Právne a sociálne aspekty spolužitia ako druh a družka na Slovensku

V súčasnosti mnoho mladých ľudí uprednostňuje partnerské spolužitie (druh a družka) bez uzavretia manželstva. Hoci ide o zväzok, v ktorom partneri často vytvárajú harmonické a trvalé životné spoločenstvo a neraz majú spoločné deti, zákon zďaleka neposkytuje takú ochranu ako manželstvu. Slovenský právny poriadok pojmy "druh" a "družka" nedefinuje ani neupravuje, a preto z pohľadu legislatívy predstavujú v zásade len dvoch kamarátov, priateľov, či partnerov.

Táto absencia právnej úpravy má dopad na rôzne aspekty spoločného života, ako sú majetkové vzťahy, dedenie, vyživovacia povinnosť, sociálne zabezpečenie a ďalšie. Je dôležité poznať právne aspekty a rozdiely medzi postavením manžela/manželky a druha/družky, pretože v praxi sa často stáva, že po rokoch spoločného života partneri ľutujú, že sa nerozhodli pre manželstvo, ktoré prináša oveľa viac právnych istôt.

Majetkové vzťahy a bývanie

Rozdiely v nadobúdaní majetku

Na rozdiel od manželstva, kde zákonom automaticky vzniká bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM), druh a družka nadobúdajú veci do svojho výlučného vlastníctva. Všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo niektorý z manželov získa za trvania manželstva (okrem výnimiek ako dedičstvo alebo dar), je v BSM a patrí obom manželom spoločne.

Ak chcú druh a družka, aby niektoré konkrétne veci, napríklad nehnuteľnosti, boli spoločné, musia sa stať podielovými spoluvlastníkmi. Na to je potrebné myslieť už pri kúpe veci, aby boli kupujúcimi obaja partneri. V prípade podielového spoluvlastníctva majú ostatní spoluvlastníci predkupné právo, čo však neplatí pre blízke osoby spoluvlastníka. V prípade nezhôd sa partneri môžu obrátiť na súd s návrhom na vysporiadanie podielového spoluvlastníctva, pričom sa odporúča uzatvárať písomné dohody.

Príklad z praxe:

Pani Terézia predala svoj byt a investovala peniaze do prerobenia bytu svojho priateľa Petra. Po rokoch sa rozišli. Peter ako výlučný vlastník bytu ju požiadal, aby byt opustila a odmietol jej vrátiť investované peniaze. Súd rozhodol v Petrov prospech, pretože Terézia nemala žiadne právne nároky k bytu, aj napriek jej investíciám. V takomto prípade by sa síce mohla domáhať vrátenia investovanej sumy z titulu bezdôvodného obohatenia, avšak dokazovanie by bolo veľmi náročné, najmä ak neexistujú písomné dôkazy.

Spoločné bývanie

Zápis trvalého pobytu sám o sebe nezakladá žiadne vecnoprávne nároky na nehnuteľnosť. Vlastník môže kedykoľvek zrušiť trvalý pobyt osobe, ktorá k bytu nemá žiadne právo (vlastnícke právo, spoluvlastnícke právo, nájomné právo, právo doživotného bývania a podobne).

Ak by druh a družka žili v prenajatom byte a jeden z nich zomrel, nájom bytu prechádza na žijúceho partnera len za splnenia prísnych podmienok: musel/a tam žiť aspoň tri roky pred smrťou, nesmie mať vlastný byt a musel/a sa starať o spoločnú domácnosť zomretého nájomcu alebo na neho bol/a odkázaný/á výživou. V prípade, že tieto podmienky nie sú splnené alebo sa nedajú preukázať, žijúci partner musí byt vypratať. Pre manžela/manželku však platia iné pravidlá, pretože majú tzv. užívacie právo k bytu manžela a po rozchode majú právo požadovať bytovú náhradu.

Riešením pre prípad nečakanej životnej situácie, ak je vlastníkom bytu len jeden z partnerov, môže byť zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného bývania v byte v prospech druhého partnera. Táto dohoda podlieha vkladovému konaniu do katastra nehnuteľností a vecné bremeno prechádza na nových vlastníkov bytu.

Dedenie

Druh a družka môžu po sebe dediť na základe platného závetu. Ak však neexistuje platný závet, alebo sa závetom dedí len časť majetku poručiteľa, dedí sa podľa zákona. Občiansky zákonník určuje štyri skupiny dedenia. Manžel/manželka dedia po sebe vždy. Do prvej skupiny dedičov patria manžel a deti poručiteľa.

Druh a družka môžu dediť až v druhej alebo tretej dedičskej skupine, a to len ak splnia špecifické podmienky: museli žiť so zomretým najmenej jeden rok pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a zároveň sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.

Je dôležité poznamenať, že v prípade, ak by poručiteľ mal potomkov, dedilo by sa primárne podľa prvej skupiny. To znamená, že by dedili iba deti. Druh alebo družka, keďže nejde o manželov, by nededili. Jedinou možnosťou pre partnera dediť, ak už má poručiteľ potomkov, je existencia platného závetu. Aj v takom prípade však platí, že maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň polovica ich zákonného podielu.

Na dokazovanie spoločnej domácnosti v dedičskom konaní sa odporúča pripraviť kombináciu viacerých dôkazov, ako sú čestné vyhlásenia svedkov (susedia, rodina, známi), doklady o spoločnom bývaní a spotrebe (nájomná zmluva, výpisy platieb za nájom/energie/internet, SIPO, úhrady potravín a zariadenia domácnosti, prípadne spoločný účet). Ak sa tvrdí odkázanosť výživou, je potrebné predložiť dôkazy o pravidelných príspevkoch (prevody, hotovostné výbery, potvrdenia). Spoločná domácnosť musí trvať nepretržite aj ku dňu smrti.

Vyživovacia povinnosť

Len manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní súd prihliadne aj na starostlivosť o domácnosť. Dokonca aj rozvedený manžel môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na výživu, a to najdlhšie po dobu piatich rokov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode.

Medzi druhom a družkou vyživovacia povinnosť nevzniká a po ich rozchode nemá ani jeden z nich právo žiadať od bývalého partnera príspevok na primeranú výživu v prípade, ak nie je schopný sám sa živiť. Jedinou výnimkou je situácia, keď otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.

Dôchodky a sociálne zabezpečenie

Zákon o sociálnom poistení vôbec nereflektuje na pojem druh a družka. Z tohto dôvodu patrí vdovský dôchodok len manželovi/manželke. Obdobne nárok na jednorazové odškodnenie z dôvodu smrti v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania majú len manžel/manželka a nezaopatrené dieťa.

Ak zomrie manžel, vdova má nárok na vdovský dôchodok, ak bol jej manžel ku dňu smrti poberateľom starobného alebo invalidného dôchodku, mal nárok na predčasný dôchodok, splnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo získal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok, alebo zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Suma vdovského dôchodku predstavuje 60 % starobného alebo invalidného dôchodku, na ktorý mal alebo by mal nárok zomretý manžel ku dňu smrti. Nárok na vdovský dôchodok vzniká spravidla na jeden rok od smrti manžela a po uplynutí tejto doby môže vzniknúť opätovne pri splnení určitých podmienok, napríklad dosiahnutie dôchodkového veku vdovou.

Vdovecký dôchodok má obdobné podmienky a zaniká uzatvorením manželstva alebo dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu, podľa ktorého vdovec úmyselným trestným činom spôsobil smrť manželky.

Deti po zomretom rodičovi majú nárok na sirotský dôchodok, ak sú nezaopatrené. Za nezaopatrené dieťa sa považuje dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky a po jej skončení najdlhšie do dovŕšenia 26 rokov veku, ak sa sústavne pripravuje na povolanie. Sirotský dôchodok môže poberať aj dieťa, ktoré je poberateľom invalidného dôchodku, ak miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je viac ako 70 %.

Otcovstvo a dieťa

Ak sa dieťa narodí v manželstve, za otca sa automaticky považuje manžel matky. Toto platí aj pre deti narodené 300 dní po zániku manželstva alebo po vyhlásení manželstva za neplatné. V prípade druha a družky je otcovstvo potrebné určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov pred matrikou alebo súdom. Ak sa otcovstvo neurčí týmto spôsobom, určí ho súd.

Rodičia, ktorí nie sú zosobášení, môžu pred narodením dieťaťa urobiť napríklad na matrike súhlasné vyhlásenie o určení otcovstva a zároveň sa môžu dohodnúť, či bude priezviskom dieťaťa priezvisko otca alebo matky. Do času, kým nie je určené otcovstvo, dieťa nadobúda priezvisko, ktoré má matka v čase jeho narodenia.

Pre osvojenie maloletého dieťaťa je potrebné, aby osvojiteľ žil s jedným z rodičov dieťaťa v manželstve. Preto, ak si priateľ chce osvojiť dcéru partnerky, je potrebné, aby boli zosobášení a aby s osvojením súhlasil aj otec dieťaťa (ak žije).

Zdravotná starostlivosť a plnomocenstvo

Druh a družka nemajú zo zákona nárok na oboznamovanie sa s informáciami o zdravotnom stave partnera. Zdravotníci sú povinní zachovávať mlčanlivosť a môžu poskytnúť informácie o zdravotnom stave len v prípadoch stanovených zákonom alebo so súhlasom dotknutej osoby. Ak chcú mať partneri možnosť konzultovať zdravotný stav a informovať sa o ňom, musia mať udelené plnomocenstvo, ideálne v písomnej forme s úradne overeným podpisom.

Úvery

Manželia, ktorí majú záujem o úver, môžu v bežných veciach konať každý samostatne. V ostatných prípadoch, ktoré nie sú bežnými vecami, je potrebný súhlas oboch manželov, inak je úkon neplatný.

Druh a družka môžu vystupovať na zmluve o úvere buď samostatne alebo spoločne, podľa ich vlastného rozhodnutia. Ak na úverovej zmluve vystupuje len jeden z partnerov, banka bude v prípade nesplácania úveru vymáhať jeho zaplatenie len od tohto partnera. Ak sú na úverovej zmluve ako dlžníci obidvaja partneri, majú povinnosť splácať obaja. V prípade, že jeden z partnerov zaplatí celý dlh, môže si jeho úhradu v pomernej časti vymáhať od druhého partnera.

Pracovné právo

Zákonník práce v zásade nediskriminuje partnerský vzťah oproti manželskému. Rodinným príslušníkom na účely Zákonníka práce je aj osoba, ktorá so zamestnancom žije spoločne v domácnosti. Zamestnanec má nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy najviac na jeden deň na účasť na pohrebe osoby, ktorá s ním žila v čase úmrtia v domácnosti.

Manželovi je však priznané osobitné postavenie v niektorých situáciách. Napríklad, ak zomrie zamestnanec, jeho peňažné nároky nezanikajú a do štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku prechádzajú mzdové nároky z pracovného pomeru priamo na jeho manžela, deti a rodičov, ak s ním žili v čase smrti v domácnosti.

Zhrnutie rozdielov medzi manželstvom a spolužitím ako druh a družka

Nasledujúca tabuľka sumarizuje kľúčové rozdiely medzi právnym postavením manžela/manželky a druha/družky.

tags: #druh #a #druzka #dochodok