Druhá atestácia a učebná pomôcka vo vyučovaní: Komplexný sprievodca pre pedagogických zamestnancov

Profesijný rozvoj pedagogických zamestnancov je kľúčový pre neustále zvyšovanie kvality vzdelávania. Jedným z významných míľnikov v kariére učiteľa je atestácia, ktorá potvrdzuje nadobudnuté kompetencie a odbornú prax. Tento článok sa zameriava na druhú atestáciu, najmä v kontexte jej platnosti pri zmene kategórie učiteľa a možnosti výberu témy atestačnej práce. Ponúka tiež pohľad na význam učebných štýlov žiakov a ich aplikáciu vo vyučovacom procese, ako aj na metódy, ktoré podporujú rozmanitosť a efektivitu učenia.

Platnosť druhej atestácie a výber témy

Ak ste vyštudovali Pedagogickú a sociálnu akadémiu so zameraním na učiteľstvo pre MŠ a vychovávateľstvo, následne bakalárske štúdium Predškolskej a elementárnej pedagogiky a magisterské štúdium Učiteľstva pre primárne vzdelávanie, vaša prvá atestácia je už za vami. Momentálne ste zamestnaná v materskej škole a uvažujete o druhej atestácii. Vzniká otázka, či vám bude druhá atestácia platiť aj v budúcnosti, ak budete pracovať ako učiteľka na prvom stupni ZŠ, ak bude na osvedčení z atestácie uvedená podkategória „učiteľ MŠ“.

Dôležité je tiež vedieť, či si môžete v druhej atestácii zvoliť tému, prípadne rozšíriť tému z prvej atestácie, aj keď ste v MŠ, ale tému ste mali z prvého stupňa. Alebo si musíte zvoliť tému z materskej školy? Odpoveď na tieto otázky je obsiahnutá v legislatívnom rámci, ktorý definuje profesijné štandardy a kariérny systém pedagogických a odborných zamestnancov. Podľa Pokynu ministra č. 39/2017, ktorým sa vydávajú profesijné štandardy pre jednotlivé kategórie a podkategórie pedagogických a odborných zamestnancov škôl a školských zariadení, sú profesijné štandardy pre kategóriu učiteľ a podkategórie učiteľ druhého stupňa ZŠ a učiteľ strednej školy členené do troch oblastí: žiak, výchovno-vzdelávací proces, profesijný rozvoj.

Zákon NR SR o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (č. 138/2019 Z. z.) definuje jednotlivé kategórie pedagogických zamestnancov, medzi ktoré patria učiteľ materskej školy a učiteľ prvého stupňa základnej školy. Hoci sa špecifické požiadavky na platnosť atestácie pri zmene podkategórie líšia v detailoch, všeobecne platí, že atestácia preukazuje širšie profesijné kompetencie, ktoré sú prenosné medzi podobnými kategóriami. Pre presné informácie je vždy vhodné konzultovať konkrétne znenie zákona a príslušných vyhlášok, prípadne sa obrátiť na Národný inštitút pre ďalšie vzdelávanie.

Čo sa týka témy atestačnej práce, jej výber by mal korešpondovať s cieľmi pedagogickej diagnostiky a s vašou aktuálnou pedagogickou praxou. Ak ste v materskej škole, ale vaša prvá atestácia sa týkala prvého stupňa, môžete zvoliť tému, ktorá prepája obe oblasti, alebo rozšíriť už existujúcu tému so zreteľom na špecifiká predškolského vzdelávania. Dôležité je preukázať, že ste schopná analyzovať výskumný problém a navrhnúť korekciu školských pedagogických dokumentov, zameranú na zlepšenie rešpektovania učebných štýlov žiakov.

Učebné štýly žiakov ako kľúč k efektívnemu vyučovaniu

Je potrebné mať základné vedomosti o učebných štýloch žiakov a tie aplikovať na zlepšenie kvality učebných procesov vo vyučovaní. Učebný štýl je súhrn postupov, ktoré jednotlivec v určitom období preferuje pri učení sa. Vyvíja sa z vrodeného základu, ale v priebehu života sa mení a zdokonaľuje. Pomáha jednotlivcovi dosahovať dobré výsledky pri učení sa určitého typu učiva v určitej edukačnej situácii, ale môže mu komplikovať úspešnosť pri učení sa iného typu učiva v inej edukačnej situácii. Zvyčajne si svoj učebný štýl neuvedomujeme, systematicky ho neanalyzujeme a nehľadáme jeho zlepšenia. Zdajú sa nám samozrejmé. Dajú sa však diagnostikovať a v prípade potreby aj meniť, ale to je náročnejší proces, ktorý si vyžaduje osobnú disciplínu a podporu, pomoc rodičov, spolužiakov i ďalších odborníkov.

Analyzujte riešenie vášho výskumného problému, príp. efektívnosť uplatnenej inovácie v problematike učebných štýlov (UŠ), vo väzbe na zlepšenie kvality učebných procesov vo vašom vlastnom vyučovaní. Navrhnite na základe vašej práce korekciu vašich školských pedagogických dokumentov, zameranú na zlepšenie rešpektovania UŠ žiakov.

Typológia učebných štýlov

Učebné štýly možno rozdeliť podľa viacerých kritérií, pričom najznámejšie sú delenie podľa zmyslových preferencií (VARK) a podľa teórie viacerých inteligencií H. Gardnera.

Podľa zmyslových preferencií VARK

Akronym VARK zahŕňa štyri hlavné typy:

• Visual (vizuálny, zrakový): Žiaci preferujú učivo v obrazovej podobe - obrázky, diagramy, grafy, mapy, fotografie, filmy, rôzne symboly. V texte si vyznačujú dôležité časti farebne a graficky (šípky, bloky). Majú radi bohato ilustrované a štruktúrované texty, pri vysvetľovaní sami používajú schémy a pojmové mapy. Radi sedia v predných laviciach, aby im nič neprekážalo pri sledovaní učiteľa. Učivo si dokážu predstaviť.
• Aural (auditívny, sluchový): Žiaci sa najlepšie učia počúvaním a verbálnou komunikáciou, diskutovaním, preto sú pre nich vhodné skupinové formy práce. Dobre si zapamätajú počuté. Pri učení sa učivo nahlas opakujú. Takíto jedinci majú hudobný sluch i nadanie a predpoklady úspešne si osvojovať cudzie jazyky. Pri učení im neprekážajú zvukové kulisy v pozadí, naopak, hudba podporuje ich procesy učenia sa.
• Read/write (čítať/písať, verbálny, slovný): Žiaci preferujú prácu s písaným textom. To, čo si prečítajú, dokážu fotografovať do pamäti a následne identicky v pamäti predstaviť. Počuté si zapisujú, dokážu pracovať samostatne, majú dobre rozvinuté abstraktné myslenie.
• Kinestetic (pohybový): Žiaci potrebujú fyzickú činnosť, pohyb, manipuláciu s predmetmi, pomôckami. Často žujú žuvačky - uspokojujú tým potrebu pohybu. Nevydržia dlho sedieť, radi sa učia pri chôdzi. Ak na to nemajú priestor, potrebujú častejšie prestávku na krátke pohybové rytmické cvičenie, potom dokážu pokračovať v učení (tzv. eurytmia - Waldorfská pedagogika). Mávajú dobrú motorickú koordináciu a s ľahkosťou si rozvíjajú psychomotorické spôsobilosti. Žiakom s týmto učebným štýlom vyhovujú laboratórne práce, praktické cvičenia, exkurzie, inscenačné metódy, rolová hra, projektové vyučovanie. Učitelia by v práci s týmto typom žiakom mali dbať na dôsledné uplatňovanie didaktickej zásady prepojenia teórie a praxe, školy so životom.

Podľa teórie H. Gardnera o existencii viacerých (ôsmich) inteligencií

Od týchto inteligencií môžeme odvodzovať učebné štýly:

1. Lingvistický (jazykový, rečový): Rád a dobre číta, píše a hovorí, dobre chápe význam slov, dobre vysvetľuje svoje myšlienky iným, dokáže presviedčať iných. Učí sa hovorením, počúvaním, čítaním textov. Vhodnými aktivitami sú: vytvárať pojmové mapy, vysvetľovať iným, krížovky, slovné hádanky, denníky, čítanie, skladanie básní.
2. Logicko-matematický: Práca s číslami, hľadanie riešení, merania, riešenia problémov, experimentovanie, logika vecí, príčina a účinok. Vníma štruktúry logických a matematických vzťahov. Vhodné aktivity sú zisťovanie vzťahov medzi javmi, zostavovanie algoritmov, určovanie šancí a pravdepodobnosti, rozpočet, plánovanie výletov, logické hádanky a hlavolamy, počítanie spamäti.
3. Priestorový (vizuálny): Kreslenie, projektovanie, konštruovanie, navrhovanie, výtvarné umenie, dobrá predstavivosť, silno vyvinutý zmysel pre farby, grafická prezentácia myšlienok, čítanie máp. Vhodné aktivity sú: premietanie na rôzne priemetne, technické výkresy, navigácia na cestách, navrhovanie modelov.
4. Telesno-kinestetický (pohybový): Práca a tvorba vlastnými rukami, činnosť, ustavičný pohyb, dotýkanie sa. Je dobrý v športe a tanci, vyjadrovaní mimikou, gestikuláciou, pohybovo nadaný a zručný. Zle chápe počuté, čítané a statické. Býva neposedný, hyperaktívny, s poruchami správania. Učí sa dotykom, ohmatávaním, manipuláciou, pomocou všetkých zmyslov (najmä hmatom). Vhodnými aktivitami sú šport, manuálna činnosť, fyzické disciplíny, tanec, gymnastika, trojrozmerné hlavolamy, skladačky.
5. Muzikálny (hudobný): Prirodzený zmysel pre rytmus, spievanie, počúvanie hudby, hra na nástroj, rozlišovanie zvukov, reprodukcia melódie. Zle slohové práce. Učí sa v rytmoch, melódiách, pri hudbe.
6. Interpersonálny: Rád pracuje v skupine, rád sa rozpráva, má veľa priateľov, silno vyvinutú schopnosť empatie, schopnosť viesť iných. Má rád kolektívne hry, je aktívny v spolkoch a kluboch, býva často oporou pre druhých. Učí sa spoluprácou, rozhovorom, výmenou skúseností. Vhodné je tu kooperatívne vyučovanie.
7. Intrapersonálny: Rád sa učí sám, samostatne rieši úlohy, presadzuje vlastné záujmy, zaujíma sa o duchovné a existenciálne problémy. Je samotár, má bohatý vnútorný život, dobre chápe seba.
8. Prírodný učebný štýl: Má rád prírodu, zvieratá, čas prechádzok, turistiku, prácu v záhrade. Zaujíma sa o ekologické problémy.

Podľa motivácie a zámeru

• Povrchový (povrchný) učebný štýl: Spočíva v reprodukovaní učiva, pasívnom prijímaní poznatkov. Žiaci preferujú pamäťové učenie, memorovanie bez väčšieho úsilia o hlbšie pochopenie. Základný motív spočíva v splnení požiadaviek s vynaložením minimálneho úsilia a času. Prevláda u nich vonkajšia motivácia. Nerozlišujú v učive hlavné a vedľajšie, učivo chápu ako súbor izolovaných a vzájomne nesúvisiacich informácií, ktoré nedokážu spojiť do zmysluplného celku. Nepremýšľajú, neporovnávajú s vlastnými životnými skúsenosťami, repertoár ich učebných postupov je malý, nevedia, ako sa učiť. Tradičné vyučovanie podporuje tento učebný štýl.
• Hĺbkový učebný štýl: Spočíva v snahe porozumieť učivu, vystihnúť jeho význam, rozumieť veciam a javom okolo seba. Žiaci sa učia nielen preto, aby splnili požiadavky, ale chcú vedieť preukázateľným spôsobom naučené aplikovať v praxi. Prevláda vnútorná motivácia. Pri učení hľadajú podstatné a nepodstatné, hlavné a vedľajšie, vytvárajú si štruktúry a systémy, hľadajú vzťahy a príčinné súvislosti, argumentujú, hľadajú dôkazy a logiku toho, čo sa učia. Konštruujú si svoj obraz učiva, začleňujú ho do svojho osobného systému poznania. Ich repertoár učebných postupov je bohatý, snažia sa ich zefektívňovať. Žiaci dokážu k učivu zaujímať vlastné stanovisko.
• Utilitaristický (pragmatický): Vyznačuje sa žiakovou vypočítavosťou, snahou zapáčiť sa, votrieť sa do priazne učiteľa, často aj nekorektným spôsobom. V skutočnosti sa o učivo nezaujíma.

Podľa vnímania reality a spôsob spracovania informácií (A. Kolb)

Existujúce štyri spôsoby spracovávania informácií, adaptácie na okolitý svet. Každému zodpovedá štýl učenia:

1. Získavanie konkrétnych skúseností = štýl prežívania = aktívny typ = divergátor.
2. Reflektujúce pozorovanie = vnímanie = reflektor typ = asimilátor.
3. Abstraktná konceptualizácia = myslenie = teoretický typ = konvergátor.
4. Aktívne experimentovanie = konanie = pragmatický typ = akomodátor.

Metódy pre zmysluplné aplikovanie učebných štýlov vo výučbe

Zaradenie viacerých inovatívnych a aktivizačných metód do vyučovania je kľúčové pre pokrytie rôznych učebných štýlov. Prepojenie s prírodou - exponáty, videá, dynamické pomôcky, www stránky - môže výrazne obohatiť vyučovací proces. Zapojenie žiakov do vytvárania projektov a modelov - polročná aktivita, na konci tematického celku - podporuje hĺbkové učenie. Zaradenie blokového vyučovania umožňuje flexibilnejšie plánovanie a intenzívnejšie ponorenie sa do témy.

Opíšte, ktoré metódy považujete za vhodné a efektívne pre zmysluplné aplikovanie princípu rôznych učebných preferencií (VARK) a štýlov do výučby. Vysvetlite, ako ste aplikovali princíp rozmanitosti pri návrhu učebných činností žiaka prostredníctvom prispôsobenia výučby rôznym štýlom, potrebám a preferenciám. Zhodnoťte mieru uplatnenia tohto princípu pri riešení odborno-metodických problémov.

Princíp rozmanitosti spočíva v použití rôznych učebných štýlov vzhľadom na potreby žiakov. Každý žiak má iné potreby a iný učebný štýl, ktorým sa dokáže efektívne učiť. Úlohou učiteľa je pokryť všetky typy žiakov s VARK a ôsmimi druhmi inteligencie.

Príklad aplikácie rôznych učebných štýlov na hodine o vodných vtákoch:

• Vizuálny (V): Premietnutie živočíchov, videoklip, schéma - brainstorming (voda).
• Auditívny (A): Výklad, práca vo dvojici, skupine, nahrávky vtáčieho spevu.
• Read/write (R): Tvorba životopisu, vizitky - atlasy, pripravený text.
• Kinestetický (K): Exponáty živočíchov, rotujúci prehľad, model vodného ekosystému.

Zhodnoťte mieru uplatnenia tohto princípu pri riešení odborno-metodických problémov. Tieto problémy majú často viacero riešení a vyžadujú komplexný prístup, vedomosti z rôznych predmetov. Používanie rôznych formátov informácií, ako sú textová podoba (príbeh, odborný článok, úryvok z knihy), audioukážka (nahrávka rozhovoru, analýza skladby, popis situácie), videoukážka (filmy, divadelné ukážky, reklamy) a počítačová podpora (web stránky, power-point prezentácie), je nevyhnutné.

Efektívne vyučovacie metódy

Medzi vhodné metódy patria:

• Rozborová metóda: Analýza problémových situácií.
• Metóda konfliktných situácií: Podpora kritického myslenia a hľadania riešení.
• Metóda incidentu: Krátke prípadové štúdie na rýchle rozhodovanie.
• Metóda postupného zoznamovania s prípadom: Podrobná analýza komplexných problémov.
• Bibliografické metódy: Práca s rôznymi zdrojmi informácií.

Inscenačné metódy alebo Hranie rolí

Študent sa viac naučí, keď si danú rolu zahrá, ako keď len pasívne pozoruje. Učenie prebieha v modelových situáciách. Delia sa na:

• Inscenácie štruktúrované: Rozpracovaný scenár pre osoby.
• Inscenácie neštruktúrované: Umožňujú voľnejšie pole pôsobnosti aktérom.
• Mnohostranné hranie rolí.

Špeciálne metódy

Zaraďujeme tie metódy, ktoré nemožno zaradiť do predchádzajúcich skupín:

• Balík došlej pošty.
• Cvičenie vo vnímavosti.
• Projektová metóda.
• Icebreakers: Cieľom je prelomenie ľadov medzi hráčmi a bariér, uvoľnenie napätia, priateľskej atmosféry.

Vyučovacie metódy a prostriedky, špecifiká motivačných a expozičných metód

Metódy sa podľa etáp členia na:

• Motivačné: Metódy usmerňujúce záujem o učenie. Prvoradou úlohou je vzbudiť u žiakov záujem o učebnú činnosť. Motívov pôsobiacich v učebnej činnosti je viacero. Môžu mať povahu vnútorného motívu (záujem o učivo, túžba po poznaní) alebo vonkajšieho motívu (učenie vyvolané vonkajšími podnetmi - učenie sa pre zlepšenie prospechu, hrozbou, pochvalou). Model FOCUS pomáha pri motivácii:
  • F - fantázia: Hodiny sa nemajú podobať, mali by byť zábavné, spestrené diskusiou, hrami.
  • O - ocenenie: Využívať pochvalu, povzbudenie, objektívne ohodnotenie.
  • C - ciele: Musia byť dosiahnuteľné, vopred stanovené, ak sa žiak neučí, treba ho motivovať.
  • U - úspech: Dbať na primeranosť práce tak, aby zodpovedala všetkým žiakom - diferencovaný prístup - umožniť žiakom prežiť pocit úspechu.
  • S - zmysel: Žiak má vedieť, čo a prečo sa učí.
• Expozičné: Metódy prvotného oboznamovania žiakov s učivom.
  • Metódy priameho prenosu poznatkov:
    • Rozprávanie: Učiteľ využíva vtedy, ak učivo nie je náročné, ak má predovšetkým výchovné poslanie.
    • Opis: Metódy, ktorou sú žiaci zoznamovaní s charakteristickými znakmi preberaného učiva.
    • Vysvetľovanie: Keď je učivo náročné, objasňuje zložité poučky, pravidlá, zákony.
  • Metódy sprostredkovaného prenosu poznatkov:
    • Demonštrácia: Obohacuje predstavy, prehlbuje skúsenosti, rozvíja pozorovacie schopnosti. Má 3 etapy: oboznámenie s daným objektom, analýza sledovaného a záver - zovšeobecnenie.
    • Pozorovanie: Väčšia aktivita žiakov: jednoduché, pokusné, porovnávacie, popisné a heuristické.
    • Manipulácia s predmetmi: Rôzne činnosti, montáž a demontáž.
    • Laboratórna práca: Krátkodobá a dlhodobá, vykonáva sa v špecifickom prostredí.
  • Metódy problémové: Učia organizovať zložité študijné a pracovné činnosti, približujú k životu.
  • Metódy samostatnej práce a autodidaktické metódy:
    • Práca s knihou.
    • Práca v laboratóriu.
    • Samostatné štúdium rôznej literatúry.
    • Samostatné štúdium s využitím techniky: internet, televízia.
  • Metódy mimovoľného učenia: Učiteľ je pre žiaka vzorom pôsobiacim na všetku jeho činnosť. Často si neuvedomuje, že jeho názory, postoje, mimiku, gestikuláciu reči, žiaci napodobňujú. Preto by sa mal učiteľ usilovať a dbať o to, aby bol pre žiakov všestranným príkladom.
• Fixačné: Metódy opakovania a upevňovania učiva.
• Diagnostické a klasifikačné: Metódy hodnotenia, kontroly a klasifikácie.

Porovnanie učebných štýlov rôznych skupín žiakov

Znalosť učebných štýlov učiteľa a žiakov môže výrazne zvýšiť efektívnosť učebných procesov prostredníctvom rešpektovania individuálnych preferencií. Porovnajme učebné štýly žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, talentovaných žiakov a žiakov bežných tried, ako aj rozdiely medzi pohlaviami.

Učebné štýly žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ŠVVP)

Pre integrovaných žiakov je kľúčový individuálny prístup, názornosť, postupnosť a jednoduchosť. Je nevyhnutné prispôsobiť metódy a obsah výučby ich špecifickým potrebám, často s využitím vizuálnych a kinestetických pomôcok.

Učebné štýly talentovaných žiakov

Talentovaní žiaci profitujú z vedeckosti, dedukcie, analýzy, syntézy, samostatnosti, problémového učenia a spojenia teórie s praxou. Pre nich je dôležité ticho, teplo a svetlo. Preferujú auditívny kanál pred vizuálnym a majú nadpriemerne vyjadrenú tendenciu meniť miesto pri učení. Potreba jesť a piť pri učení je vyššia ako u bežných detí. Postavy pedagógov a rodičov sú pre nadaných žiakov úplne najdôležitejšie. Snáď s nimi prichádzajú do konfliktu častejšie ako bežné deti z dôvodu väčšieho sebapresadzovania sa a svojhlavosti.

Učebné štýly žiakov bežných tried

Pre bežných žiakov platia zásady postupnosti, názornosti a systematickosti. Silné preferencie počítajú premenné ticho, svetlo a teplo, ktoré sú ešte vyššie ako u nadaných. Bežným žiakom viac vadí hluk. Rovnako je to so samotou. Prítomnosť kamaráta či dospelého sú menej žiaduce ako u nadaných, a ak tak sa uprednostňuje skôr dospelý. Vnútornú motiváciu majú totožnú s nadanými. Vonkajšia motivácia v podobe učiteľa a rodiča je nižšia ako u skupiny nadaných, ale stále zásadná. Majú nepatrne vyššiu mieru vytrvalosti, avšak stále so slabou expresiou.

Pohlavné diferencie v učebných štýloch

U mužov prevláda hĺbkové učenie, orientované na porozumenie zmyslu, preferencia argumentácie a interpretácie učiva a externá výkonová motivácia. Často sa objavuje aj negatívny postoj k učeniu. U žien... (doplňte detaily z výskumu, ak sú dostupné, aby sa zachovala kompletnosť informácií).

Tvorba atestačného portfólia pre druhú atestáciu

Súčasťou každého atestačného konania je aj tvorba atestačného portfólia, jeho hodnotenie a obhajoba. Pre vykonanie atestácie sa vyžaduje predložiť od každého pedagogického a odborného zamestnanca atestačné portfólio, ktoré je hodnotené. Východiskom na tvorbu portfólia je Pokyn ministra č. 39/2017, ktorým sa vydávajú profesijné štandardy pre jednotlivé kategórie a podkategórie pedagogických a odborných zamestnancov škôl a školských zariadení. Profesijné štandardy pre kategóriu učiteľ a podkategórie učiteľ druhého stupňa ZŠ a učiteľ strednej školy sú členené do troch oblastí: žiak, výchovno-vzdelávací proces, profesijný rozvoj. Každej oblasti sú priradené profesijné kompetencie.

Oblasť „žiak“ v atestačnom portfóliu

Uvedená oblasť akcentuje realizovanie pedagogickej diagnostiky. Jej výsledky a ich interpretácia sú podkladom na vytvorenie záverov pre oblasť výchovno-vzdelávacieho procesu, napr. identifikuje príčiny problémov a prekážky v učení sa žiaka (napr. poskytuje pomoc a poradenstvo pedagogickým zamestnancom v oblasti psychologických a sociálnych faktorov učenia sa žiaka na úrovni predmetovej komisie, vzdelávacej oblasti, metodického združenia, ročníka, školy).

Doklady atestačného portfólia úzko súvisia s každodennou prácou učiteľa, ktorý vytvára portfólio postupne. Výber dokladov vychádza vždy z charakteristiky/obsahu konkrétnych profesijných kompetencií uvedených v profesijnom štandarde. Vybrané doklady sú dôkazom naplnenia konkrétnej kompetencie uvedenej v profesijnom štandarde. V procese tvorby atestačného portfólia pre oblasť „žiak“ vyberá učiteľ dôkazy o preukázaní jednotlivých kompetencií zameraných na osobnosť žiaka (vývinové a individuálne charakteristiky žiaka, psychologické a sociálne faktory učenia sa žiaka, sociokultúrny kontext vývinu žiaka).

V tomto procese učiteľ nezostáva len pri výbere diagnostického nástroja a realizácii pedagogickej diagnostiky žiaka. Poskytovať preukázateľným spôsobom pomoc a poradenstvo kolegom pri riešení odborno-metodického problému na úrovni predmetovej komisie, vzdelávacej oblasti, metodického združenia, ročníka, školy na základe overenia účinnosti riešení odborno-metodického problému. V začiatočnej fáze realizácie pedagogickej diagnostiky sa učiteľ zameria na výber výskumných metód a diagnostického nástroja. Obsah a zameranie jednotlivých položiek musí korešpondovať s cieľom pedagogickej diagnostiky.

Súčasťou atestačného portfólia sú výstupy pedagogickej diagnostiky žiakov - vyplnené diagnostické nástroje - pozorovacie hárky, dotazníky. Súčasťou atestačného portfólia pre druhú atestáciu je diagnostický nástroj spĺňajúci požiadavky metodológie tvorby nástrojov pedagogickej diagnostiky. Po realizácii pedagogickej diagnostiky učiteľ spracuje výsledky a na základe výstupov z analýzy navrhuje riešenia. Učiteľ zaznamenáva zmeny, ktoré nastali v pedagogickej praxi po implementácii navrhnutých riešení. Účinnosť navrhnutých vyučovacích stratégií overuje učiteľ v rámci výchovno-vzdelávacieho procesu, projektuje vyučovacie jednotky, súčasťou ktorých budú aj navrhnuté vyučovacie stratégie, implementuje ich do vyučovacieho procesu, následne vyhodnotí, či zavedenie týchto vyučovacích stratégií splnilo stanovený cieľ. Učiteľ predkladá postačujúci počet dokladov preukazujúci získanie a využívanie jednotlivých profesijných kompetencií (PZ a OZ predložia taký počet dokladov, na základe ktorého bude možné posúdiť úplnosť preukázania profesijných kompetencií).

Inovačné vzdelávanie a RAABE AKADÉMIA

Vzdelávací program inovačného vzdelávania je rozdelený na teoretickú a praktickú časť. V jednotlivých kapitolách sa venuje východiskám a podmienkam atestačného konania a profesijným štandardom. Účastník sa dozvie, akým spôsobom pracovať s profesijným štandardom a kompetenčným profilom, ako rozlíšiť úrovne a posúdenie vlastných kompetencií. Vzdelávanie prebieha prostredníctvom učebných textov a komentovaných prezentácií. Dištančné úlohy, test a záverečná práca sú nastavené tak, aby účastník poznal princípy a postup tvorby atestačného portfólia a vedel ich aplikovať v rámci zodpovednosti pri riadení vlastného profesijného rozvoja. RAABE AKADÉMIA ponúka tzv. asynchrónne vzdelávanie, t.j. môžete ho absolvovať online a to kedykoľvek podľa vašich časových možností. Nie ste viazaní na lektora, ani iných účastníkov školenia. Vy sami si určujete termín aj tempo štúdia. Jediným možným časovým obmedzením je termín konania záverečných prezentácií. Obhájiť záverečnú prezentáciu je potrebné pred trojčlennou odbornou komisiou, ktorá zasadá len v stanovených termínoch, spravidla štyrikrát ročne. Nie je však nutné vzdelávanie ukončiť do najbližšieho termínu záverečných prezentácií. V súčasnosti žiadny časový limit na ukončenie vzdelávania nastavený nie je. Pre úspešné ukončenie je potrebné preštudovať všetky lekcie, vypracovať a odoslať na kontrolu tri dištančné úlohy, jeden test s úspešnosťou min. 80 % a na záver úspešne absolvovať záverečnú prezentáciu pred trojčlennou komisiou.

tags: #druha #atestacia #ucebna #pomocka #vo #vyucovaci