Sociálny fond a DPH: Komplexný pohľad na tvorbu, čerpanie a zdaňovanie

V podnikateľských, ako aj v nepodnikateľských subjektoch, ktorými sú zamestnávatelia, sa vytvára sociálny fond, ktorého finančné prostriedky sa používajú na realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov.

Tvorbu a použitie sociálneho fondu stanovuje zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom fonde“).

Kto je povinný tvoriť sociálny fond?

Sociálny fond je povinný tvoriť každý zamestnávateľ. Na účely zákona o sociálnom fonde je zamestnávateľom právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky alebo fyzická osoba s miestom trvalého pobytu alebo miestom podnikania na území Slovenskej republiky, ktorá zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.

Fyzická alebo právnická osoba sa stáva zamestnávateľom, ak začne zamestnávať aspoň jednu fyzickú osobu v pracovno-právnom vzťahu, tzn. vypláca jej príjem zo závislej činnosti podľa § 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“). Sociálny fond teda tvorí každý zamestnávateľ, ktorý zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere v súlade s § 42 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.

Pracovné vzťahy, ktoré zakladajú povinnosť tvoriť sociálny fond:

• Zamestnanci v pracovnom pomere s uzatvorenou pracovnou zmluvou podľa § 41 a nasl. zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce.
• Zamestnanci vykonávajúci prácu vo verejnom záujme podľa § 1 ods. 4 zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme.
• Obdobným pracovným vzťahom sa rozumie napr. štátna služba podľa zákonov č. 73/1998 Z. z., č. 200/1998 Z. z., č. 385/2000 Z. z., č. 312/2001 Z. z., č. 315/2001 Z. z. a č. 281/2015 Z. z.

Pracovné vzťahy, ktoré nezakladajú povinnosť tvoriť sociálny fond:

• Osoby vykonávajúce činnosť na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (napr. dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti).
• Odmeny vyplácané na základe zmlúv o vytvorení diela podľa zákona č. 185/2015 Z. z. Autorského zákona.
• Vzťah konateľa a s.r.o. nie je pracovnoprávnym vzťahom, t. j. nie je ani pracovným pomerom ani obdobným pracovným vzťahom. Medzi konateľom a s.r.o. je obchodno-právny vzťah. S.r.o. nemá povinnosť tvoriť sociálny fond.

Tvorba sociálneho fondu

Sociálny fond sa tvorí povinne mesačne formou prídelov a iných zdrojov.

Povinný prídel:

• Vo výške 0,6 % až 1 % zo základu, ktorým je súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu.
• Minimálny povinný prídel je vo výške 0,6 % a vzťahuje sa na všetkých zamestnávateľov.
• Zamestnávateľ, ktorého predmet činnosti je zameraný na dosiahnutie zisku (podnikateľ), môže tvoriť sociálny fond až do výšky 1 % zo základu, ak za predchádzajúci kalendárny rok dosiahol zisk a splnil všetky daňové a odvodové povinnosti. Ak tieto podmienky nesplnil, tvorí fond vo výške 0,6 %.
• Pre zamestnávateľov, ktorí nie sú podnikateľmi (napr. občianske združenia), tvorba sociálneho fondu v rámci povinného prídelu je v rámci možnosti ich rozpočtu, pričom minimálna výška je 0,6 %.

Ďalší prídel:

Pokiaľ ide o ďalší prídel zamestnávateľa na tvorbu sociálneho fondu, tento môže byť pre zamestnávateľa povinným, ale aj nepovinným prídelom.

• Vo výške dohodnutej v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise, ak u zamestnávateľa nemôže pôsobiť odborový orgán, najviac však vo výške 0,5 % zo základu.
• Na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí spĺňajú podmienky: dochádzajú do zamestnania verejnou dopravou a ktorých priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí sociálny fond. Maximálne vo výške 0,5 % zo základu. Priemerná mesačná mzda bola v roku 2020 stanovená vo výške 1 013 eur. Priemerný mesačný zárobok zamestnanca tak nemôže presiahnuť 50 % z 1 013 eur, t. j. 506,50 eur.
• Z použiteľného zisku u zamestnávateľa, ktorý vytvára zisk. Použiteľný zisk zákon o sociálnom fonde bližšie nešpecifikuje, v zásade ide o zisk, s ktorým môže podnikateľ voľne nakladať (napr. u živnostníka je to zisk po zdanení, v s.r.o. je to hospodársky výsledok po zdanení).

Celková suma prostriedkov fondu po­uži­tých na tieto účely nesmie prekročiť 0,05 % zo základu.

Účtovanie a zúčtovanie sociálneho fondu

Sociálny fond sa tvorí najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy alebo platu. Ak zamestnávateľ vypláca mzdu alebo plat vo viacerých výplatných termínoch, za deň výplaty sa považuje posledný dohodnutý deň výplaty mzdy alebo platu za uplynulý kalendárny mesiac.

Tvorba fondu a čerpanie fondu sa vedie na osobitnom analytickom účte fondu alebo na osobitnom účte v banke alebo v pobočke zahraničnej banky.

Po skončení kalendárneho roka je zamestnávateľ povinný vykonať zúčtovanie prostriedkov sociálneho fondu v lehote najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka. Nevyčerpaný zostatok fondu sa prevádza do nasledujúceho roka. Za mesiac december môže zamestnávateľ tvoriť fond z predpokladanej výšky miezd alebo platov a previesť finančné prostriedky na účet fondu do 31. decembra.

Použitie sociálneho fondu

Prostriedky sociálneho fondu sa používajú na realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov. Môžu byť použité na:

• Stravovanie zamestnancov nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi.
• Účasť na kultúrnych a športových podujatiach.
• Rekreácie a služby, ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu pracovnej sily.
• Zdravotnú starostlivosť.
• Sociálnu výpomoc a peňažné pôžičky (napr. na preklenutie nepriaznivej finančnej situácie, následkov živelných udalostí).
• Príspevky na dopravu do zamestnania a späť.
• Príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie (III. pilier) pre zamestnancov zaradených do tretej a štvrtej rizikovej kategórie.
• Ďalšiu realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov.

Príspevky zo sociálneho fondu zamestnávateľa môžu prijímať aj rodinní príslušníci zamestnanca a poberatelia starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, ktorých zamestnávateľ zamestnával v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu ku dňu odchodu do dôchodku.

Zamestnávateľ musí poskytovať príspevky z fondu v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou Antidiskriminačným zákonom č. 365/2004 Z. z.

Sociálny fond a DPH

Z pohľadu dane z pridanej hodnoty (DPH) nemôže zamestnávateľ, ktorý je platiteľom DPH, pri nákupoch z prostriedkov sociálneho fondu uplatniť odpočítanie DPH. Dôvodom je, že tieto nákupy sú určené pre zamestnancov a nie sú priamo spojené s ekonomickou činnosťou zamestnávateľa pre účely DPH.

Zdaňovanie príjmov zo sociálneho fondu u zamestnanca

Z pohľadu zamestnanca sú príjmy (peňažné aj nepeňažné plnenie) zo závislej činnosti definované a zdaniteľné v súlade s § 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Príspevky, spravidla plnenia zo sociálneho fondu, bez ohľadu na skutočnosť, či sú peňažného alebo nepeňažného charakteru, sú predmetom dane z príjmov. Pri ich zdaňovaní sa uplatňuje rovnaký princíp, ako v prípade zdaňovania mzdy. V priebehu kalendárneho roka z plnení zo sociálneho fondu zamestnávateľ za zamestnanca odvádza preddavky na daň z príjmov. Výslednú daňovú povinnosť za kalendárny rok si zamestnanec vysporiada v daňovom priznaní, príp. v ročnom zúčtovaní dane.

Príjmy oslobodené od dane

U zamestnanca nepodliehajú zdaneniu tie príspevky (plnenia) zo sociálneho fondu, ktoré zákon o dani z príjmov definuje ako príjmy, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené. Väčšinou ide o plnenia od zamestnávateľa, ktoré nepodliehajú zdaneniu bez ohľadu na skutočnosť, či sú poskytované zo sociálneho fondu alebo z iných zdrojov zamestnávateľa.

Medzi príjmy oslobodené od dane patria napríklad:

• Príspevok na stravovanie, ktorý zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi podľa osobitného predpisu, alebo príspevok na stravovanie zabezpečené prostredníctvom iných foriem stravovania.
• Hodnota nepeňažného plnenia poskytovaného zamestnávateľom zamestnancovi na rekreáciu, kultúrne alebo športové podujatia, na preventívnu starostlivosť, na vzdelávanie a na iné účely podľa § 5 ods. 7 písm. o) zákona o dani z príjmov, v úhrnnej výške najviac 500 eur za zdaňovacie obdobie.
• Sociálna výpomoc poskytovaná z prostriedkov sociálneho fondu z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, ktorej nepretržité trvanie prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia, v úhrnnej výške najviac 2 000 eur za zdaňovacie obdobie len od jedného zamestnávateľa. Ak takáto sociálna výpomoc presiahne v zdaňovacom období 2 000 eur, do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahrnie len sociálna výpomoc nad takto ustanovenú sumu.
• Príspevok na rekreáciu v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 eur za kalendárny rok.

Zdaňovanie a odvody z príjmov zo sociálneho fondu

Ak peňažný alebo nepeňažný príjem zamestnanca podlieha zdaneniu podľa § 5 zákona o dani z príjmov, podlieha aj odvodom do Sociálnej poisťovne (zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov) a do zdravotnej poisťovne (zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov).

Existujú však výnimky:

• Z nepeňažného plnenia (napr. vecný dar) poskytnutého bývalému zamestnancovi z prostriedkov sociálneho fondu neplatí odvody do Sociálnej poisťovne zamestnanec a ani zamestnávateľ.
• Poistné na sociálne poistenie sa neplatí ani z plnenia zo sociálneho fondu, ktorým je príspevok zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie (III. pilier) zamestnanca. Hoci tento príjem podlieha zdaňovaniu podľa § 5 zákona o dani z príjmov, nezahŕňa sa do vymeriavacieho základu pre sociálne poistenie.

Príklad:

tags: #dph #a #socialny #fond