Dôchodkové a nemocenské poistenie: Komplexný sprievodca

Dôchodkové a nemocenské poistenie sú kľúčové piliere sociálneho zabezpečenia, ktoré poskytujú finančnú ochranu v rôznych životných situáciách. Ich základom je princíp pravidelného platenia príspevkov, známeho ako poistné.

V Českej republike začali v 90. rokoch 20. storočia vznikať tri relatívne samostatné, no vzájomne nadväzujúce systémy sociálnej ochrany obyvateľstva: sociálne poistenie, štátna sociálna podpora a sociálna pomoc. Spoločne sa nazývajú sociálne zabezpečenie. Rozdiel medzi nimi spočíva najmä v spôsobe financovania, organizačného zabezpečenia a v tom, aké sociálne situácie riešia.

Sociálne poistenie rieši sociálne situácie, na ktoré sa občan môže vopred pripraviť a poistiť sa do budúcnosti na pokrytie prípadnej krátkodobej alebo dlhodobej kritickej sociálnej situácie. Štátna sociálna podpora je súborný názov pre dávky poskytované určitým skupinám, predovšetkým rodinám s deťmi. Ide o dávky, ktoré dorovnávajú príjem jednotlivca. Sociálna pomoc je nápomocná ľuďom, ktorí sa nezúčastňujú na sociálnom poistení. Je určená tým, ktorí ju preukázateľne potrebujú.

Poistné na sociálne zabezpečenie zahŕňa platby na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a príspevok na štátnu politiku zamestnanosti. Povinnosť platiť poistné majú zamestnávatelia, zamestnanci, osoby samostatne zárobkovo činné (SZČO) a osoby, ktoré sa dobrovoľne dôchodkovo poistili.

Nemocenské poistenie

Systém nemocenského poistenia je určený pre zárobkovo činné osoby, ktoré pri strate príjmu v prípadoch tzv. krátkodobých sociálnych udalostí (dočasnej pracovnej neschopnosti z dôvodu choroby alebo úrazu či karantény, ošetrovania člena rodiny, tehotenstva a materstva, starostlivosti o dieťa) zabezpečuje peňažnými dávkami nemocenského poistenia.

Cieľom nemocenského poistenia je poistiť krátkodobé následky niektorých sociálnych udalostí zárobkovo činných osôb, napríklad pri dočasnej pracovnej neschopnosti, karanténe, pri ošetrovaní a starostlivosti o člena domácnosti, alebo pri tehotenstve a materstve. Nemocenské poistenie slúži na finančné zabezpečenie zamestnaných osôb v prípade, keď z dôvodu choroby či materstva dočasne stratia zárobok. Tieto agendy zabezpečujú v súčinnosti so zamestnávateľmi Okresné správy sociálneho zabezpečenia (OSSZ).

Nemocenské poistenie je okrem českých právnych predpisov upravené tiež právnymi predpismi EÚ, ktoré majú charakter priamo použiteľných predpisov, t.j. ide o nariadenia. Nemocenské poistenie patrí z hľadiska práva EÚ medzi oblasti, v ktorých sa uplatňuje koordinácia systémov sociálneho zabezpečenia. Princípy koordinácie (t.j. rovnosť zaobchádzania, aplikácia právnych predpisov len jedného členského štátu, sčítanie dôb poistenia, zachovanie nadobudnutých práv) majú význam predovšetkým pre určenie použiteľných právnych predpisov konkrétneho štátu (najmä určenie účasti zamestnancov a SZČO na nemocenskom poistení v ČR a ďalej pre účely splnenia podmienky čakacej doby pre nárok na niektoré dávky a pre výplatu dávok do cudziny).

Účasť na nemocenskom poistení

Nemocenského poistenia sa povinne zúčastňujú zamestnanci (kam patria aj príslušníci ozbrojených síl a bezpečnostných zborov). Na rozdiel od SZČO, ktorých nemocenské poistenie zostáva dobrovoľné. Od 1. 1. 2014 sa novo definujú niektoré pojmy.

Za "zamestnanie" sa pre účely nemocenského poistenia považuje činnosť zamestnanca pre zamestnávateľa, z ktorej mu plynú alebo by mohli plynúť od zamestnávateľa príjmy zo závislej činnosti bez ohľadu na druh pracovného vzťahu. Zamestnancom sa rozumejú osoby v dobe zamestnania, ak im plynú alebo by mohli plynúť príjmy zo závislej činnosti, ktoré sú alebo by boli, ak by podliehali zdaneniu v ČR, predmetom dane a nie sú od tejto dane oslobodené. Výnimka z tejto zásady platí iba u členov okrskovej volebnej komisie a zvláštnej okrskovej volebnej komisie a členov zastupiteľstiev územných samosprávnych celkov a zastupiteľstiev mestských častí alebo mestských obvodov územne členených štatutárnych miest a hlavného mesta Prahy zvolených do funkcií, ktoré zastupiteľstvo neurčilo ako funkcie, pre ktoré budú členovia zastupiteľstva uvoľnení. Uvedení zamestnanci nie sú účastní nemocenského poistenia, z ich odmien sa neplatí poistné na sociálne zabezpečenie.

Povinná účasť na nemocenskom poistení vzniká u zamestnanca (s výnimkou zamestnanca činného na základe dohody o vykonaní práce), ak spĺňa podmienky stanovené zákonom o nemocenskom poistení. Ide o dve základné podmienky:

1. Výkon práce na území Českej republiky v zamestnaní vykonávanom v pracovnoprávnom či pracovnom vzťahu, ktorý môže účasť na nemocenskom poistení založiť.
2. Minimálna výška dohodnutého príjmu (ide o tzv. rozhodný príjem, ktorého hranica bola od 1. 1. 2009 stanovená na 2 000 Kč. Táto suma sa od 1. 1. 2012 zvýšila na sumu 2 500 Kč, od 1. 1. 2019 sa zvýšila na sumu 3 000 Kč).

Účastníkmi na nemocenskom poistení sú aj žiaci vojenských škôl, vojaci a pracovníci bezpečnostných zborov. Účasť na nemocenskej starostlivosti pre príslušníkov ozbrojených síl a zborov vzniká nástupom do služby a končí odchodom zo služby. Rovnaké je to aj so vzdelávaním, začína a končí s nástupom a odchodom zo školy.

Nemocenské poistenie SZČO

Nemocenské poistenie SZČO je upravené v zákone č. 187/2006 Zb., o nemocenskom poistení, v znení neskorších predpisov, a je dobrovoľné. Účasť na nemocenskom poistení vzniká dňom, ktorý SZČO uviedla v prihláške k účasti na poistení, najskôr však dňom, v ktorom bola prihláška podaná.

Podmienky účasti SZČO na nemocenskom poistení:

• Vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť na území Českej republiky alebo mimo územia Českej republiky, avšak na základe oprávnení vyplývajúcich z právnych predpisov Českej republiky.
• Podala prihlášku k účasti na nemocenskom poistení na predpísanom tlačive, ktoré je k dispozícii na všetkých správach sociálneho zabezpečenia alebo na internetových stránkach Českej správy sociálneho zabezpečenia.

Zánik nemocenského poistenia SZČO nastáva dňom:

• Uvedeným v odhláške z poistenia, nie však skôr ako dňom, v ktorom bola odhláška podaná.
• Skončenia samostatnej zárobkovej činnosti.
• Zániku oprávnenia vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť.
• Od ktorého jej bol pozastavený výkon samostatnej zárobkovej činnosti.
• Prvým dňom kalendárneho mesiaca, za ktorý nebolo v stanovenej lehote zaplatené poistné, alebo síce bolo zaplatené v tejto lehote, avšak v nižšej sume, než malo byť zaplatené.
• Nástupu výkonu trestu odňatia slobody.

Poistné na nemocenské poistenie

Poistné na nemocenské poistenie je splatné od 1. do 20. dňa kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa toto poistné platí (napr. poistné za január 2018 je splatné od 1. do 20. 2. 2018). Číslo účtu pre platenie poistného na nemocenské poistenie zistí SZČO na svojej príslušnej okresnej správe sociálneho zabezpečenia, Pražskej správe sociálneho zabezpečenia alebo na Mestskej správe sociálneho zabezpečenia Brno (ďalej tiež "OSSZ/ PSSZ/ MSSZ") alebo na internetových stránkach Českej správy sociálneho zabezpečenia.

Vymeriavacím základom SZČO pre poistné na nemocenské poistenie je mesačný základ, ktorého výšku si určuje SZČO svojou platbou. Minimálny mesačný vymeriavací základ SZČO pre poistné na nemocenské poistenie činí aj v roku 2018 sumu 5 000 Kč. Maximálny mesačný základ nemocenského poistenia sa stanovuje vo výške sumy rovnajúcej sa priemeru, ktorý z určeného (vypočítaného) vymeriavacieho základu na naposledy podanom prehľade o príjmoch a výdavkoch SZČO pripadá na jeden kalendárny mesiac výkonu činnosti, pričom k prehľadu staršiemu ako tri roky sa neprihliada.

Poistné na nemocenské poistenie SZČO je stanovené z mesačného základu percentnou sadzbou vo výške 2,3 % a zaokrúhľuje sa na celé koruny smerom nahor. Pre rok 2018 činí minimálna platba poistného na nemocenské poistenie 115 Kč. SZČO, ktorá je účastná nemocenského poistenia, je povinná platiť poistné na nemocenské poistenie na účet príslušnej OSSZ/ PSSZ/ MSSZ na jednotlivé celé kalendárne mesiace, s výnimkou tých kalendárnych mesiacov, v ktorých po celý mesiac mala nárok na výplatu nemocenského alebo peňažnej pomoci v materstve z nemocenského poistenia SZČO. SZČO náleží nemocenské od 15. dňa trvania dočasnej pracovnej neschopnosti.

Pre účely oslobodenia od platenia záloh na poistné v dobe choroby, sa za obdobie nároku na výplatu nemocenského považuje rovnako doba prvých 14 kalendárnych dní trvania dočasnej pracovnej neschopnosti, za ktoré sa nemocenské nevypláca. SZČO môže po prerokovaní s OSSZ/ PSSZ/ MSSZ platiť poistné na dlhšie ako mesačné obdobie, avšak vždy len do budúcnosti a najdlhšie do konca kalendárneho roka. Oznámenie o platbe poistného do budúcnosti musí obsahovať výšku jednotlivých mesačných platieb a za aké mesiace sa platí.

Dávky nemocenského poistenia

Z nemocenského poistenia sa SZČO poskytujú tieto dávky:

1. Nemocenské: Od 15. dňa trvania dočasnej pracovnej neschopnosti (nariadenej karantény), ak bola SZČO bezprostredne predo dňom vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti (nariadenej karantény) účastná tohto poistenia aspoň 3 mesiace. Nemocenské sa poskytuje za kalendárne dni. Obdobie, po ktoré sú dávky nemocenského vyplácané, sa nazýva podporná doba. Dĺžka podpornej doby začína dňom, keď bol zamestnanec uvedený do neschopnosti, a končí dňom, ku ktorému je opäť schopný pracovať, alebo do uznania čiastočnej, prípadne plnej invalidity.
2. Peňažná pomoc v materstve: Najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, ak účasť na nemocenskom poistení trvala v posledných dvoch rokoch predo dňom nástupu na peňažnú pomoc v materstve aspoň po dobu 270 kalendárnych dní a z toho účasť na poistení SZČO po dobu aspoň 180 kalendárnych dní v poslednom roku predo dňom začiatku podpornej doby. Podporná doba pri peňažnej pomoci v materstve začína nástupom na peňažnú pomoc v materstve, ktorá nastáva dňom, ktorý poistenka určí v období od začiatku ôsmeho týždňa do začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu; ak poistenka tento deň v tomto období neurčí, začína podporná doba od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu. Pri pôrode jedného dieťaťa je podporná doba dlhá 196 kalendárnych dní. Pri pôrode dvoch a viacerých detí naraz je podporná doba 259 kalendárnych dní. Dávky peňažnej pomoci v materstve sa vyplácajú od šiesteho týždňa pred predpokladaným pôrodom.
3. Otcovská popôrodná starostlivosť (otcovská): Od 1. 2. 2018 je novo zavedená "otcovská popôrodná starostlivosť" - sedemdňová dávka, ktorú si muži (príp. osoby, ktoré prevzali dieťa do svojej starostlivosti na základe rozhodnutia príslušného orgánu) budú môcť vybrať v prvých šiestich týždňoch po pôrode. Nárok na ňu majú SZČO, ktoré sú účastné dobrovoľného nemocenského poistenia, ak spĺňajú zákonnú podmienku účasti na nemocenskom poistení aspoň po dobu 3 mesiacov. Nárok na túto dávku môže uplatniť najskôr otec, ktorého dieťa sa narodilo dňa 21. 12. 2017.
4. Dlhodobé ošetrovné: Od 1. 6. 2018 je účinná ďalšia nová dávka zo systému nemocenského poistenia, tzv. dlhodobé ošetrovné - túto dávku možno čerpať až 90 kalendárnych dní s náhradou príjmov vo výške 60 % denného vymeriavacieho základu. Bude poskytovaná SZČO, ktorej účasť na nemocenskom poistení trvala aspoň 3 mesiace predo dňom začiatku dlhodobej celodennej starostlivosti o ošetrovanú osobu, ktorá bola do domáceho ošetrenia prepustená po hospitalizácii v trvaní aspoň 7 kalendárnych dní z dôvodu závažnej poruchy zdravia, pričom nešlo o akútnu lôžkovú starostlivosť poskytovanú štandardne pre výkony, ktoré nemožno vykonať ambulantne. Po dobu starostlivosti nesmie poistenec (SZČO) čerpajúci túto dávku osobne vykonávať žiadnu zárobkovú činnosť (samostatná zárobková činnosť, zamestnanie apod.).
5. Ošetrovné: Dávka náležiacia človeku, ktorý nemôže dochádzať do zamestnania, pretože sa stará o chorého člena rodiny alebo o dieťa mladšie ako 10 rokov. Ošetrovné sa však týka iba zamestnancov, nie SZČO. Ošetrovné sa počíta rovnako ako nemocenské a trvá najdlhšie 9 kalendárnych dní. Ak ošetruje osamelý zamestnanec, ktorý má v trvalej starostlivosti aspoň jedno dieťa vo veku do 16 rokov bez ukončenej povinnej školskej dochádzky, ošetrovné sa počíta najdlhšie 16 kalendárnych dní.
6. Vyrovnávací príspevok v tehotenstve a materstve: Poskytuje sa tehotným ženám alebo matkám do 9 mesiaca po pôrode, ktoré nemôžu vykonávať svoju existujúcu prácu (najčastejšie práca s nebezpečnými látkami, práca s nebezpečenstvom úrazu a práca s ťažkými bremenami). Príspevok teda vyrovnáva mzdový rozdiel medzi existujúcou prácou a prechodnou prácou v priebehu tehotenstva, či materstva.

Nárok na výplatu týchto dávok má SZČO iba v prípade, že po dobu ich poberania osobne nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť. Ak je výkon samostatnej zárobkovej činnosti zabezpečený prostredníctvom zamestnancov alebo spolupracujúcich osôb, je táto podmienka splnená. Výkon inej ako samostatnej zárobkovej činnosti však poskytovaniu týchto dávok z nemocenského poistenia nebráni.

O dávkach rozhoduje príslušná OSSZ/ PSSZ/ MSSZ. Žiadosť o dávku uplatňuje SZČO u miestne príslušnej OSSZ/ PSSZ/ MSSZ. Dávky nemocenského poistenia sa nemôžu poberať súčasne s inými, napríklad s podporou v nezamestnanosti, rodičovským príspevkom, materskou, výplatou invalidného dôchodku. Zároveň tak sa nemôže súbežne poberať ošetrovné a materská, alebo materská a rodičovský príspevok. Tiež nie je možné poberať dva rodičovské príspevky naraz.

Výpočet dávok nemocenského poistenia

Nemocenské sa stanoví z denného vymeriavacieho základu, ktorý sa zistí tak, že sa vymeriavací základ zistený z rozhodného obdobia vydelí počtom kalendárnych dní pripadajúcich na rozhodné obdobie. Pri výpočte dávok nemocenského poistenia SZČO sa postupuje rovnako ako pri výpočte dávok zamestnancov.

Vymeriavacím základom pre výpočet dávky je úhrn mesačných základov v rozhodnom období. Rozhodným obdobím pre stanovenie výšky dávky je 12 kalendárnych mesiacov pred kalendárnym mesiacom, v ktorom vznikla sociálna udalosť. Mesiace, v ktorých netrvala účasť na nemocenskom poistení SZČO, a mesiace, v ktorých mala SZČO nárok na dávku z nemocenského poistenia SZČO po celý mesiac, sú vylúčenou dobou.

Ak SZČO zaplatí poistné na nemocenské poistenie z vyššieho mesačného základu, časť platby, ktorá nezodpovedá jeho maximálnemu mesačnému základu stanovenému spravidla podľa určeného vymeriavacieho základu pripadajúceho v priemere na jeden mesiac výkonu činnosti na naposledy podanom prehľade alebo vo výške ½ priemernej mzdy, sa stáva preplatkom.

Dôchodkové poistenie

Dôchodkové poistenie je povinné pre SZČO, ktoré vykonávajú samostatnú zárobkovú činnosť ako hlavnú činnosť. Ak ju vykonávajú ako vedľajšiu činnosť, účasť vzniká až na základe dosiahnutých príjmov alebo ak sa k účasti SZČO sama prihlási. SZČO sú povinné platiť poistné na dôchodkové poistenie formou záloh a doplatku tohto poistného.

Pre účely platenia záloh na poistné sa SZČO považuje za SZČO vykonávajúcu vedľajšiu samostatnú zárobkovú činnosť v kalendárnom mesiaci, v ktorom po celý mesiac má nárok na výplatu čiastočného invalidného alebo plného invalidného dôchodku, má priznaný starobný dôchodok, má nárok na rodičovský príspevok alebo osobne opatrovala osobu, ktorá je závislá od starostlivosti inej osoby v stupni II (stredne ťažká závislosť) alebo stupni III (ťažká závislosť) alebo v stupni IV (úplná závislosť), vykonáva vojenskú službu, je nezaopatreným dieťaťom, alebo je vo väzbe alebo výkone trestu odňatia slobody a túto skutočnosť oznámila a doložila príslušnej OSSZ/PSSZ.

Zvýšenie starobného dôchodku náleží za každých 360 dní zárobkovej činnosti vykonávanej pri súčasnom poberaní dôchodku. Zvýšenie vykonáva ČSSZ na základe písomnej žiadosti. Tú je možné podať najlepšie prostredníctvom OSSZ podľa miesta trvalého bydliska, ktorá k nej pripojí potrebný doklad (výpis z evidencie SZČO).

SZČO, ktorá je platiteľom v paušálnom režime, platí paušálne zálohy, prostredníctvom ktorých sú hradené zálohy na poistné, orgánu Finančnej správy. Paušálny režim zahŕňa iba zálohu na dôchodkové poistenie (nie platbu na nemocenské poistenie).

Povinnosti SZČO

K hlavným povinnostiam SZČO patrí platenie poistného na dôchodkové poistenie a podávanie Prehľadu o príjmoch a výdavkoch SZČO za kalendárny rok. SZČO má tiež povinnosť oznámiť príslušnej územnej správe sociálneho zabezpečenia dátum:

• Zahájenia (opätovného zahájenia) samostatnej zárobkovej činnosti alebo spolupráce pri výkone samostatnej zárobkovej činnosti.
• Ukončenia samostatnej zárobkovej činnosti.
• Zániku oprávnenia vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť.
• Od ktorého jej bol pozastavený výkon samostatnej zárobkovej činnosti.
• Zániku dôvodu pre výkon vedľajšej samostatnej zárobkovej činnosti (napr. skončili zamestnanie, nemáte už nárok na výplatu dôchodku, neopatrovali ste dieťa do 4 rokov veku, prestali ste študovať a pod.).

Všetky zmeny musia SZČO hlásiť príslušnej územnej správe sociálneho zabezpečenia najneskôr do 15 dní odo dňa, v ktorom nastala skutočnosť, ktorá zakladá túto povinnosť.

Prehľad o príjmoch a výdavkoch

Ak SZČO vykonávala aspoň po časť roka samostatnú zárobkovú činnosť, musí podať príslušnej správe sociálneho zabezpečenia predpísaný tlačivo Prehľad o príjmoch a výdavkoch SZČO. Základná lehota pre podanie Prehľadu o príjmoch a výdavkoch SZČO je do jedného mesiaca odo dňa uplynutia lehoty pre podanie daňového priznania, ktorá spravidla pripadá na 2. mája.

Ak má SZČO sprístupnenú dátovú schránku, ktorá jej bola zriadená zo zákona, má povinnosť Prehľad o príjmoch a výdavkoch SZČO podať elektronicky, a to v predpísanom formáte xml. Ak jej dátová schránka nebola zriadená zo zákona, možno podať Prehľad elektronicky (najlepšie prostredníctvom ePortálu ČSSZ), poštou alebo na podateľniach správ sociálneho zabezpečenia.

Dôležité informácie a zmeny

Sociálna poisťovňa v spolupráci s Českou správou sociálneho zabezpečenia (ČSSZ) pravidelne organizuje poradenské dni pre občanov, ktorí pracovali v oboch republikách. Odborníci z oboch inštitúcií sú pripravení zodpovedať otázky týkajúce sa dôchodkových nárokov.

Od 1. júla 2026 budú zamestnávatelia pri vysielaní zamestnancov na prácu v zahraničí povinní podávať viaceré žiadosti PD A1 v oblasti uplatniteľnej legislatívy výlučne prostredníctvom svojej elektronickej schránky.

Od 1. júla 2026 bude mať nárok na dávku ošetrovné širší okruh osôb. Novela zákona o sociálnom poistení rozšírila okruh osôb s nárokom na krátkodobé aj dlhodobé ošetrovné o chorú manželku/manžela rodiča alebo osvojiteľa, ako aj o chorých osvojiteľov a ich príbuzných.

tags: #duchodove #a #nemocenske #pojisteni