V právnych sporoch často dochádza k situáciám, kedy jedna zo strán nesúhlasí s rozhodnutím súdu, najmä ak sa týka premlčania nároku. Premlčanie je právny inštitút, ktorý môže viesť k strate možnosti súdneho vymáhania práva. V tomto článku sa zameriame na proces dovolania proti rozhodnutiu o premlčaní nároku, na jeho právne aspekty a na to, ako sa s ním vysporiadať.
I. Právny rámec a judikatúra
Hoci judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nie je formálne záväzná, jej normatívna sila je nespochybniteľná. Táto sila pôsobí vertikálne voči súdom nižších stupňov a horizontálne medzi jednotlivými senátmi a kolégiami Najvyššieho súdu. Judikáty publikované v Zbierke zákonov a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky majú tieto atribúty nepochybne.
Rozhodnutie publikované v Zbierke predstavuje zovšeobecňujúci názor relevantnej väčšiny členov kolégia Najvyššieho súdu, ktoré tvoria viaceré senáty. O „prekonaní“ názoru vyjadreného v publikovanom rozhodnutí možno hovoriť iba vtedy, ak je toto „prekonanie“ výsledkom zákonom predpísaného postupu Najvyššieho súdu, ako napríklad činnosť veľkého senátu podľa § 48 Civilného sporového poriadku alebo činnosť kolégií Najvyššieho súdu podľa § 21 ods. 3 písm. a) a b) a § 22 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z.
II. Premlčanie nároku - základné princípy
Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v zákonom ustanovenej lehote. Na premlčanie prihliada súd len na námietku dlžníka. Ak dlžník vzniesie námietku premlčania, premlčané právo mu nemožno priznať.
Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého je možné nárok súdne vymáhať len do momentu, kým dlžník nevznesie námietku premlčania. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie právnej istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, ale výrazne sa oslabuje jeho vymáhateľnosť.
Základným účelom premlčania je podnietiť subjekty právnych vzťahov k včasnému uplatňovaniu svojich práv a zároveň chrániť povinné osoby pred neprimerane dlhou dobou, počas ktorej by mohli byť nútené plniť svoje povinnosti.
1. Začiatok plynutia premlčacej doby
Občiansky zákonník stanovuje objektívny začiatok plynutia premlčacej doby. Trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvýkrát. Tento deň sa všeobecne považuje za deň, kedy sa právo mohlo prvýkrát uplatniť na súde (actio nata), teda len čo mohla byť dôvodne podaná žaloba.
V prípadoch, keď si zmluvné strany nedohodnú splatnosť záväzku, začína premlčacia doba plynúť nasledujúcim dňom po vzniku dlhu. Ak má veriteľ možnosť sám vyvolať splatnosť dlhu, má právo aj vykonať svoje právo vyplývajúce zo záväzku. Pre účely premlčania je preto významný prvý objektívny okamih, kedy tak môže urobiť a požiadať o plnenie.
III. Prípadová štúdia: Rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín a Krajského súdu v Žiline
Okresný súd Dolný Kubín rozsudkom z 27. apríla 2015 uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 18 000,- € s úrokom z omeškania. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že dlh nie je premlčaný, nakoľko zmluvou bola dohodnutá splatnosť jednorázovo do 14 dní od písomnej výzvy veriteľa. Od výzvy veriteľa, ktorá nastala v apríli 2014, začala plynúť trojročná premlčacia lehota a žaloba bola podaná v septembri 2014, teda v rámci lehoty.
Krajský súd v Žiline však rozsudkom z 26. augusta 2015 tento rozsudok vo vyhovujúcej časti zmenil a žalobu zamietol. Odvolací súd dospel k záveru, že čas plnenia bol prenechaný na vôľu veriteľa, konkrétne na písomnú výzvu na vrátenie peňazí. Pre začiatok plynutia premlčacej doby je preto rozhodný deň bezprostredne nasledujúci po dni, kedy došlo ku vzniku dlhu, a nie deň, kedy došlo k splatnosti dlhu. V tomto prípade mohol veriteľ prvýkrát vykonať svoje právo 7. septembra 2011, od ktorého dňa začala plynúť trojročná premlčacia lehota, ktorá uplynula 7. septembra 2014. Žaloba podaná 9. septembra 2014 bola preto podaná po uplynutí premlčacej lehoty.
IV. Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok
Proti rozsudku Krajského súdu v Žiline podal žalobca 16. novembra 2015 dovolanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci v otázke začatia plynutia premlčacej doby. Podľa jeho názoru sa jeho právo na splatenie dlhu nepremlčalo, nakoľko svoje právo vyzvať dlžníka na plnenie uplatnil v rámci všeobecnej premlčacej doby a po doručenej výzve s určenou splatnosťou nastala splatnosť dlhu, odkedy začala plynúť premlčacia doba.
Dovolanie bolo podané pred 1. júlom 2016, kedy nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (CSP). Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
1. Prípustnosť dovolania
Podľa právneho stavu účinného do 30. júna 2016 bolo dovolaním možné napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu len vtedy, ak to zákon pripúšťal (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Dovolanie bolo prípustné proti každému rozhodnutiu, ak v konaní došlo k najzávažnejším procesným vadám uvedeným v § 237 ods. 1 O.s.p. Prípustnosť dovolania proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu upravoval § 238 ods. 8 O.s.p.
V zmysle § 419 CSP možno dovolaním napadnúť rozhodnutia odvolacieho súdu. Prípustnosť dovolania je pritom viazaná na splnenie podmienok uvedených v § 420 a § 421 CSP.
2. Dôvody dovolania
Žalobca v dovolaní vyslovil presvedčenie, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením sa rozumie činnosť súdu, pri ktorej z výsledkov skutkového zistenia vyvodzuje právne závery a aplikuje na zistený skutkový stav konkrétnu právnu normu.
Žalobca namietal, že súd nesprávne interpretoval začiatok plynutia premlčacej doby, keď sa odklonil od názoru, že splatnosť dlhu nastala až po doručení výzvy veriteľa. Podľa jeho názoru sa jeho právo na splatenie dlhu nepremlčalo.
V. Dovolací súd a jeho rozhodnutie
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako dovolací súd, preskúmal dovolanie žalobcu. Zistil, že dovolanie bolo podané v zákonnej lehote a stranou zastúpenou v súlade so zákonom.
Po zhodnotení všetkých relevantných skutočností a právnych argumentov Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že dovolanie žalobcu nie je dôvodné. V uznesení sp. zn. 7Cdo/1375/2015 z 23. 1. (konkrétny dátum nie je uvedený v poskytnutom texte) potvrdil právny názor odvolacieho súdu ohľadom začiatku plynutia premlčacej doby v prípadoch, keď splatnosť záväzku závisí od výzvy veriteľa.
Najvyšší súd sa stotožnil s tým, že v tomto prípade sa právo na splnenie dlhu premlčalo, a preto dovolanie zamietol.