní, hospodárstve, systémoch sociálneho zabezpečenia a spoločenskom živote. Práve v časoch hlbokých transformácií, ako sú tieto, naša sociálna štruktúra čelí skúške odolnosti. Zlepšenie a prispôsobenie nášho „súboru sociálnych pravidiel“ - s dôrazom na podporu hospodárstva, ktoré pracuje v prospech ľudí a podnecuje sociálny pokrok - je ústredným prvkom reakcie Európy na tieto zmeny.

Silná politická reakcia na pandémiu COVID-19 na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ úspešne obmedzila jej dôsledky na zamestnanosť a sociálny blahobyt. Európska solidarita so silnou jednotou a koordináciou poskytla členským štátom podporu pri zavádzaní režimov skráteného pracovného času a podobných opatrení na udržanie pracovných miest, aby sa v tejto núdzovej situácii v oblasti zdravia zamedzilo rastu nezamestnanosti. To pomohlo zachovať zamestnanosť, príjmy a hospodársky výkon. Rovnaká jednota, koordinácia a solidarita budú potrebné aj v nasledujúcich rokoch, aby sme sa vydali na cestu k ekologickejšiemu a digitálnejšiemu desaťročiu, v ktorom budú Európania môcť prosperovať.

Výzvy, ktoré pred nami ležia, sú podobné vo všetkých členských štátoch - hoci v rôznej miere. Musíme sa usilovať o nový súbor sociálnych pravidiel, ktorý zabezpečí solidaritu medzi generáciami a vytvorí príležitosti pre všetkých, bude odmeňovať podnikateľov, ak sa starajú o svojich zamestnancov, bude sa zameriavať na pracovné miesta a bude podporovať lepšie životné a pracovné podmienky, investovať do špičkového a inkluzívneho vzdelávania, odbornej prípravy, zručností a inovácií a zaistí primeranú sociálnu ochranu pre všetkých. Musíme posilniť sociálne práva a európsky sociálny rozmer vo všetkých politikách Únie, ako sú zakotvené v zmluvách.

Európsky pilier sociálnych práv

20 zásad Európskeho piliera sociálnych práv je majákom, ktorý nás naviguje smerom k silnej sociálnej Európe a stanovuje víziu nášho nového súboru sociálnych pravidiel. Pilier je vyjadrením zásad a práv nevyhnutných pre spravodlivé a dobre fungujúce trhy práce a systémy sociálneho zabezpečenia v Európe 21. storočia. Niektoré jeho zásady opätovne potvrdzujú práva, ktoré sa už nachádzajú v acquis Únie. Iné stanovujú jasné ciele pre budúce smerovanie v čase, keď riešime výzvy vyplývajúce zo spoločenského, technologického a hospodárskeho vývoja.

Účinné vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv je teraz dôležitejšie ako kedykoľvek predtým a vo veľkej miere závisí od odhodlania a opatrení členských štátov, ktoré nesú hlavnú zodpovednosť za zamestnanosť, zručnosti a sociálne politiky. Opatrenia na úrovni EÚ môžu dopĺňať vnútroštátne opatrenia a tento akčný plán je príspevkom Komisie k vykonávaniu zásad sociálneho piliera v súlade s výzvami európskych lídrov a Európskeho parlamentu.

Akčný plán vychádza z rozsiahlej konzultácie, ktorá sa začala zhruba pred rokom a počas ktorej bolo prijatých viac ako 1000 príspevkov od občanov, inštitúcií a orgánov EÚ, členských štátov, regionálnych a miestnych orgánov, sociálnych partnerov a organizácií občianskej spoločnosti. V akčnom pláne sa stanovuje niekoľko opatrení EÚ, ktoré sa Komisia zaviazala prijať počas súčasného mandátu, pričom vychádza z mnohých opatrení prijatých od vyhlásenia Európskeho piliera sociálnych práv v Göteborgu. Sociálny samit v Porte v máji 2021 bude príležitosťou na zmobilizovanie síl s cieľom obnoviť na najvyššej politickej úrovni záväzok vykonávať sociálny pilier. Tento akčný plán predstavuje príspevok Komisie k sociálnemu samitu v Porte. Komisia vyzýva členské štáty, sociálnych partnerov a ďalších príslušných aktérov, ako sú regionálne a miestne orgány, ako aj občiansku spoločnosť, aby sa zapojili do kolektívneho úsilia o urýchlenie vykonávania piliera v rámci svojich príslušných oblastí pôsobnosti a aby urýchlene zaviedli jeho zásady do praxe. Naším cieľom je, aby silná sociálna Európa bola aj naďalej vzorom pre svet.

Cieľové hodnoty pre rok 2030

Komisia navrhuje tri hlavné cieľové hodnoty EÚ, ktoré sa majú dosiahnuť do konca desaťročia v oblasti zamestnanosti, zručností a sociálnej ochrany v súlade s cieľmi OSN v oblasti udržateľného rozvoja. Spolu s cieľmi zakotvenými v zásadách piliera a finančnou podporou z viacročného finančného rámca (VFR) na roky 2021 - 2027 a z prostriedkov NextGenerationEU budú tieto cieľové hodnoty usmerňovať naše spoločné úsilie o silnú sociálnu Európu a dosiahnutie udržateľného vplyvu. Sociálne cieľové hodnoty, ktoré dopĺňajú odvážne politické méty EÚ stanovené pre zelenú a digitálnu transformáciu, pomôžu zamerať politické úsilie na dosahovanie výsledkov a predstavovať dôležitý stimul pre reformy a investície v členských štátoch.

Môžu usmerňovať politické rozhodnutia v členských štátoch a ich regiónoch, a to aj v kontexte národných plánov podpory obnovy a odolnosti v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti (RRF) v súlade s príslušnými odporúčaniami pre jednotlivé krajiny či v kontexte programovania fondov politiky súdržnosti na roky 2021 - 2027. Takisto umožnia merať a monitorovať pokrok smerom k ambíciám a politickým záväzkom piliera. Hoci väčšina nástrojov na ich dosiahnutie je v právomoci členských štátov, cieľové hodnoty EÚ odrážajú spoločnú ambíciu do roku 2030, ku ktorej tento akčný plán významne prispieva.

V roku 2019 bola miera zamestnanosti v EÚ na úrovni 73,1 %, takže cieľová hodnota 75-percentnej miery zamestnanosti v Európe stanovený na rok 2020 bol takmer dosiahnutý. Napriek maximálnemu úsiliu EÚ sa v dôsledku krízy COVID-19 pozitívny 6-ročný pokrok v oblasti zamestnanosti zastavil: k tretiemu štvrťroku 2020 bola miera zamestnanosti 78,3 % u mužov a 66,6 % u žien. Stanovením novej hlavnej cieľovej hodnoty do roku 2030 EÚ opätovne potvrdzuje svoj záväzok dosiahnuť inkluzívnu vysokú mieru zamestnanosti.

Kľúčové ciele pre rok 2030:

• V porovnaní s rokom 2019 znížiť rozdiel v zamestnanosti žien a mužov aspoň o polovicu.
• Znižovať mieru mladých ľudí vo veku 15 - 29 rokov, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET), z 12,6 % (2019) na 9 %, a to zlepšením ich vyhliadok na zamestnanie.
• K inkluzívnejšiemu rastu zamestnanosti prispeje aj zabezpečenie účasti iných nedostatočne zastúpených skupín, ako sú napríklad starší ľudia, nízkokvalifikovaní ľudia, osoby so zdravotným postihnutím, osoby žijúce vo vidieckych a odľahlých oblastiach, LGBTIQ osoby, Rómovia a iné etnické alebo rasové menšiny, ktorým osobitne hrozí vylúčenie alebo diskriminácia, či osoby s migrantským pôvodom.
• Ľudia, ktorým v súčasnosti chýbajú stimuly na aktívne hľadanie zamestnania, musia byť motivovaní k účasti na trhu práce, aby sa mohol rýchlo oživiť.

Keďže pracovný život sa v celej EÚ v dôsledku starnutia obyvateľstva a politických reforiem predlžuje, súčasný štatistický pojem „obyvateľstvo v produktívnom veku“ od 20 do 64 rokov si vyžaduje preskúmanie. V kontexte obnovy a dvojakej transformácie je zvýšenie účasti dospelých na odbornej príprave na 60 % nevyhnutné na zlepšenie zamestnateľnosti, podporu inovácií, zabezpečenie sociálnej spravodlivosti a preklenutie medzier v digitálnych zručnostiach. Do roku 2016 sa však na vzdelávacích činnostiach každoročne zúčastňovalo len 37 % dospelých. V prípade dospelých s nízkou kvalifikáciou dosahovala táto miera len 18 %.

Kľúčovým faktorom úspechu na zabezpečenie toho, aby si dospelí mohli neskôr zvyšovať úroveň zručností a rekvalifikovať sa, sú silné základné a prierezové zručnosti získané v počiatočnom vzdelávaní a odbornej príprave, najmä medzi znevýhodnenými skupinami. V roku 2019 ukončilo vzdelávanie a odbornú prípravu 10,2 % mladých ľudí s maximálnym nižším sekundárnym vzdelaním, ktorí sa potom už nezúčastňovali na činnostiach vzdelávania a odbornej prípravy. Hrozí, že tieto údaje sa v dôsledku súčasnej krízy zhoršia. Preto je potrebné zintenzívniť úsilie o posilnenie účasti dospelých na odbornej príprave a o zvýšenie úrovne dosiahnutých výsledkov v počiatočnom vzdelávaní a odbornej príprave.

tags: #europsky #socialny #model #pozostava