Odstupné a odchodné pri dovŕšení dôchodkového veku: Nárok, podmienky a zákon

Pri skončení pracovného pomeru môže zamestnancom vzniknúť nárok na odstupné alebo odchodné. Tieto nároky upravuje najmä Zákonník práce, konkrétne ustanovenia § 76 a § 76a zákona č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov. Výška a podmienky nároku na tieto dávky závisia od dôvodu skončenia pracovného pomeru.

Odstupné: Kompenzácia za stratu zamestnania

Odstupné je peňažné plnenie, ktoré predstavuje finančnú kompenzáciu za skončenie pracovného pomeru na podnet zamestnávateľa. Nárok na odstupné zamestnancovi vzniká vtedy, ak s ním zamestnávateľ ukončí pracovný pomer z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) Zákonníka práce, alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu.

Konkrétne ide o tieto dôvody:

  • Zamestnávateľ alebo jeho časť sa zrušuje alebo sa premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce (§ 63 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce).
  • Zamestnanec sa stal nadbytočným vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách (§ 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce).
  • Zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. V tomto prípade zamestnanec predloží zamestnávateľovi lekársky posudok.

Dĺžka pracovného pomeru sa počíta od nástupu do práce do momentu, v ktorom došlo k doručeniu výpovede, prípadne uzatvoreniu dohody o skončení pracovného pomeru. Pre výpočet výšky odstupného je dôležité vedieť, ako dlho pracovný pomer trval. Zákonník práce odstupňúva výšku odstupného podľa počtu odpracovaných rokov.

Pri skončení pracovného pomeru výpoveďou má zamestnanec nárok na odstupné:

  • v dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer trval menej ako 2 roky,
  • v trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer trval aspoň 2 roky,
  • v štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer trval aspoň 5 rokov.

Pri skončení pracovného pomeru dohodou z vyššie uvedených dôvodov patrí zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru odstupné:

  • v trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer trval menej ako 2 roky,
  • v štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer trval aspoň 2 roky,
  • v päťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer trval aspoň 5 rokov.

Odstupné je spravidla vyplatené zamestnancovi spolu s "poslednou" mzdou za posledný mesiac trvania pracovného pomeru, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak.

Výpočet odstupného podľa dĺžky pracovného pomeru

Odchodné: Odmena pri odchode na dôchodok

Odchodné predstavuje akúsi odmenu pre zamestnanca pri jeho odchode na dôchodok. Ide o odmenu za celú jeho kariéru a prácu, ktorú u zamestnávateľa odvádzal.

Nárok na odchodné vzniká zamestnancovi za splnenia nasledujúcich podmienok:

  • Pracovný pomer skončí po vzniku nároku na niektorý z nasledujúcich dôchodkov: starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok (pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %).
  • Zamestnanec požiadal Sociálnu poisťovňu o poskytnutie jedného z uvedených dôchodkov pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení.
  • Ide o prvé skončenie pracovného pomeru po vzniku nároku na tento dôchodok.

Výška odchodného je najmenej v sume priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Priaznivejšia výška odchodného pre zamestnanca môže byť predmetom kolektívnej zmluvy.

Zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť odchodné v prípade, ak so zamestnancom okamžite skončil pracovný pomer podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce (napr. z dôvodu právoplatného odsúdenia pre úmyselný trestný čin alebo závažného porušenia pracovnej disciplíny).

Odchodné patrí zamestnancovi len od jedného zamestnávateľa. V prípade, ak má zamestnanec uzatvorených viac pracovných pomerov u rôznych zamestnávateľov, ktoré skončí v ten istý deň z dôvodu odchodu do dôchodku, odchodné mu poskytne len jeden zamestnávateľ, spravidla ten, s ktorým má zamestnanec dohodnutý pracovný pomer v najväčšom rozsahu.

Porovnanie odstupného a odchodného

Možnosť súbehu nároku na odstupné a odchodné

Výplata odstupného a odchodného sa navzájom nevylučujú. Je teda možné, aby zamestnancovi vznikol nárok na odstupné aj odchodné súčasne. Napríklad, ak zamestnávateľ skončí pracovný pomer zamestnancovi z organizačných dôvodov (nárok na odstupné) a zamestnanec zároveň dovŕšil dôchodkový vek a splnil podmienky na poberanie starobného dôchodku (nárok na odchodné).

Zdanenie a odvody

Odstupné aj odchodné patria medzi zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti a podliehajú odvodom preddavkov na poistné na zdravotné poistenie a odvodu poistného na sociálne poistenie. Vymeriavací základ na zdravotné poistenie je príjem zamestnanca zo zárobkovej činnosti, ktorý sa považuje za zdaniteľný príjem zo závislej činnosti okrem zákonných výnimiek.

Príklad

Zamestnanec, ktorý pracoval u zamestnávateľa 15 rokov, dovŕšil dôchodkový vek v apríli 2024 a požiadal o starobný dôchodok, ktorý mu bol priznaný. Zamestnávateľ končí svoju činnosť a ukončil so zamestnancom pracovný pomer výpoveďou z organizačných dôvodov ku dňu 31. 10. 2024. Zamestnancovi vznikol nárok na odstupné vo výške 3-násobku jeho priemerného mesačného zárobku (pretože pracoval viac ako 2 roky, ale menej ako 5 rokov pri výpovedi). Zároveň má nárok aj na odchodné, pretože prvýkrát skončil pracovný pomer po vzniku nároku na starobný dôchodok a o dôchodok požiadal pred skončením pracovného pomeru.

Jak se osvobodit od citové vazby k člověku: skutečný emoční odstup | Carl Jung

Osobitné prípady a obmedzenia

Nárok na odchodné tak nevzniká zamestnancom, ktorí vykonávali a končia zárobkovú činnosť na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

V prípade, že zamestnávateľ skončí pracovný pomer okamžite podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce, nie je povinný poskytnúť odchodné.

Dosiahnutie dôchodkového veku samo o sebe nie je výpovedným dôvodom, ak zamestnanec naďalej spĺňa predpoklady výkonu práce.

V niektorých krajinách EÚ existujú odlišné prístupy k skončeniu pracovného pomeru zamestnancov, ktorí dosiahli dôchodkový vek. Napríklad v Írsku zamestnanec starší ako 66 rokov nemá v prípade skončenia pracovného pomeru nárok na odstupné.

Ilustrácia odchodu do dôchodku

Je dôležité poznamenať, že ak zamestnanec ukončí pracovný pomer sám výpoveďou, zvyčajne nemá nárok na odstupné. Na odstupné vzniká nárok vtedy, ak zamestnávateľ dá zamestnancovi výpoveď z dôvodov taxatívne vymedzených v § 63 Zákonníka práce.

tags: #dovrsenie #dochodkoveho #veku #odstupne