Obdobie staroby a starnutia patrí neodmysliteľne k životu jedinca. S premenou spoločnosti je spojený aj samotný fakt starnutia celej populácie, nakoľko stúpa počet ľudí v seniorskom veku. Hoci je starnutie sprevádzané nespočetnými zmenami, či už v oblasti biologickej, psychickej alebo sociálnej, nemala by byť táto etapa pre seniorov šedým obdobím. Seniori by si mali vyberať, akým smerom sa ich život bude uberať a jednou z alternatív aktívneho a zmysluplného trávenia času a reakcií na zmenu je zapojenie sa do procesu vzdelávania.
U nás, rovnako ako aj v iných (ale i v rozvojových krajinách, ako je napríklad India, Čína, Kórea) členských štátoch Európskej únie rastie počet seniorov. To jasne dokazuje demografický vývoj populácie. Podľa údajov štúdie Eurostatu (2014) sa v rámci Európskej únie za posledných päťdesiat rokov v priemere zvýšila priemerná dĺžka života o desať rokov, pričom v roku 2012 dosiahla úroveň 80,3 rokov a podľa predikcie bude naďalej stúpať. Je to dané najmä tým, že sa vďaka medicínskemu a technickému pokroku prudko zvyšuje kvalita života. Z toho dôvodu je treba hľadieť na proces starnutia populácie ako na prirodzený jav.
Samotné vzdelávanie je dlhšiu dobu vnímané ako ľudská potreba a zďaleka už nie je považované rýdzo za profesijnú záležitosť a predstava o tom, že vzdelávanie je doménou obdobia detstva a mladosti, je už dávno prekonaná. Neoddeliteľnou súčasťou je potreba celoživotného vzdelávania a učenia seniorov. Vzdelávanie seniorov poskytuje široký priestor pre uplatnenie vedomostí a znalostí pedagogicko-sociálneho charakteru. Celonárodným problémom sa totiž stáva demografická panika z dôvodu starnutia populácie.
Edukácia seniorov: Špecifiká a význam
Edukácia seniorov je vnímaná ako celoživotná výchova a je nevyhnutnou súčasťou života moderného človeka súčasnej doby. Vzdelávanie klientov vyššieho veku by malo naplňovať vzdelávacie potreby podľa ich osobných záujmov. Aj v tomto prípade je edukácia cieľavedomý proces so svojím poslaním, smerom a výchovným cieľom. Pomocou vzdelávacieho procesu je možné ovplyvňovať vzorce správania, hodnotovú orientáciu či postoje klientov vyššieho veku. Každopádne vzdelávanie predstavuje významný prostriedok k obohateniu života postproduktívnej generácie.
Od polovice 20. storočia sa začala uplatňovať samostatná veda a to gerontagogika - pôvodne išlo o teóriu výchovy a vzdelávania pre starých ľudí a ľudí v starobe. V dnešnej dobe sa na túto vedu prihliada ako na edukáciu seniorov, preseniorskú edukáciu a proseniorskú edukáciu. Mühlpachra (2004, s. 122) zdôrazňuje, že sa „vzdelávanie v staršom veku stáva nutnou podmienkou pochopenia života v stále meniacom sa svete.“ Podľa výskumných pozorovaní sa preukázalo, že aj starší ľudia majú dostatočný kapitál pre učenie sa a vzdelávanie. Fyzická výkonnosť postupne s vekom klesá a ubúda, psychická výkonnosť - pri správnej stimulácii - je stále na vrchole. Vzdelávanie seniorov je potrebné vnímať ako formu socioedukatívnej intervencie.
Historický vývoj a prínosy vzdelávania seniorov
Vzdelávanie ako prostriedok k riešeniu spoločenských problémov nie je novým poznatkom. Napríklad už Sokrates stotožňoval nevedomosť so zlom a Komenský uvádzal, že vzdelávanie by malo byť pre každého. Ani vzdelávacie potreby starnúcej generácie by nemali byť opomínané, nakoľko „človek sa učí, pokiaľ žije.“ Vyspelé štáty Európy sa začali vzdelávaniu tejto skupiny venovať až v 80. rokoch 20. storočia. Postupne sa začala rozširovať ponuka vzdelávacích programov a dôraz je čoraz viac kladený na kvalitu života v séniu. Obdobie vyššie veku je vnímané ako obdobie výziev a nových príležitostí. V 90. rokoch dochádza k rozvoju proseniorskej edukácie (Benešová, 2014).
Vzdelávanie seniorov predstavuje „špecifickú a relatívne samostatnú sféru vzdelávania dospelých.“ (Šerák, 2009, in Špatenková, Smélaková, 2015, s. 71).
- Koncept aktivizácie v kontexte sociálnych služieb - vzdelávacie aktivity sú ponímané ako jedna z alternatív aktivizácie seniorov.
- Sebarealizácia - potenciál sebarealizácie v neskorších fázach ontogenézy by nemal byť v žiadnom prípade podceňovaný, práve naopak, môže byť facilitovaný vzdelávaním, ktoré napomáha rozvoju osobnosti, integrácii celoživotných skúseností, naplňuje ich sebaaktualizáciu a podobne.
Primárnou premisou akýchkoľvek vzdelávacích aktivít zameraných na klientov vyššieho veku je fakt, že jedinec je schopný sa učiť vo všetkých životných etapách, vrátane staroby. Uvedené tvrdenie je vnímané ako východisko všetkých vzdelávacích aktivít pre túto cieľovú skupinu. Netreba zabúdať, že vzdelávanie v tomto veku života človeka má určité špecifické atribúty. Významnú a východiskovú úlohu v oblasti vzdelávania seniorov zohráva otázka motivácie a dostatočnej zainteresovanosti. Práve v tomto smere nachádza uplatnenie sociálny pracovník.
Vzdelávanie seniorov je samostatná sféra edukácie dospelých, ktorá má spoločné atribúty so záujmovým vzdelávaním, ako je napríklad dobrovoľnosť, orientácia na voľný čas, saturácia individuálnych potrieb a zároveň má niektoré charakteristické vlastnosti a to motívy, ciele, a odlišuje sa najmä vyhradením zameraním sa na osoby v postproduktívnom veku. Šerák (2009) upozorňuje na to, že edukačné aktivity zamerané na seniorov by mali mať záujmový a neutilitárny charakter kvôli meniacim sa demografickým situáciám, vďaka ktorým nadobúda stále väčší význam i ďalšie profesijné vzdelávanie starších osôb, napríklad rekvalifikačné a kvalifikačné vzdelávanie.
Edukácia má vysokú individuálnu ľudskú i spoločenskú hodnotu. Prináša výhody jedincovi v akomkoľvek veku, pričom v každej etape života má vzdelávanie iný rozmer a cieľ. Vo vyššom veku vzdelávanie nevybavuje jedinca informáciami pre dobývanie sveta, ale stáva sa procesom, ktorý zmysluplne kultivuje čas jedincov v seniorskom veku. Pri vzdelávaní klientov vyššieho veku by malo ísť najmä o bežný život, mali by získavať poznatky o tom, čo je im v živote blízke a to čo môžu ešte využiť.
Cieľ vzdelávania súvisí so znalosťami potrieb seniorov - zistenie oblastí záujmov napomáha vytvárať programy vzdelávania šité na mieru. Vzdelávacími aktivitami môžeme napríklad prispieť k adaptácii, napomôcť pri orientácii v nových situáciách, vďaka vzdelávaniu dostáva senior informácie o dianí okolo seba, má možnosť samostatne sa rozhodovať a nebyť závislý na svojom okolí. Edukácia klientov sociálnych služieb napomáha pri hľadaní nových istôt, nového zmyslu žitia a nových postojov k životu a preto sa musí tento fakt premietať pri koncipovaní a realizácii vzdelávacej politiky (Palán, Langer, 2008). Konkrétnymi prínosmi vzdelávania klientov v poslednej životnej etape je prispievanie k mobilizácii intelektových a kognitívnych funkcií, k upevňovaniu fyzického a duševného zdravia, či k posilňovaniu sebadôvery a tým aj k životnej spokojnosti, ako aj pomoc pri orientácii v dnešnom rýchlo meniacom sa svete.
Univerzity tretieho veku (UTV) na Slovensku
Myšlienka vzdelávania seniorov na Slovensku sa začala formovať začiatkom 90. rokov 20. storočia. Východisková idea pre vznik UTV, ktorá by sa orientovala na starších občanov, vznikla na podnet Jednoty dôchodcov na Slovensku, Ministerstva školstva, mládeže a športu SR, Ministerstva zdravotníctva SR, Ministerstva sociálnych vecí SR a Univerzity Komenského v Bratislave. Prvá UTV na Slovensku bola zriadená rozhodnutím Vedeckej rady UK v Bratislave.
Pri zakladaní UTV sa inšpirovali poznatkami zo zahraničných UTV (hlavne francúzskych a poľských), prvými skúsenosťami z Akadémie tretieho veku v Olomouci a v Trenčíne, ako aj teóriou celoživotného vzdelávania. Odborným garantom pre tvorbu prvého študijného programu sa stala Katedra vzdelávania dospelých, dnes Katedra andragogiky FFUK v Bratislave. Medzi osobnosti, ktoré prispeli k otvoreniu prvej UTV na Slovensku, patria prof. RNDr. Pavol Hrnčiar, DrSc., PaedDr. Marta Fittová a doc. PhDr. Rozália Čornaničová, CSc.
V roku 1990 vznikla prvá UTV na Slovensku a v roku 1991 sa ponuka pre seniorov rozšírila aj na Jesseniovu lekársku fakultu UK v Martine. V roku 1992 nasledovali ďalšie univerzity v Banskej Bystrici a v Košiciach.
Univerzity tretieho veku sa v prvej etape realizovali v súlade so zákonom č. 172/1990 Zb. o vysokých školách, neskôr v súlade so zákonom o ďalšom vzdelávaní č. 386/1997 Z.z. V roku 2010 sa do zákona o celoživotnom vzdelávaní dostala zmienka o vzdelávaní seniorov. Metodickým a poradným orgánom sa pre UTV na Slovensku stala Asociácia univerzít tretieho veku na Slovensku, ktorá bola založená v Košiciach.
Univerzity tretieho veku v európskom kontexte
Myšlienka vzdelávania seniorov je v Európe známa už takmer 40 rokov, keď v roku 1973 bola otvorená prvá UTV na svete v meste Toulouse vo Francúzsku. Ponuky v jednotlivých krajinách sa líšia obsahom, rozsahom i organizáciou štúdia. Vzdelávacie kurzy sú pre seniorov ponúkané nielen ako univerzity tretieho veku, ale aj ako seniorské akadémie pri univerzitách alebo ako univerzity voľného času a univerzity každého veku.
Univerzity tretieho veku (U3A) vo Veľkej Británii nie sú centralizované iba pri univerzitách, ale sa realizujú aj v menších mestách a strediskách. Na mnohých seniorských programoch sa v rámci Európy popri univerzite podieľa aj mesto, či kultúrne ustanovizne, ako sú napr. múzeá a kultúrne centrá.
Štruktúra a obsah štúdia na UTV
Pre obsah štúdia bol v prvom roku (1990/91) stanovený všeobecný ročník, ktorý ponúkal základ predmetov, ktoré sa plánovali v ďalších rokoch ponúknuť. V druhom študijnom roku už mala prvá UTV na Slovensku v ponuke 9 študijných odborov a 407 študentov. Štúdium sa stalo dvojročným a bolo určené len pre dôchodcov. Neskôr sa štúdium predĺžilo a rozšírila sa aj ponuka jeho obsahu.
Seniorskí študenti majú odlišné vzdelávacie záujmy i postoje k vyučovaciemu procesu. Prejavujú záujem o preberanú problematiku, chcú informácie učiteľa rozšíriť a využiť vlastné vedomosti a skúsenosti pre doplnenie obsahu prednášanej problematiky. Ďalšou skutočnosťou, ktorá charakterizuje UTV na Slovensku, je vysoký podiel žien. Demografické zmeny ovplyvnili aj možnosti štúdia seniorov na slovenských univerzitách. Pre niektoré regióny, či mestá a ich univerzity tretieho veku to znamená zvýšenie počtu záujemcov o štúdium natoľko, že je potrebné na prijatie čakať.
Financovanie UTV na Slovensku a medzinárodná spolupráca
V našich podmienkach je otázka financovania UTV dosť problematická, lebo je ponechaná na samotné vysoké školy a organizátorov seniorského vzdelávania. Jediným zdrojom financovania štúdia na UTV, na rozdiel od mnohých štátov EU, je „školné“ uhrádzané účastníkmi vzdelávania. V susednom Poľsku sa osvedčuje trojzložkový model financovania: účastník- mesto - štát (univerzita). V Česku sa na financovanie UTV využívajú dotačné prostriedky.
Napriek problémom, ktoré UTV na Slovensku majú, podarilo sa realizovať niekoľko celoslovenských odborných seminárov a konferencií a to k 5., 10. aj 15. výročiu UTV a semináre k aktuálnym témam života seniorov. Slovenské UTV sú zapojené do rôznych projektov Európskej únie, ktoré umožňujú seniorom v rámci mobilít získavať skúsenosti priamo v teréne v partnerskej organizácii a v rámci riešenia úloh projektu získavať nové informácie s možnosťou komparácie.
Slovenské UTV sú združené v Asociácii UTV na Slovensku - ASUTV, ktorá od roku 1994 zabezpečuje popri informačnej a združovacej úlohe aj poradenstvo a vzájomnú spoluprácu.
Súčasné fungovanie UTV a výzvy do budúcnosti
Podmienky pre vzdelávanie seniorov i vzdelávacie systémy v rámci Európy sú rôzne. Diskusie v EFOS, ale aj naša vlastná situácia nás núti zamýšľať sa nad rozšírením možností a doplnením systému vzdelávania seniorov na Slovensku. Nová náplň seniorského vzdelávania by mala vychádzať z oddialenia dôchodku a posunutia vekovej hranice stanovenej pre odchod do dôchodku. V tomto zmysle by sme mohli uvažovať o vzdelávaní starších aj pre potreby pracovného trhu, pre flexibilné riešenie pracovných situácií a hľadaní možností pre ľudí 50+.
Je potrebné presvedčiť verejných činiteľov a vládnych predstaviteľov o celospoločenskom prospechu z programov vzdelávania. Štúdium nielenže stimuluje účastníkov pre mentálne a sociálne aktivity, ale ich aj orientuje k rozvoju vlastných záujmov. Benefity z účasti seniorov na vzdelávaní sa prejavujú postupne pri riešení zdravotných, sociálnych či celospoločenských otázok.
Edukácia seniorov v zariadeniach sociálnych služieb
Ak to je so vzdelávaním seniorov v zariadeniach sociálnych služieb? Majú klienti v zariadeniach pre seniorov dostatočnú motiváciu učiť sa nové veci a získavať informácie? Majú možnosť prispôsobiť sa meniacim sa podmienkam súčasnej spoločnosti? Celoživotné vzdelávanie sa stalo významnou spoločenskou tematikou vyspelej európskej spoločnosti. Potreba rozširovať vlastné vzdelanostné platformy sa dotýka aj seniorskej populácie.
Oblasť vzdelávania seniorov je nezvyčajne široká a netvorí žiaden jednotlivý a vzájomne previazaný systém. Môže mať charakter neprofesijného všeobecného seniorského vzdelávania. Najčastejšie ide napríklad o výučbu počítačovej gramotnosti, trénovanie pamäte. Marhánková (in Šucha, Charvát, Řehan eds., 2011, s. 39) uvádzajú, že zásadnú úlohu zohrávajú „vzdelávacie aktivity ponúkané v centrách pre seniorov.“ Zároveň dodávajú, že subjektívny význam týchto aktivít prekračuje úzko vytýčený koncept celoživotného vzdelávania. Vzdelávacie aktivity predstavovali dôležitý mechanizmus štrukturácie času, budovanie sociálnych väzieb a v neposlednom rade významný zdroj sebanaplnenia a sebavedomia.
Czesana, Matoušková (2006) vo svojom výskume uviedli, že seniori, ktorí sa počas jedného roka sústavne zúčastňovali cyklu vzdelávacích príležitostí pre nich určených, záujmové vzdelávanie hodnotili kladne a videli v ňom zmysel. Ďalej uviedli, že vzdelávaním kvalitne trávia svoj voľný čas, každá vzdelávacia činnosť im priniesla nové informácie a vzdelávanie taktiež vnímali ako istú spoločenskú udalosť.
Spektrum alternatív vzdelávania z pozície gerontagogiky je veľmi široký. V zariadeniach sociálnej starostlivosti je poskytované osobám so zníženou sebestačnosťou, kde sa stáva okrem iných pomocných činností jeden z nástrojov podporujúcich zapojenie sa do bežného života. Aktivity s hernou povahou majú stimulujúci účinok pre ďalšiu hernú aktivitu. Treba mať na zreteli, že každé vzdelávanie by malo mať vytýčený cieľ. Vzdelávajúci, teda v našom prípade klient sociálnych služieb by mal vedieť, prečo sa vzdeláva a z akého dôvodu. Bez stanovenia cieľa býva cesta úspechu nielen vo vzdelávaní neistá.
Vzdelávanie klientov sociálnych služieb je dôležité najmä pre rozvoj komunitného života. „Človek zostáva sociálnou bytosťou, jej život je automaticky spojený s procesom učenia“ (Kopecký, 2004, s. 87). Seniori by mali mať možnosť výberu aktivít vo vzdelávaní. Jedinci, ktorí sú vo svojej podstate menej aktívni, potrebujú ponuku. Bez ponuky a možnosti výberu by mohol jedinec upadnúť do nudy a postupne až do depresie. Ponuku rôznorodých aktivít v oblasti vzdelávania by mala ponúkať inštitúcia jednak pre klientov sociálnych služieb priamo v pobytovom zariadení, ale táto možnosť by mala byť ponúkaná i seniorom v domácom prostredí, hoci je to obťažnejšie, nakoľko to buď neumožňuje zdravotný stav, vzdialenosť do zariadenia či zlá ekonomická situácia z dôvodu zníženej životnej úrovne.
Zásady edukácie seniorov
Vo vzdelávacom procese seniorov musia byť dodržané určité zásady edukácie:
- Zásada ľudskosti - táto zásada je orientovaná na osobnosť vzdelávaného, jeho ľudskú individualitu s právom na vlastné rozhodnutie a vlastný rozvoj. Pri vzdelávaní je podporovaný morálny aspekt, úcta, vzájomný rešpekt, komunikácia a rovnosť vo výchove a vzdelávaní klienta sociálnych služieb a sociálneho pracovníka. Významnú zložku tejto zásady tvorí empatia, umenie načúvať, podpora seniorov, dôvera v spolupráci, prosociálne správanie. Zásada ľudskosti akceptuje telesné, psychické i sociálne zmeny seniorov.
- Zásada vedeckosti - všetky sprostredkované informácie musia byť v zhode s vedou, vedeckým poznaním z danej oblasti a musia byť založené na pravde. Nevyhnutnou podmienkou sociálneho pracovníka je neustále osvojovanie a rozvíjanie poznatkov na báze súčasného vedeckého poznania. Relevantné je profunditné poznanie teórie aplikovateľnej na vedeckej činnosti, v prenose vedomostí a rozvíjaní schopností.
- Zásada primeranosti - týka sa konania sociálneho pracovníka v oblasti výchovy a vzdelávania. Nejasnosti musia byť vysvetľované s ohľadom na vek, individuálne zvláštnosti a schopnosti daného jedinca. Musia byť do úvahy brané uvedené ukazovatele a ich recipročný vzťah, t.j. kto uskutočňuje vzdelávanie, aký obsah zvolí, pre koho je vzdelávanie určené, aké prostriedky má vzdelávateľ k dispozícii, aký je jeho cieľ, aký spôsob na dosiahnutie cieľa zvolí a kedy sa edukácia zrealizuje. Pre dosiahnutie vytýčeného cieľa je smerodajný aj premyslený prejav v harmónii so zásadami výchovy a vzdelávania, ako napríklad používanie spisovného jazyka, vyvarovanie sa používaniu cudzích odborných výrazov. Obsah, rozsah a spôsob edukácie musí korešpondovať so stupňom telesného, psychického a citového rozvoja účastníkov edukácie. Nevyhnutné je mať aj základné vedomosti z oblasti andragogiky.
- Zásada aktivity a angažovanosti - je založená na tom, že vzdelávateľ má pôsobiť tak, aby pozitívne motivoval aktivitu všetkých zúčastnených. Aktivita samotných účastníkov, teda seniorov, znamená vyššiu efektívnosť osvojovaných vedomostí, lepšie zapamätávanie a transformáciu do postojov a konania.
- Zásada motivácie - senior musí byť motivovaný a aktívny aby hľadal poznatky, objavoval ich samostatnou, uvedomelou, tvorivou a poznávacou prácou.
Prekážky a výzvy v edukácii seniorov
Pri realizácii a organizácii edukačných aktivít zameraných na túto cieľovú skupinu sa musia organizátori, ako aj sociálni pracovníci, vyrovnať s celou radou prekážok, ktoré nesúvisia len s involučnými procesmi v starobe, t.j. napríklad vizuálnymi a auditívnymi problémami účastníkov. Zapojenie do vzdelávacích aktivít vyžaduje od účastníkov investíciu nielen vo forme mentálnej energie. Množstvo a charakter tejto investície sa diferencuje v závislosti od edukačných programov. Motivácia, stimulácia, podpora a iné atribúty determinujúce učenie môžu byť u rôznych seniorov rôzne.
Medzi hlavné prekážky patria:
- Informačné prekážky - ide najmä o neschopnosť, resp. nedostupnosť relevantných informácií o vzdelávacích možnostiach.
- Organizačné prekážky - ide napríklad o samotnú ponuku vzdelávacích aktivít, obsah, kvalitu a časový harmonogram, priestor a podobne.
Práca so seniormi nesie so sebou mnoho špecifík. Sociálni pracovníci v zariadeniach pre seniorov by mali poznať zmeny, požiadavky a isté riziká, ktoré so sebou nesie klient vyššieho veku. Vzdelávanie je možné považovať za jednu z možností zmysluplného a kvalitného trávenia voľného času v poslednom období života. V súčasnej spoločnosti mizne tradičné poňatie lineárneho modelu životnej dráhy jedinca a to vzdelávanie - práca - dôchodok (odpočinok), ale naopak, tieto fázy sa v priebehu života prelínajú. Vzdelávanie by nemalo byť vnímané ako len nutná príprava na výkon budúceho povolania, ale malo by sa stať permanentným a dobrovoľným javom celého života jedinca, teda aj v období staroby. Vzdelávanie seniorov sa permanentne rozvíja a rozširuje. Funkcie vzdelávania pokrývajú veľkú časť potrieb seniorov súčasnej doby a z toho dôvodu je edukácia pre klientov vyššieho veku veľkým prínosom.
tags: #edukativna #starostlivost #seniorov