Neznesiteľná starostlivosť: Ako môže nezrelá matka vytesniť otca zo života dieťaťa

Problém vytesňovania otcov z citového života detí skutočne existuje a potvrdí to väčšina manželských či rodinných poradcov, sociálnych pracovníkov alebo opatrovníckych sudcov. Tento článok sa zameriava na tabuizovaný, ale v rodinách reálne existujúci problém, kedy sa matky s nízkou mierou emocionálnej zrelosti snažia vytesniť otca zo života dieťaťa. Popisuje možné vplyvy a motívy pôsobiace na takéto matky, uvádza súčasti vytesňovacieho systému a zmieňuje sa o dvoch sesterských stratégiách - hyperprotektivite a narcistickom zneužití.

Prečo sa nezrelé matky takto chovajú?

Hlavnými aktérmi tejto štúdie sú matky, ktorých podstatnou charakteristikou je osobnostná a emocionálna nezrelosť, teda matky, ktoré sú z hľadiska dosiahnutého stupňa osobnostného a citového vývoja podpriemerné. Ak je matka nezrelá, potom má len obmedzené spektrum pre klasifikáciu okolitých ľudí a len obmedzený repertoár emocionálnych reakcií. Tie majú skôr archaický charakter, napríklad vlastniť všetko, rozhodovať o všetkom, zvíťaziť na celej čiare. V záležitosti detí to potom znamená "mať deti vo výlučnom vlastníctve". Čím nezrelšia matka, tým skôr uplatňuje archaické mechanizmy a reakcie, a nie jemnú diferenciáciu.

Takýto rodič formuje psychiku dieťaťa tak, že nie je schopné si vytvoriť hlbší vzťah k inej osobe. Priebežne rozhoduje o dôležitých záležitostiach dieťaťa, aj keď už je vekom dospelé, nepraje snahám dieťaťa nadviazať zmysluplný vzťah k iným osobám a pokiaľ sa to dieťaťu podarí, potom mu ich taký rodič narušuje, prípadne na nich parazituje. Druhotne sem patrí aj potreba nezrelého rodiča "byť výlučným architektom duše svojho dieťaťa", vytesniť druhého rodiča na perifériu vplyvu. Prioritu má úzky, sebecký záujem typu "po nás potopa".

Naopak, ak je matka osobnostne a emocionálne zrelá, dokáže okolitých ľudí jemne diferencovať, používa široký repertoár emočných, citových a postojových reakcií (vrátane kompromisných) a do svojich úvah a rozhodnutí začleňuje celú radu informácií o prípadných pozitívach a negatívach, najmä však o pozitívach pre svoje deti. Praje im dobrý vzťah s otcom, s ktorým je schopná spolupracovať a oceňovať jeho podiel v rodine.

Systém vytesňovania otca

Pravidelným zámerom nezrelých matiek je eliminovať otca zo života dieťaťa a dieťa si privlastniť. Používajú k tomu už vyskúšaný systém s rôznymi situačnými variantmi. K prevzatiu bohato postačuje aj podpriemerný intelekt, avšak nevyhnutnou podmienkou je archaická, primitívna, infantilná štruktúra emócií a citov. Jej opakom je civilizovaná, rozvinutá, dospelá, diferencovaná, adekvátne reagujúca štruktúra, ktorá však týmto matkám chýba.

Tieto aktivity sú pozoruhodným spôsobom maskované. Sú prezentované ako prirodzené, potrebné, oprávnené alebo len "náhodné", prípadne tolerované v rámci širšej normy výkyvov nálad u stresovaného rodiča. Nepoučený pozorovateľ nepostrehne, že majú spoločný cieľ. Až pri bližšej analýze si tieto súvislosti uvedomíme a môžeme matkine aktivity správne označiť ako vytesňujúci systém.

Súčasti vytesňujúceho systému:

1. Málo kontaktov dieťaťa s otcom: Rozsah rodinných činností je koncipovaný tak, aby dieťa malo len málo kontaktov s otcom, a to preto, aby dieťa nemohlo z vlastnej skúsenosti korigovať nepravdivé informácie. Mnohé nezrelé matky sú s deťmi - v rámci vytesňujúceho programu - až do svojho vyčerpania, len aby zabránili ich širšiemu kontaktu s otcom. Dieťa je tak oberané o prežitie v triangulárnej rodinnej mikrosociete, namiesto toho žije prevažne v zdeformovanom duálnom vzťahu s matkou. Mužský svet sa stáva cudzím a v podaní matky často nepriateľským priestorom.
2. Priebežný tok informácií od matky k dieťaťu vrátane hodnotenia (kladné, či devalvačné) ďalších osôb a ich kategorizácie: Postava otca je komentovaná v negatívnom svetle. Dieťaťu sú opakované skutočné alebo aj fiktívne pochybenia otca, jeho nedostatky sú prehnane komentované, rovnako ako nedostatky jeho rodičov. O zaujímavých aspektoch otcovho zamestnania či koníčkoch nepadne ani zmienka, rovnako ako o jeho úspechoch. Čokoľvek, čo s otcom nejako súvisí, je v lepšom prípade priebežne ignorované, v horšom devalvované.
3. Vytváranie postojov dieťaťa, jeho emočných reakcií, priateľstvo či spojenectvo s ďalšími osobami: Táto časť systému musí vychádzať zo zmienených informácií, ktoré sú opakované, sprevádzané emočnými prejavmi, hodnoteniami, kategorizáciami. V psychike detí je zakotvená rola otca ako opatrovateľa (pomerne chatrného) a často aj dehumanizovaného robota. Prichádza k úplnej absencii pozitívneho hodnotenia ľudských stránok otca. Neskôr môže dieťa počuť: "Trpela som, tvoj otec ma ponižoval, ubližoval mi, bil ma. Nedával nám peniaze, nemohla som ti kúpiť veci, ktoré tak potrebuješ. Dáva peniaze iným, ktorých má radšej ako nás..." Tým vzniká deťom veľké ublíženie; nevidia láskyplné správanie a ak nemajú taký model, nemôžu sa tak ani správať v dospelosti k svojim partnerom. Ich vzťahy potom podľa toho vyzerajú.
4. Korupcia dieťaťa: Rodičia by mali dieťa viesť k jeho zdravému vývoju telesnému, citovému, rozumovému a morálnemu. Avšak, ak chce rodič získať dieťa na svoju stranu, potom mu úplne toleruje prehrešky, dieťa nie je potrestané za previnenie, nevyžaduje plniť povinnosti, ukazuje, že je ten lepší rodič ako druhý, a to aj za cenu, že bude mať dieťa rozmaznané, oneskorené vo vývoji, menej kompetentné vo svojom prostredí. Prejavom korupcie môže byť preceňovanie dieťaťa („Ty si môj malý rytier“) a poskytovanie takých satisfakcií, ktoré môžu nadobudnúť charakter emočného zvádzania dieťaťa.
5. Odhaľovanie vinníka: Do systému vytesňovania patrí aj príprava detí na to, kto zlyháva, neskôr potom na to, kto je vinníkom všetkého nedobrého, nepríjemného, zlého. Línia uvažovania sa dieťaťu prefabrikuje, previnenia sa odkrývajú postupne, aby potom v závere mohol byť otec odmaskovaný ako vinník a odhalený s definitívnou platnosťou.

Dôsledky pre dieťa

Výsledkom takejto aktivity nezrelej matky je, že sa dieťa vo všetkom obracia len na ňu, otec ako keby doma ani nebol; matkine odpovede na otcove otázky sú veľmi stručné, signalizujúce, aby sa otec ďalej na nič už nepýtal. Neskôr prichádza k prejavom devalvácie otca, nepriateľstvu, k urážkam, niekedy aj k fyzickému napadnutiu otca matkou. Za tejto situácie často prichádza k postihnutiu dieťaťa nazvaného syndróm zavrhnutia rodiča (PAS). Ide o závažné poruchy vo vývoji dieťaťa.

Sesterské stratégie: Hyperprotektivita a narcistické zneužitie

Vytesňovanie otca nezrelými matkami má dve „sesterské“ stratégie, ich cieľ sa v podstatných veciach prekrýva a často vyústi do ešte prepracovanejšej stratégie vedúcej k vypestovaniu syndrómu zavrhnutého rodiča.

1. Hyperprotektivita

Jav materskej hyperprotektivity (nezdravá nadmerná starostlivosť) je v odbornej literatúre zmieňovaný len veľmi zriedka. Skôr sa s ním stretávame v hovorovej reči, napr. „mamičkin maznáčik“, „opičia láska matky k deťom“, „neurobí bez mamičky ani krok“. E. Jesenská v článku Neznesiteľná „starostlivosť“ matiek popisuje typické chovanie matiek v roli svokry, ktoré je vo svojom dôsledku pre postihnuté dieťa ťažko deštruktívne. Skrytým cieľom týchto matiek je vlastniť „svoje“ deti, aj keď sú už vekom dávno dospelé.

Prejavom hyperprotektivity sú:

• nadmerný kontakt medzi matkou a dieťaťom,
• stále sprevádzanie dieťaťa,
• nadmerné láskanie,
• infantilnosť dieťaťa pri obliekaní, kŕmení,
• odradzovanie od nezávislého správania marením vývoja dieťaťa k spoliehaniu na seba samého a oslabovaním sebadôvery.

U hyperprotektívnych matiek sa zistila vysoká miera úzkosti, nutkavé myšlienky a zvýšená potreba ovládať. „Materská hyperprotektivita viedla paradoxne k nízkej miere skutočnej materskej starostlivosti“! Hyperprotektívne matky vždy očakávajú, že sa ich dieťaťu môžu stať hrozné veci. Tieto obavy majú úzky vzťah k jej hnevným myšlienkam a citom. Matka môže napríklad odmietať rolu a povinnosti, ktoré kvôli dieťaťu musí zastávať. Objavia sa u nej primitívne impulzy a priania, aby sa niečo stalo. Má z toho pocit viny, ktorý sa zbaví tak, že hnev potlačí a nakoniec vyjadrí v podobe pre matku prijateľnejšej - v hyperprotektivite. Tá môže byť akýmsi tréningom, predstupňom pre vypestovanie Syndrómu zavrhnutého rodiča.

Hyperprotektívny rodič predáva dieťaťu v podstate toto posolstvo: „Svet je nebezpečným miestom a pohromy v ňom prichádzajú naďalej. Drž sa mňa a ja ťa pred nimi ochránim. Odtrhni sa a môžeš skoro umrieť, ani si neuvedomíš, čo sa vlastne stalo.“

2. Narcistické zneužitie dieťaťa

Narcistické zneužitie dieťaťa rodičom je popísané v štúdii W. Andritzkého. Pocit „vnútorného prázdna“ je typický pre hraničné osobnosti, ktoré sú kompenzované stále prítomným pudením po uznaní a po narcistickej „výžive“ či uspokojovaniu. To je dôvod, prečo taký rodič lipne na dieťati silou osoby, ktorá sa topí.

Heyne podrobnejšie popísal psychodynamiku, ktorú dieťa vyvinie v dôsledku „narcistického zneužitia“: „Rozumiem tým konšteláciu vzťahu medzi matkou a dieťaťom. Rámec je daný matkinou potrebou narcistickej satisfakcie a jej využitím závislosti dieťaťa. Narcistické vzťahy sú charakterizované svojou symbiotickou povahou a exploatáciou.“

Rodičovské odcudzenie a jeho dôsledky

Syndróm zavrhnutého rodiča je kampaň na bezdôvodné očierňovanie proti jednému z rodičov zo strany druhého rodiča prostredníctvom dieťaťa. Ak dieťa prichádza na terapeutické sedenia a nevie sa dočkať, aby povedalo niečo, čo sa nestalo v poslednej dobe, je úplne jasné, že bolo pripravené a upozornené, aby nezabudlo určité detaily. Nie je normálne, aby dieťa s takým zanietením vypočítavalo a rozprávalo veci, ktoré sa hovorili dávnejšie. Zo správania dieťaťa sa dá jasne odhadnúť, že bolo trénované, pripravené. Toto by malo byť výstražné červené svetlo pre terapeuta, pre sociálnych pracovníkov a pre súdy.

Terapeut musí byť veľmi aktívny v boji proti účinkom rodičovského zavrhnutia. Ak sa vaše dieťa zúčastňuje terapií, požiadajte terapeuta urobiť jasné a stručné poznámky od začiatku príchodu vášho dieťaťa. Prediskutujte s terapeutom, ako je dieťa ovplyvňované počas terapie. Veľmi pasívny terapeut nie je tou najlepšou voľbou pre dieťa, ktoré je odcudzené.

Čo môžete urobiť, keď čelíte podobnej situácii?

• Zostaňte pokojný, tvárou v tvár všetkému šialenstvu.
• Nedať zavrhujúcemu rodičovi žiadny priestor k pohybu.
• Uistite sa, že všetko je zadokumentované.
• Vytvorte primeraný rodičovský plán, ktorý zahŕňa preukázanie odcudzenia rodiča súdu.
• Mať dobrý podporný systém, na ktorý sa môžete spoľahnúť v časoch, kedy máte pocit, že sa zbláznite, alebo keď už nevládzete.
• Nemyslite si, že ste zlý rodič, keď máte chuť odísť v ťažkých chvíľach.

Dobrý rodič miluje svoje deti viac, než oni nenávidia druhého rodiča. Profesionáli právnych a sociálnych služieb by sa mali zoznámiť so syndrómom a pochopiť škody, ktoré spôsobuje deťom, aby chránili deti pred nepriaznivými vplyvmi rodičov, ktorí odcudzujú dieťa od druhého rodiča.

tags: #e #jesenska #v #clanku #neznesitelna #starostlivost