Prelomová Príležitosť: Ako Zamestnávanie Mentálne Postihnutých Mení Spoločnosť

Zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím, vrátane mentálneho postihnutia, je kľúčovým aspektom inkluzívnej spoločnosti. Táto oblasť si vyžaduje cielenú podporu a pozornosť, aby sa zabezpečili rovnaké príležitosti pre všetkých občanov. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o zamestnávaní osôb s mentálnym postihnutím na Slovensku, vrátane legislatívneho rámca, praktických aspektov a príkladov dobrej praxe.

Zamestnávanie ľudí so zdravotným postihnutím

Definícia a kontext mentálneho postihnutia

Ľudia so zdravotným postihnutím čelia v bežnom živote mnohým prekážkam. Niektorí sa s vrodenou chybou narodia, iní utrpia poškodenie zdravia v dôsledku pracovného úrazu alebo dopravnej nehody. Práve títo ľudia potrebujú na trhu práce zvýšenú pozornosť. Osoby s mentálnym postihnutím sú plnohodnotnými členmi spoločnosti a majú právo na rovnaké príležitosti v oblasti zamestnania ako ostatní občania.

Mentálne postihnutie predstavuje obmedzenie intelektových funkcií a adaptívneho správania, ktoré sa prejavuje v rôznej miere. Je dôležité zamerať sa na schopnosti a potenciál týchto osôb, nie na ich obmedzenia.

Definícia zdravotného postihnutia a diskriminácie:

Zdravotné postihnutie je definované ako akákoľvek duševná, telesná, dočasná, dlhodobá alebo trvalá porucha alebo hendikep, ktorý osobám so zdravotným postihnutím bráni prispôsobovať sa bežným nárokom života. Zahŕňa množstvo funkčných obmedzení, ktoré sa vyskytujú v spoločnosti v každej krajine na svete. Môže byť telesné, psychické a kombinované.
Dohovor OSN o právach ľudí so zdravotným postihnutím definuje osoby so zdravotným postihnutím ako osoby s dlhodobými telesnými, mentálnymi, intelektuálnymi alebo zmyslovými postihnutiami, ktoré v súčinnosti s rôznymi prekážkami môžu brániť ich plnému a účinnému zapojeniu do spoločnosti na rovnakom základe s ostatnými.
Diskriminácia na základe postihnutia je robenie rozdielov, vylúčenie alebo obmedzenie ľudí s postihnutím, ktoré im bránia robiť veci rovnako, ako ich robia ľudia bez postihnutia. Môže sa vyskytovať vo všetkých oblastiach života.
Primeraná úprava znamená zmeny, ktoré treba vykonať pre človeka s postihnutím, napr. v byte alebo na pracovisku, aby mohol využívať svoje práva.

Podľa zákona NR SR č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia sa za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím považuje osoba, ktorej miera funkčnej poruchy je najmenej 50 %. Funkčná porucha znamená nedostatok telesných, zmyslových alebo duševných schopností, ktorý bude trvať dlhšie ako dvanásť mesiacov.

Prínosy zamestnávania osôb s mentálnym postihnutím

Zamestnávanie osôb s mentálnym postihnutím prináša množstvo výhod pre jednotlivcov, zamestnávateľov aj celú spoločnosť. Takíto ľudia prinášajú do organizácie rôzne zručnosti, jedinečný pohľad na vec, vášeň, pozitivitu a dobrú vôľu.

Pre jednotlivcov

Zamestnanie zohráva dôležitú úlohu v živote každého človeka. Pre osoby s mentálnym postihnutím má zamestnanie okrem finančného zabezpečenia aj ďalšie dôležité funkcie. Zamestnanie plní prirodzenú funkciu ako existencia, nezávislosť a samostatnosť, funkciu sociálnu - ako je služba verejnosti, ktorá vedie k uznaniu a hodnoteniu jedinca, osobnostnú funkciu, ktorá vedie k vývinu osobnosti a zvýšeniu sebavedomia ľudí s mentálnym postihnutím.

Pre zamestnávateľov

Zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím prispieva k rozmanitosti pracovného tímu. Mnoho osôb s invalidným dôchodkom je motivovaných k práci a môže byť veľmi lojálnymi zamestnancami. Zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím môže tiež viesť k finančným a daňovým výhodám pre zamestnávateľov a to vďaka rôznym programom podpory a znížením daní. Zamestnávatelia, ktorí zamestnávajú osoby so zdravotným postihnutím, často získavajú lojálnych a motivovaných zamestnancov. Títo zamestnanci sú často veľmi svedomití a zodpovední, pretože si vážia príležitosť, ktorú dostali.

Pre spoločnosť

Zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím prispieva k inkluzívnejšej a spravodlivejšej spoločnosti. Znižuje závislosť týchto osôb na sociálnej pomoci a umožňuje im aktívne sa podieľať na ekonomickom živote krajiny.

Prínosy zamestnávania zdravotne znevýhodnených

Bariéry a výzvy

Aj napriek mnohým výhodám stále existujú prekážky, ktoré bránia zamestnávaniu osôb s mentálnym postihnutím. Pracovníci zo stredného, prípadne vyššieho manažmentu často nevedia, ako pracovať s takýmito zamestnancami. Dôvody sú jednoduché. Niekedy nevedomosť, inokedy predsudky. Pri zamestnávaní ľudí so zdravotným znevýhodnením je potrebné prekonať množstvo predsudkov a bariér.

Medzi najčastejšie bariéry patria:

Negatívne postoje a predsudky
Nedostatočná podpora a prispôsobenie pracovného prostredia
Nedostatočná kvalifikácia a vzdelanie
Obmedzené možnosti zamestnania na otvorenom trhu práce

Pre ich pracovné uplatnenie a bezpečné pracovné podmienky je dôležité odstraňovanie bariér, a to nielen stavebných a funkčných, ale aj tých v ľuďoch.

Bariéry v prístupe k zamestnaniu

Stavebné bariéry: Nedostatočná prístupnosť budov, pracovísk a dopravných prostriedkov.
Funkčné bariéry: Nedostatočné prispôsobenie pracovných pomôcok a zariadení potrebám zdravotne postihnutých zamestnancov.
Komunikačné bariéry: Problémy s komunikáciou, napr. pre osoby so sluchovým alebo zrakovým postihnutím.
Informačné bariéry: Nedostupnosť informácií v prístupnej forme, napr. v Braillovom písme alebo v elektronickej podobe.
Postojové bariéry: Negatívne postoje a predsudky voči ľuďom so zdravotným postihnutím.

Odstraňovanie bariér

Prístupnosť budov a pracovísk: Zabezpečenie bezbariérového prístupu, inštalácia výťahov, ramp a úprava toaliet.
Úprava pracovných miest: Prispôsobenie pracovných pomôcok a zariadení individuálnym potrebám zamestnancov.
Komunikačné technológie: Používanie komunikačných technológií, ktoré umožňujú efektívnu komunikáciu, napr. tlmočníci posunkovej reči, softvér na prevod textu na reč.
Prístupnosť informácií: Poskytovanie informácií v prístupných formátoch, napr. v Braillovom písme, vo veľkom tlačenom písme alebo v elektronickej podobe.
Vzdelávanie a osveta: Organizovanie vzdelávacích programov a osvetových kampaní na zmenu postojov a predsudkov voči ľuďom so zdravotným postihnutím.

Kompenzačné pomôcky

Zabezpečenie kompenzačných pomôcok je ďalším dôležitým faktorom pre úspešné pracovné uplatnenie. Medzi kompenzačné pomôcky patria napr.:

Pomôcky pre zrakovo postihnutých: Braillove riadky, hlasové výstupy, lupy.
Pomôcky pre sluchovo postihnutých: Slúchadlá, načúvacie prístroje, vibračné signalizácie.
Pomôcky pre osoby s pohybovým postihnutím: Invalidné vozíky, ortézy, upravené pracovné stoličky.
Softvér a hardvér: Špeciálny softvér a hardvér, ktorý uľahčuje prácu s počítačom.

5 pravidiel ako sa od niekoho CITOVO ODPÚTAŤ

Formy zamestnávania osôb s mentálnym postihnutím

Zamestnanie na voľnom trhu práce

Pre jedincov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia je možnosť zaradenia na voľnom trhu práce. K tomuto cieľu je nasmerovaná výchova a vzdelávanie detí a dospievajúcich s MP. Ľudia s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia - a najmä tí, ktorí absolvovali odborné učilištia - môžu byť zamestnaní na plný úväzok, ako všetci ostatní. O to viac, že ak majú výučný list, stávajú sa častokrát žiadanými odborníkmi.

Chránené dielne a pracoviská

Chránené dielne a pracoviská sú pracoviská zriadené právnickou osobou alebo fyzickou osobou, v ktorých sú zamestnaní občania so zdravotným postihnutím v pracovnom pomere, ktorí nie sú schopní nájsť si zamestnanie na otvorenom trhu práce, alebo pracoviská, na ktorých sa občania so zdravotným postihnutím zaškoľujú alebo pripravujú na prácu, a na ktorých sú pracovné podmienky vrátane nárokov na pracovný výkon prispôsobené zdravotnému stavu občanov so zdravotným postihnutím. Podľa § 55 zákona č. 5/2004 Z. z. Za chránenú dielňu sa považuje pracovisko, na ktorom právnická osoba alebo fyzická osoba zriadi viac ako jedno pracovné miesto pre občana so zdravotným postihnutím a na ktorom pracuje najmenej 50 % občanov so zdravotným postihnutím. Za chránené pracovisko sa považuje pracovisko, na ktorom právnická osoba alebo fyzická osoba zriadi pracovné miesto pre občana so zdravotným postihnutím a pracovné miesto sa nevytvára v chránenej dielni. Za chránené pracovisko sa považuje aj pracovisko, na ktorom občan so zdravotným postihnutím prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť. Chránené pracovisko môže byť zriadené aj v domácnosti občana so zdravotným postihnutím sú určené predovšetkým na pracovné uplatnenie občanov so zdravotným postihnutím, ktorým zamestnávateľ nemôže poskytnúť vhodné zamestnanie na iných pracoviskách.

O priznanie postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska môže písomne požiadať právnická osoba alebo fyzická osoba úrad, v ktorého územnom obvode zriadi pracovné miesto pre občana so zdravotným postihnutím. Úrad prizná postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska na dobu neurčitú. Priznané postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska úrad zruší, ak právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zriadila chránenú dielňu alebo chránené pracovisko, neplní podmienky podľa tohto zákona. Na základe písomnej žiadosti právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá zriadila chránenú dielňu alebo chránené pracovisko, úrad zruší, zmení alebo pozastaví priznané postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, zruší pozastavenie priznaného postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska pred uplynutím doby, na ktorú bolo pozastavené, alebo vydá duplikát dokladu o priznanom postavení chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. Duplikát dokladu o priznanom postavení chránenej dielne alebo chráneného pracoviska vydá úrad pri jeho strate, odcudzení alebo znehodnotení. Priznané postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska zaniká dňom, keď bol právnickej osobe alebo fyzickej osobe priznaný štatút integračného podniku.

Podporované zamestnávanie

Ide o formu zamestnávania, ktorá poskytuje individuálnu podporu a poradenstvo zamestnancom so zdravotným postihnutím a ich zamestnávateľom.

Sociálne podniky

Tieto podniky sa zameriavajú na zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím a vytváranie pracovných miest, ktoré sú prispôsobené ich potrebám.

Podpora zamestnávania zo strany štátu

V Slovenskej republike existujú rôzne formy finančnej podpory pre zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú osoby so zdravotným postihnutím. Tieto podporné programy sú určené na kompenzáciu nákladov spojených s prispôsobením pracovného prostredia a podporou zamestnanca so zdravotným postihnutím.

Podľa zákona NR SR č. 461/2003 Z.z. Zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím štát podporuje uplatňovaním zákona NR SR o službách zamestnanosti (zákon č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Štát napomáha zamestnávaniu zdravotne postihnutých občanov rôznymi príspevkami, napr.:

Príspevok na zriadenie chránenej dielne a chráneného pracoviska alebo na ich zachovanie.
Príspevok občanovi so zdravotným postihnutím na prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti.

Úrad práce môže poskytnúť príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska zamestnávateľovi, ktorý na zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku prijme do pracovného pomeru uchádzača o zamestnanie, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím, vedeného v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej jeden mesiac, ak zamestnávateľ o príspevok písomne požiada. Príspevok sa poskytuje na úhradu časti nákladov na zriadenie pracovného miesta pre občana so zdravotným postihnutím v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku.

Príspevok občanovi so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce na samostatnú zárobkovú činnosť

Úrad môže poskytnúť príspevok na SZČ na chránenom pracovisku na čiastočnú úhradu nákladov súvisiacich so zriadením chráneného pracoviska, na ktorom bude OZP so sťaženým prístupom na trh práce, ktorý bol vedený v evidencii UoZ úradu prevádzkovať alebo vykonávať SZČ. Príspevok sa poskytuje na čiastočnú úhradu nákladov súvisiacich so zriadením chráneného pracoviska, na ktorom bude OZP so sťaženým prístupom na trh práce prevádzkovať alebo vykonávať SZČ, ktoré sú uvedené v podnikateľskom zámere a musí byť použitý v období odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o priznaní postavenia chráneného pracoviska vydaného žiadateľovi v zmysle § 55 zákona o službách zamestnanosti do ukončenia záväzku dvojročného prevádzkovania alebo vykonávania podporenej SZČ na chránenom pracovisku. Úrad poskytne najviac 60% výšky príspevku príjemcovi príspevku do 30 kalendárnych dní odo dňa vyradenia UoZ z evidencie UoZ podľa § 36 ods. 1 písm. b) zákona o službách zamestnanosti. Zvyšnú časť príspevku.

Za každý rok prevádzkovania alebo vykonávania SZČ, počas dvojročného obdobia nepretržitého prevádzkovania SZČ, predkladá príjemca príspevku písomnú správu o prevádzkovaní alebo vykonávaní SZČ a o čerpaní poskytnutého príspevku na chránenom pracovisku.

Príspevok sa neposkytuje UoZ, ktorý je občanom so ZP, ktorému bol poskytnutý príspevok podľa § 49 zákona o službách zamestnanosti, alebo príspevok na SZČ v rámci projektu alebo programu podľa § 54 zákona o službách zamestnanosti.

Legislatíva a podpora zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím

V legislatíve SR zatiaľ neexistuje špeciálny zákon o integrácii občanov so zdravotným postihnutím, ktorý by komplexne riešil celú problematiku. Tá je čiastočne obsiahnutá v početných právnych predpisoch, ako napr. v Zákonníku práce, v Školskom zákone, v Zákone o službách zamestnanosti, Zákone o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, Zákone o sociálnom poistení, Zákone o sociálnej pomoci a iných.

Základné ustanovenia platnej legislatívy vo vzťahu k zamestnávaniu zdravotne postihnutých zamestnancov a občanov sa nachádzajú najmä v:

Zákone NR SR č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
Zákone NR SR č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Zákone NR SR č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov
Zákone NR SR č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Zákone NR SR č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Nariadení vlády SR č. 281/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri ručnej manipulácii s bremenami
Nariadení vlády SR č. 286/2004 Z.z., ktorým sa ustanovuje zoznam prác a pracovísk ktoré sú zakázané mladistvým zamestnancom a ktorým sa ustanovujú niektoré povinnosti zamestnávateľov pri zamestnávaní mladistvých zamestnancov v znení neskorších predpisov (č. 105/2010 Z.z.)
Vyhláške Ministerstva životného prostredia SR č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie.

Povinnosti zamestnávateľa vo vzťahu k zamestnancom so zdravotným postihnutím

Základné úlohy zamestnávateľa pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím sú zakotvené v ustanovení § 158 ods. 1 Zákonníka práce. Zamestnávateľ je povinný zamestnávať zamestnanca so zmenenou pracovnou schopnosťou na vhodných pracovných miestach a umožňovať mu výcvikom alebo štúdiom získanie potrebnej kvalifikácie, ako aj starať sa o jej zvyšovanie. Podľa ustanovenia § 158 ods. 2 Zákonníka práce pre zamestnanca so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorého nemožno zamestnať za obvyklých pracovných podmienok, môže zamestnávateľ zriadiť chránenú dielňu alebo chránené pracovisko podľa osobitných predpisov.

Inštitút chránenej dielne a chráneného pracoviska upravuje zákon č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

BOZP a pracovné podmienky zdravotne postihnutých zamestnancov

BOZP a pracovné podmienky zdravotne postihnutých zamestnancov sú kľúčové pre ich úspešné pracovné uplatnenie. Je nevyhnutné zabezpečiť bezpečné pracovné podmienky a odstraňovať bariéry, a to nielen stavebné a funkčné, ale aj tie v myslení ľudí.

Príprava na budúce povolanie

Pri plánovaní vzdelávacieho programu detí s MP treba mať vždy na zreteli konečný cieľ celého snaženia - prípravu na budúce povolanie. Je len veľmi málo detí s mentálnym postihnutím, ktoré budú môcť pokračovať ďalším štúdiom na stredných alebo vysokých školách. Väčšina detí s ľahkým a mierne stredným stupňom mentálneho postihnutia však napriek absolvovaniu osobitných alebo pomocných škôl nebude môcť pre obmedzenie akademických zručností pokračovať ďalším štúdiom a bude sa orientovať na fyzickú prácu. Preto orientácia výuky v základných, osobitných a pomocných (neskôr špecializovaných) školách by mala mať vo svojom rozvrhu dostatočný priestor pre pracovnú výchovu (dielne, pozemky).

Deti sa už od desiateho roku učia zručnostiam v dielňach: drevárskych, kovoobrábacích, stolárskych, murárskych, dielniach šitia, varenia, pomocných prác verejného stravovania a záhradníctve. Po ukončení elementárneho vzdelávacieho procesu môžu adolescenti pokračovať výchovou v zariadeniach sociálnej starostlivosti v chránených dielňach, v chránených pracoviskách alebo v špecifických odborných učilištiach.

Najdôležitejším faktorom pre adolescenta s MP pri zaraďovaní do pracovnej skupiny je jeho motivácia a životné zameranie. Nie menej dôležitými sú pocity uspokojenia prácou, či sa práca páči alebo nie. Nejde vždy len o motiváciu na základe vrodených túžob, ale častokrát aj o motiváciu vybudovanú postupne na základe opakovania určitých úkonov, ktoré môžu prinášať určité uspokojenie. U adolescentov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia pristupujú aj vyššie hodnotové orientácie (motivácie), ako je uspokojenie na základe vedomia zodpovednosti vo výrobnej činnosti, t. j. uvedomenia si, že práca nie je len nástrojom vedúcim k odplate (plat), ale že sa podieľa aj na výrobe hodnoty, ktorá je užitočná pre celú spoločnosť. Aj u adolescentov so stredne ťažkým stupňom mentálneho postihnutia možno však vhodnou výchovou a vedením k optimálnej motivácii dosiahnuť pocit uspokojenia prácou, pocit spolupatričnosti ku spolupracovníkom a spoločnosti.

Trénovaniu zručnosti predchádza stimulácia hrubej a jemnej motoriky už od raného detstva. Bežne používané pomôcky na podporu jemnej motoriky a vhodné metódy na trénovanie hrubej motoriky sú vhodným doplnkovým cvičením jedincov s MP. K obratnosti a zručnosti prispieva aj športová aktivita, najmä nácvik zručnosti (loptové hry, gymnastika), rýchlosti (behy, kolektívne hry), obratnosti (kolektívne hry).

Príprava na pracovné uplatnenie detí s mentálnym postihnutím

Medzinárodné štandardy

Štandardné pravidlá na vytváranie rovnakých príležitostí pre osoby so zdravotným postihnutím, ktoré boli prijaté Valným zhromaždením OSN dňa 4. V pravidle č. "Štáty by sa mali pridržiavať zásady, že osobám so zdravotným postihnutím treba umožniť uplatňovať svoje ľudské práva, najmä v oblasti zamestnávania. Táto aktívna podpora by sa mohla uskutočniť pomocou rôznych opatrení, napr. odbornú prípravu.

Príklady dobrej praxe

Inovatívny sociálny projekt Bivio, ktorý otvorilo v roku 2018 Združenie na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím (ZMPM) v SR, ukazuje, že ak sa týmto ľuďom poskytne dostatočná podpora a dôvera, tak sú spoľahlivými a lojálnymi zamestnancami. Vďaka práci môžu ľudia s mentálnym postihnutím získať nielen finančnú nezávislosť. Zamestnanie im prináša množstvo sociálnych kontaktov, môžu žiť aktívnejší život a majú šancu posilniť svoju celkovú samostatnosť.

Už päť rokov sa ľudia s mentálnym postihnutím učia novým pracovným zručnostiam v Centre Bivio v bratislavskej mestskej časti Rača. Ide o unikát na Slovensku - hotel s reštauráciou a práčovňou, v ktorom sú títo ľudia zamestnaní a zároveň sa tu aj zaúčajú na rôzne pracovné pozície. Rodičia ľudí s mentálnym postihnutím ho vnímajú ako nádej pre lepšiu budúcnosť svojich detí.

Príklady úspešného zamestnávania v projekte Bivio

Oblasti vhodné pre zamestnávanie ľudí s mentálnym postihnutím

Pre úspešné pracovné uplatnenie ľudí s mentálnym postihnutím je dôležité prispôsobenie pracovného prostredia a poskytnutie potrebnej podpory. Medzi dôležité faktory patrí:

Jednoduché manuálne práce: Balenie, triedenie, montáž jednoduchých výrobkov, práca v sklade.
Údržba a upratovanie: Upratovanie priestorov, údržba záhrad, umývanie áut.
Práca v kuchyni: Pomocné práce v kuchyni, umývanie riadu, príprava jednoduchých jedál.
Práca v poľnohospodárstve: Práca na farmách, pestovanie rastlín, chov zvierat.
Práca v službách: Práca v práčovniach, žehliarňach, pomocné práce v obchodoch.

Podpora a prispôsobenie pracovného prostredia