Edukácia seniorov a jej vplyv na kvalitu života

Celoživotné vzdelávanie a jeho vplyv na kvalitu života seniorov je témou, ktorá si zaslúži zvýšenú pozornosť. Hoci problematika vzdelávania starších ľudí nie je nová, vždy otvára priestor pre konštruktívnu diskusiu o budúcom smerovaní edukácie seniorov.

Kvalita života sa stáva často diskutovaným pojmom. E. Heřmanová (2012, s. 408) uvádza, že je to multidimenzionálny pojem s viacerými významovými dimenziami, ako sú materiálne (existenciálne), psychologické, kultúrno-antropologické, morálne, sociologické, medicínske, estetické a iné. Z toho vyplýva, že na kvalitu života (nielen) seniorov možno nazerať z optiky viacerých vedných disciplín.

Okrem pojmu kvalita života sa v odbornej literatúre stretávame s ďalšími súvzťažnými, prípadne synonymne chápanými pojmami, ako napríklad sociálna pohoda, pocit pohody, individuálny stav pohody, sociálny blahobyt, ľudský rozvoj, životná úroveň, šťastie, zdravie, bohatstvo, spokojnosť a iné (Heřmanová, E., 2012, s. 409). J. Džuka (2004) sa podrobnejšie venuje vzťahu medzi kvalitou života a subjektívnou pohodou.

„Kvalitu života je možno chápať ako rozdiel medzi očakávaním a tým, čo človek v skutočnosti v živote dosiahne. Čím menší je rozdiel, tým je vyššia kvalita života. Čím menej je človek schopný dosiahnuť svoje očakávania, tým horšia je kvalita jeho života“ (in: Tokárová, A., 2002, s. 26). Kvalitu života je potrebné vždy skúmať a popisovať v konkrétnych historických, ekonomických, politických, teritoriálnych, ako aj filozofických, duchovných a sociokultúrnych podmienkach.

V zhode s A. Tokárovou (2002, s. 12) podotýkame, že štandardné či dokonca nadštandardné uspokojovanie materiálnych potrieb človeka nemusí zásadne predurčovať jeho skutočnú kvalitu života. Je dôležité doceniť všetky stránky osobnosti, pretože kvalita života seniora nezávisí iba od toho, či má čo jesť, čo si obliecť a kde skloniť hlavu, ale tiež od toho, akým spôsobom napĺňa ďalšie roky svojho života, kde ich prežíva, s kým ich prežíva, ako kvalitne ich prežíva atď.

Podľa M. Hrozenskej a D. Dvořáčkovej (2013, s. 27) je potrebné kvalitu života (seniorov) „hodnotiť z perspektívy rôznych väzieb, ktoré sú porovnateľné s hierarchiou potrieb človeka“. D. Dvořáčková a A. Mojžíšová (2011) uvádzajú špecifickú skupinu faktorov, ktoré ovplyvňujú kvalitu života človeka, vrátane veku, pohlavia, rodinnej situácie, polymorbidity, dosiahnutého vzdelania, hodnotového systému človeka, ekonomickej situácie, kultúry a iných (in: Hrozenská, M., Dvořáčková, D., 2013, s. 27).

Súčasné výskumy subjektívnej kvality života sa orientujú na tri kľúčové oblasti: 1) celková spokojnosť so životom, 2) spokojnosť s parciálnymi oblasťami života (rodina, práca, bývanie, sebarealizácia a pod.) a 3) hľadanie najvýznamnejších faktorov, ktoré podmieňujú vznik subjektívneho pocitu kvalitného a zmysluplného života a hľadanie vzťahu medzi danými faktormi (Heřmanová, E., 2012, s. 411).

Predmetom záujmu je edukácia ako konkrétny profesijný nástroj (sociálneho) andragóga, pomocou ktorého možno ovplyvniť spokojnosť seniorov s vlastným životom.

Model štyroch kvalít života a edukácia

R. Veenhoven (1997) rozlišuje predpokladanú kvalitu života a skutočnú kvalitu života (in: Džuka, J., 2004, s. 46). Istú analógiu s modelom štyroch kvalít života R. Veenhovena (2000) nachádzame v návrhu štvordimenzionálneho modelu E. Heřmanovej (2012, s. 420-422), v ktorom sa odrážajú tak konkrétne podmienky a konkrétne výsledky života, ako aj dimenzie vonkajšieho a vnútorného pohľadu ako spôsobu hodnotenia indivídua.

Autorka ďalej konkretizuje podstatu jednotlivých dimenzií a uvádza vedy, resp. vedné disciplíny, v pôsobnosti ktorých je skúmanie predmetných dimenzií. Pod konkrétnymi vonkajšími podmienkami autorka rozumie rôzne objektívne predpoklady, životné šance, ekonomické, kultúrne, prírodné a iné zdroje, hmotné i nehmotné štruktúry, alebo regionálne sa líšiace „štartovacie pozície“, ktorými disponuje dané človekom obývané prostredie a konkrétna spoločnosť.

Treba uviesť, že človek môže i nemusí využívať tieto podmienky, môže i nemusí o nich vedieť a môže ich tiež inak (individuálne) vnímať a hodnotiť. Týmito podmienkami sa zaoberá ekonómia, ekológia, sociológia, politológia, história, architektúra, kulturológia, geografia a iné.

Ku konkrétnym vnútorným podmienkam autorka radí rôzne objektívne, vrodené a/alebo získané predpoklady na prežitie rôzne kvalitného života a na uplatnenie sa jednotlivca v spoločnosti. Tieto podmienky sú predmetom záujmu psychológie, antropológie, medicíny (genetiky), etiky, ale i vied o výchove.

Zvonka (spoločnosťou) hodnotené výsledky života jednotlivca vypovedajú o vzťahu spoločnosti k jednotlivcom a o ich ohodnotení. Bližšie sa týmito otázkami zaoberá filozofia, etika a ideológia.

Posledná dimenzia pojednáva o hodnotení a reflexii utvárania, prežívania a výsledkov vlastného života človekom samotným, pričom úzko súvisí s hodnotovou orientáciou, s individuálnymi alebo skupinovými potrebami a ich uspokojovaním. Na túto dimenziu možno nazerať optikou všeobecnej a sociálnej psychológie i sociológie (Heřmanová, E., 2012, s. 420-422).

Do problematiky funkčne zapadajú i zistenia I. Farského et al. (2007), ktorí identifikovali faktory ovplyvňujúce kvalitu života seniorov žijúcich v rezidenciálnych podmienkach, medzi ktoré radia sebahodnotenie, funkčný potenciál v societe, akceptáciu zmenených životných podmienok, resp. adaptačno-adjustačný faktor spätý s pobytom v zariadení a efektívne spracovanie straty (in: Farský, I., Solárová, M., 2010, s. 32-33). Viaceré oblasti možno ovplyvňovať aj prostredníctvom cielenej seniorskej edukácie v sociálnych zariadeniach.

Edukácia seniorov v sociálnych zariadeniach

Kvalite života seniorov sa v ostatnej dobe venovalo mnoho autorov (napr. I. Farský, M. Solárová, 2010; M. Vážanský, 2010; M. Hrozenská, 2011; D. Dvořáčková, 2012; M. Zimermanová, 2012a; C. Határ, 2013; B. Balogová, 2013; L. Fenyvesiová, 2013 a i.), ktorí ju približujú z viacerých zorných uhlov pohľadu (napr. psychologický, medicínsky, sociologický, ekonomický, edukačný atď.). Akiste možno hodnotiť tento prístup ako opodstatnený, keďže kvalitu prežívaného života v starobe ovplyvňuje mnoho indikátorov, či skôr faktorov.

V našom výskume sledujeme práve vplyv edukácie na kvalitu života seniorov, ktorí žijú v sociálnych zariadeniach. Prvotné výsledky empirického bádania možno nájsť v dizertačnej práci M. Zimermanovej (2012b), ktorá zisťovala, ako vplýva ňou vytvorený program spolupráce detských domovov a zariadení pre seniorov na kvalitu života seniorov.

Programy podobného druhu považujeme za isté nástroje medzigeneračného učenia, ktorých využitie v praxi je viacstranné, a to nielen vo vzťahu k deťom a seniorom, ale tiež k celej spoločnosti. O viacerých výhodách medzigeneračných programov pre všetky zainteresované strany sa bližšie zmieňujú, okrem iných, aj M. Rabušicová, L. Kamanová a K. Pevná (2011).

M. Zimermanová (2012b) ďalej zisťovala, či vplýva jej kooperačný program na zvýšenie frekvencie pozitívnych emócií a neemocionálnych stavov SEHP 1 a zníženie frekvencie negatívnych emócií a neemocionálnych stavov SEHP u seniorských klientov sociálnych zariadení. Z výsledkov jej výskumu vyplynulo, že spolupráca detí a seniorov z rezidenciálnych zariadení nezvýšila kvalitu života seniorov a ani frekvenciu pozitívnych emócií a neemocionálnych stavov SEHP u seniorov.

Pozitívom však je, že prostredníctvom aplikovaného kooperačného programu sa znížila frekvencia negatívnych emócií a neemocionálnych stavov SEHP u seniorov (Zimermanová, M., 2012b, s. 102). Účasť seniorov na spoločných stretnutiach rôznorodo trávených spolu s deťmi z inštitucionálnej starostlivosti, prípadne z priľahlých škôl, resp. školských zariadení, môže byť obohatením pre obidve zúčastnené strany.

Seniorom sa tak naskytá príležitosť komunikovať s deťmi, hrať sa s nimi, čítať im, pomáhať im pri domácich úlohách, chodiť s nimi na prechádzky a ihriská, tráviť s nimi dni voľna, čiastočne sa o ne aj starať, odovzdávať im lásku, skúsenosti a porozumenie, ktoré deťom z detských domovov často chýbajú. Prostredníctvom aktivít podobného charakteru je možné docieliť opätovné zmobilizovanie vnútorných síl starších ľudí, a najmä ich osobnostného potenciálu. Seniori by vďaka týmto stretnutiam získali nové sociálne roly a nadobudli pocit zodpovednosti, ako aj spoločenskej a individuálnej užitočnosti (Határ, C., 2011, s. 121).

Výsledky prieskumu o záujme seniorov o vzdelávanie

V marci 2013 bol uskutočnený prieskum v dvoch zariadeniach sociálnych služieb, resp. v zariadeniach pre seniorov v pôsobnosti Nitrianskeho samosprávneho kraja. Ako výskumný nástroj bol použitý dotazník vlastnej konštrukcie, ktorý obsahoval pätnásť položiek. Celkový počet respondentov bol 50, z toho 36 žien (72 %) a 14 mužov (28 %).

Cieľom prieskumu bolo zistiť, či majú v súčasnosti seniorskí klienti potrebu ďalej sa vzdelávať a v čom vidia význam vzdelávania vo vyššom veku pre samých seba. Z výsledkov prieskumu vyplynulo, že len 24 % všetkých respondentov má v súčasnosti potrebu ďalej sa vzdelávať, zatiaľ čo až 72 % túto potrebu vôbec nevykazuje.

Seniori odôvodňovali svoj nezáujem o vzdelávanie vysokým vekom (11 respondentov), zdravotnými dôvodmi (4 respondenti), zabúdaním (1 respondent) a absenciou tejto potreby (1 respondent).

Celkový (ne)záujem, či skôr potreba starších ľudí v rezidenciálnej starostlivosti ďalej sa vzdelávať môže byť determinovaný viacerými faktormi, napríklad okolnosťami inštitucionalizácie, dosiahnutým stupňom vzdelania, profesijnou a inými sociálnymi rolami, prostredím, z ktorého do zariadenia prišli, životnými ašpiráciami, národnou mentalitou, samotnou osobnosťou, adaptačnou stratégiou a v neposlednom rade i zdravotným stavom seniorov.

Preto sme seniorom položili tiež otázku, ako hodnotia svoj súčasný zdravotný stav. Výsledky uvádzame v tabuľke č. 1:

Tabuľka 1: Hodnotenie zdravotného stavu seniorov

Už pred realizáciou prieskumu sme predpokladali, že ako „výborný“ bude vnímať svoj zdravotný stav len malý počet respondentov alebo nikto z opýtaných, čo môže súvisieť s objektívnou skutočnosťou zlého zdravotného stavu seniorov a s ich odkázanosťou na ústavnú starostlivosť. Zdravotný stav je zároveň často diskutovanou témou medzi seniormi, ktorí sú v tejto problematike dobre zorientovaní a pripisujú jej veľký význam.

Porovnanie kvality života seniorov na Slovensku a v Rakúsku

V článku sa venujeme kvalite života seniorov v domovoch sociálnych služieb. Prostredníctvom dotazníka WHOQOL-OLD, ktorý je orientovaný na šesť domén kvality života, porovnávame seniorov z dvoch zariadení na Slovensku a dvoch zariadení v Rakúsku.

V období starnutia dochádza k znižovaniu kvality života seniorov v oblasti fyzického ako aj psychického zdravia. Kvalita života je širším pohľadom na zdravotnú stránku človeka, ktorý je chápaný nie len cez fyzickú stránku ale aj na základe duševných pocitov a zvládania bežných činností každodenného života (Goppoldová, Dragomirecká, Motlová, Hájek, 2005).

K zásadným zmenám v živote seniorov dochádza vo chvíli, keď sú z rôznych príčin, vo väčšine prípadov kvôli sociálnej núdzi, dobrovoľne alebo nedobrovoľne umiestnení do zariadenia sociálnych služieb (Határ, 2005). Pre vstup do zariadenia sociálnych služieb má veľký vplyv zdravotný stav seniora, psychologické činitele, rodinné zázemie, sociálny status atď. Je to zlomový bod v živote starého človeka, ktoré nesie so sebou aj určité riziká (Hegy, 2004).

Cieľom prieskumu bolo zistiť úroveň kvality života seniorov a zistiť mieru spokojnosti seniorov s kvalitou života v domovoch sociálnych služieb na Slovensku a v Rakúsku. Na zistenie kvality života seniorov bol použitý medzinárodný dotazník Svetovej zdravotníckej organizácie WHOQOL-OLD (Dragomerická, Prajsová, 2009). Prieskumnú vzorku tvorilo 76 seniorov (100%), z toho 37 (49%) v Slovenskej republike (20 seniorov zo zariadenia J. Schoppera a 17 seniorov zo zariadenia PATRIA) a 39 (51%) seniorov v Rakúsku.

Výsledky prieskumu podľa domén kvality života

1. Doména „Fungovanie zmyslov“: Otázkami v rámci tejto domény sa zisťoval vplyv zhoršenia zmyslov na každodenný život, vplyv zmyslov na zapojenie sa do rôznych činností, na komunikáciu v spoločnosti, ako aj samotnú funkciu zmyslov seniorov. V tejto doméne neboli zistené významné rozdiely, aj keď trochu vyššie skóre dosiahli seniori umiestnení v zariadeniach na Slovensku.
2. Doména „Nezávislosť“: Tu sa zisťovalo, do akej miery môžu seniori rozhodovať o svojich záležitostiach, o budúcnosti, do akej miery sú rešpektované ich rozhodnutia a či im je umožnené venovať sa aktivitám, o ktoré majú záujem. Respondenti na Slovensku dosiahli skóre 2,70 a seniori v Rakúsku 3,31. V tejto doméne je vnímaná lepšia kvalita života u respondentov v Rakúsku.
3. Doména „Naplnenie“: Pýtalo sa na spokojnosť so svojimi možnosťami, na pocit uznania, s dosiahnutými cieľmi v živote ako aj na spokojnosť s vecami. Priemerné hodnoty odpovedí na Slovensku boli 2,81 a v Rakúsku 3,71. Aj tu môžeme uvažovať v tom zmysle, že v doméne „Naplnenie“ je vyššia kvalita života u seniorov umiestnených v rakúskych zariadeniach.
4. Doména „Sociálne zapojenie“: V rámci tejto domény sa pýtalo na dostatok činností, aktivity, spokojnosť so spoločenským dianím ako aj s trávením voľného času. Respondenti zo slovenských zariadení dosiahli priemerné skóre 2,67 a seniori z rakúskych zariadení 3,58.
5. Doména „Smrť a umieranie“: Zisťovalo sa, či pociťujú seniori strach zo smrti, umierania, bolesti pri umieraní ako aj obavy zo straty kontroly v súvislosti so smrťou. Priemerné skóre pre seniorov zo Slovenska bolo 2,67 a pre seniorov z Rakúska 3,09.
6. Doména „Blízke vzťahy“: V rámci tejto domény sa zisťovalo, aký veľký význam má pre seniorov priateľstvo, či sa cítia byť milovaní, či majú možnosť niekoho milovať a či majú vo svojom živote dosť lásky. Aj v rámci tejto domény bolo vyššie skóre zaznamenané medzi seniormi z Rakúska (3,99) ako u respondentov zo Slovenska (3,36).

V rámci prieskumu zameraného na zisťovanie kvality života seniorov, najnižšie skóre slovenskí respondenti dosiahli v doméne „Smrť a umieranie“ (len 2,67). Táto doména bola najslabšia aj vo vzorke respondentov v Rakúsku. Rakúski seniori dosiahli priemerné skóre 3,09, z čoho vyplýva, že obe prieskumné vzorky pri porovnaní výsledkov Dragomerickej a Prajsovej (2009) o prieskume pražskej populácie nad 60 rokov veľmi zaostávajú, úroveň našich respondentov je pod priemerom mierne zníženej kvality života.

Slovenskí respondenti získali rovnaké skóre aj v doméne „Sociálneho zapojenia“ ako v doméne „Smrť a umieranie“, a znamená to, že ľudia sa všeobecne boja umierania z nasledujúcich dôvodov, ako ich uviedla aj Vránová (2013) vo svojej diplomovej práci na tému: Strach zo smrti u seniorov. Autorka dospela k záveru, že starí ľudia sa najviac boja, že zomrú v nemocniciach a v hospicoch.

Ako ďalšími fenoménmi strachu z umierania uviedli respondenti strach z bolesti pri umieraní, strach zo straty sebestačnosti, straty dôstojnosti a strach zo straty blízkych. Autorka vo svojej práci uviedla, že existuje štatisticky významná negatívna korelácia medzi mierou sociálnej opory a mierou úzkosti z umierania. S podobnými výsledkami sa stretávame aj u Sušinkovej (2016), ktorá svojim výskumom zistila, že najmenej vyhovujúce prostredie, v ktorom by mali seniori prežívať posledné chvíle, je inštitucionálne - nemocničné prostredie, nakoľko túto možnosť uviedlo 20 % respondentov.

Doména „Sociálne zapojenie“ v slovenských zariadeniach v priemernom skóre 2,67, kde otázky boli zamerané na zistenie spokojnosti seniora s jeho schopnosťami a možnosťami zapojenia do sociálneho diania. Podľa nášho názoru táto doména je značne ovplyvnená s možnosťami voľnočasových aktivít zariadení ako aj s funkčnými schopnosťami seniorov, čo potvrdili aj Hudáková, Pavelková, Fertáľová (2010), že funkčné obmedzenie seniorov vedie k ťažkostiam vo vykonávaní sociálnych rolí.

O nízkej úrovni domény „Sociálneho zapojenia“ sa zmienili aj Dimunová, Dankulincová, Stropkaiová (2013), keď realizovali výskum v Košickom samosprávnom kraji na vzorke 100 respondentov, z ktorých 50 seniorov žilo v zariadeniach sociálnej starostlivosti a 50 sa nachádzalo v domácom prostredí. Výskum bol uskutočnený pomocou Floisteinovho testu kognitívnych funkcií a dotazníkom WHOQOL-OLD. Zámerom ich výskumu bolo zistiť a porovnať kvalitu života u seniorov v domácom a v ústavnom prostredí. Po analýze výsledkov dospeli k jednoznačnému záveru, že kvalita života seniorov v zariadeniach sociálnej starostlivosti nie je optimálna.

Ďalšia štúdia z Košického samosprávneho kraja bola od autorov Soósová a Gajdošová (2014), ktorej cieľom bolo zistiť kvalitu života seniorov. Prieskumný súbor tvorili hospitalizovaní respondenti, ktorí sa nachádzali vo Vojenskej leteckej nemocnici v Košiciach. Svojím prieskumom potvrdili, že seniori žijúci v Košickom samosprávnom kraji majú hodnoty kvality života na spodnej hranici intervalovej normy.

Jednou z možností zvýšiť kvalitu života seniorov sú aj humanoidné roboty, na ktoré poukazujú nové výskumy v oblasti starostlivosti o seniorov. Ako uvádzajú Štefková a Dimunová (2015), výsledky dokumentované videokamerami počas niekoľkých mesiacov ukázali pozitívne účinky na zlepšenie nálady seniorov, čo viedlo k aktívnej komunikácii a redukcii úzkosti.

Pri porovnávaní rakúskych zariadení Hilfswerk Wiental z Pressbaum (20 seniorov, 24-hodinová domáca ošetrovateľská starostlivosť) a RENNWEG z Viedne (19 seniorov, ústavná starostlivosť) sme zistili, že kvalita života seniorov, ktorým bola poskytovaná ošetrovateľská starostlivosť v domácom prostredí, mali vyššie priemerné skóre takmer vo všetkých doménach kvality života, než seniori v ústavnej starostlivosti. K podobným výsledkom dospeli aj Tabaková a Bušová (2007) a Dimunová, Dankulicová Veselská a Stropkaiová (2013).

Po dôkladnej analýze výsledkov sme dospeli k záverom, že seniori v Rakúsku žijúci v zariadeniach sociálnej starostlivosti ako aj v domácom prostredí hodnotia kvalitu života vyššie v porovnaní so seniormi na Slovensku. Na základe výsledkov prieskumu je zrejmé, že kvalita života sa odráža od viacerých aspektov a je potrebné si uvedomiť, že v tejto oblasti výskumu je potrebné venovať zvýšenú pozornosť. Hodnotenie kvality života sa stáva výsledkom záujmu o poskytovanie zdravotnej starostlivosti (Raková, 2010, s. 300) a zároveň prináša poznatky pre rozvoj v oblasti sociálnej starostlivosti.

Spoločenská integrácia a celoživotné vzdelávanie seniorov

Cieľom spoločnosti nemá byť segregácia starších a starých ľudí, ale ich integrovanie do spoločnosti. Túto integráciu zabezpečia správne sociálne vzťahy, interakcie medzi generáciami. Netreba preto vylúčiť starých ľudí ani z procesu vzdelávania, ktoré už prestáva byť výlučnou prípravou na povolanie, ale stáva sa prostriedkom na rozvoj ľudskej osobnosti. Vzdelávacia aktivita pozitívne ovplyvňuje sebaobraz, sebavedomie a osobnú hodnotu staršieho človeka.

Zastávame názor, že v spoločnosti by mali mať svoje miesto nielen mladí, ale rovnako aj starší ľudia a životné skúsenosti a múdrosť starých ľudí by mali byť vyvážené aktivitou mladých ľudí. Starnutie je prirodzeným procesom završujúcim biologický vývin človeka. Staroba a starnutie je problémom nielen individuálnym, ale i spoločenským. Problematika staroby má biologickú, sociálnu a psychologickú stránku (Balogová, 2005).

Sociálny status starších ľudí je nízky a sú im pripisované negatívne osobnostné vlastnosti a nízke kompetencie (Balogová, 2005). Preto je dôležité, aby spoločnosť prijala starobu, pretože seniori tvoria jej neoddeliteľnú súčasť. Cieľom spoločnosti nemá byť segregácia starších a starých ľudí, ale ich integrovanie do spoločnosti (Kalanin, 2008).

Túto integráciu zabezpečia správne sociálne vzťahy, interakcie medzi generáciami, nemalá dávka tolerancie, keďže k starším ľuďom nemožno pristupovať ako k objektom, ktorými manipulujeme, ale oni sami majú rozhodovať o svojich záležitostiach. Ak model integrácie nefunguje dobre, dochádza k izolovanosti a bezmocnosti. Starší človek má pocity neistoty, úzkosti, pocit odcudzenia od spoločnosti.

Môžeme sa stotožniť s tvrdením, že úroveň spoločnosti sa posudzuje podľa toho, ako sa spoločnosť dokáže postarať o svojich starých, chorých členov v nepriaznivých situáciách. Stratou starších ľudí stráca spoločnosť bohatstvo skúseností a tvorivý potenciál. V súčasnosti je postoj spoločnosti k starším ľuďom skôr negatívny. Starší ľudia predstavujú malý alebo žiadny ekonomický prínos pre spoločnosť. V dôsledku toho dochádza k diskriminácii starých ľudí v spoločnosti, o ktorej hovorí teória ageizmu.

K významným sociálnym aspektom patrí vzťah starších ľudí k rôznym sociálnym skupinám, najmä k rodine. K ďalším sociálnym aspektom patrí adekvátne zdravotné a sociálne zabezpečenie starších ľudí, ich životný štýl, prospešná zmena spôsobu trávenia voľného času a pod. (Kalanin, 2003).

Pre úspešné starnutie je potrebné, aby sa starší človek prispôsobil úbytku fyzických síl a zdravia, vyrovnal sa so vstupom do dôchodku a poklesom príjmu, vytvoril si pozitívne vzťahy medzi známymi, vyrovnal sa so smrťou životného partnera a dokázal vychádzať v ústrety sociálnym a verejným požiadavkám. Tieto náročné úlohy je možné zvládnuť len vtedy, ak je človek vyváženou osobnosťou, s reálnymi životnými cieľmi, reálnym sebahodnotením a dostatočne širokou škálou záujmov. Základným krokom pre úspešné prežitie krízy starnutia je, aby človek prijal skutočnosť, že starne. Je nesprávne starobu iba znášať a pasívne sa jej poddávať.

Kvalita života je podmienená sociálnym postavením, ekonomickým zabezpečením a v neposlednom rade zdravotným stavom seniorov (Balogová, 2003). Kvalita života je zároveň subjektívnym prežívaním svojho stavu a môže byť dobrá i pri nepriaznivom vývoji zdravotnej situácie. Pocit samostatnosti, schopnosti a možnosti rozhodovať o svojom osude je veľmi dôležitý pre psychickú rovnováhu a schopnosť vyrovnávať sa so záťažovými situáciami (Dirgová, 2010).

Prioritou sociálnej práce je preto udržanie prijateľnej kvality života každého jedinca. Je nevyhnutné venovať sa problematike adaptácie jedinca na starobu, ktorej cieľom je udržanie funkčnej rovnováhy medzi jedincom a prostredím, ktoré ho obklopuje. Hodnotenie kvality života sa stáva jedným z hlavných postupov, ako plánovať a hodnotiť výsledky sociálnej a zdravotnej starostlivosti, ktorá je podmienená prístupom sociálnych a zdravotníckych pracovníkov ku klientom. Rozhodujúcou je spokojnosť, či nespokojnosť klienta (Dirgová, 2010).

Úspešnosť adaptácie na starobu je závislá na individuálnej, osobnej výbave jedinca, ale takisto na miere pomoci a podpory zo strany spoločnosti. Človek k životu a k prežitiu potrebuje druhých ľudí (Kalanin, 2008). Sociálni pracovníci sa orientujú predovšetkým na medzigeneračné vzťahy a väzby, prípadne na ich deficit v živote starých ľudí a jeho dôsledky. Pozornosť sa venuje tiež otázke ekonomického zabezpečenia seniorov. Dostatočné ekonomické zabezpečenie umožňuje kvalitné prežívanie staroby. Adaptačnú schopnosť seniorov znižuje tiež prítomnosť somatických ochorení, pričom platí, že riziko adaptačného zlyhania sa zvyšuje pri závažnom ochorení alebo strate mobility (Kalanin, 2003).

Komplexná starostlivosť o občanov vyššieho veku zahŕňa preto aspekty zdravotnej, psychologickej, ekonomickej i sociálnej starostlivosti. Starý človek je často v dnešnej hektickej dobe dezorientovaný, stráca svoje vitálne fyzické i psychické schopnosti. Vyžaduje si tak určitú mieru nutnej pomoci pri zabezpečovaní nevyhnutných životných úkonov a návykov.

Vo svete sa dožíva staroby čoraz viac ľudí, ktorí túžia po kvalite života aj v tomto úseku života. S predlžujúcim sa priemerným ľudským vekom prežívanie staroby nadobúda novú kvalitu. Staroba predstavuje obdobie života so špecifickými kvalitami. Je preto dôležité poukázať na právo na dôstojnú starobu a zamyslieť sa nad možnosťami, ako zmeniť súčasné vnímanie starých ľudí v spoločnosti.

Aj starému človeku musíme ponechať právo rozhodovať o sebe a vlastnom živote, lebo ľudská dôstojnosť je nezávislá od veku či zdravia a práve preto človek nemôže siahať na dôstojnosť iného človeka (Štefko, 2003). Pri skúmaní kvality života, subjektívnych pocitov pri prežívaní seniorského veku sa často stretávame tiež s pojmom spiritualita. Spiritualita je jedným z atribútov kvality života (Štefko, 2003).

Starnutie zachytáva celé bio-psycho-sociálno-duchovné spektrum života jedinca, pričom aj duchovný aspekt patrí k obrazu staršieho človeka. Spiritualita nevyhnutne patrí do života seniora, dáva mu istý zmysel. Náboženskosť dopĺňa osobnosť staršieho človeka o vyrovnanosť so životom, o tzv. spokojnosť v duši, obohacuje ho o múdrosť, všeobecne platnú skúsenosť ľudstva a pod. (Kalanin, 2003). Práve ľudská dôstojnosť sa stala základom pre personálnu normu, na ktorej stavajú všetky spravodlivé etické systémy spoločnosti.

Univerzity tretieho veku ako forma edukácie

V súčasnej gerontológii sa čoraz väčšia pozornosť venuje tzv. vitálnym mechanizmom života, ktoré podporujú možnosti jedincov spomaľovať nepriaznivé zmeny spojené so starobou. Jednou z možností je vytvorenie tzv. druhého životného programu, náplňou ktorého môžu byť vzdelávacie aktivity rôzneho druhu (Balogová, 2005).

Veľmi obľúbenými sú inštitucionálne a voľnočasové typy vzdelávacích programov, ako napr. univerzity tretieho veku, prednáškové cykly v rámci klubov dôchodcov a odborné stretnutia v seniorských spolkoch. Voľný čas, ktorým disponujú starí ľudia, je potrebné vhodne vypĺňať. Je potrebné, aby sa seniori vrátili do aktívnej činnosti, aby sa zapojili do spoločensky užitočných prác, prípadne dostali šancu ukázať svoje skúsenosti aj v pracovnom procese (Drgová, 2010).

Teórie aktívneho starnutia v centrách starnutia predpokladajú pretrvávanie potrieb aj v starobe - najmä potreby aktívnej činnosti a užitočnosti. K ich úbytku však dochádza odchodom do dôchodku. Seniori, ktorí študujú na univerzitách tretieho veku, trpia v zmenšenej miere depresiami, majú zvýšenú motiváciu nadobúdať nové vedomosti, pociťujú potrebu kvalitne využívať voľný čas a na úrovni prežívania sú optimistickejšie naladení, cítia sa lepšie, mladšie a zdravšie (Křivohlavý, 2011).

Je žiaduce nevylúčiť starých ľudí z procesu vzdelávania, ktoré už prestáva byť výlučnou prípravou na určité povolanie, ale stáva sa prostriedkom na celoživotný rozvoj ľudskej osobnosti. Negatívne prejavy staroby nezávisia len od veku, ale sú často dôsledkom pocitu osamelosti a vyradenia zo života spoločnosti (Křivohlavý, 2011).

Práve skúsenosti z univerzít tretieho veku, ktoré vznikli aj na Slovensku, poukazujú na to, že aj starý človek sa môže cítiť užitočný v rodine, aj v spoločnosti. Univerzita tretieho veku (UTV) je jednou z progresívnych foriem vzdelávania seniorov. UTV neposkytuje ucelené vysokoškolské vzdelanie, aj keď objem a úroveň odovzdávaných informácií je „vysokoškolská“, keďže na UTV svojim poslucháčom prednášajú vysokoškolskí pedagógovia.

Vzdelávanie na UTV je rozložené do viacerých semestrov s rôznym odborným zameraním. Univerzita tretieho veku ponúka seniorom vzdelávanie v najrozličnejších oblastiach života a rozširuje tak úroveň súčasného stavu ich poznania. Prijímanie poznatkov na prednáškach podnecuje poslucháča aj ku samostatnej vzdelávacej aktivite a dopĺňaniu informácií v tej oblasti, ktorú už poznal, alebo si vybral pre rozšírenie vedomostí novú oblasť poznania, ktorá ho vždy zaujímala, ale pre nedostatok času v produktívnom veku sa jej nestihol venovať. Vzdelávanie sa tak stáva životným programom seniora.

Schopnosť absolvovať vzdelávacie aktivity pozitívne ovplyvňuje sebaobraz, sebavedomie staršieho človeka a vnímanie hodnoty seba samého. Poslucháč či absolvent univerzity tretieho veku, ktorý sa dokázal integrovať do sociálnych interakcií, môže veľmi pozitívne ovplyvňovať aj spôsob myslenia svojho okolia, keďže neaktívni starí ľudia často žijú v sociálnej a duševnej segregácii a majú tendenciu k dogmatickému mysleniu a negatívnemu hodnoteniu javov.

Demografické zmeny predstavujú pre vzdelávanie na univerzitách tretieho veku nové výzvy. Je preto vhodné reflektovať požiadavky na vzdelávanie seniorov, rozširovať ponuku študijných odborov, aktualizovať oblasti záujmového vzdelávania a mať na zreteli tiež úroveň vzdelávania prichádzajúcich študentov, ktorí nezriedka majú vysokoškolské vzdelanie. Tak môžu UTV prispievať k príprave na múdre a dobré starnutie svojich poslucháčov.

Tendencia bilancovať svoj vlastný život, porozumieť mu, prehodnotiť všetky svoje skúsenosti patrí medzi zákonité javy v staršom veku. Starí ľudia, ktorí sú náhle odlúčení od svojej práce a svoje vedomosti už nemôžu ponúknuť na trhu práce, sa cítia vylúčení aj zo vzdelávacieho procesu. Ak starší ľudia dostanú príležitosť aktívne participovať na spoločenskom, kultúrnom a spolkovom živote, má to pozitívny vplyv na kvalitu ich života. Seniori by sa mali aktívne zaujímať o celospoločenské dianie a užitočne tráviť svoj voľný čas.

tags: #edukacia #seniorov #a #jej #vplyv #na