Aktivity a športové hry pre telesne postihnutých: Cesta k integrácii a rozvoju

Šport a pohybová aktivita majú nezastupiteľné miesto v živote každého človeka, a to platí obzvlášť pre osoby s telesným postihnutím. Okrem fyzických benefitov, ako je zlepšenie kondície a motorických zručností, šport prináša aj neoceniteľné psychosociálne výhody, podporuje sebaúctu, integráciu do spoločnosti a celkovú kvalitu života. Ak sa telesne postihnutý človek rozhodne venovať športu, nemá to vôbec jednoduché, keďže jeho pohybový hendikep zohráva pri výbere rozhodujúcu úlohu. Čím väčšie postihnutie, tým menej možností má. Cieľom tohto článku je priblížiť význam športových aktivít pre osoby s telesným postihnutím, predstaviť vybrané hry a aktivity, a ukázať cestu k plnohodnotnému začleňovaniu a participácii.

Hra ako nástroj rozvoja a terapie

Hry uplatňujú zručnosť, návyky a osobnostné črty. Človek sa hrou zaoberá po celý život, je to forma činnosti, ktorá sa líši od práce aj od učenia, no má špecifické postavenie. Dieťa sa cez hru vyrovnáva s okolitou realitou, rozvíja svoje schopnosti práve takým spôsobom, ktorý je mu prirodzený, príjemný a zároveň primeraný.

Pozitíva hry:

• Chápanie vecí cez hru: Hra znamená veci zažiť a stotožniť sa s tým, čo robíme.
• Hranie v kolektíve: Rozvíja osobnosť a sociálne zručnosti.
• Nerušná hra: Uspokojuje a spôsobuje radosť, pomáha odbúravať napätie.
• Tvorivosť v hre: Deti zavádzajú do hry vlastné varianty a uplatňujú svoju fantáziu. Pri hre má byť pocit voľnosti, potešenia, nezávislosti a slobody.

Postihnuté deti sa tiež radi hrajú ako každé zdravé dieťa, ale musíme brať do úvahy ich postihnutie, aby sa nezhoršil ich zdravotný stav. U mentálne postihnutých detí musíme brať ohľad na ich mentálny vek. Dôležité je do hry zapojiť celý kolektív detí, nie stále tých istých, musíme docieliť, aby sme deti zaujali a aby sa deti nezačali nudiť, pretože potom nastáva nepozornosť a vyrušovanie. Hra by nemala trvať dlho, jedna hra maximálne 20 minút.

Typy tvorivých hier:

• Hry predmetové: Dieťa manipuluje s predmetom.
• Hry úlohové, námetové: Dieťa berie na seba známu sociálnu rolu, napodobňuje činnosť dospelého.
• Dramatizačné hry: Dieťa vo svojej predstave vytvára rôzne postavy a deje.

Pohybové aktivity a hry pre telesne postihnutých

Jar je ideálny čas na to, aby sme častejšie chodili so žiakmi do prírody alebo na ihriská. Beh a chôdza sú najprirodzenejšie pohyby, a preto je dobré, keď sa v spojení s nejakými hrami využívajú v rámci rôznych aktivít so žiakmi na ihrisku alebo v prírode.

Hry zamerané na chôdzu a beh:

• Chôdza s palicami: Dvojice sa postavia za seba a v každej ruke majú palice z dreva alebo z umelej hmoty, ktorými sú obidvaja žiaci spojení.
• Chôdza s knihou na hlave: Žiaci si položia na hlavu ťažšiu knihu a pokúšajú sa s ňou chodiť najprv po rovnom teréne a potom i po schodoch, bez toho, aby si knihu pridržiavali.
• Originálne spôsoby chôdze: Na rovnom povrchu sa vyznačí úsek dlhý 15 - 20 metrov. Žiak vymyslí originálny spôsob chôdze a ostatní ho napodobňujú. Môžu využívať rôzne pomôcky.
• Beh bokom: Bežec sa postaví pravým bokom na štart a snaží sa dobehnúť za 10 sekúnd čo najďalej štýlom "cval stranou".
• Beh s novinami: Žiaci behajú s novinami na hrudi a snažia sa ich udržať bez pridržiavania. Cvičenie sa dá sťažiť slalomovými tyčami.

Hry s predmetmi a zameraním na prostredie:

• Mačka a myš: Učiteľ rozdelí žiakov do dvojíc. Predný bežec (myš) má náskok 1 - 1,5 metra. Zadný bežec (mačka) sa na úseku asi 30 metrov snaží chytiť myš a zobrať jej farebný pruh látky.
• Hra s kameňmi: Učiteľ poukladá do radu 10 kameňov vzdialených asi meter. Žiak nosí kamene do nádoby za posledným kameňom. Koľko kameňov prinesie za 20 sekúnd?
• Rýchle hľadanie: Učiteľ pripraví priestor 12x12 metrov s téglikmi hore dnom, pod ktorými sú ukryté papieriky 3-4 farieb. Žiaci zbierajú čo najviac papierikov určenej farby.
• Rýchla lopta: Medzi dva stromy sa napne povraz 2,5 metra nad zemou. Žiak sa pokúša prehodiť volejbalovú loptu cez povraz a chytiť ju skôr, než sa dotkne zeme.
• Zber predmetov pri behu: Učiteľ vymedzí bežecký okruh a vytvorí družstvá. Každé družstvo zbiera a prenáša rôzne predmety (loptičky, kamene, plechovky) umiestnené okolo trate.

Meditatívne behanie:

Podľa nemeckého pedagóga prof. Schleskeho je možné s meditatívnym behaním začať okolo 14. roku. Uvoľnené a rytmické behanie pôsobí psychoregulatívne, pomáha odbúravať napätie a stav podráždenosti. Aktívna práca svalov pomáha k dobrému pocitu a pohode.

• Beh so zameraním na stav tela: Žiak sa sústreďuje na rytmus a prácu s nohami.
• Sústredenie na dýchanie: Sledovanie rytmu dýchania, počúvanie zvukov pri dýchaní, výdychy akoby z centra tela.
• Zameranie na myseľ: Snaha zabudnúť na každodenné problémy, vytváranie príjemných obrazov.
• Zameranie sa na príjemný kontakt nôh: Kontakt s mäkkým podkladom alebo bosých nôh s upraveným trávnikom.
• Zameranie sa na prírodu: Pri rytmickom behu si všímame prírodné prostredie - lúky, les, park. Žiaci vnímajú vánok, slnečné lúče, vôňu lesa a podobne.

Paralympijský šport a jeho história na Slovensku

Paralympijské hnutie a šport zdravotne znevýhodnených osôb má bohatú históriu a na Slovensku prešlo významným vývojom.

Začiatky paralympijského športu vo svete:

História paralympijského športu sa začala písať v Anglicku na konci druhej svetovej vojny. V roku 1944 britská vláda vytvorila liečebno-rehabilitačné centrum pre vojenských veteránov, zamerané na vozičkárov s poranením chrbtice a miechy. Vedením centra bol poverený Ludwig Guttmann.

Dňa 29. júla 1948, v deň slávnostného otvorenia XIV. OH v Londýne, 16 pacienti z viacerých rehabilitačných stredísk súťažili v areáli lukostreleckého centra na I. stoke-mandevillských hrách. O dva roky neskôr už štartovalo 60 pretekárov zo 14 družstiev. Vďaka účasti pretekárov z Holandska získali súťaže punc medzinárodných. Dr. Guttmann napokon úspešne presadil svoju víziu a v roku 1960 sa uskutočnili v Ríme I. paralympijské hry.

V roku 1964 bola založená Medzinárodná organizácia telesne postihnutých športovcov (ISOD). Medzinárodný paralympijský výbor (IPC), riadiaci orgán paralympijského hnutia, bol ako medzinárodná nezisková organizácia založený 22. júla 1989 v nemeckom Düsseldorfe.

Paralympijský šport na Slovensku:

Za míľnik paralympijského športu na Slovensku sa považuje rok 1993, keď rozdelením ČSFR vznikla samostatná Slovenská republika a následne aj samostatné športové federácie. V septembri 1993 bolo Slovensko prijaté za riadneho člena Medzinárodného paralympijského výboru (IPC).

SLOVENSKÝ PARALYMPIJSKÝ VÝBOR vznikol v januári 1995 z iniciatívy štyroch zväzov zastupujúcich telesne, zrakovo, mentálne a sluchovo postihnutých športovcov a do IPC bol prijatý 3. júna 1995. Na Slovensku sa športovci so zdravotným znevýhodnením rôzneho druhu venujú z letných paralympijských športov paraatletike, boccii, paracyklistike, paralukostreľbe, paradrezúre, paraplávaniu, parastolnému tenisu, parastreľbe, paravolejbalu, goalballu, tenisu na vozíku, paraveslovaniu, paratriatlonu, parataekwondo a paratlaku na lavičke. Počas 25 rokov sa slovenskí paralympionici zúčastnili na 13 PH a ZPH, na ktorých vybojovali úctyhodných 114 medailí, z toho 34 zlatých! Ďalšie stovky vzácnych kovov by sa dali napočítať zo svetových a európskych šampionátov a iných významných podujatí.

História športu telesne postihnutých na Slovensku:

V roku 1961 bola rozhodnutím ÚV ČSTV založená komisia pre telesne postihnutých športovcov. Jej úlohou bolo zakladať oddiely telesne postihnutých pri telovýchovných jednotách a organizovať ich činnosť. Na Slovensku sa ľudia dali do pohybu až o osem rokov neskôr.

Dňa 28. februára 1969 sa na Základnej deväťročnej škole pre slabozraké deti na Svrčej ulici v bratislavskej Karlovej Vsi stretlo pár nadšencov na zakladajúcej schôdzi klubu telesne postihnutých športovcov. Medzi zakladateľmi bola aj Anna Maršíková. Ako prvý sa ujal volejbal, ktorý sa učili úplne od začiatku. Popri volejbale sa začali venovať aj ďalším pohybovým aktivitám. „Šport nám pomáhal prekonávať naše hendikepy,“ spomína A. Maršíková. Klub vstúpil do štruktúr TJ Vinohrady BSP Bratislava a prijal názov Prvá telovýchovná jednota telesne postihnutých športovcov.

Už dva mesiace po vzniku klubu sa zúčastnili na Celoštátnom prebore vo volejbale telesne postihnutých v Prahe a na III. majstrovstvách republiky v stolnom tenise v Hradci Králové. V septembri nasledoval štart v Ostrave na IV. majstrovstvách ČSSR v ľahkej atletike a v októbri v Pardubiciach na celoštátnych pretekoch v plávaní. V roku 1970 klub vystupoval už pod názvom TJ Mladosť. V roku 1971 sa 27 športovcov dostalo pod krídla horolezeckého oddielu TJ IAMES Bratislava a vydržali tam takmer 26 rokov. Na športoviskách sa objavili aj prví vozičkári.

Klub nadviazal medzinárodné kontakty a zavítal napríklad na medzinárodné športové hry do maďarského Gödölö či švédskeho Štokholmu. Trojstretnutie miest Bratislava - Štokholm - Budapešť zasa organizovala v auguste 1972 slovenská metropola. V auguste 1973 videla Bratislava aj I. celoslovenské hry paraplegikov. V júni 1974 už organizovali v Bratislave po prvýkrát majstrovstvá ČSSR paraplegikov.

Rozvoj športu vozičkárov na Slovensku je spojený aj s menom MUDr. Danice Studenej, ktorá sa myšlienkou organizácie ich športových podujatí začala vážne zaoberať v polovici 80. rokov. V máji 1988 sa jej podarilo zorganizovať prvé celoslovenské športové stretnutie vozičkárov v petržalskom sade Janka Kráľa. V roku 1993 sa na tenisových dvorcoch Slovana Bratislava uskutočnil prvý medzinárodný turnaj v tenise vozičkárov na Slovensku. O dva roky neskôr bol uvedený ďalší vozičkársky šport - boccia. Medzi priekopníkov zimných paralympijských športov patril zrakovo postihnutý Jozef Búroš a Peter Matiaško, ktorý po úraze v bani začal lyžovať na protéze.

Boccia: Šport pre široké spektrum telesne postihnutých

Jednou z možností pre telesne postihnutých je boccia, paraolympijský šport určený pre najširšie spektrum telesne postihnutých. Boccia je šport podobný hre pétanque alebo curling, a je vhodná aj pre tých, ktorí dokážu len "milimetrovo" pohnúť hlavou alebo prstami.

Boccii sa už niekoľko rokov venujú aj v občianskom združení ZOM Prešov, ktoré sa zapája aj do slovenskej boccia ligy. Donedávna sa všetky kolá odohrávali iba v rámci západného alebo stredného Slovenska. Vďaka podpore U. S. Steel Košice a Karpatskou nadáciou sa situácia zmenila, a 24. apríla sa v Prešove premiérovo hostili hráči boccie v rámci tretieho ligového kola jednotlivcov kategórie BC3, čo je stupeň telesného postihnutia. Hráčom sú k dispozícii asistenti, ktorí na základe ich pokynov nastavujú špeciálne rampy, do ktorých umiestňujú loptičky. Podujatie sa odohrávalo v priestoroch telocvične ZŠ Mukačevská v Prešove.

Podľa R. Sabatulu je cieľom vybrať hráčov, na základe ktorého budú najlepší reprezentovať našu krajinu na najbližších paraolympijských hrách v Rio de Janeiro v roku 2016. Občianske združenie ZOM Prešov z grantu pokrylo aj niekoľko ďalších športovo-spoločenských akcií. V máji napríklad zorganizovali vydarené podujatie Boccia Duel Max, kde zápolili ZOM Prešov a OZ Barlička. Ďalšou veľkou akciou organizovanou OZ ZOM Prešov bol Boccia Day v obci Podlipníky, spojený s benefičným festivalom Koliesko 2014. U. S. Steel Košice je firma, ktorá sa veľmi zaujíma o to, čo sa deje v jej okolí a podporuje potreby ľudí s ťažkým telesným postihnutím.

Vzdelávanie a podpora detí so zdravotným znevýhodnením

Deti so závažným viacnásobným znevýhodnením potrebujú podporu vo všetkých oblastiach denného života. Ich hrové aktivity sa vyvíjajú pomalšie, potrebujú veľa opakovaní. Často odmietajú neznáme a zotrvávajú v osvojených zručnostiach. Pri kompenzácii znevýhodnením môže hrať dôležitú úlohu zrak. Preto je dôležité tieto deti čo najskôr podchytiť a podporiť ich, ak je to možné, aby sa naučili zrak používať. S primeranou podporou a v podnetnom prostredí často dosahujú viac, ako sa očakávalo.

Dôležité faktory pri práci s deťmi so znevýhodnením:

• Bdelosť: Je dôležité rozpoznávať stavy bdelosti a aktivity dieťaťa. Úroveň bdelosti sa môže veľmi rýchlo meniť.
• Naladenie na hru: Deti sa líšia v schopnosti udržať pozornosť a v jej zameraní.
• Zmyslové kanály: Každý zmyslový kanál je ako brána k vnímaniu sveta.
• Komunikačné možnosti: Deti môžu dať najavo svoje želanie pomocou reči tela, zvukov, gest.
• Správne polohovanie: Má vplyv na úroveň bdelosti a schopnosť interakcie.
• Pohybové možnosti: Zisťujeme, ako môže dieťa aktívne skúmať prostredie.
• Zvýšená alebo znížená citlivosť voči podnetom: Podnet má byť primerane silný, aby si ho dieťa všimlo, alebo aby pre neho nebol ohrozujúci.

Kvalita hry môže byť iná, podporujeme dieťa podľa jeho vývinovej úrovne. Hra je na rozdiel od stereotypného správania viac iniciovaná a kontrolovaná dieťaťom, častejšie sa mení, obsahuje viac napätia medzi očakávaním a prekvapením. Odporúča sa rešpektovať stereotypné správanie a vnášať do neho zmenu, napríklad pridaním zvončeka do obľúbenej hračky.

Metódy podpory a rozvoja:

• Metóda bazálnej stimulácie (Frölich 1995): Podporuje uvedomovanie si svojho tela cez telesné, vestibulárne, vibračné zážitky.
• Veronika Sherborn, pohybová pedagogika (1990): Podporuje intenzívnejšie uvedomovanie si tela, komunikácie a pohybových schopností.
• Podpora komunikácie hravým senzopatickým spôsobom (Hellendoorn a Scholtens, 1991): Dospelý ponúka dieťaťu aktivity s hmatovo zaujímavým materiálom a sleduje jeho iniciatívu.
• Aktívne učenie (Lilli Nielsenová, 1992): Hľadá možnosti, ako deti aktivizovať a umožniť im učenie. Okolie dieťaťa je potrebné prispôsobiť tak, aby dieťa mohlo aj najmenším pohybom niečo ovplyvňovať.
• Hrový tréning: Podporuje schopnosť naplánovať a previesť nejakú činnosť, s modelovaním herných aktivít a obmieňaním materiálov.

Zmyslové kvality hračiek:

Zmyslové kvality hračiek sú dôležité pre všetky fázy hry. Prispôsobujeme ich dominantnému zmyslu dieťaťa.

• Hmat: Tvar a povrch hračky majú byť pre dieťa dobre vnímateľné. Pri masáži sa používajú rôzne žinky, oleje, telové mlieka; perličkový vodný kúpeľ na nôžky, kúpeľ rúk vo vode s penou.
• Vibračné podnety: Hudba a zvuk spôsobujú vibrácie. Dieťa sa môže dotýkať bubienka, hrudníka, hrdla pri spievaní a vnímať vibrácie hmatom.
• Zvuk: Motivujúce sú hračky vydávajúce pri pohybe zvuk.
• Vizuálne podnety: Pre ležiace deti sú zaujímavé zavesené pohyblivé hračky, ktoré vidno dobre zospodu. Často sú nutné výrazné zrakové podnety a úpravy prostredia s voľbou vhodného osvetlenia, kontrastu, farby.

Rodičia by mali dôkladne zvážiť, či by nebolo dobré vynaložiť isté úsilie na to, aby deti so zdravotným postihnutím posmeľovali v ich snažení o normálny život a pohovoriť si o výhodách a nevýhodách športu s odborníkmi a terapeutmi.

Škola a klubový šport pre deti so zdravotným znevýhodnením

Vzdelávanie detí a mládeže so zdravotným znevýhodnením prostredníctvom pohybu, hier a športu by sa malo realizovať v rámci každodennej školskej praxe. Pri individuálnej a kolektívnej podpore je potrebné brať do úvahy rôzne požiadavky detí s ohľadom na ich postihnutie.

Škola ako svet športu:

• Školy by mali zabezpečiť, aby športové zariadenia boli vhodné aj pre deti so zdravotným znevýhodnením a aby boli vybavené športovými potrebami.
• Rodičia môžu s prípadnou podporou športových klubov oboznamovať školy o dôležitosti pohybu, hier a športu pre osobnostný rozvoj detí.
• Deti so zdravotným znevýhodnením by sa mali zúčastňovať bežných hodín telesnej výchovy, ako aj školských športových súťaží a športových festivalov.

Klubový šport:

• Možnosti miestnych športových klubov by sa mali využívať na mimoškolské športové aktivity pre deti so zdravotným znevýhodnením v blízkosti ich domova.
• Mnohé športové organizácie už ponúkajú športové programy a podujatia, ktorých sa môžu zúčastňovať znevýhodnené deti aj deti bez znevýhodnenia.
• Aj keď kluby neponúkajú inkluzívne športové programy, je žiaduce hovoriť o integrácii detí priamo s trénerom alebo vedúcim klubu.

Vybavenie vhodné pre deti a mládež so zdravotným znevýhodnením:

Vďaka veľkému výberu kvalitných pomôcok sa snažíme deťom so zdravotným znevýhodnením poskytovať takú starostlivosť, ktorá je pre ich štádium vývoja najlepšia. Pomôcky podporujú pohyblivosť a motoriku, teda správne a stabilné držanie tela, stavanie sa na nohy v správnom čase a fyziologickú chôdzu. Dieťa získa pocit voľnosti a väčšiu samostatnosť aj sebaistotu, a to pri bežných činnostiach, aj vo voľnom čase.

Deti s protetickým vybavením, ktoré chcú aj intenzívnejšie trénovať, získajú mnoho aj vďaka špeciálnej kombinácii bežnej protézy so športovou protézou. Skladá sa zo športového kolenného kĺbu pre deti a z dynamickej športovej protézy chodidla Runner junior, vďaka ktorej sa najmä aktívnym deťom otvára nová perspektíva športovej budúcnosti.

Slovenský zväz zdravotne postihnutých (SZZP)

Slovenský zväz zdravotne postihnutých - SZZP vznikol 5. mája 1990. Od svojho vzniku svoje aktivity a služby pre zdravotne postihnutých občanov neustále rozširuje. SZZP je dobrovoľným občianskym združením zdravotne postihnutých občanov, ako aj ďalších občanov Slovenskej republiky, združujúcich sa na princípoch demokracie, humanity, slobody náboženského a politického presvedčenia, vzájomného porozumenia a spolupráce. SZZP je nepolitickou organizáciou a riadi sa princípmi humanity a charity.

SZZP spolupracuje s občianskymi združeniami, s orgánmi štátnej a verejnej správy, so zastupiteľskými zbormi, masmédiami, právnickými a fyzickými osobami pri presadzovaní oprávnených požiadaviek zdravotne postihnutých občanov najmä v oblasti sociálnej pomoci, zdravotníctva a spoločenskej i pracovnej integrácie. Vykonáva sociálnu prevenciu, poskytuje sociálne poradenstvo a sociálne služby. Ďalej vykonáva programy zamerané na vyhľadávaciu, nápravnú, sociálno-rehabilitačnú, rekondično-integračnú činnosť a vzdelávaciu činnosť. Neoddeliteľnou súčasťou je aj terénno-sociálna práca, práca s rodinou a spolupráca s ďalšími zainteresovanými subjektami. Zameriava sa na vytváranie vhodných pracovných, spoločenských a kultúrnych podmienok života zdravotne postihnutých občanov. Spolupracuje s medzinárodnými a partnerskými organizáciami v zahraničí.

tags: #ake #aktivity #hry #su #dobre #pre