Nebezpečné zlúčeniny a ich vplyv na naše zdravie a životné prostredie

Denne prichádzame do kontaktu s chemikáliami, ktoré môžu ohroziť naše zdravie. Nachádzajú sa v rôznych výrobkoch a materiáloch, ukladajú sa v našom tele a ich celkové účinky na zdravie nepoznáme vôbec, alebo ich len odhadujeme. Európska únia preto zavádza čoraz prísnejšie pravidlá na reguláciu a zakazovanie týchto látok, aby ochránila spotrebiteľov aj životné prostredie.

Nové nariadenie EÚ o zákaze CMR látok v kozmetike (Omnibus VII)

Od 1. septembra 2025 vstupuje do platnosti nové nariadenie Európskej únie (EÚ) 2025/877, známe aj ako Omnibus VII, ktoré zásadne mení pravidlá pre zloženie kozmetických výrobkov v celej EÚ. Toto nariadenie pridáva do zoznamu zakázaných látok (Príloha II nariadenia 1223/2009) viac ako 20 chemických látok, ktoré boli novou klasifikáciou zaradené medzi CMR látky - teda látky, ktoré môžu poškodiť zdravie človeka.

Čo sú CMR látky a prečo ich EÚ zakazuje?

CMR je skratka pre:

• C (karcinogénne) - látky, ktoré môžu spôsobovať nádorové ochorenia.
• M (mutagénne) - látky, ktoré môžu poškodzovať DNA a viesť k genetickým zmenám.
• R (toxické pre reprodukciu) - látky, ktoré môžu mať negatívny vplyv na plodnosť, priebeh tehotenstva alebo vývoj plodu.

Tieto chemikálie môžu byť nebezpečné aj pri opakovanom kontakte s pokožkou, vdychovaní alebo manipulácii bez ochranných pomôcok. Európska únia preto postupne vyraďuje všetky CMR látky z kozmetických produktov, v súlade s princípom ochrany zdravia spotrebiteľa aj profesionála.

Konkrétne zakázané látky

Nové nariadenie dopĺňa do zoznamu zakázaných látok (Príloha II) napríklad tieto často používané zložky:

• Trimethylbenzoyl Diphenylphosphine Oxide (TPO) - bežná súčasť gél lakov a LED tvrdidiel na nechty (doteraz povolená do 5 %). Táto látka bola novou klasifikáciou označená ako CMR látka kategórie 1B - teda pravdepodobne karcinogénna. Na základe Delegovaného nariadenia (EÚ) 2024/197 o klasifikácii látok (CLP) preto prestala spĺňať podmienky pre akékoľvek použitie v kozmetike.
• Tetrabromobisphenol A, Bisphenol AF - zložky polymérov a stabilizátorov.
• Dibutyltin maleát a Dibutyltin oxid - používané v polymérnych systémoch ako stabilizátory.
• Transfluthrin, Clothianidin - pesticídne zložky v niektorých formuláciách (napr. repelenty).
• A ďalšie látky zaradené pod referenčnými číslami 1731 až 1751 v aktualizovanej prílohe II.

Dátum účinnosti zákazu a dôsledky pre prax

Od 1. septembra 2025 už nebude možné uvádzať na trh ani predávať produkty, ktoré obsahujú tieto zakázané látky. Nariadenie neobsahuje žiadne výnimky ani odklad pre profesionálne použitie - platí pre všetkých: výrobcov, distribútorov aj kozmetické salóny.

Ako kozmetička, nechtárka alebo distribútor by ste mali:

• Preveriť INCI zloženie všetkých produktov, ktoré používate alebo predávate - najmä v oblasti nechtového dizajnu, farbenia obočia a mihalníc, chemických ošetrení a emulzií.
• Zamerať sa najmä na gély a tvrdidlá na nechty, ktoré mohli obsahovať látku TPO.
• V prípade, že sa v produkte nachádza zakázaná látka, kontaktovať dodávateľa alebo výrobcu a získať potvrdenie o zložení.
• Aktualizovať PIF (Product Information File) a bezpečnostnú dokumentáciu, ak sa výrobky používajú vo vašom salóne.
• Zabezpečiť stiahnutie nevyhovujúcich produktov z ponuky najneskôr do 1. 9. 2025, aby ste predišli pokutám alebo kontrolám.

Prehľad odporúčaní pre kozmetickú prax

Trimethylbenzoyl Diphenylphosphine Oxide (TPO) - doteraz povolený, čoskoro zakázaný

Jednou z najdiskutovanejších látok v nariadení (EÚ) 2025/877 je Trimethylbenzoyl Diphenylphosphine Oxide (skrátene TPO). Mnohé nechtárky ju poznajú - ide o fotoiniciátor, teda látku, ktorá umožňuje vytvrdnutie UV/LED gél lakov, tvrdidiel a polymérnych zmesí.

Doteraz bola táto látka povolená len s výnimkou - mohla sa používať v profesionálnych produktoch na nechty, ale len v maximálnej koncentrácii do 5 %. Bola teda uvedená v Prílohe III nariadenia 1223/2009, ktorá stanovuje obmedzenia, nie úplný zákaz.

Od 1. septembra 2025 sa však všetko mení: TPO bude presunuté do Prílohy II, teda na zoznam úplne zakázaných látok v kozmetike. To znamená, že:

• nebude povolené ani v profesionálnych produktoch (napriek predchádzajúcej výnimke),
• nebude možné ho používať pri výrobe ani uvádzať na trh,
• a ak sa nachádza v zložení, musí byť daný výrobok stiahnutý z predaja aj salónov.

Ak pracujete s gél lakmi, LED gélmi alebo polymérnymi produktmi, pravdepodobne ste s TPO pracovali bez toho, aby ste o tom vedeli. Odporúča sa skontrolovať zloženie (INCI) produktov, ktoré používate - ak sa tam objaví Trimethylbenzoyl Diphenylphosphine Oxide, je potrebné kontaktovať dodávateľa a zistiť, či plánuje preformulovanie produktu a zabezpečiť vyradenie tohto produktu najneskôr do 1. septembra 2025.

Zhrnutie o TPO

Ďalšie potenciálne rizikové látky v kozmetike a domácnosti

Okrem novo zakázaných CMR látok existuje mnoho ďalších zložiek, ktoré sa bežne používajú v kozmetike a môžu predstavovať potenciálne riziká pre zdravie. Dnešné dieťa má pri narodení v tele 300 chemikálií, ktoré naši starí rodičia v tele nemali. Ukladajú sa v našom tele a ich celkové účinky na zdravie nepoznáme vôbec, alebo ich len odhadujeme. V EÚ sa vyrobí vyše 2400 druhov chemikálií, ktorých produkcia pri každej z nich prekračuje množstvo 1000 ton.

Látky v čistiacich prostriedkoch

Reklama nás núti brániť sa proti armáde nebezpečných baktérií. Pozrime sa však na našu zbraň - čistiace prostriedky s obsahom chlóru, kyselín a iných chemikálií. Jeho vdýchnutie môže viesť k podráždeniu sliznice, bolesti hrdla, kašľu, vyššie dávky až k zástave dýchania. Používať chlór v bežnej domácnosti je prinajmenšom zbytočné. Nežijeme v nebezpečnom laboratóriu, stačia čistiace prostriedky bez obsahu chlóru.

Triklozan (Triclosan) je látka, ktorá má antibakteriálne účinky. Štúdie potvrdzujú jeho bioakumulatívne vlastnosti - hromadí sa v organizme a spôsobuje poruchy hormonálneho systému a vývojové poruchy u detí.

Vôňa kvetín, sušených bylín či ovocia - to už nie je „in“ - potrebujete osviežovač vzduchu. Arómy, parfumy (často pod označením „fragrances“) sú súčasťou celej škály drogérie. Toto označenie však zahŕňa vyše 4000 rôznych väčšinou syntetických látok, preto nie je možné určiť o akú konkrétne ide. Americký národný inštitút pre pracovnú bezpečnosť a zdravie už v roku 1989 ohodnotil 2982 druhov týchto látok ako škodlivých pre zdravie.

Problematické zložky v kozmetike

Chceme byť krásni a zdraví vďaka kozmetike? Môžeme, ale musíme si vybrať tú pravú. Vedeli ste, že každodenne nalíčená žena „zje“ za svoj život okolo 2 kg rúžu? Alebo že pravidelné farbenie vlasov syntetickými farbami zvyšuje riziko rakoviny? Skúsme znížiť používanie čistiacich prostriedkov a kozmetiky.

Konzervačné látky

Konzervačné látky sa pridávajú do kozmetických prípravkov z dôvodu zvýšenia trvanlivosti a zabránenia rastu baktérií a plesní. Niektoré z nich však môžu byť dráždivé alebo alergénne:

• Parabény (metylparabén, etylparabén, propylparabén, butylparabén): Účinné konzervanty, ktoré však môžu alergizovať a podráždiť pokožku, predovšetkým pokiaľ je koža poškodená. Parabény majú tiež slabú estrogénnu aktivitu.
• Metylizotiazolín (MIT): Preukázal alergizujúci potenciál. U citlivej pleti môže vyvolať podráždenie a začervenanie.
• Formaldehyd a látky uvoľňujúce formaldehyd (imidazolidinyl urea, diazolidinyl urea, benzylhemiformal, sódium hydroxmetyl glycinát): Formaldehyd je karcinogénna látka, ktorá je v kozmetických výrobkoch zakázaná. Niektoré konzervanty však malé množstvo formaldehydu uvoľňujú. Formaldehyd sa nachádza aj v mnohých ďalších produktoch, izolačných materiáloch, v nekrčivých látkach. Vzniká tiež biochemickým rozkladom (v organizme) aspartámu, umelého sladidla v žuvačkách a diétnych nápojoch. Vyvoláva alergické reakcie, bolesti hlavy, bolesti v hrudníku, chronické problémy, nespavosť.
• Bronopol: Kontroverzný konzervant, ktorý formaldehyd v niektorých prípadoch nahrádza. Má dráždivý potenciál.
• Phenoxyetanol: Ďalší konzervant s dráždivým potenciálom. Časť phenoxyetanolu sa navyše pokožkou môže vstrebávať. Nie je vhodný pre najmenšie deti do 3 rokov.

UV filtre

Chemické UV filtre fungujú tak, že po vstrebaní do pokožky dokážu UV žiarenie absorbovať. Avšak u niektorých z nich sa preukázali na pokožke nežiaduce reakcie - napríklad namiesto ochrany pred oxidatívnym poškodením pokožky naopak v kombinácii s UV lúčmi oxidačný stres vyvolávali alebo sa ukázalo, že ide o endokrinné disruptory.

• Oxybenzon: Chemický UV filter s najväčším potenciálom vyvolať alergickú reakciu. Je tiež podozrivý z ovplyvňovania hormonálneho systému u ľudí. Navyše sa preukázal ako škodlivý pre životné prostredie obzvlášť pre vodné organizmy predovšetkým morské koraly.
• Octocrylén: Z podobných vlastností ako oxybenzon je podozrivý aj ďalší chemický UV filter octocrylén.

Pre citlivú a detskú pokožku sa odporúčajú opaľovacie prípravky obsahujúce fyzikálne UV filtre, ktoré UV žiarenie odráža a nevstrebávajú sa do pokožky.

Povrchovo aktívne látky

• Sodium lauryl sulfát (SLS) a sodium laureth sulfát (SLES): Látky, ktoré zaisťujú penivosť prípravkov. Sú veľmi účinnými “čističmi”, ale vlasovú pokožku vysušujú.

Ďalšie problematické zložky

• Triclosan: Konzervant, ktorého časté používanie môže prispievať k vzniku antibiotickej rezistencie.
• Iodopropynyl butylcarbamát: Konzervačná látka, ktorá dráždi pri vdýchnutí. Kvôli obsahu jódu nie je navyše vhodná pre deti alebo do prípravkov určených na ošetrenie veľkých plôch na tele, kozmetiky používané na pery alebo na ústnu hygienu.
• Silikóny: Rýchlo a efektívne zaistia vyhladenie povrchu pleti či vlasov, hebkosť a žiarivý lesk. Silikóny vlas obaľujú a zabraňujú tak vstrebaniu výživných látok z ostatnej vlasovej kozmetiky. Navyše sa silikóny z vlasov len veľmi ťažko odstraňujú.
• Etanolamíny (dietanolamín, monoetanolamín, cocamide dea): Regulátory pH a emulgátory. Sú to dráždivé látky. Dietanolamín sa navyše čiastočne vstrebáva do organizmu.
• Hliník (zlúčeniny hliníka v antiperspirantoch): V antiperspirantoch vytvára s potom gélovitú látku a bráni vylučovaniu potu. Môže sa objaviť alergická reakcia, najmä ak sú aplikované na porušenú pokožku.
• Ftaláty (Dietylftalát (DEP), Dietylhexylftalát (DEHP) a Dibutylftalát (DBP)): Používajú sa na mäkčenie plastov aj ako látky stabilizujúce vôňu. Ftaláty ale môžu narušovať hormonálnu rovnováhu. Predaj hračiek z PVC kvôli obsahu zmäkčovadiel - ftalátov je v EÚ zakázaný pre deti do troch rokov. Tie isté ftaláty však môžu byť stále súčasťou zdravotníckych pomôcok a obalov potravín. Ftaláty sa z týchto výrobkov ľahko uvoľňujú ohýbaním alebo teplom, dostávajú sa či už jedlom cez obaly potravín alebo cmúľaním hračiek do organizmu.
• Syntetické analógy pižma (musk zlúčeniny): Napriek tomu, že niektoré z týchto látok môžu alergizovať, znepokojujúci je aj ich dopad na životné prostredie. V prírode sa totiž len ťažko odbúravajú, a preto dochádza k ich kumulácii.

Nebezpečné látky v plastoch a elektronike

• PVC je plast, ktorého výroba a zneškodňovanie spôsobuje veľké problémy životnému prostrediu kvôli obsahu chlóru. PVC je nebezpečné počas celého svojho životného cyklu.
• Polykarbonáty sú tvrdé plasty, ktoré sú nebezpečné najmä ako obaly potravín. Z nich sa hlavne teplom uvoľňuje nebezpečný bisfenol A (BPA). Ten ovplyvňuje hormonálnu sústavu, vyvoláva zmeny reprodukčného systému a oslabuje imunitu. Rizikové sú najmä dojčenské fľaše, z ktorých sa bisfenol A uvoľňuje tým viac, čím je vyššia teplota nápoja a tiež nádoby na potraviny, ktoré sú zohrievané v mikrovlnnej rúre. Voľným okom sa nedá zistiť, či nádoby obsahujú bisfenol A. Dnes sa už výrobcovia na výrobku „chvália“, že bisfenol A ich výrobok neobsahuje.
• Do väčšiny elektroniky, čalúneného nábytku, matracov a ďalších výrobkov sa pridávajú brómové spomaľovače horenia. Tieto látky sa však ľahko uvoľňujú a dostávajú sa do organizmu. Boli zistené v domovom prachu, krvi aj materskom mlieku. Ovplyvňujú štítnu žľazu a hormonálnu rovnováhu a sú vysoko rizikové hlavne pre vývoj mozgu počas vnútromaternicového vývinu. Neumiestňujme elektroniku do spální, detských izieb.
• Z väčšiny nového nábytku sa uvoľňuje formaldehyd. Trvá to aj niekoľko rokov, preto je veľmi dôležité v miestnostiach s novým nábytkom a kobercami pravidelne a dôkladne vetrať. Ak si kúpime „klasický“ koberec, nábytok z drevotriesky, miestnosti pravidelne a intenzívne vetrajme aspoň jeden mesiac.
• Perfluórované látky (PFAS): Používajú sa na výrobu nelepivých povrchov a nepremokavých materiálov. Nájdeme ich najmä v kobercoch, topánkach, nábytku, športových a turistických odevoch, povrchoch panvíc a riadov (teflón). Patria k najrozšírenejším toxickým chemikáliám, ktoré boli zistené v organizmoch po celej planéte. Pri vysokých teplotách alebo poškodení povrchu sa z nich môžu uvoľniť perfluórované látky.

Ako sa chrániť pred škodlivými látkami v kozmetike a domácnosti?

• Čítajte zloženie výrobkov: Venujte pozornosť zloženiu kozmetických prípravkov a vyhýbajte sa výrobkom, ktoré obsahujú škodlivé látky. Hľadajte v zozname zložiek názov „butylphenyl methylpropional“, pretože táto látka nie je žiadna drobnosť - Európska chemická agentúra (ECHA) ju označila za škodlivú pre plodnosť, spôsobujúcu alergické reakcie na pokožke a zároveň ju vyšetruje ako možný endokrinný disruptor, ktorý môže narušiť váš hormonálny systém.
• Vyberajte si certifikovanú prírodnú kozmetiku: Známky Certifikovaná prírodná kozmetika CPK a CPK BIO sú slovenskými certifikáciami pre kozmetické výrobky obsahujúce vysoký podiel prírodných surovín.
• Testujte nové výrobky na malej ploche pokožky: Pred použitím nového kozmetického produktu ho vyskúšajte na malej ploche pokožky, aby ste zistili, či nespôsobuje alergickú reakciu.
• Nakupujte od overených výrobcov: Vyberajte si kozmetiku od overených výrobcov, ktorí dodržiavajú prísne štandardy kvality a bezpečnosti. Nekupujme podozrivo lacné výrobky z dovozu, bez slovenského návodu na použitie.
• Informujte sa o nebezpečných výrobkoch: Sledujte upozornenia Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ÚVZ SR) a Európskej komisie o nebezpečných kozmetických výrobkoch.
• Vetrajte: Miestnosti s novým nábytkom a kobercami pravidelne a dôkladne vetrajte.
• Minimalizujte používanie elektroniky: Snažte sa minimalizovať jej použitie, najmä v spálňach a detských izbách.
• Perte nové textílie: Pred použitím nového oblečenia alebo posteľnej bielizne ich preperme v horúcej vode.

Zoznam 30 najhorších chemikálií v kozmetike (podľa Marin County Cancer Project)

Hoci zoznam vznikol pred niekoľkými rokmi v Marin County v Kalifornii, stále je relevantný a upozorňuje na látky, ktorým by sme sa mali vyhýbať. Je potrebné brať tento zoznam ako orientačný a vždy si overiť aktuálne informácie o bezpečnosti danej látky.

1. Hliník: Používaný v antiperspirantoch.
2. Oxybenzon: Používaný v hydratačnom kréme, opaľovacom kréme, prostriedkoch na čistenie tváre, liečbe akné, úľave od bolesti.
3. A-Glycol: Používaný ako zvlhčovač (hydratačný prostriedok), umývanie tela, tváre, odstraňovač make-up-u, prostriedky proti starnutiu.
4. Parabény: Používané v mnohých kozmetických prípravkoch a prípravkoch osobnej starostlivosti.
5. Fenyléndiamín (PPD): Používaný v šampónoch a farbách na vlasy.
6. Ftaláty: Používané v deodorantoch, lakoch na nechty, mydlách, šampónoch, krémoch na holenie. Obmedzené v Kanade. Zdravotné riziká: Toxická pre imunitný systém; možný neurotoxín; môže obsahovať od 10 do 300 rozličných chemikálií, mnohé z nich nikdy neboli testované pre bezpečnosť.
7. Hydrochinón: Používaný na zosvetľovanie, bielenie pokožky, ako hydratačný prostriedok na tvár, prostriedok proti starnutiu, krém na opaľovanie, farba na vlasy, čistenie na tvár, hydratačný krém.
8. Triclosan: Používaný v mnohých kozmetických prostriedkoch a prostriedkoch osobnej starostlivosti.
9. Olovo: Používané vo farbách na vlasy, vlasových prípravkoch. Stopy nájdené v niektorých červených rúžoch. Podľa správy sa v EÚ minulý rok zistil výskyt olova v spájkach - látkach používaných na trvalé spájanie kovových častí. Pre olovo neexistuje žiadna bezpečná úroveň vystavenia, preto v EÚ platia prísne limity pre vystavenie v pracovnom prostredí. Olovo môžeš vdýchnuť vo forme častíc, keď sa materiály obsahujúce olovo spaľujú, recyklujú alebo keď sa z nich odstraňuje náter. Ovplyvňuje reprodukčný a kardiovaskulárny systém a môže vážne poškodiť vývoj plodu a malých detí.
10. Butylhydroxyanizol (BHA): Používaný v mnohých kozmetických prostriedkoch a prostriedkoch osobnej starostlivosti.
11. Syntetické vône (Fragrance/Parfum): Zdravotné riziká: Toxické pre imunitný systém; možný neurotoxín; môže obsahovať od 10 do 300 rozličných chemikálií, mnohé z nich nikdy neboli testované pre bezpečnosť.
12. Retinyl palmitát a vitamín A: Používané v mnohých kozmetických prostriedkoch a prostriedkoch osobnej starostlivosti.
13. Látky uvoľňujúce formaldehyd: Používané v mnohých kozmetických prostriedkoch a prostriedkoch osobnej starostlivosti.
14. Laurylsulfát sodný (SLS) a Laurethsulfát sodný (SLES): Používané vo farbách na vlasy, šampónoch, sprejoch na vlasy.
15. Triclosan: Antibakteriálna látka, dezodorant, konzervačná látka, biocíd. Používaná v antibakteriálnych mydlách, dezodorantoch, zubných pastách, ústnych vodách, prostriedkoch na tvár, čistiacich prostriedkoch.

Upozornenia Úradu verejného zdravotníctva SR a systém Safety Gate

Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ÚVZ) pravidelne upozorňuje na nebezpečné kozmetické výrobky, ktoré sa mohli dostať aj na slovenský trh. Tieto produkty boli nahlásené do systému Safety Gate Rapex, európskeho systému na rýchlu výmenu informácií o nebezpečných nepotravinových výrobkoch. Medzi problematickými výrobkami sa nachádzajú produkty s nepovolenými zložkami, ktoré môžu predstavovať riziko pre zdravie. Niektoré z nich obsahujú zámerne pridanú látku Perfluorononyl dimethicone, čo je zlúčenina príbuzná kyseline pentadekafluóroktánovej.

Úrad verejného zdravotníctva dôrazne vyzýva spotrebiteľov, aby si skontrolovali zoznam nebezpečných kozmetických výrobkov dostupný na webovej stránke Európskej komisie.

V roku 2024 prekonal systém rýchleho varovania Safety Gate všetky doterajšie rekordy v ochrane spotrebiteľov pred nebezpečnými výrobkami. Systém Safety Gate umožňuje rýchlu výmenu informácií medzi členskými štátmi EÚ, krajinami Európskeho hospodárskeho priestoru (Island, Lichtenštajnsko a Nórsko) a Európskou komisiou. Povinné hlásenia do systému Safety Gate zahŕňajú všetky nebezpečné výrobky predstavujúce závažné zdravotné a bezpečnostné riziká. Tento systém ti ako spotrebiteľovi poskytuje ochranu prostredníctvom rýchleho stiahnutia nebezpečných výrobkov z trhu.

V produktoch, ktoré si môžeš bežne kúpiť v obchodoch Európskej únie, sa čoraz častejšie objavujú nebezpečné látky ohrozujúce tvoje zdravie. Ide o najviac hlásení od zavedenia systému v roku 2003 a dvojnásobok oproti počtu spred dvoch rokov. Možno ťa prekvapí, že práve kozmetické výrobky tvoria najväčšiu časť hlásení - viac ako tretinu všetkých oznámení. Hračky predstavovali 15 % všetkých výstrah, čo by ťa malo znepokojovať najmä ak máš deti. Medzi ďalšie rizikové kategórie patria elektrické spotrebiče (10 % prípadov), motorové vozidlá (9 %) a chemické produkty (6 %).

Výzvy v presadzovaní pravidiel

Napriek rozsiahlej legislatíve na ochranu spotrebiteľov, efektívne presadzovanie pravidiel zostáva problémom. Tento problém zhoršuje rastúci trend nákupov cez internetové stránky a mobilné aplikácie. Orgány dohľadu nad trhom potrebujú viac financií, technických prostriedkov a ľudských zdrojov. Orgány nemôžu skontrolovať každý výrobok vstupujúci na trh EÚ. Oficiálne oznámenia do systému výstrah preto pravdepodobne predstavujú len „špičku ľadovca“. Európska komisia teraz pripravuje s národnými orgánmi prvú „kontrolu“ webových stránok zameranú na bezpečnosť výrobkov. Táto kontrola identifikuje porušenia pravidiel a zlepší ochranu spotrebiteľov v digitálnom priestore.

REACH a látky vzbudzujúce veľké obavy (SVHC)

Európska chemická agentúra (ECHA) spravuje nariadenie REACH 1907/2006 vrátane zoznamu látok kandidujúcich na vzbudenie veľmi veľkého znepokojenia (SVHC) a prílohy XVII, ktorá obsahuje zoznam zakázaných látok.

Látky vzbudzujúce veľké obavy (Substances of Very High Concern - SVHC) sú chemické zlúčeniny vykazujúce vlastnosti, ktoré podľa nariadenia REACH môžu mať vážne účinky na ľudské zdravie a životné prostredie. Tieto látky podliehajú zvláštnym požiadavkám na schválenie a informácie. Doteraz identifikované látky zaznamenáva Európska chemická agentúra (ECHA) do svojho zoznamu SVHC podľa čl. 59 ods. 1 nariadenia REACH.

Článok 33 nariadenia REACH vyžaduje, aby dodávateľ tovaru s obsahom uvedenej látky zo zoznamu SVHC v koncentrácii vyššej ako 0,1 % hmotnosti poskytoval príjemcovi dostatočné informácie dostupné dodávateľovi s cieľom umožniť bezpečné používanie tohto tovaru, vrátane názvu tejto látky.

Niektoré produkty Ricoh môžu obsahovať zložky, ktoré využívajú látky zo zoznamu SVHC, a všetky tieto produkty sú bezpečné pri použití podľa určenia a v súlade s príslušnými návodmi na použitie. Všetky produkty Ricoh, ktoré obsahujú látky zo zoznamu SVHC s hmotnosťou väčšou ako 0,1 % oznámenou agentúre ECHA s účinnosťou do dátumu tohto vyhlásenia, sa zaviedli do databázy SCIP s účinnosťou od 5. januára 2021.

Výrobky s označením "Blue Angel" všeobecne neobsahujú látky zo zoznamu SVHC v krytoch, častiach krytu, toneroch alebo atramentoch. V súlade s kritériami značky "Blue Angel" sa môžu uplatniť výnimky. Všetky dodávané produkty Ricoh pre produkty Office Print neobsahujú žiadne látky vzbudzujúce veľmi veľké znepokojenie (SVHC) s hmotnosťou väčšou ako 0,1 % oznámenou agentúre ECHA s účinnosťou do dátumu tohto vyhlásenia. Spoločnosť Ricoh požaduje od všetkých dodávateľov, aby sa v dieloch a materiáloch dodávaných spoločnosti Ricoh nenachádzali zakázané látky. Táto environmentálna špecifikácia sa integruje do požiadaviek smernice spoločnosti Ricoh pre dizajn a postupy vývoja produktu.

Ekologické poľnohospodárstvo a redukcia pesticídov

Pravidlá Európskej únie v oblasti ekologického poľnohospodárstva sa vzťahujú na poľnohospodárske produkty vrátane akvakultúry a kvasníc. Zahŕňajú všetky fázy výrobného procesu od osiva až po konečné spracované potraviny. Týmito pravidlami sa riadia všetky oblasti ekologickej poľnohospodárskej výroby a sú založené na niekoľkých kľúčových zásadách:

• zákaz používania GMO,
• zákaz používania ionizujúceho žiarenia,
• obmedzenie používania umelých hnojív, herbicídov a pesticídov,
• zákaz používania hormónov a obmedzenie používania antibiotík na prípady, keď je to nevyhnutné pre zdravie zvierat.

Výrobcovia ekologických produktov teda musia uplatniť rôzne prístupy na zachovanie úrodnosti pôdy a zdravia zvierat a rastlín, ako napríklad:

• striedanie plodín,
• pestovanie rastlín, ktoré viažu dusík, a iných plodín využívaných ako zelené hnojivo s cieľom obnoviť úrodnosť pôdy,
• zákaz používania minerálnych dusíkatých hnojív,
• používanie odolných odrôd a plemien, ako aj techník na podporu prirodzenej kontroly škodcov s cieľom obmedziť burinu a škodcov,
• podpora prirodzenej imunologickej ochrany zvierat,
• výrobcovia ekologických produktov musia v záujme zachovania dobrých životných podmienok a zdravia zvierat zabrániť prehusteniu zvierat.

Snaha EÚ o redukciu pesticídov

Európska komisia 22. júna navrhla prijatie právne záväzných cieľov na redukciu používania chemických pesticídov o polovicu do roku 2030. EK navrhuje, aby sa merali maximálne hladiny zvyškov pesticídov v potravinách. Dovážané potraviny obsahujúce merateľné rezíduá zakázaných látok by sa časom nemali uvádzať na trh v EÚ. To povzbudí tretie krajiny, aby obmedzili alebo zakázali používanie pesticídov, ktoré sú už v EÚ zakázané.

Pre stanovenie cieľov na národnej úrovni by sa malo vziať do úvahy, aká je v súčasnosti intenzita používania chemickej ochrany v každom štáte. Slovensko je vo využívaní prípravkov na ochranu rastlín pod európskym priemerom. Ročný predaj pesticídov na jeden hektár dosahuje 1,3 kilogramu. Niektoré krajiny v rámci EÚ majú troj až štvornásobne vyššiu spotrebu. EK žiada členské krajiny, aby si stanovili národný cieľ zníženia pesticídov, v porovnaní s priemerom od roku 2015, 2016 a 2017 sa stanovuje rozsah od 35 %, pre tých lepších cez 50 až 60 %. SR by malo spadať do rozsahu od 35 percentného zníženia používania pesticídov.

Výzvy pri zákaze pesticídov

Pred niekoľkými rokmi boli zakázané niektoré insekticídne moridlá na báze neonikotinoidov, ktoré sa aplikovali hlavne na osivo repky. V praxi to však spôsobilo problémy. Tým, že sme zakázali jednu účinnú látku na morenie, poľnohospodári boli a sú nútení niekoľkonásobne opakovať ošetrenia inými, menej účinnými látkami, ako bola zakázaná látka. Výsledok bol paradoxne opačný, lebo len v dôsledku tohto jedného opatrenia sa do životného prostredia dostáva niekoľko desiatok, niekedy možno aj stonásobne väčšie množstvo pesticídov ako v prípade morenia. Morenie sa totiž aplikovalo iba na osivo v gramových dávkach na hektár. Takto sa v praxi musia aplikovať iné látky postrekom, pri vzchádzaní repky, kde sa až 90 % postrekovej kvapaliny zbytočne dostáva na povrch pôdy. Pôda ešte v tom čase nie je pokrytá plodinou, pretože tá ešte len vzchádza. Odtiaľ sa potom insekticídy dažďom zmývajú do povrchových vôd a celkovo do životného prostredia.

Pesticídy sú dobrý sluha, ale zlý pán. Súčasnú populáciu by sme bez nich nedokázali adekvátne vyživiť a už vonkoncom nie v takých cenových reláciách a v takej dostupnosti a kvalite v akej sa dnes potraviny vyrábajú. Nahradiť pesticídy bioprípravkami sa zdá byť jednoduché, ideálne a ľúbivé riešenie, ale v súčasnosti je to nereálne. Na drvivú väčšinu pesticídov totiž dnes neexistuje adekvátna biologická alebo nechemická alternatíva. Bioprípravky sú navyše podstatne menej účinné a väčšinou aj drahšie ako pesticídy.

Jednostranné opatrenia iniciované fanatickými ochrancami životného prostredia už viackrát spôsobili väčšiu škodu ako úžitok, a to nielen životnému prostrediu, ale celej spoločnosti. Preto treba počúvať nielen ideálne názory a ilúzie nadšených aktivistov, ale najmä odborníkov, ich argumenty a holé fakty. Znižovanie používania chemických pesticídov nie je jednoduchá cesta. Tento proces potrvá niekoľko rokov. Odpoveďou by mohlo byť použitie viacerých krokov - používanie presnej techniky, odolnejších odrôd, posilnenie vedy a výskumu v oblasti prípravkov na ochranu rastlín.

tags: #ekologicky #zakazane #zluceniny